Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Káčer: EÚ okrem vojenskej pomoci musí udržať aj európsku víziu Ukrajiny

Ukrajina dominovala pondelňajším debatám šéfov diplomacií, hovorili o nej dokonca aj počas pracovných raňajok s generálnym riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelom Grossim. Slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer dodal, že išlo hlavne o debaty o bezpečnosti Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá sa nachádza na Rusmi okupovanom území Ukrajiny. Z Bruselu informuje spravodajca TASR.

Na zasadnutí sa ministri dohodli aj na poskytnutí ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote pol miliardy eur.

„Bola zhoda názorov – väčšia ako by sa navonok zdalo," opísal Káčer atmosféru rokovaní. Podľa jeho slov sa názory rôznili napríklad ohľadom dodávok ťažkej bojovej techniky Ukrajine, ale členské štáty chcú vytrvať pri poskytovaní pomoci.

„Zhoda je na tom, že treba vytrvať dovtedy, kým Ukrajina nenastolí teritoriálnu integritu a suverenitu na svojom území. Toto zdôraznili viacerí partneri a to som povedal aj ja," informoval. Dodal, že ministri sa ohľadom Ukrajiny dohodli na všetkom, na čom sa dohodnúť mali. Prebrali aj desaťbodový mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a integračné šance Kyjeva.

„Hovoril som o potrebe držať Ukrajine pozitívnu víziu jej európskeho členstva, čo by mal jasným odkazom potvrdiť aj nadchádzajúci samit EÚ – Ukrajina," zdôraznil Káčer.

Diplomati riešili aj otázku mimoriadneho trestného súdu pre ruské vojnové zločiny na Ukrajine. „Zdôraznili sme, že takýto súd má zmysel. Musí byť postavený na základe existujúcich noriem medzinárodného práva a mal by získať širokú podporu štátov OSN," vysvetlil Káčer.

Čo sa týka schválenia finančnej podpory na vojenské vybavenie pre Ukrajinu cez Európsky mierový nástroj, Káčer uviedol že existuje vzorec prerozdeľovania peňazí, na aký účel budú venované. O niečo väčší podiel, než je zvykom – 45 miliónov eur – bol vyčlenený nie na vyzbrojovanie, ale na výcvik ukrajinských vojakov na pôde Európskej únie.

(tasr)

Minúta  |  

Kosovská polícia strieľala na auto smerujúce k srbskej hranici

Kosovská polícia v pondelok začala strieľať na vozidlo smerujúce k srbskej hranici, ktorého vodič odmietol zastaviť na kontrolnom stanovišti. Pri incidente utrpel vážne zranenia jeden etnický Srb, informovali úrady v Belehrade. TASR správu prevzala z agentúr AFP a HINA.

Streľba sa odohrala na ceste medzi mestami Leposavič a Mitrovica na severe Kosova. Kosovská polícia autu nariadila, aby zastavilo na kontrolnom stanovišti, avšak vodič príkaz odmietol rešpektovať.

Kosovské úrady vyhlásili, že polícia konala s cieľom „neutralizovať nebezpečenstvo" a dodali, že vodič auta následne narazil do jedného z policajných vozidiel.

Vo vyhlásení srbskej vlády v Belehrade sa uvádza, že vodič počas incidentu utrpel vážne strelné poranenie. Kosovské úrady však nič také nespomenuli a povedali len, že „vozidlo po streľbe opustilo miesto činu".

Napätie na severe Kosova, kde žije prevažne srbská menšina, sa vyostrilo vlani v novembri v dôsledku dlhého sporu týkajúceho sa evidenčných čísiel áut. Priština sa pokúšala zaviesť do praxe legislatívu, ktorá zakazovala Srbom žijúcim v Kosove používať srbské evidenčné čísla.

Koncom roku 2022 militantní Srbi postavili barikády na desiatkach miest na severe Kosova a blokovali tak okrem iného prístupové cesty k dvom hraničných priechodom do Srbska. Srbi však napokon ukončili cestné blokády trvajúce viac než tri týždne, ktorými protestovali proti zatknutiu Srba, ktorý napadol kosovského policajta počas demonštrácie.

