Preskočiť na obsah
  |  

Simon apeluje na spoločnú maďarskú kandidátku, kritizuje postoje SMK

Líder mimoparlamentného Maďarského fóra Zsolt Simon apeluje na spoločnú kandidačnú listinu maďarských strán do volieb do Národnej rady (NR) SR. Vyzval Spolupatričnosť a Most-Híd, teda dve platformy Aliancie, aby sa do 15. februára uzniesli na spoločnom postupe a hodnotách, ktoré chcú reprezentovať. Kritizoval vyjadrenia SMK a vyzýva na spoločný postup tak, aby mala maďarská komunita zastúpenie v slovenskom parlamente.

„Sme pripravení ísť do volieb aj samostatne, sme pripravení na širšiu spoluprácu so slovenskými politickými stranami, ale v prvom rade nám ide o to, aby sme vytvorili maďarskú volebnú listinu," povedal. Zdôraznil, že Maďari žijúci na Slovensku musia mať zastúpenie v slovenskom parlamente, pretože ten rozhoduje o ich živote.

SMK, ktoré je tiež platformou Aliancie, podľa Simona odmietlo spoločnú kandidátku. Argumentoval nedávnymi vyjadreniami predstaviteľov platformy. Za nešťastnú považuje rétoriku idúcu proti Európskej únii. Preberanie postojov maďarskej vlády nie je podľa neho správny krok. Podotkol, že pri takejto rétorike s nimi žiadna strana nebude ochotná spolupracovať.

Zástupcovia platformy SMK počas víkendu uviedli, že v rámci Aliancie by chceli ešte pred voľbami zmeniť jej názov strany na Maďarská aliancia. Podporujú, aby sa na volebnú listinu Aliancie mohli dostať aj nečlenovia strany.

(tasr)

  |  

Čína obviňuje Washington zo zneužívania kontroly vývozu čipov

Čínska vláda v pondelok kritizovala USA pre kontroly vývozu technológií. Označila ich za narušenie obchodu potom, čo sa Japonsko a Holandsko dohodli, že sa pripoja k Washingtonu a obmedzia prístup Pekingu k materiálom na výrobu pokročilých procesorových čipov, ktoré sa dajú použiť v zbraniach. TASR o tom informuje na základe správy AP.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí nespomenulo najnovší vývoj, ale obvinilo Washington zo zneužívania kontroly vývozu a organizovania iných vlád, aby si „udržal svoju hegemóniu" a blokoval Čínu.

„Toto vážne porušuje trhové princípy a medzinárodný obchodný poriadok," povedala hovorkyňa ministerstva Mao Ning. Dodala, že to „podkopáva stabilitu globálnych priemyselných a dodávateľských reťazcov".

Zdroj oboznámený s dohodou USA a ich spojencov pre agentúru Associated Press povedal, že Japonsko a Holandsko, dôležití dodávatelia technológií a surovín na výrobu čipov, súhlasili, že sa pripoja k USA pri kontrole ich vývozu.

Mao Ning nenaznačila, ako by Peking mohol reagovať na prísnejšie kontroly vývozu.

Čínska Komunistická strana investovala miliardy dolárov do rozvoja vlastného čipového priemyslu, no jej firmy stále potrebujú zahraničné výrobné zariadenia, suroviny a ďalšie technológie. Odborníci z odvetvia tvrdia, že čínski výrobcovia sa zlepšujú, ale nedokážu vyrobiť čipy potrebné pre najpokročilejšie smartfóny a ďalšie produkty.

(tasr)

  |  

Ministerstvo životného prostredia predstavilo prvý klimatický zákon

Ministerstvo životného prostredia predstavilo prvý slovenský klimatický zákon. Návrh počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov. Na tlačovej konferencii o tom informoval dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Návrh zákona predložil rezort do medzirezortného pripomienkového konania.

