Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán: Azerbajdžan je kľúčom dodávok energií pre Európu

Azerbajdžan je kľúčovou krajinou dodávok energií pre Európu, konštatoval v pondelok na sociálnej sieti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý prijal vo svojom úrade azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

S Alijevom, ktorý absolvuje v Budapešti oficiálnu návštevu, sa predtým podľa agentúry MTI stretla prezidentka Katalin Nováková. Prezident Azerbajdžanu ocenil maďarsko-azerbajdžanské vzťahy a vyjadril nádej, že sa energetická spolupráca medzi oboma krajinami v budúcnosti zintenzívni.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó 24. januára rokoval s azerbajdžanským ministrom hospodárstva Mikailom Džabbarovom. Význam Azerbajdžanu z pohľadu Európy v dôsledku ťažkej energetickej krízy stúpol, podčiarkol vtedy Szijjártó.

Minister dodal, že diverzifikácia z krátkodobého a strednodobého hľadiska je možná najmä zvýšením dovozu zemného plynu vyťaženého v tejto juhokaukazskej krajine. „Záujmom Maďarska je, aby bolo možné čo najskôr zapojiť azerbajdžanské zdroje do dodávok (plynu). Vyžaduje si to však významný rozvoj infraštruktúry v juhovýchodnej i strednej Európe," dodal maďarský minister, podľa ktorého je potrebné vybudovať ďalšie interkonektory a prepravné kapacity. K tomu je však podľa neho potrebná aj podpora zo strany Európskej únie.

„Maďarsko sa preto spolu s Bulharskom, Rumunskom a Slovenskom obrátilo na Európsku komisiu, aby Brusel riešil túto otázku ako prioritu a poskytol podporu pre vývoj potrebný na zaručenie energetickej bezpečnosti regiónu," zdôraznil Szijjártó.

(tasr)

Minúta  |  

Mladík obvinený z vraždy v Michalovciach zostáva vo väzbe

Osemnásťročný Valentín H., ktorý je obvinený z novoročnej vraždy v Michalovciach, zostáva vo väzbe. Košický krajský súd v piatok (27. 1.) zamietol sťažnosť vraha. Pre TASR to uviedla hovorkyňa súdu Anna Pančurová.

"Senát Krajského súdu v Košiciach na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Valentína H. obvineného z obzvlášť závažného zločinu vraždy proti uzneseniu Okresného súdu Košice II o jeho vzatí do väzby," uviedla s tým, že sa tak stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o existencii dôvodnej obavy, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu a bude pokračovať v trestnej činnosti.

K vražde v Michalovciach, pri ktorej zomrela 46-ročná žena, došlo ráno na Nový rok (1. 1.). Obvinený ju naháňal a viackrát bodol. Následne jej ukradol mobilný telefón a peňaženku. Žena zraneniam na mieste podľahla.

(tasr)

Minúta  |  

V Slovinsku zadržali dvoch podozrivých ruských špiónov

Slovinské úrady zadržali dvoch údajných ruských špiónov, ktorí svoje aktivity maskovali za agentúru zameranú na reality a starožitnosti. V pondelok o tom informovali tamojšie médiá.

Slovinské noviny Delo a portál Siol potvrdili zatknutia s odvolaním sa na úrad prokurátora. Dvoch „zahraničných občanov“ podľa nich zadržali ešte v decembri a zostávajú vo väzbe, zatiaľ čo prokuratúra pokračuje vo vyšetrovaní obvinení zo špionáže.

Dvojicu podozrievajú zo „špionáže pre zahraničnú tajnú službu a potvrdzovania falošného obsahu v oficiálnych dokumentoch“. V prípade, že ich uznajú za vinných, hrozí im maximálne osem rokov väzenia.

Podľa novín Delo využívali podozriví ako základňu pre svoju činnosť prenajatú kanceláriu v hlavnom meste Ľubľana. Aktívni boli údajne aj v zahraničí, pričom jeden z nich má argentínske občianstvo.

(sita)

Minúta  |  

Fosílne palivá tvorili predvlani 70 percent hrubej dostupnej energie v Európskej únii

V roku 2021 tvorili fosílne palivá 70 percent hrubej dostupnej energie v Európskej únii (EÚ). Vyplýva to z údajov, ktoré v pondelok zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat, ktorý uvádza, že toto percento sa v priebehu ostatných desaťročí výrazne znížilo.

