30. januára 2023 | 14:54

Minúta | 30. januára 2023 | 14:54

Novú veľvyslankyňu USA v Rusku privítali tínedžeri s protiamerickými heslami

Nová americká veľvyslankyňa v Rusku Lynne Tracyová navštívila v pondelok ruské ministerstvo zahraničných vecí, kde odovzdala kópie svojich poverovacích listín. Táto ostrieľaná diplomatka je vôbec prvou ženou, ktorá bude šéfovať americkej ambasáde v Rusku.

Tracyovú privítali pred budovou ministerstva tínedžeri s transparentmi s protiamerickými heslami.

New American Ambassador to Russia Lynn Tracy arrived at the Russian Foreign Ministry today.

Propagandists gathered (including children) near the building and met the ambassador with propaganda posters that included anti American rhetoric. pic.twitter.com/NQDz9dd9ze
— NOËL 🇪🇺 🇺🇦 (@NOELreports) January 30, 2023

Tínedžeri taktiež skandovali heslá ako „Prečo ste sem prišli?“ či „Amerika je teroristická krajina“.

Параллельная реальность? По поводу приезда в Москву нового посла США Линн Трейси в здание посольства нагнали массовку из детей.

Надписи на плакатах: "США – страна-террорист", "Ваши танки убивают мирное население", "Приехала зарабатывать на смерти". pic.twitter.com/vTEJvgk51Q
— War_2022 (@War2022ua) January 30, 2023

Veľvyslankyňa na slogany nereagovala. Vstúpila do budovy, kde sa zdržala približne 30. minút. Pri odchode s novinármi nekomunikovala.

▶️ Новый посол США в Москве Линн Трейси покинула МИД РФ без комментариев для прессы. pic.twitter.com/BRmjfgIYJb
— Олег Корягин (@Ld6ipUvtDzUAfO7) January 30, 2023

Americké veľvyslanectvo v Moskve neskôr na Twitteri informovalo, že Tracyová sa stretla na ministerstve s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Sergejom Riabkovom.

„Veľvyslankyňa Tracyová venuje osobitnú pozornosť udržiavaniu dialógu medzi našimi krajinami v čase napätia, ochrane občanov USA v Ruskej federácii a udržiavaniu vzťahov medzi národmi USA a RF,“ uviedla americká ambasáda.

https://twitter.com/USEmbRu/status/1620029901545013249

Nástup v čase najvyššieho napätia

Tracyová je v Moskve je od minulého štvrtka. Vo funkcii vystriedala Johna Sullivana, ktorý z Moskvy odišiel vlani v septembri.

Tracyová si prevzala post v čase najvyššieho napätia medzi Ruskom a USA od konca studenej vojny, a to v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Vzťahy medzi krajinami najnovšie vyostrilo rozhodnutie prezidenta USA Joea Bidena dodať Ukrajine bojové tanky Abrams.

Biden nominoval Tracyovú na post veľvyslankyne vlani v septembri. Táto diplomatka na vypočutiach v Senáte koncom novembra vyjadrila súhlas s politikou Washingtonu voči Rusku vrátane tvrdších sankcií. Zdôraznila, že jej najvyššou prioritou bude prepustenie amerických občanov, ktorí si odpykávajú tresty v ruských väzniciach.

Ostrieľaná diplomatka

Tracyová je kariérna diplomatka a ruštinu ovláda. Donedávna bola veľvyslankyňou USA v Arménsku. V rokoch 2014-17 pôsobila v Moskve ako zástupkyňa amerického veľvyslanca. V rokoch 2012-2014 pôsobila ako zástupkyňa námestníka ministra zahraničných vecí pre strednú Áziu. V rokoch 2010-2011 bola zástupkyňou vedúceho misie v Turkménsku. Počas pôsobenia na americkom konzuláte v pakistanskom Péšávare dostala Tracyová rezortné ocenenie za hrdinstvo po tom, čo prežila ozbrojený útok. Pôsobila aj v Kazachstane, Kirgizsku a Afganistane.

(dod)

30. januára 2023 | 14:54

Minúta | 30. januára 2023 | 14:54

Úrady práce evidujú takmer 73,3 tisíca dlhodobo nezamestnaných, medziročne ich je menej o 19-tisíc

Úrady práce na Slovensku evidovali ku koncu minulého roka takmer 73,3 tisíca ľudí, ktorí boli bez práce viac ako jeden rok. V porovnaní s koncom roka 2021 tak počet dlhodobo nezamestnaných klesol o 19,4 tisíca. Vyše jedného roka sú tak bez práce štyria z desiatich evidovaných nezamestnaných. Vyplýva to zo štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Najviac dlhodobo nezamestnaných sa nachádza v Prešovskom kraji, ku koncu vlaňajška ich bolo 21-tisíc. Ide predovšetkým o okresy Prešov, Vranov nad Topľou a Kežmarok, v ktorých počet nezamestnaných nad jeden rok presiahol 2,9 tisíca. V Košickom kraji nemalo na konci minulého roka prácu viac ako jeden rok 18,1 tisíca evidovaných nezamestnaných. Najhoršia situácia bola v tomto kraji v okresoch Trebišov, Košice - okolie, Rožňava a Michalovce, keď v okrese Trebišov bolo takmer 3,7 tisíca ľudí s nezamestnanosťou nad jeden rok a v okresoch Michalovce a Košice - okolie cez 3-tisíc takýchto osôb.

Tretím najhorším krajom je z hľadiska dlhodobej nezamestnanosti Banskobystrický kraj. V ňom je bez práce viac ako dvanásť mesiacov 14,8 tisíca osôb. Nad všetkými okresmi Banskobystrického kraja vyčnieva okres Rimavská Sobota, kde je dlhodobo nezamestnaných 4,8 tisíca ľudí. Lepšia situácia je v Žilinskom kraji, kde počet nezamestnaných nad jeden rok na konci decembra dosiahol 5,9 tisíca osôb. Nasleduje Nitriansky kraj, ktorý v tejto kategórii eviduje 4,5 tisíca nezamestnaných. V Bratislavskom kraji počet dlhodobo nezamestnaných ľudí predstavoval 3,2 tisíca. V Trenčianskom kraji bolo minulý mesiac bez práce viac ako jeden rok 3,1 tisíca ľudí a v Trnavskom kraji 2,8 tisíca osôb.

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku sa v decembri minulého roka medzimesačne zvýšila o 0,07 percentuálneho bodu na 5,90 percenta. Za celý minulý rok však klesla o 0,86 percentuálneho bodu, čo predstavuje pokles o viac ako 22-tisíc uchádzačov o zamestnanie.

(sita)

30. januára 2023 | 14:52

Minúta | 30. januára 2023 | 14:52

V hlavnom meste Severnej Kórei po piatich dňoch údajne zrušili lockdown

Úrady v severokórejskej metropole Pchjongjang odvolali päť dní trvajúci lockdown, ktorý bol zavedený z dôvodu šírenia respiračných ochorení. Oznámila to v pondelok ruská ambasáda v Pchjongjangu, informuje agentúra AP.

Severná Kórea oficiálne nepriznala, že by v krajine opätovne dochádzalo k šíreniu ochorenia COVID-19. V auguste tamojší komunistický režim deklaroval víťazstvo v boji nad koronavírusom, ktoré zahraniční odborníci spochybňovali.