Kosovo, ktoré obývajú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Belehrad ju však odmieta uznať a považuje Kosovo stále za súčasť svojho územia. Nezávislosť Kosova neuznáva ani päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská mimovládna organizácia: Na fronte na Ukrajine je už len 10-tisíc z 50-tisíc väzňov

Z 50-tisíc ruských väzňov, ktorí boli naverbovaní do bojov na Ukrajine, je na fronte už len 10-tisíc. Zvyšní sú buď zabití, zranení, nezvestní, vzdali sa alebo dezertovali. V pondelok to na platforme Telegram uviedla nezisková organizácia „Rusko za mrežami" poskytujúca právnu a humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí sú v Rusku vyšetrovaní alebo väznení. TASR správu prevzala z agentúra DPA.

Trestancov do bojov na Ukrajine verbovala hlavne žoldnierska Vagnerova skupina. Zakladateľka uvedenej organizácie Oľga Romanovová povedala, že najmä tí väzni, ktorí z vojny utiekli alebo sa stali vojnovými zajatcami, sú potenciálnym problémom pre šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina. Ten od šéfa Kremľa Vladimira Putina dostal povolenie na nábor väzňov do bojov len pod podmienkou, že nad celým procesom bude mať absolútnu kontrolu, uviedla Romanovová.

Prigožin, ktorý väzňov podľa DPA sčasti verboval i osobne, im prisľúbil, že po odslúžení vojenskej služby na Ukrajine budú prepustení na slobodu. Prípadným dezertérom pohrozil smrťou na základe platného stanného práva.

Závažnosť tejto hrozby demonštruje podľa DPA video spred niekoľkých týždňov. To zachytáva, ako jedného väzňa, ktorý predtým padol do ukrajinského zajatia a následne sa v rámci výmeny zajatcov vrátil do Ruska, udierajú kladivom.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v najnovšej správe naznačuje, že ruský prezident sa zrejme odvracia od Prigožina a prikláňa sa k tradičným ozbrojeným silám. Putin degradoval Prigožinovho hlavného spojenca v ruskej armáde, veliteľa vzdušných síl generála Sergeja Surovikina, čo podľa ISW zrejme narušilo schopnosť Vagnerovej skupiny získavať výzbroj cez tradičné armádne kanály. Surovikin teraz podlieha Valerijovi Gerasimovi, náčelníkovi generálneho štábu ruskej armády, čo centralizuje Putinov reťazec velenia vo vojnovom ťažení.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan: Švédsko nech od Turecka nečaká, že podporí jeho vstup do NATO

Švédsko „nech nečaká", že Turecko podporí jeho vstup do Severoatlantickej aliancie. Vyhlásil to v pondelok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v reakcii na víkendové protiislamské a prokurdské protesty v Štokholme. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Erdogan odsúdil predovšetkým pálenie Koránu na proteste organizovanom protiislamským politikom Rasmusom Paludanom a označil to za urážku moslimov. Kritizoval švédske úrady, že dovolili konanie protestu pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme. Vyjadril tiež rozhorčenie, že na demonštráciách sa objavili vlajky viacerých kurdských zoskupení vrátane Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, ale aj EÚ a USA považujú za teroristickú organizáciu, avšak jej symboly nie sú vo Švédsku zakázané.

„Takže vy dovolíte teroristickým organizáciám vyčíňať a potom očakávate, že podporíme váš vstup do NATO. To teda nie," povedal Erdogan.

Dodal, že ak Švédsko nepreukáže rešpekt voči Turecku a moslimom, „nedočká sa od nás žiadnej podpory v súvislosti s NATO".

(tasr)

Minúta  |  

Holandsko vyšle do Poľska osem stíhačiek F-35

Holandsko vyšle do konca januára do Poľska osem stíhačiek F-35. Stane sa tak v súlade s úsilím NATO o ochranu svojho východného krídla. Oznámilo to v pondelok holandské ministerstvo obrany, informuje stanica CNN.