Malta bola predvlani krajinou EÚ s najvyšším podielom fosílnych palív na hrubej dostupnej energii – až 96 percent. Nasledovali Cyprus a Holandsko (89 percent), Írsko a Poľsko (88 percent). Podiely pod 50 percent mali len Švédsko (32 percent), Fínsko (38 percent) a Francúzsko (48 percent).

V porovnaní s rokom 2020 bol v roku 2021 najväčší, no pomerne malý pokles podielu fosílnych palív na hrubej dostupnej energii vo Fínsku, Belgicku a Litve (zhodne - 3 percentuálne body) a Portugalsku a Dánsku (- 2). Najväčší nárast bol v Bulharsku (+ 4), Estónsku (+ 3), Poľsku a na Slovensku (zhodne + 2) a v Španielsku (+ 1).

Za ostatné desaťročie všetky členské štáty EÚ zaznamenali pokles podielu fosílnych palív na hrubej dostupnej energii. Najväčší pokles bol nameraný v Dánsku (z 81 percent na 57 percent), nasledovali Estónsko (z 91 percent na 69 percent) a Fínsko (z 57 percent na 38 percent).

Na druhej strane, najmenšie poklesy boli namerané v Nemecku (z 81 percent na 79 percent), Rumunsku (zo 75 percent na 72 percent), na Malte (zo sto percent na 96 percent), v Maďarsku (zo 73 percent na 69 percent) a Francúzsku (z 52 percent na 48 percent).

(sita)

Minúta  |  

KDH preferuje čo najskorší termín volieb

Nekonečné spory o termíne predčasných volieb len traumatizujú už aj tak dosť rozdelenú spoločnosť. Uviedol to predseda Kresťanskodemokratického hnutia Milan Majerský.

Majerský vyhlásil, že v KDH preferujú čo najskorší termín volieb.

KDH súčasne vyzýva poslancov parlamentu, aby sa dohodli a neponúkali občanom ďalšiu zbytočnú drámu. V tlačovej správe o tom informovala strana KDH.

(sita)

Minúta  |  

Kremeľ označil Johnsonovo tvrdenie o Putinových vyhrážkach za lož

Kremeľ v pondelok poprel a označil za „lož" tvrdenia bývalého britského premiéra Borisa Johnsona, že mu ruský prezident Vladimir Putin osobne hrozil raketovým útokom.

Ako v pondelok informovala agentúra AFP, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na brífingu vyhlásil, že Johnsonovo tvrdenie nie je pravda. „Presnejšie povedané, je to lož... Žiadne hrozby raketovým úderom neboli."

V dokumentárnom filme britskej stanice BBC o Putinovi, jeho politike a vzťahoch so západnými lídrami si Johnson spomenul na slová, ktoré ruský prezident vyslovil v ich spoločnom telefonáte zo začiatku vlaňajšieho februára, teda ešte predtým, než Moskva nariadila vstup svojich vojsk na Ukrajinu.

Peskov, ktorý tvrdí, že bol pri tomto rozhovore ruského a vtedajšieho britského lídra, však v pondelok na stretnutí s novinármi vyhlásil, že keď v ňom Putin hovoril o výzvach pre ruskú bezpečnosť, uviedol, že ak by Ukrajina vstúpila do NATO, „prípadné rozmiestnenie rakiet NATO alebo USA v blízkosti našich hraníc by znamenalo, že akákoľvek raketa by doletela do Moskvy v priebehu niekoľkých minút."

Ak Johnson vnímal túto časť rozhovoru tak, ako ju údajne interpretoval v dokumente BBC, potom by podľa Peskova vznikla „veľmi nepríjemná situácia".

„Je to buď vedomá lož – potom sa treba pána Johnsona spýtať, s akým cieľom si vybral túto verziu udalostí – alebo to bolo neúmyselné a v skutočnosti nepochopil, o čom s ním prezident Putin hovoril," vyhlásil Peskov podľa AFP.

Dodal, že Kremeľ sa oboznámi s obsahom dokumentárneho filmu BBC. Peskov však zároveň pred novinármi poznamenal: „Ak sa zvyšok filmu bude niesť v rovnakom duchu (ako Johnsonove výroky), odporúčam vám, aby ste nestrácali čas."

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.