O zavedení prísneho lockdownu, ktorý v Pchjongjangu vyhlásili 25. januára, pôvodne informovali médiá v susednej Južnej Kórei. Severokórejské úrady toho opatrenie zdôvodnili potrebou spomalenia šírenia "chrípky a iných "respiračných ochorení".

Ruské veľvyslanectvo v KĽDR v pondelok na svojom facebookovom účte informovalo o ukončení "mimoriadneho protiepidemického obdobia" (lockdownu) v Pchjongjangu.

Od minulej stredy museli miestni obyvatelia, vrátane pracovníkov diplomatických misií, zostať doma, štyrikrát denne si merať telesnú teplotu a hlásiť výsledky meraní.

V súvislosti s vyhláseným päťdňovým lockdownom miestne úrady vôbec nespomenuli covid. Severokórejské štátne médiá však v posledných týždňoch opakovane vyzývali obyvateľov na ostražitosť pre možné riziko opätovného šírenia nového typu koronavírusu v krajine.

Severná Kórea priznala len vlani na jar – viac než dva roky po začiatku pandémie – prvé prípady covidu, pričom už v auguste deklarovala víťazstvo nad vírusom.

Nikdy pritom oficiálne neinformovala, koľko jej obyvateľov sa covidom nakazilo. Namiesto toho však denne hlásila prípady chorých s horúčkou, ktorých počet tak v tejto 25 miliónovej krajine dosiahol podľa oficiálnych údajov takmer 4,8 milióna. Pchjongjang v rámci tejto epidémie priznal len 74 obetí, čo odborníci spochybňujú s tvrdením, že ide o príliš nízke číslo.

Severná Kórea tvrdí, že covid bol do krajiny zavlečený prostredníctvom propagandistických letákov a materiálov zo susednej Južnej Kórey. Soul tieto tvrdenia Pchjongjangu označil za nevedecké a smiešne.

(tasr)

30. januára 2023 | 14:50

Minúta | 30. januára 2023 | 14:50

Mikulec: Použitie paragrafu 363 vyvoláva polemiku laickej i odbornej verejnosti

Použitie paragrafu 363 vyvoláva podľa povereného ministra vnútra SR Romanan Mikulca (OĽaNO) polemiku laickej i odbornej verejnosti. Šéf rezortu vnútra preto víta prezidentkino podanie v tejto veci na Ústavný súd SR. Sám by so zmenou paragrafu súhlasil. Nepovažuje za dobré, a v porovnaní s inými štátmi ani za bežné, že proti tomuto paragrafu nejestvuje opravný prostriedok.

„Vnímam, že paragraf 363 je síce zakotvený v trestnom poriadku, ale jeho použitie nie je jasné a vysvetľuje si ho každý po svojom,“ uviedol Mikulec. Jeho stanovisko zaslal mediálny tím hnutia OĽaNO v tlačovej správe.

Mikulec dodal, že hoci sa v koalícii viedla o zmene paragrafu debata, k dohode nedošlo. „Ja sám som presadzoval odbornú debatu o 363, aby priniesla raz a navždy výsledok a povedalo sa, či je tento paragraf dobré zmeniť,“ povedal. Nie je toho názoru, že brzdenie možnosti zmeny paragrafu 363 zo strany hnutia Sme rodina bolo ústupkom hnutia OĽaNO. Pripustil však, že použitie predmetného paragrafu generálnym prokurátorom môže byť frustrujúce, keďže za každým prípadom je množstvo práce vyšetrovateľov, a to často v politicky exponovaných prípadoch. Ide o prípady týkajúce sa politických predstaviteľov, vedenia strany Smer-SD, ale i predstaviteľov polície, sudcov či prokurátorov.

„My sme dali voľné ruky polícii, polícia to aj ukázala občanom a spravodlivosť platí pre všetkých ľudí rovnako,“ zhodnotil činnosť svojho rezortu Mikulec. Podotkol tiež, že počas jeho pôsobenia stúpla dôveryhodnosť policajného zboru zo 41 na 62 percent. Doplnil, že od jeho nástupu do funkcie nasledovala jedna kríza za druhou, no zvládli ich napriek tomu, že v čase jeho nástupu do funkcie chýbali základné krízové postupy a procesy. Čelili tiež personálnej a finančnej poddimenzovanosti. Poznamenal, že za tri roky jeho pôsobenia sa im podarilo dané postupy vypracovať a dosiaľ fungujú. Rezort tiež podľa neho napreduje z hľadiska personálneho, finančného i materiálneho zabezpečenia, a to transparentnými postupmi.

Mikulec nevylučuje svoje ďalšie pôsobenie v politike v prípade, ak by dostal ponuku kandidovať do parlamentu. Uviedol, že nie je stopercentne rozhodnutý, keďže momentálne sa maximálne sústredí na svoju prácu. „Samozrejme, príde ten bod, keď budú debaty o politickej budúcnosti prioritnejšie ako momentálne. Vôbec to nevylučujem, skôr naopak,“ povedal. Považuje za dôležitý spoločný postup demokratických síl, a tiež, aby štát nebol drancovaný ako za predošlých vlád. „Demokratické sily by sa mali sústrediť na to, aby sme občanov SR nevrátili do doby, keď tu bude opäť Róbert Fico stavať systém našich ľudí,“ zakončil.

(sita)

30. januára 2023 | 14:48

Minúta | 30. januára 2023 | 14:48

Boris Johnson: Putin sa mi vyhrážal raketovým útokom, ktorý bude trvať len minútu

Bývalý britský premiér Boris Johnson prezradil, že sa mu ruský vodca Vladimir Putin vyhrážal raketovým útokom. Spravil tak údajne počas „mimoriadneho“ telefonátu pred tým, ako zaútočil na Ukrajinu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Putin vraj vtedajšiemu britskému premiérovi povedal, že to „bude trvať len minútu“. Ruský vodca tak počas „veľmi dlhého“ telefonátu vo februári 2022 reagoval na Johnsonovo varovanie, že vojna by bola „absolútna katastrofa“.

Podrobnosti o tomto rozhovore odhaľuje dokument Putin Vs the West z dielne BBC, ktorý sa venuje Putinovým interakciám so svetovými lídrami.

Johnson podľa vlastných slov varoval Putina, že invázia na Ukrajinu povedie k sankciám zo strany Západu a zvýšeniu prítomnosti jednotiek Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na ruských hraniciach. Pokúšal sa tiež odradiť Putina od vojenskej akcie tým, že mu povedal, že Ukrajina „v dohľadnej budúcnosti“ nevstúpi do NATO.

„V jednom momente sa mi vyhrážal, a povedal 'Boris, nechcem ti ublížiť, ale s raketou by to trvalo len minútu' alebo také niečo,“ opísal Johnson, no dodal, že podľa uvoľneného tónu a akejsi atmosféry ľahostajnosti, si myslí, že Putin, ktorý bol počas tohto telefonátu „veľmi familiárny“, sa len hral s jeho pokusmi presvedčiť ho na rokovania.

Je nemožné vedieť, či boli Putinove hrozby skutočné, pripomína BBC, no dodáva, že v súvislosti s predchádzajúcimi ruskými útokmi na území Veľkej Británie, naposledy v roku 2018 v Salisbury, však Johnson nemal na výber a musel brať akúkoľvek hrozbu zo strany ruského vodcu vážne.