„Vo februári a marci budú na stráženie vzdušného priestoru NATO nad východnou Európou k dispozícii štyri vojenské lietadlá... Zvyšné štyri (stíhačky) F-35 sa zúčastnia na výcvikovom programe so spojencami, na takzvaných Vigilance activities. Tieto cvičenia zvyšujú pripravenosť NATO na východnom krídle a posilňujú spoluprácu medzi viacerými členskými krajinami Aliancie," uviedol vo svojom vyhlásení holandský rezort obrany.

Ministerstvo dodalo, že stíhačky budú schopné reagovať a zachytiť lietadlo do niekoľkých minút. Dve z lietadiel F-35 pritom podľa rezortu budú nasadené na „stále stráženie vzdušného priestoru NATO", zatiaľ čo zvyšné dve budú v pohotovosti.

Poľsko, ktoré je členskou krajinou NATO, susedí s ruskou exklávou Kaliningrad.

CNN pripomína, že Holandsko v ostatnom čase zintenzívnilo aj svoju pomoc Ukrajine, ktorá čelí ruskej invázii. Holandský premiér Mark Rutte na minulotýždňovom stretnutí s americkým prezidentom Joem Bidenom v Bielom dome avizoval zámer poslať Ukrajine systém protivzdušnej obrany Patriot a nasledovať tak v tomto smere USA a Nemecko.

(tasr)

Minúta  |  

Kanadská vláda vyplatí pôvodným obyvateľom vysoké odškodné

Kanadská vláda vyplatí desiatkam komunít pôvodných obyvateľov viac ako dve miliardy kanadských dolárov ako odškodné za takmer storočie zlého zaobchádzania s deťmi v internátnych školách.

Vyrovnanie vo výške 2,8 miliardy kanadských dolárov, ktoré je výsledkom hromadnej žaloby 325 skupín pôvodných obyvateľov, bude vložené do neziskového fondu nezávislého od vlády.

Podľa tlačovej správy sa táto suma použije na „revitalizáciu vzdelávania, kultúry a jazyka pôvodných obyvateľov - na podporu tých, ktorí prežili, pri ich uzdravovaní a opätovnom spájaní s ich jazykovým a kultúrnym dedičstvom," informovala v pondelok agentúra AFP.

Ako dodala agentúra AP, toto rozhodnutie vlády musí ešte schváliť federálny súd. Malo by sa tak stať koncom februára.

V rokoch 1831-1996 fungovalo v Kanade viac ako 130 internátnych škôl, z ktorých mnohé boli riadené katolíckou cirkvou a boli súčasťou kanadskej politiky asimilácie detí pôvodných obyvateľov.

Za tieto roky nimi prešlo asi 150-tisíc detí, ktoré boli odrezané od svojich rodín, jazyka a kultúry.

O tejto asimilácii sa v Kanade začalo opäť intenzívne diskutovať po tom, ako boli v posledných dvoch rokoch na pozemkoch bývalých internátnych škôl objavené stovky neoznačených hrobov.

Identifikovaných bolo viac ako 1300 takýchto hrobov, pričom posledný začiatkom januára tohto roku.

Predpokladá sa, že v dôsledku chladu, zlej výživy a chorôb zomrelo v internátnych školách najmenej 3200 detí. Mnohé ďalšie boli fyzicky, emocionálne a sexuálne zneužívané.

V roku 2012 podalo 325 skupín pôvodných obyvateľov Kanady žalobu, v ktorej žiadali o odškodnenie za to, že prišli o kontakt so svojím jazykom a kultúrou.

V roku 2015 zverejnila kanadská komisia pre pravdu a zmierenie správu, v ktorej systém internátnych škôl označila za príklad „kultúrnej genocídy".

Pápež František sa vlani počas svojej návštevy v Kanade ospravedlnil za zlo páchané v týchto školách. Toto jeho gesto mnohí preživší ocenili, ale považujú ho len za začiatok náročného procesu uzdravenia a zmierenia.

Kanadský minister pre záležitosti pôvodného obyvateľstva Mark Miller počas víkendu uviedol, že rozhodnutie vlády o odškodnení „nevymaže ani nenapraví minulosť", ale „môže napraviť spôsobené kolektívne škody."

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.