Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Strana Spolu podpísala s Dzurindom memorandum o spoločnej budúcnosti

Predseda mimoparlamentnej strany Spolu a nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Miroslav Kollár podpísal s expremiérom Mikulášom Dzurindom memorandum o spoločnej politickej budúcnosti. Strana o tom informuje na sociálnej sieti. Z memoranda má vyplývať dohoda na spoločnom postupe nielen pre najbližšie parlamentné voľby.

„Podpisom memoranda sme aj formálne potvrdili záujem a spoluprácu na založení spoločnej politickej platformy, ktorá bude spájať programovo blízke politické strany a hnutia najmä na báze členov Európskej ľudovej strany (EPP) a bude otvorená pre odborníkov a autority z rôznych oblastí verejného života," uviedol Kollár.

Dzurinda deklaroval záujem o širokú spoluprácu, ktorá má za cieľ zlepšiť pomery na Slovensku a udržať jeho euroatlantickú orientáciu. „Tento cieľ sa dá dosiahnuť len spájaním a spoluprácou existujúcich demokratických politických zoskupení," podčiarkol.

V nasledujúcich dňoch majú urobiť aj formálne kroky nevyhnutné na potvrdenie spolupráce. Dohodli sa na úprave stanov strany Spolu-OD i na tom, že personálne nominácie na jednotlivé pozície budú predložené snemu „zjednotenej politickej strany po vzájomnej dohode a spoločnej akceptácii navrhovaných kandidátov". Strana avizovala, že o detailoch zmien budú postupne informovať v priebehu týždňa.

https://standard.sk/250499/z-dzurindu-sa-stava-trilobit/

(tasr)

Minúta  |  

Ide o vážny protimaďarský útok. Szijjártó kritizoval oslabovanie práv Maďarov v Zakarpatskej oblasti

Rozhodnutia, ktoré oslabujú práva maďarskej menšiny v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti, skomplikujú v Maďarsku prijímanie rozhodnutí potrebných k podpore Ukrajiny v nasledujúcom období. Vyhlásil to v pondelok v Bruseli šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na agentúru MTI.

Maďarský minister na zasadaní Rady EÚ pre zahraničné veci ostro kritizoval, že na Ukrajine v uplynulých dňoch zrazu vo veľkom počte bez akéhokoľvek opodstatnenia odvolali riaditeľov škôl a učiteľov maďarskej národnosti, pričom inštitúciám nariadili z budov odstrániť maďarské národné symboly.

"Sú to všetko znaky vážneho a sústredeného protimaďarského útoku," podčiarkol s poznámkou, že v takejto situácii sa budú v Maďarsku ťažko prijímať rozhodnutia na podporu Ukrajiny, ktoré aj bez toho vyžadujú od Maďarov isté obete.

Podľa jeho slov Ukrajina ako kandidát na členstvo v EÚ musí rešpektovať pravidlá spoločenstva. "Zaručenie práv národnostných menšín je spoločnou hodnotou a povinnosťou," dodal Szijjártó, podľa ktorého by bolo potrebné vrátiť sa na Ukrajine k zákonom platným v roku 2015, pretože znemožnenie fungovania škôl s maďarským vyučovacím jazykom je neprijateľné.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ vyšle na hranice medzi Arménskom a Azerbajdžanom novú civilnú misiu

Európska únia (EÚ) vyšle do Arménska civilnú misiu, aby pomohla posilniť jeho bezpečnosť a zlepšiť vzťahy so susedným Azerbajdžanom. Únia oznámila, že misia má mandát dva roky a bude v pohraničí vykonávať rutinné hliadky, aby mal blok lepšie pochopenie situácie v teréne. Arménsko o misiu požiadalo.

Európska dvadsaťsedmička oznámila misiu v čase napätia pre dopravný koridor do arménskeho regiónu Arcach (Náhorný Karabach), ktorý je dlhodobým jadrom konfliktu Arménska a Azerbajdžanu, keďže Azerbajdžan na naň útočí. Región je síce súčasťou Azerbajdžanu, ale od vojny, ktorá sa skončila v roku 1994, je pod kontrolou etnických arménskych síl podporovaných Arménskom.

Spomenutý koridor od polovice decembra blokujú demonštranti, ktorí o sebe tvrdia, že sú environmentálni aktivisti, a ohrozujú dodávky potravín pre obyvateľov Náhorného Karabachu. Spor vyvolal obavy, že by mohol viesť k ďalším bojom a spochybňuje úmysly Ruska, ktorého mierové sily tam po bojoch spred dvoch rokov majú udržiavať bezpečnú cestu.

„EÚ bude naďalej podporovať deeskalačné úsilie a je zaviazaná úzkej spolupráci s oboma stranami smerom ku konečnému cieľu udržateľného mieru v regióne,“ vyjadril sa šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

EÚ sa medzi krajinami snaží sprostredkovať dohodu a vlani v októbri pomohla dostať ich dvoch lídrov k rokovaciemu stolu, aby pokročili v rozhovoroch o pohraničnej misii podporovanej Európanmi.