O deväť dní neskôr, 11. februára šiel minister obrany Ben Wallace do Moskvy na stretnutie s ruským rezortným kolegom Sergejom Šojguom, z ktorého sa vrátil z uistením, že Rusko nenapadne Ukrajinu, no obaja podľa neho vedeli, že je to klamstvo.

Podľa Wallacea to bola akási „demonštrácia zastrašovania alebo sily“, ktorú opísal ako „Budem ti klamať, ty vieš, že ti klamem a ja viem, že vieš, že ti klamem, ale aj tak ti budem klamať.“ Šojgu sa tým podľa neho pravdepodobne pokúsil demonštrovať svoju silu, no práve táto priama lož mu potvrdila jeho presvedčenie, že Rusko zaútočí. Keď Wallace zo stretnutia odchádzal, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov mu vraj tiež povedal: „už nikdy nás neponížia“.

Menej ako dva týždne neskôr, 24. februára, keď ruské tanky prekročili ukrajinské hranice, zavolal uprostred noci Johnsonovi ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa Johnsona bol veľmi pokojný, no oznámil mu, že Rusi všade útočia a odmietol jeho ponuku na presun do bezpečia.

(sita)

30. januára 2023 | 14:34

Minúta | 30. januára 2023 | 14:34

Kremeľ: Medzi Ruskom a NATO nie sú žiadne kontakty

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že je ťažké hovoriť o kontaktoch medzi Ruskou federáciou a NATO v budúcnosti, keďže aliancia svojho času obmedzila s Moskvou akúkoľvek interakciu.

„Viete, že NATO v určitom okamihu zastavilo akékoľvek podstatné kontakty s našou krajinou, takže v súčasnosti je veľmi ťažké hovoriť o perspektívach takýchto kontaktov," povedal Peskov novinárom podľa americkej televíznej stanice CNN, informuje TASR.

Peskov takto odpovedal na otázku, či Kremeľ vidí potrebu kontaktov s NATO v súvislosti s vyhláseniami z Bruselu o možnosti priamej konfrontácie medzi alianciou a Ruskom.

Kremeľ tiež ústami Peskova deklaroval, že ďalšie dodávky západných zbraní na Ukrajinu povedú len k ďalšej eskalácii konfliktu.

Podľa Peskova sa členovia západnej aliancie NATO čoraz viac zapájajú do konfliktu na Ukrajine. Upozornil však, že ich dodávky zbraní Ukrajine nezmenia celkový priebeh udalostí.

„Je to slepá ulička: vedie to k výraznej eskalácii, vedie to k tomu, že krajiny NATO sa čoraz viac priamo zapájajú do konfliktu - ale nemá to potenciál zmeniť priebeh udalostí a ani to neurobí," povedal Peskov podľa agentúry Reuters.

„Špeciálna vojenská operácia bude pokračovať," zdôraznil podľa televízie CNN Peskov použijúc slovné spojenie, ktorým Kremeľ označuje inváziu ruskej armády na územie Ukrajiny.

Nemecko a Spojené štáty minulý týždeň oznámili, že dodajú Ukrajine bojové tanky, čím po prvýkrát prisľúbili jednoznačne útočné zbrane na pomoc pri odolávaní ukrajinskej armády ruským jednotkám.

(tasr)

30. januára 2023 | 14:33

Minúta | 30. januára 2023 | 14:33

Srbsko môže byť mediátorom medzi Ruskom a Ukrajinou, povedal Zeman

Srbsko by ako neutrálna krajina mohlo podľa českého prezidenta Miloša Zemana zohrať úlohu mediátora medzi Ruskom a Ukrajinou. Povedal to na návšteve Srbska, informuje spravodajkyňa TASR.

„Chápem postoj Srbska aj jeho neutralitu... Práve táto neutrálna pozícia Srbska, ktoré napríklad nie je podporovateľom protiruských sankcií, môže byť výhodou v prípadnej úlohe mediátora," povedal Zeman. Sprostredkovateľ podľa neho nesmie jednoznačne zastávať pozície jednej ani druhej strany. Okrem Srbska by v riešení konfliktu mohli pomôcť aj Čína a Turecko, myslí si český prezident.

V otázke vzťahu Česka ku Kosovu Zeman priznal odlišný názor od aktuálneho oficiálneho postoja ČR. „Usiloval som sa o to, aby Česká republika stiahla uznanie Kosova," povedal s tým, že v českej politike prevážila podpora Kosova.

„A ja nie som diktátor, ale demokraticky zvolený prezident," dodal. Pripomenul však, že on ani jeho predchodca Václav Klaus nevymenovali českého veľvyslanca v Prištine.

ČR uznala Kosovo krátko po jeho jednostrannom vyhlásení nezávislosti v roku 2008, Zeman sa stal prezidentom o päť rokov neskôr.

„Ďakujem za slávu, ktorou ste ma celkom nezaslúžene zahrnuli," povedal Zeman srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi. Dnes sa vraj dozvedel, že po smrti po ňom v Belehrade pomenujú ulicu.

„Moja predstava je, aby prezident Zeman dostal ulicu v Belehrade. Rozhodne o tom mestské zastupiteľstvo, ale najbližších 30 rokov o tom nebudeme diskutovať, pretože názvy ulíc sa udeľujú posmrtne," vyhlásil Vučič na adresu 78-ročného Zemana.

Vučič vysvetlil, že niet zahraničného politika, ktorý by bol v Srbsku taký populárny ako dosluhujúci český prezident. Zeman sa počas Vučičovej návštevy Prahy pred dvoma rokmi ospravedlnil za to, že Česká republika počas bombardovania srbských cieľov v roku 1999 dala súhlas na prelet lietadiel NATO.

Prezidenti tiež podpísali deklaráciu o posilnení kultúrnej spolupráce a zriadení Českého domu v Belehrade. Ten už v minulosti v Srbsku existoval, Vučič sa zasadil o jeho obnovenie. „Českým domom najmä v roku 1939 prešlo asi 2000 Čechov, ktorí po vyhlásení protektorátu utekali pred nacizmom. A som veľmi rád, že im vtedy Srbi poskytli pomoc," pripomenul históriu Českého domu Zeman.

Český prezident je na návšteve Srbska od nedele. Je to jeho predposledná zahraničná cesta, rozlúčiť sa príde ešte na Slovensko. Vo funkcii končí 8. marca.

(tasr)

30. januára 2023 | 14:32

Minúta | 30. januára 2023 | 14:32

Šefčovič: Volebný rok 2024 bude v znamení kontinuity súčasných priorít EÚ

Rok 2024 bude pre Európsku úniu v znamení volieb do Európskeho parlamentu (EP) a vytvárania novej politickej podoby euroinštitúcií, zároveň však aj v znamení zachovania kontinuity súčasných najväčších priorít. V rozhovore pre TASR to uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič.

Šefčovič má v exekutíve EÚ na starosti medziinštitucionálne vzťahy a agendu strategického výhľadu, začiatkom roka 2023 sa však prioritne venuje zasadnutiam Energetickej platformy EÚ, ktorej cieľom je dohodnúť spoločné nákupy plynu pre Európanov za čo najvýhodnejšie ceny.

Pre roky, keď sa konajú takzvané eurovoľby, platí, že inštitúcie EÚ už väčšinou neprijímajú zásadné rozhodnutia. Slovenský eurokomisár však naznačil, že pri takých významných témach, ako sú energetická bezpečnosť a ochrana priemyslu, musí byť určitá kontinuita rozhodovacieho procesu zachovaná.