Dôležitým prvkom nového zákona je podľa štátneho tajomníka Michala Kiču korekčný mechanizmus. Rezorty by si mali plniť sektorové ciele, za ktoré zodpovedajú. „Nastavujeme tu inovatívny prvok, a to taký, že v prípade, že nebudeme plniť ciele, ktoré si sami stanovíme, a v dôsledku toho si bude musieť SR nakupovať stratené emisné kvóty od ostatných partnerov, pôjde to na vrub daného ministerstva," povedal Kiča. Dodal, že rezortom dávajú silné oprávnenia a zároveň zodpovednosť, aby bol zákon silným, efektívnym a moderným nástrojom.

Generálny riaditeľ sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Milan Zvara priblížil, že súčasťou zákona by mali byť sektorové ciele pre ministerstvá. „Väčšina politík zmeny klímy sa netvorí na našom ministerstve, ale sú to práve iné ministerstvá, na ktoré nemáme dosah. Cieľom tohto zákona je mať dosah na iné ministerstvá a nejakým spôsobom ich dobrovoľne motivovať na to, aby plnili svoje sektorové ciele," poznamenal. Zvara zároveň dodal, že ide o sektorové ciele pre dopravu, budovy, poľnohospodárstvo, vyžívanie pôdy či priemyselné procesy.

(tasr)

  |  

Turecko by mohlo schváliť fínsku žiadosť o vstup do NATO skôr než švédsku

Turecko môže odobriť členstvo Fínska v Severoatlantickej aliancii (NATO) ešte pred schválením žiadosti Švédska, ak s tým budú Aliancia i obe tieto škandinávske krajiny súhlasiť, uviedol v pondelok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Čavušoglu označil žiadosť Fínska za „menej problematickú", než je to v prípade Švédska. Ankara totiž obviňuje Štokholm, že nedokáže podniknúť konkrétne kroky voči skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické.

Nedávno vyvolali hnev Ankary protesty s pálením Koránu, ktoré pred tureckými ambasádami v Štokholme a Kodani zorganizoval dánsko-švédsky protiislamský aktivista Rasmus Paludan.

„Podľa môjho názoru by bolo spravodlivé rozlišovať medzi problematickou a menej problematickou krajinou," povedal Čavušoglu novinárom počas spoločnej tlačovej konferencie s portugalským rezortným kolegom Joaom Gomesom Cravinhom.

„Veríme, že ak NATO a tieto krajiny prijmú takéto rozhodnutie, môžeme (ponuku Fínska) vyhodnotiť samostatne," dodal Čavušoglu.

Švédsko a Fínsko spoločne požiadali o vstup do Aliancie po tom, čo Rusko 24. februára 2022 vojensky napadlo Ukrajinu. NATO potrebuje na prijatie nových členov jednomyseľný súhlas všetkých 30 členských krajín, pripomína AP.

(tasr)

  |  

Šmyhaľ: Ukrajina chce do EÚ vstúpiť do dvoch rokov

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v rozhovore pre týždenník Politico, ktorý bol zverejnený v pondelok, uviedol, že chce, aby jeho krajina vstúpila do Európskej únie do dvoch rokov.

„Máme veľmi ambiciózny plán pričleniť sa k Európskej únii do dvoch rokov. Očakávame teda, že tento rok by sa mohla uskutočniť predvstupová fáza rokovaní," povedal Šmyhaľ.

Kandidátsky štatút Ukrajine udelili vlani v júni. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však ešte ten istý rok povedal, že môže trvať až „desaťročia", kým Ukrajina vstúpi do EÚ. Blízki spojenci Kyjeva, ako napríklad Poľsko či Pobaltské štáty, žiadosť Ukrajiny o vstup do EÚ silne podporujú.

V piatok sa v Kyjeve uskutoční samit EÚ – Ukrajina, na ktorom sa bude diskutovať o ďalšej finančnej a vojenskej podpore Kyjeva i o otázkach členstva v eurobloku. Prvý raz sa bude takéto stretnutie Európskej únie konať v aktívnej vojnovej zóne, komentuje Politico. Prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretne s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou i so šéfom Európskej rady Charlesom Michelom.