(sita)

Minúta  |  

ČR: Druhé kolo prezidentských volieb by aj podľa štvrtého prieskumu vyhral Pavel

Druhé kolo prezidentských volieb v Česku by podľa prieskumu agentúry Median vyhral Petr Pavel so ziskom 57,9 percenta hlasov. Jeho protikandidát Andrej Babiš by získal 42,1 percenta hlasov.

"Tento volebný výsledok by aktuálne nastal za predpokladu, že volebná účasť by bola vysoká," zdôraznila agentúra. Podľa prieskumu sa na druhom kole volieb plánuje zúčastniť 76 percent občanov. Desať a pol percenta voličov chce k voľbám prísť, ale nevie, komu dá svoj hlas.

Pavel má podľa prieskumu prevahu u voličov do 55 rokov, Babiša zas vo väčšej miere preferujú voliči starší než 55 rokov. "Platí, že s rastúcim vekom respondentov narastá tiež podpora Andreja Babiša," spresnili výskumníci agentúry Median.

Armádny generál vo výslužbe má najvyššiu mieru potenciálnych voličov v hlavnom meste a Stredočeskom kraji, zatiaľ čo bývalý český premiér má najvyššie šance v Úsťanskom a Karlovarskom kraji.

Výskumníci agentúry Median zisťovali aj to, odkiaľ môžu kandidáti čerpať ďalšie hlasy. V druhom kole chce Pavla voliť takmer 87 percent voličov Pavla Fischera, 79 percent voličov Danuše Nerudovej a 75 percent voličov Marka Hilšera. Títo neúspešní kandidáti Pavla aj priamo podporili. Babiš môže najviac hlasov čerpať od voličov Jaroslava Baštu, volilo by ho 75 percent z nich.

Prieskum sa uskutočnil od 20. do 22. januára, zúčastnilo sa na ňom 1 161 respondentov vo veku 18 a viac rokov.

Všetky štyri prieskumy publikované pred druhým kolom prezidentských volieb favorizujú Petra Pavla. Pondelok je posledným dňom, keď sa v Česku môžu zverejňovať prieskumy volebných preferencií.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za pol miliardy eur

Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa v pondelok dohodli na poskytnutí ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine vo výške pol miliardy eur. Celková vojenská pomoc pre Ukrajinu zo strany eurobloku – nerátajúc pomoc poskytnutú jednotlivými štátmi – tak vzrastie na 3,6 miliardy eur, informuje správa agentúry AFP, odvolávajúca sa na diplomatické zdroje.

Vojenská pomoc EÚ sa používa na kompenzáciu nákladov jednotlivých členských krajín dodávajúcich zbrane Ukrajine.

Európske štáty celkovo prisľúbili Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac než jedenásť miliárd eur, čo je však menej než polovica v porovnaní s vojenskou pomocou poskytnutou Spojenými štátmi.

Nemecko je v ostatných týždňoch pod rastúcim tlakom Ukrajiny aj ďalších krajín, aby Kyjevu dodalo tanky Leopard 2. Túto požiadavku na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Bruseli zopakovali zástupcovia pobaltských krajín. Berlín už avizoval ochotu dovoliť iným krajinám vlastniacim tanky Leopard 2, napríklad Poľsku, aby ich odovzdali Ukrajine.

Ministri sa v Bruseli tiež dohodli na vyčlenení 45 miliónov eur na výcvik ukrajinských vojakov.

(tasr)

Minúta  |  

SNS vyzýva, aby sa predčasné voľby konali ešte v júni

Mimoparlamentná SNS sa pridáva k výzve Hlasu-SD, aby sa predčasné parlamentné voľby konali v júni. Poukázala pritom na potrebný čas pre novú vládu, aby stihla pripraviť štátny rozpočet. Stanovisko strany TASR poskytla jej hovorkyňa Zuzana Škopcová.

"Hegerova vláda padla a nie je ďalej dôvod, aby sa traumatizovala spoločnosť. Je nutné, aby vláda, ktorá vzíde z najbližších parlamentných volieb, mala dostatok času na zostavovanie štátneho rozpočtu. Septembrový termín je prejavom nezodpovednosti, keď hrozia Slovensku nedozerné škody. Žiadna vláda na svete nedokáže za jeden kalendárny mesiac pripraviť štátny rozpočet a predstúpiť s ním do Národnej rady SR," skonštatovala SNS.

Pri júnovom termíne podľa nej vznikne dostatok času pre novú vládu na oboznámenie sa so stavom republiky a prijatie zodpovedných opatrení. SNS upozornila, že s prijatím štátneho rozpočtu súvisí aj množstvo iných zákonov. Zdôraznila potrebu pripraviť Slovensko na rok 2024 a postupne znižovať deficit a celkového zadlženie SR.
Nezaradení poslanci z Hlasu-SD počas dňa avizovali, že v prípade schválenia novely ústavy o možnosti skrátiť volebné obdobie parlamentu predložia pozmeňujúci návrh k uzneseniu o vyhlásení predčasných volieb, navrhnú v ňom termín konania volieb 24. júna.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.