"Tento rok je posledný, v ktorom môžeme prichádzať s legislatívnymi návrhmi a konkrétnymi opatreniami. Rok 2024 bude rokom tranzície. Budú sa konať európske voľby a formovať sa nová Európska komisia, ale myslím si, že v tejto otázke aj budúca eurokomisia bude musieť nadviazať na to, čo sa nám podarí zrealizovať v tomto roku," vysvetlil.

Podotkol, že jedným z riešení, ako zaistiť bezpečnosť dodávok plynu pre EÚ, sú dlhodobé kontrakty – a aj nové politické zloženie euroinštitúcií ich bude musieť rešpektovať. Rovnako aj v roku 2024 predpokladá pokračovanie nastolenej stratégie zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie v európskom energetickom mixe.

"Vidíme, že obnoviteľné zdroje sú lacnejšie a sú kľúčové pre znižovanie našej závislosti od dodávateľov fosílnych palív," spresnil.

Upozornil, že celý balík novo pripravovaných predpisov v oblasti energetiky a priemyslu sa začne naplno napĺňať až počas budúceho volebného obdobia eurokomisie a europarlamemntu (2024 – 2029).

"Európske inštitúcie vždy mali zaistenú kontinuitu. Samozrejme, každý predseda alebo predsedníčka Európskej komisie prichádza s novými prioritami, ktoré sa odvíjajú od mandátu, ktorý dostal či dostala vo voľbách od európskych občanov," opísal situáciu Šefčovič.

Podľa jeho slov bude však aj na budúci rok prioritou vyrovnať sa s následkami vojny na Ukrajine, hľadanie spôsobu, ako znížiť ceny energií a infláciu v EÚ, a ako zabojovať za to, aby európsky priemysel aj naďalej zohrával takú významnú úlohu v európskej ekonomike, akú zohrával doteraz.

(tasr)

30. januára 2023 | 14:29

Minúta | 30. januára 2023 | 14:29

WHO: V súvislosti s pandémiou covidu stále platí najvyšší stupeň výstrahy

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa rozhodla zachovať najvyšší stupeň pohotovosti v súvislosti s pandémiou COVID-19. Uvádza sa to vo vyhlásení WHO zverejnenom v pondelok v Ženeve.

K tomuto stanovisku dospel na svojom rokovaní koncom minulého týždňa krízový výbor WHO pre pandémiu covidu a generálny tajomník Tedros Adhanom Ghebreyesus sa s ním stotožnil, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Tedros už na úvod zasadnutia krízového výboru minulý piatok uviedol, že zrušenie najvyššieho stupňa pohotovosti považuje za predčasné, doplnila AFP.

Argumentoval, že kritická fáza pandémie sa neskončila, pričom poukázal na rastúci počet úmrtí a varoval, že globálna reakcia na krízu "zostáva ochromená". Poukázal na to, že týždenný počet úmrtí síce vlani v októbri klesol pod 10-tisíc, ale od začiatku decembra opäť stúpa. K nárastu počtu úmrtí prispelo aj zrušenie protiepidemických opatrení v Číne.

Generálny riaditeľ WHO pripomenul, že očkovacie látky, testy a liečba boli rozhodujúce pri záchrane životov, prevencii nadväzujúcich závažných ochorení a zmiernení tlaku na zdravotnícke systémy a zdravotníkov.

Poukázal však aj na to, že "celosvetová reakcia (na covid) zostáva ochromená, pretože v príliš mnohých krajinách sa tieto výkonné, život zachraňujúce nástroje stále nedostávajú k populácii, ktorá ich najviac potrebuje – najmä k starším ľuďom a zdravotníckym pracovníkom".

Kritizoval, že dôvera verejnosti v tieto nástroje je podkopávaná "nepretržitým prúdom" dezinformácií a v tejto situácii sa zdravotnícke systémy stále musia vyrovnávať s dodatočnou záťažou v podobe covidu.

Upozornil aj na to, že sa prudko znížila intenzita monitorovania vývoja vírusu a genetické sekvenovanie prudko poklesli, čo sťažuje sledovanie nespočetných variantov a včasné odhaľovanie nových.

Štrnáste zasadnutie krízového výboru WHO sa konalo po takmer troch rokoch odo dňa, keď WHO po prvýkrát vyhlásila najvyšší stupeň zdravotnej krízy – stav globálnej zdravotnej núdze, keďže takzvaný nový koronavírus sa vtedy začal šíriť aj mimo Číny.

Nezávislý krízový výbor sa stretáva každé tri mesiace, aby prediskutoval pandémiu, a podáva správu šéfovi WHO, ktorý potom rozhoduje, či núdzový stav zostane zachovaný a v akom rozsahu.

Na predchádzajúcom rokovaní – v októbri roku 2022 – členovia výboru dospeli k záveru, že pandémia stále zodpovedá najvyššiemu stupňu výstrahy WHO – stavu ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC).

(tasr)

30. januára 2023 | 14:25

Minúta | 30. januára 2023 | 14:25

Česká štátna volebná komisia schválila výsledky hlasovania v prezidentských voľbách

Štátna volebná komisia formálne schválila výsledok hlasovania v prezidentských voľbách. V pondelok to oznámil riaditeľ odboru volieb na Ministerstve vnútra ČR Tomáš Jirovec.

"Zápis bude zverejnený v Zbierke zákonov pravdepodobne zajtra," povedal Jirovec s tým, že práve od utorka začne plynúť lehota na prípadné podanie návrhov na neplatnosť hlasovania Najvyššiemu správnemu súdu (NSS). Lehota trvá sedem dní, súd má na rozhodnutie ďalších 15 dní.

Jirovec priebeh volieb označil za pokojný. Jedinou významnejšou mimoriadnou udalosťou bolo podľa neho krátke odloženie hlasovania v obci v okrese Děčín. Ešte pred začiatkom hlasovania tam došlo k požiaru, preto volebnú miestnosť presunuli. "Štátna volebná komisia s vďakou kvitovala kvalitnú volebnú účasť. Je potrebné poďakovať voličom, že využili možnosť voľby prezidenta republiky," povedal predseda odboru volieb.

"Český štatistický úrad prijímal dáta od prvých okrskov krátko po 14.00 posledné po 17.22," povedala podpredsedníčka Českého štatistického úradu (ČSÚ) Eva Krumpová. Dodala, že ČSÚ nezaznamenal žiadne pochybenie ani problémy v spracovaní.

Chybu v spracovaní však priznal okrsok v Prahe 8, kde omylom hlasy pre Petra Pavla pripísali Andrejovi Babišovi. Podľa Krumpovej to komisia oznámila až po zákonnej lehote. Zostáva preto už len možnosť obrátiť sa s podnetom na NSS. "Pochybenie, ktoré tam bolo priznané zo strany komisie bolo v neprospech víťazného kandidáta, ktorý zvíťazil o viac než 900-tisíc hlasov. Nemám pocit, že by tento jeden okrsok mal mať fatálny dopad na priebeh volieb," dodal k incidentu Jirovec.

Armádny generál vo výslužbe Petr Pavel porazil v druhom kole (27. – 28. januára) českých prezidentských volieb svojho súpera Andreja Babiša so ziskom 58,32 percenta hlasov. K urnám prišlo 70,25 percenta voličov, čo je dosiaľ najviac v histórii priamej prezidentskej voľby v Česku

(tasr).