Šmyhaľ pre Politico povedal, že počas tohtotýždňových rokovaní očakáva „výrazný skok vpred", najmä čo sa týka dohody o bezvízovom režime pre priemyselný tovar či pozastavenia cla na ukrajinský vývoz o ďalší rok. Očakáva tiež „aktívny pokrok" týkajúci sa schémy platieb SEPA (Jednotnej oblasti platieb v eurách) či zahrnutia Ukrajiny do zóny európskeho mobilného roamingu.

Šmyhaľ uviedol, že ukrajinská vláda je pripravená prehodnotiť legislatívu týkajúcu sa ústavného súdu, aby splnila požiadavky Európskej komisie, ako aj Benátskej komisie. Zmeny by podľa jeho slov mohli prísť ešte tento týždeň. Benátska komisia vyslovila obavy v otázke reformy ukrajinského ústavného súdu, ktorá sa týka najmä spôsobu vymenúvania sudcov. Obavy vzbudzujú najmä právomoci a zloženie poradnej skupiny expertov, ktorá vyberá kandidátov na sudcov.

Čo sa týka problémov s korupciou, ktoré sú hlavným faktorom znepokojujúcim Európsku úniu v otázke budúceho členstva Ukrajiny, Šmyhaľ zdôraznil, že administratíva prezidenta Zelenského berie túto záležitosť veľmi vážne. „Voči korupcii máme prístup nulovej tolerancie," povedal. Poukázal pritom na „bleskovú rýchlosť", s akou došlo počas januára k odvolaniu viacerých štátnych predstaviteľov z funkcií z dôvodu korupcie. Podotkol, že korupcia síce nie je novým problémom, ale „sme si istí, že ju vykoreníme".

(tasr)

  |  

Babiš chce „politický detox", o svojej budúcnosti povie viac po sneme ANO

Český expremiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš, ktorého v druhom kole prezidentských volieb v sobotu (28. januára) porazil Petr Pavel, si chce od politiky oddýchnuť. Svoje ďalšie pôsobenie oznámi budúci týždeň vo štvrtok po sneme hnutia ANO. Povedal to v rozhovore pre iDNES.cz, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Dám si politický detox a budem sa chvíľu venovať sebe samému. Bolo to náročné," uviedol Babiš k svojim plánom na najbližšie dni. O tom, či zostane poslancom, chce viac povedať budúci týždeň. „V politike určite nejakou formou zostanem. Ale o tom rozhodne predsedníctvo hnutia," spresnil. Potom však doplnil, že svoje angažmán bude riešiť pravdepodobne iným spôsobom než teraz.

Na otázku, či sa chce opäť uchádzať o premiérsky post, odpovedal, že hnutie ANO čaká budúci rok volebný snem a je otázne, kto sa vôbec stane predsedom. „Nehovorím, že budem kandidovať na premiéra. Pre hnutie môžem robiť napríklad kampane, môžem jazdiť za ľuďmi do regiónov," načrtol predstavu o svojej budúcnosti Babiš. Konkrétnejšie sa však vyjadriť nechcel.

Jeho rodina je s výsledkom prezidentských volieb vraj spokojná a aj on sám je nakoniec rád, že nevyhral. „Ak by sme boli vyhrali, tak by sme sa skutočne museli báť o život. Nám dlhodobo chodia vyhrážky, že nás chce niekto zabiť. Takže teraz moja rodina azda konečne bude mať pokoj," dodal bývalý český premiér.

Nenávisť voči nemu je podľa jeho slov „desivá". "Nech mi už niekto vysvetlí, v čom som také zlo? Preto, že som nekradol, že som nechcel robiť kšefty s tradičnými stranami? Teraz Babiš zmizne a uvidíme, o čom sa bude hovoriť a písať bez Babiša," dodal neúspešný prezidentský kandidát.

Novým českým prezidentom sa stal armádny generál vo výslužbe Petr Pavel, ktorý v druhom kole prezidentských volieb porazil svojho súpera Andreja Babiša so ziskom 58,32 percenta hlasov. K urnám prišlo 70,25 percenta voličov, čo je dosiaľ najviac v histórii priamej prezidentskej voľby v Česku.

(tasr)