30. januára 2023 | 14:24

Minúta | 30. januára 2023 | 14:24

Orbán: Azerbajdžan je kľúčom dodávok energií pre Európu

Azerbajdžan je kľúčovou krajinou dodávok energií pre Európu, konštatoval v pondelok na sociálnej sieti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý prijal vo svojom úrade azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

S Alijevom, ktorý absolvuje v Budapešti oficiálnu návštevu, sa predtým podľa agentúry MTI stretla prezidentka Katalin Nováková. Prezident Azerbajdžanu ocenil maďarsko-azerbajdžanské vzťahy a vyjadril nádej, že sa energetická spolupráca medzi oboma krajinami v budúcnosti zintenzívni.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó 24. januára rokoval s azerbajdžanským ministrom hospodárstva Mikailom Džabbarovom. Význam Azerbajdžanu z pohľadu Európy v dôsledku ťažkej energetickej krízy stúpol, podčiarkol vtedy Szijjártó.

Minister dodal, že diverzifikácia z krátkodobého a strednodobého hľadiska je možná najmä zvýšením dovozu zemného plynu vyťaženého v tejto juhokaukazskej krajine. „Záujmom Maďarska je, aby bolo možné čo najskôr zapojiť azerbajdžanské zdroje do dodávok (plynu). Vyžaduje si to však významný rozvoj infraštruktúry v juhovýchodnej i strednej Európe," dodal maďarský minister, podľa ktorého je potrebné vybudovať ďalšie interkonektory a prepravné kapacity. K tomu je však podľa neho potrebná aj podpora zo strany Európskej únie.

„Maďarsko sa preto spolu s Bulharskom, Rumunskom a Slovenskom obrátilo na Európsku komisiu, aby Brusel riešil túto otázku ako prioritu a poskytol podporu pre vývoj potrebný na zaručenie energetickej bezpečnosti regiónu," zdôraznil Szijjártó.

(tasr)

30. januára 2023 | 14:14

Minúta | 30. januára 2023 | 14:14

Kremeľ označil Johnsonovo tvrdenie o Putinových vyhrážkach za lož

Kremeľ v pondelok poprel a označil za „lož" tvrdenia bývalého britského premiéra Borisa Johnsona, že mu ruský prezident Vladimir Putin osobne hrozil raketovým útokom.

Ako v pondelok informovala agentúra AFP, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na brífingu vyhlásil, že Johnsonovo tvrdenie nie je pravda. „Presnejšie povedané, je to lož... Žiadne hrozby raketovým úderom neboli."

V dokumentárnom filme britskej stanice BBC o Putinovi, jeho politike a vzťahoch so západnými lídrami si Johnson spomenul na slová, ktoré ruský prezident vyslovil v ich spoločnom telefonáte zo začiatku vlaňajšieho februára, teda ešte predtým, než Moskva nariadila vstup svojich vojsk na Ukrajinu.

Peskov, ktorý tvrdí, že bol pri tomto rozhovore ruského a vtedajšieho britského lídra, však v pondelok na stretnutí s novinármi vyhlásil, že keď v ňom Putin hovoril o výzvach pre ruskú bezpečnosť, uviedol, že ak by Ukrajina vstúpila do NATO, „prípadné rozmiestnenie rakiet NATO alebo USA v blízkosti našich hraníc by znamenalo, že akákoľvek raketa by doletela do Moskvy v priebehu niekoľkých minút."

Ak Johnson vnímal túto časť rozhovoru tak, ako ju údajne interpretoval v dokumente BBC, potom by podľa Peskova vznikla „veľmi nepríjemná situácia".

„Je to buď vedomá lož – potom sa treba pána Johnsona spýtať, s akým cieľom si vybral túto verziu udalostí – alebo to bolo neúmyselné a v skutočnosti nepochopil, o čom s ním prezident Putin hovoril," vyhlásil Peskov podľa AFP.

Dodal, že Kremeľ sa oboznámi s obsahom dokumentárneho filmu BBC. Peskov však zároveň pred novinármi poznamenal: „Ak sa zvyšok filmu bude niesť v rovnakom duchu (ako Johnsonove výroky), odporúčam vám, aby ste nestrácali čas."

(tasr)

30. januára 2023 | 14:12

Minúta | 30. januára 2023 | 14:12

Čína: USA ukrajinskú krízu spustili a naďalej ju predlžujú

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok obvinilo Spojené štáty z toho, že vytvorili podmienky, ktoré viedli k ruskej invázii na Ukrajinu. Peking tiež odsúdil dodávky amerických zbraní pre ukrajinské sily brániace sa proti ruskej agresii. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„USA sú tým, kto spustil ukrajinskú krízu a (sú) najväčším faktorom, ktorý ju podnecuje a naďalej predáva ťažké a útočné zbrane Ukrajine, čo len predlžuje a zintenzívňuje celý konflikt," povedala v pondelok novinárom hovorkyňa čínskeho rezortu diplomacie Mao Ning.

Hovorkyňa týmito slovami reagovala na otázku týkajúcu sa obvinení zo strany USA, že čínske spoločnosti ponúkajú podporu ruským silám. Tieto tvrdenia označila za „neodôvodnené podozrenia" a „neopodstatnené vydieranie". Dodala, že Peking sa nebude len prizerať tomu, ako „USA poškodzujú legitímne práva a záujmy čínskych spoločností".

DPA pripomína, že Čína, ktorá je spojencom Ruska, kroky Kremľa na Ukrajine neodsúdila. K nárastu napätia medzi Pekingom a Washingtonom dochádza len niekoľko dní pred očakávanou návštevou amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, ktorý má v nedeľu pricestovať do Pekingu. Pôjde o prvú návštevu šéfa americkej diplomacie v Číne od roku 2018, keď ju navštívil Mike Pompeo z administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Hovorkyňa rezortu diplomacie Číny varovala USA aj čo sa týka ich rozsiahlej vojenskej podpory pre Taiwan. V tejto súvislosti uviedla, že Washington by nemal prekročiť žiadne „červené línie".

Taiwan má od roku 1949 vlastnú nezávislú vládu, Čína ho však naďalej považuje za súčasť svojho územia. Spojené štáty oficiálne uznávajú tzv. politiku jednej Číny, ale sú rozhodne proti akýmkoľvek snahám Číny o násilné ovládnutie Taiwanu.

(tasr)

30. januára 2023 | 14:08

Minúta | 30. januára 2023 | 14:08

Ďuriš Nicholsonová: Heger je dobrý človek. Ako premiér sa však precenil a podcenil zákernosť Matoviča

Lucia Ďuriš Nicholsonová si vie predstaviť spoluprácu s Eduardom Hegerom (OĽaNO) a aj so svojou bývalou stranou Sloboda a Solidarita (SaS).

Ako povedala v rozhovore pre agentúru SITA, Heger je dobrý a slušný človek, ktorý v premiérskej pozícii trochu precenil svoje schopnosti a podcenil zákernosť Igora Matoviča. „Pevne verím, že sa z toho poučil a politicky dospel. Viem si predstaviť, že si s Eduardom Hegerom sadneme a porozprávame sa o možnej spolupráci,“ uviedla europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá v súčasnosti zbiera podpisy pre svoju novú stranu Jablko.

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) však z prípadnej spolupráce vylučuje, rovnako ako aj Smer, Republiku, kotlebovcov – ĽSNS aj Slovenskú národnú stranu. Ako povedala, nebude spolupracovať „ani so žiadnymi inými pravicovými, ľavicovými alebo abnormálnymi extrémistami“. Určite si však vie predstaviť spoluprácu so SaS, „dokonca aj s Richardom Sulíkom či Braňom Gröhlingom“. Otázkou však podľa nej je, či sa SaS dostane do parlamentu. „Pevne verím, že sa im podarí zastaviť prepad preferencií a stať sa opäť dôveryhodnou stranou s čitateľnou politikou pre voličov,“ skonštatovala.

Stretla sa aj s Dzurindom

Ďuriš Nicholsonová sa stretla aj s Mikulášom Dzurindom, bavili sa o politickej situácii, o hrozbe návratu Roberta Fica (Smer) a nástupe extrémistov. „O konkrétnej forme našej spolupráce sme nehovorili a nič sme neuzavreli,“ povedala.

Na otázku, či rokujú o prípadnej spolupráci aj s menšími stranami, ako sú Občianski demokrati Slovenska (ODS), Demokratická strana (DS), Šanca, Dobrá voľba a Umiernení, odpovedala, že rokovali so šéfom ODS Pavlom Mackom a má dohodnuté aj nejaké ďalšie stretnutia, medzi nimi aj s ľuďmi zo spomínaných strán.

„V tejto chvíli sme otvorení všetkým možnostiam – ak na rokovaniach s politickými partnermi príde férová ponuka na spájanie, zvážime to. Ak sa ukáže, že naši politickí partneri o spájaní viac rozprávajú, ako konajú, sme pripravení ísť aj samostatne,“ povedala Ďuriš Nicholsonová.

Zdôraznila, že Jablko je nová, moderná strana, nezaťažená minulosťou a napriek tomu, že ona sama sa pohybuje v politike dlhšie, nemá žiadne korupčné škandály ani iné tiene podozrení. Strana bude podľa nej pozorne zvažovať, s kým sa môže potenciálne spojiť, pretože si chce zachovať čistý štít.

V Jablku s Mihálom

Ďuriš Nicholsonová prezradila aj niekoľko mien, ktoré budú súčasťou Jablka. Zo známych politikov je to niekdajší minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál, ktorý v minulosti pôsobil rovnako ako Ďuriš Nicholsonová v SaS. „Je to najväčší odborník na reformu dôchodkov a celkovo sociálnych dávok a v týchto dňoch finišuje na programe pre sociálnu oblasť. Na sociálnu oblasť budeme mať aj ďalšie odborníčky: Lýdiu Brichtovú, expertku na sociálne služby, ktoré na Slovensku zlyhávajú, a tiež Bibiálnu Kudziovú, ktorá zastrešuje slovenské opatrovateľky v Rakúsku,“ vymenovala Ďuriš Nicholsonová.

Medzi ďalšími menami strany je napríklad Ronald Blaško, šéf AmCham, ktorý sa venuje školstvu. Strana Jablko naďalej rokuje s bývalým štátnym tajomníkom rezortu zahraničia a odídencom z SaS Martinom Klusom. „Martin sa netají tým, že chce ísť do diplomacie, tak zvažuje svoje možnosti,“ doplnila europoslankyňa.

Reforma regiónov

Nosnou témou strany Jablko je reforma regiónov. Ako povedala Ďuriš Nicholsonová, 30 rokov sa snažíme z bratislavských ministerstiev riadiť Slovensko a zlyháva to, na východ od Bratislavy sú zanedbané a vyľudnené regióny. Ak sa v nich nenaštartuje život, Slovensko sa naďalej bude prepadávať ekonomicky a jeho najväčšie bohatstvo – ľudský potenciál, bude končiť za hranicami krajiny.

Reformu regiónov a zmenu riadenia štátu považuje novovznikajúca strana za matku všetkých reforiem. „Ak naštartujeme regióny, budeme mať aj kvalitnejšie jasle, škôlky, základné a stredné školy, vzdelávanie na odborných školách prepojené s reálnymi potrebami pracovného trhu, ale aj kvalitnejšie a dostupnejšie zdravotníctvo či sociálne služby,“ hovorí Ďuriš Nicholsonová.

Cielia na mladých voličov

Jablko chce výrazne cieliť aj na mladých voličov. Ďuriš Nicholsonová verí, že budú slušnou alternatívou k existujúcim stranám a voľbou číslo jeden pre mladých voličov – prvovoličov, ktorí hľadajú modernú stranu nezaťaženú minulosťou. Zároveň chcú dať mladým aj priestor v strane.

„Nebudeme mať žiadnu mládežnícku organizáciu, mladí ľudia budú priamo súčasťou štruktúr Jablka a budú mať vplyv na prijímanie rozhodnutí,“ doplnila. Priamo v stanovách budú mať zakotvené, že predseda/predsedníčka môže byť na čele strany Jablko maximálne dve volebné obdobia. „Nepoznám inú stranu, ktorá by to takto mala stanovené, ostatní predsedovia sú v strane zabetónovaní a k svojim stranám sa správajú ako k vlastným firmám,“ komentovala Ďuriš Nicholsonová.

Dodala, že názov Jablko má zosobňovať to, že je svieže, chutné a zdravé, každý ho pozná, je na stole v každej domácnosti, je tu pre všetkých, nerozdeľuje, ale spája. „Je zaujímavé, že tí, ktorí najviac vykrikujú o demokracii, nás išli ukrižovať, keď sme prišli s názvom Jablko.

Neporušili sme tým žiadne zákony, iba sme dali najavo, že máme po krk všelijakých politických skratiek, ktoré aj tak neplatia – lebo na Slovensku je sociálny demokrat v skutočnosti ľavicový extrémista, a ten, kto sa nazýva liberál, je intolerantný k akejkoľvek inakosti, ktorá sa jemu nepozdáva a na sociálnych sieťach hejtuje rovnako ako pravicový extrémista,“ uzavrela Ďuriš Nicholsonová.

(sita)

30. januára 2023 | 14:06

Minúta | 30. januára 2023 | 14:06

Babiš chce „politický detox", o svojej budúcnosti povie viac po sneme ANO

Český expremiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš, ktorého v druhom kole prezidentských volieb v sobotu (28. januára) porazil Petr Pavel, si chce od politiky oddýchnuť. Svoje ďalšie pôsobenie oznámi budúci týždeň vo štvrtok po sneme hnutia ANO. Povedal to v rozhovore pre iDNES.cz, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Dám si politický detox a budem sa chvíľu venovať sebe samému. Bolo to náročné," uviedol Babiš k svojim plánom na najbližšie dni. O tom, či zostane poslancom, chce viac povedať budúci týždeň. „V politike určite nejakou formou zostanem. Ale o tom rozhodne predsedníctvo hnutia," spresnil. Potom však doplnil, že svoje angažmán bude riešiť pravdepodobne iným spôsobom než teraz.

Na otázku, či sa chce opäť uchádzať o premiérsky post, odpovedal, že hnutie ANO čaká budúci rok volebný snem a je otázne, kto sa vôbec stane predsedom. „Nehovorím, že budem kandidovať na premiéra. Pre hnutie môžem robiť napríklad kampane, môžem jazdiť za ľuďmi do regiónov," načrtol predstavu o svojej budúcnosti Babiš. Konkrétnejšie sa však vyjadriť nechcel.

Jeho rodina je s výsledkom prezidentských volieb vraj spokojná a aj on sám je nakoniec rád, že nevyhral. „Ak by sme boli vyhrali, tak by sme sa skutočne museli báť o život. Nám dlhodobo chodia vyhrážky, že nás chce niekto zabiť. Takže teraz moja rodina azda konečne bude mať pokoj," dodal bývalý český premiér.

Nenávisť voči nemu je podľa jeho slov „desivá". "Nech mi už niekto vysvetlí, v čom som také zlo? Preto, že som nekradol, že som nechcel robiť kšefty s tradičnými stranami? Teraz Babiš zmizne a uvidíme, o čom sa bude hovoriť a písať bez Babiša," dodal neúspešný prezidentský kandidát.

Novým českým prezidentom sa stal armádny generál vo výslužbe Petr Pavel, ktorý v druhom kole prezidentských volieb porazil svojho súpera Andreja Babiša so ziskom 58,32 percenta hlasov. K urnám prišlo 70,25 percenta voličov, čo je dosiaľ najviac v histórii priamej prezidentskej voľby v Česku.

(tasr)

30. januára 2023 | 14:04

Minúta | 30. januára 2023 | 14:04

Šmyhaľ: Ukrajina chce do EÚ vstúpiť do dvoch rokov

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v rozhovore pre týždenník Politico, ktorý bol zverejnený v pondelok, uviedol, že chce, aby jeho krajina vstúpila do Európskej únie do dvoch rokov.

„Máme veľmi ambiciózny plán pričleniť sa k Európskej únii do dvoch rokov. Očakávame teda, že tento rok by sa mohla uskutočniť predvstupová fáza rokovaní," povedal Šmyhaľ.

Kandidátsky štatút Ukrajine udelili vlani v júni. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však ešte ten istý rok povedal, že môže trvať až „desaťročia", kým Ukrajina vstúpi do EÚ. Blízki spojenci Kyjeva, ako napríklad Poľsko či Pobaltské štáty, žiadosť Ukrajiny o vstup do EÚ silne podporujú.

V piatok sa v Kyjeve uskutoční samit EÚ – Ukrajina, na ktorom sa bude diskutovať o ďalšej finančnej a vojenskej podpore Kyjeva i o otázkach členstva v eurobloku. Prvý raz sa bude takéto stretnutie Európskej únie konať v aktívnej vojnovej zóne, komentuje Politico. Prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretne s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou i so šéfom Európskej rady Charlesom Michelom.

Šmyhaľ pre Politico povedal, že počas tohtotýždňových rokovaní očakáva „výrazný skok vpred", najmä čo sa týka dohody o bezvízovom režime pre priemyselný tovar či pozastavenia cla na ukrajinský vývoz o ďalší rok. Očakáva tiež „aktívny pokrok" týkajúci sa schémy platieb SEPA (Jednotnej oblasti platieb v eurách) či zahrnutia Ukrajiny do zóny európskeho mobilného roamingu.

Šmyhaľ uviedol, že ukrajinská vláda je pripravená prehodnotiť legislatívu týkajúcu sa ústavného súdu, aby splnila požiadavky Európskej komisie, ako aj Benátskej komisie. Zmeny by podľa jeho slov mohli prísť ešte tento týždeň. Benátska komisia vyslovila obavy v otázke reformy ukrajinského ústavného súdu, ktorá sa týka najmä spôsobu vymenúvania sudcov. Obavy vzbudzujú najmä právomoci a zloženie poradnej skupiny expertov, ktorá vyberá kandidátov na sudcov.

Čo sa týka problémov s korupciou, ktoré sú hlavným faktorom znepokojujúcim Európsku úniu v otázke budúceho členstva Ukrajiny, Šmyhaľ zdôraznil, že administratíva prezidenta Zelenského berie túto záležitosť veľmi vážne. „Voči korupcii máme prístup nulovej tolerancie," povedal. Poukázal pritom na „bleskovú rýchlosť", s akou došlo počas januára k odvolaniu viacerých štátnych predstaviteľov z funkcií z dôvodu korupcie. Podotkol, že korupcia síce nie je novým problémom, ale „sme si istí, že ju vykoreníme".

(tasr)

30. januára 2023 | 13:59

Minúta | 30. januára 2023 | 13:59

Ministerstvo životného prostredia predstavilo prvý klimatický zákon

Ministerstvo životného prostredia predstavilo prvý slovenský klimatický zákon. Návrh počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov. Na tlačovej konferencii o tom informoval dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Návrh zákona predložil rezort do medzirezortného pripomienkového konania.

Dôležitým prvkom nového zákona je podľa štátneho tajomníka Michala Kiču korekčný mechanizmus. Rezorty by si mali plniť sektorové ciele, za ktoré zodpovedajú. „Nastavujeme tu inovatívny prvok, a to taký, že v prípade, že nebudeme plniť ciele, ktoré si sami stanovíme, a v dôsledku toho si bude musieť SR nakupovať stratené emisné kvóty od ostatných partnerov, pôjde to na vrub daného ministerstva," povedal Kiča. Dodal, že rezortom dávajú silné oprávnenia a zároveň zodpovednosť, aby bol zákon silným, efektívnym a moderným nástrojom.

Generálny riaditeľ sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Milan Zvara priblížil, že súčasťou zákona by mali byť sektorové ciele pre ministerstvá. „Väčšina politík zmeny klímy sa netvorí na našom ministerstve, ale sú to práve iné ministerstvá, na ktoré nemáme dosah. Cieľom tohto zákona je mať dosah na iné ministerstvá a nejakým spôsobom ich dobrovoľne motivovať na to, aby plnili svoje sektorové ciele," poznamenal. Zvara zároveň dodal, že ide o sektorové ciele pre dopravu, budovy, poľnohospodárstvo, vyžívanie pôdy či priemyselné procesy.

(tasr)

30. januára 2023 | 13:52

Minúta | 30. januára 2023 | 13:52

Blinken v Káhire vyzval na deeskaláciu izraelsko-palestínskeho konfliktu

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyzval v pondelok na „upokojenie a deeskaláciu" napätia, ktoré momentálne panuje medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Poukázal aj dôležitosť úsilia smerujúceho k realizácii plánov na mierovú koexistenciu dvoch štátov - izraelského a palestínskeho.

Ako informovala agentúra AFP, Blinken to vyhlásil na tlačovej konferencii v Káhire, ktorá je prvou zastávkou jeho cesty po Blízkom východe.

Blinken pred novinármi vyzdvihol dôležitú úlohu Egypta pri zaisťovaní stability v regióne a s tamojším prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím diskutoval o pokračujúcom úsilí o deeskaláciu napätia medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

AFP pripomenula, že Egypt často zohráva rolu sprostredkovateľa kontaktov medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

V rámci svojho turné Blinken zamieri z Egypta do Jeruzalema, kde bude rokovať s predstaviteľmi izraelského vedenia, a do Ramalláhu, ktorý je sídlom palestínskej samosprávy.

AFP doplnila, že Blinkenova návšteva Izraela je súčasťou úsilia administratívy USA o rýchle nadviazanie kontaktu so staronovým izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Očakáva sa, že Blinken počas návštevy zopakuje podporu USA pre budúci palestínsky štát - čo je však cieľ, ktorý sa za novej izraelskej vlády sotva podarí presadiť, podotkla AFP. Podľa rezortu diplomacie USA chce Blinken vyzývať na zachovanie status quo v mešite al-Aksá, ktorá je posvätná pre židov aj moslimov.

Táto výzva súvisí s konaním izraelského krajne pravicového ideológa a politika Itamara Ben-Gvira, ktorý začiatkom januára napriek stanoveným pravidlám navštívil miesto, ktoré židia nazývajú Chrámová hora. Židia tam smú prichádzať v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa takto predišlo napätiu s moslimskou komunitou.

Samotný Ben-Gvir lobuje za zrušenie tohto obmedzenia. Od roku 2021, keď sa stal poslancom izraelského parlamentu, navštívil Chrámovú horu už viackrát, jeho utorňajšia návšteva je však prvou v pozícii ministra a preto má omnoho väčšiu váhu,

AFP pripomenula, že situácia v Izraeli a na palestínskych územiach je momentálne veľmi napätá: Izrael sa spamätáva z útoku, pri ktorom v piatok pred synagógou v anektovanom východnom Jeruzaleme zahynulo sedem civilistov. Deň pred tým si zasa razia izraelských bezpečnostných zložiek na okupovanom Západnom brehu vyžiadala celkovo desať palestínskych obetí. Izrael uviedol, že sa zameriava na militantov tzv. Islamského džihádu.

Po týchto násilných činoch hlásili v regióne aj ďalšie útoky so zranenými i obeťami na životoch.

Oficiálna palestínska tlačová agentúra WAFA informovala, že palestínsky prezident Mahmúd Abbás sa v nedeľu neskoro večer v Ramalláhu stretol so šéfom americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williamom Burnsom, aby prediskutovali aktuálny „nebezpečný vývoj" na palestínskych územiach.

Veľvyslanectvo USA sa pre agentúru AFP odmietlo k tejto správe vyjadriť.

(tasr)

30. januára 2023 | 13:52

Minúta | 30. januára 2023 | 13:52

Simon apeluje na spoločnú maďarskú kandidátku, kritizuje postoje SMK

Líder mimoparlamentného Maďarského fóra Zsolt Simon apeluje na spoločnú kandidačnú listinu maďarských strán do volieb do Národnej rady (NR) SR. Vyzval Spolupatričnosť a Most-Híd, teda dve platformy Aliancie, aby sa do 15. februára uzniesli na spoločnom postupe a hodnotách, ktoré chcú reprezentovať. Kritizoval vyjadrenia SMK a vyzýva na spoločný postup tak, aby mala maďarská komunita zastúpenie v slovenskom parlamente.

„Sme pripravení ísť do volieb aj samostatne, sme pripravení na širšiu spoluprácu so slovenskými politickými stranami, ale v prvom rade nám ide o to, aby sme vytvorili maďarskú volebnú listinu," povedal. Zdôraznil, že Maďari žijúci na Slovensku musia mať zastúpenie v slovenskom parlamente, pretože ten rozhoduje o ich živote.

SMK, ktoré je tiež platformou Aliancie, podľa Simona odmietlo spoločnú kandidátku. Argumentoval nedávnymi vyjadreniami predstaviteľov platformy. Za nešťastnú považuje rétoriku idúcu proti Európskej únii. Preberanie postojov maďarskej vlády nie je podľa neho správny krok. Podotkol, že pri takejto rétorike s nimi žiadna strana nebude ochotná spolupracovať.

Zástupcovia platformy SMK počas víkendu uviedli, že v rámci Aliancie by chceli ešte pred voľbami zmeniť jej názov strany na Maďarská aliancia. Podporujú, aby sa na volebnú listinu Aliancie mohli dostať aj nečlenovia strany.

(tasr)

30. januára 2023 | 13:32

Minúta | 30. januára 2023 | 13:32

Simon apeluje na spoločnú maďarskú kandidátku, kritizuje postoje SMK

(tasr)

30. januára 2023 | 13:26

Minúta | 30. januára 2023 | 13:26

Čína obviňuje Washington zo zneužívania kontroly vývozu čipov

Čínska vláda v pondelok kritizovala USA pre kontroly vývozu technológií. Označila ich za narušenie obchodu potom, čo sa Japonsko a Holandsko dohodli, že sa pripoja k Washingtonu a obmedzia prístup Pekingu k materiálom na výrobu pokročilých procesorových čipov, ktoré sa dajú použiť v zbraniach. TASR o tom informuje na základe správy AP.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí nespomenulo najnovší vývoj, ale obvinilo Washington zo zneužívania kontroly vývozu a organizovania iných vlád, aby si „udržal svoju hegemóniu" a blokoval Čínu.

„Toto vážne porušuje trhové princípy a medzinárodný obchodný poriadok," povedala hovorkyňa ministerstva Mao Ning. Dodala, že to „podkopáva stabilitu globálnych priemyselných a dodávateľských reťazcov".

Zdroj oboznámený s dohodou USA a ich spojencov pre agentúru Associated Press povedal, že Japonsko a Holandsko, dôležití dodávatelia technológií a surovín na výrobu čipov, súhlasili, že sa pripoja k USA pri kontrole ich vývozu.

Mao Ning nenaznačila, ako by Peking mohol reagovať na prísnejšie kontroly vývozu.

Čínska Komunistická strana investovala miliardy dolárov do rozvoja vlastného čipového priemyslu, no jej firmy stále potrebujú zahraničné výrobné zariadenia, suroviny a ďalšie technológie. Odborníci z odvetvia tvrdia, že čínski výrobcovia sa zlepšujú, ale nedokážu vyrobiť čipy potrebné pre najpokročilejšie smartfóny a ďalšie produkty.

(tasr)

30. januára 2023 | 13:23

Minúta | 30. januára 2023 | 13:23

Ministerstvo životného prostredia predstavilo prvý klimatický zákon

(tasr)

30. januára 2023 | 12:57

Minúta | 30. januára 2023 | 12:57

Turecko by mohlo schváliť fínsku žiadosť o vstup do NATO skôr než švédsku

Turecko môže odobriť členstvo Fínska v Severoatlantickej aliancii (NATO) ešte pred schválením žiadosti Švédska, ak s tým budú Aliancia i obe tieto škandinávske krajiny súhlasiť, uviedol v pondelok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Čavušoglu označil žiadosť Fínska za „menej problematickú", než je to v prípade Švédska. Ankara totiž obviňuje Štokholm, že nedokáže podniknúť konkrétne kroky voči skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické.

Nedávno vyvolali hnev Ankary protesty s pálením Koránu, ktoré pred tureckými ambasádami v Štokholme a Kodani zorganizoval dánsko-švédsky protiislamský aktivista Rasmus Paludan.

„Podľa môjho názoru by bolo spravodlivé rozlišovať medzi problematickou a menej problematickou krajinou," povedal Čavušoglu novinárom počas spoločnej tlačovej konferencie s portugalským rezortným kolegom Joaom Gomesom Cravinhom.

„Veríme, že ak NATO a tieto krajiny prijmú takéto rozhodnutie, môžeme (ponuku Fínska) vyhodnotiť samostatne," dodal Čavušoglu.

Švédsko a Fínsko spoločne požiadali o vstup do Aliancie po tom, čo Rusko 24. februára 2022 vojensky napadlo Ukrajinu. NATO potrebuje na prijatie nových členov jednomyseľný súhlas všetkých 30 členských krajín, pripomína AP.

(tasr)