Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Srbsko môže byť mediátorom medzi Ruskom a Ukrajinou, povedal Zeman

Srbsko by ako neutrálna krajina mohlo podľa českého prezidenta Miloša Zemana zohrať úlohu mediátora medzi Ruskom a Ukrajinou. Povedal to na návšteve Srbska, informuje spravodajkyňa TASR.

„Chápem postoj Srbska aj jeho neutralitu... Práve táto neutrálna pozícia Srbska, ktoré napríklad nie je podporovateľom protiruských sankcií, môže byť výhodou v prípadnej úlohe mediátora," povedal Zeman. Sprostredkovateľ podľa neho nesmie jednoznačne zastávať pozície jednej ani druhej strany. Okrem Srbska by v riešení konfliktu mohli pomôcť aj Čína a Turecko, myslí si český prezident.

V otázke vzťahu Česka ku Kosovu Zeman priznal odlišný názor od aktuálneho oficiálneho postoja ČR. „Usiloval som sa o to, aby Česká republika stiahla uznanie Kosova," povedal s tým, že v českej politike prevážila podpora Kosova.

„A ja nie som diktátor, ale demokraticky zvolený prezident," dodal. Pripomenul však, že on ani jeho predchodca Václav Klaus nevymenovali českého veľvyslanca v Prištine.

ČR uznala Kosovo krátko po jeho jednostrannom vyhlásení nezávislosti v roku 2008, Zeman sa stal prezidentom o päť rokov neskôr.

„Ďakujem za slávu, ktorou ste ma celkom nezaslúžene zahrnuli," povedal Zeman srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi. Dnes sa vraj dozvedel, že po smrti po ňom v Belehrade pomenujú ulicu.

„Moja predstava je, aby prezident Zeman dostal ulicu v Belehrade. Rozhodne o tom mestské zastupiteľstvo, ale najbližších 30 rokov o tom nebudeme diskutovať, pretože názvy ulíc sa udeľujú posmrtne," vyhlásil Vučič na adresu 78-ročného Zemana.

Vučič vysvetlil, že niet zahraničného politika, ktorý by bol v Srbsku taký populárny ako dosluhujúci český prezident. Zeman sa počas Vučičovej návštevy Prahy pred dvoma rokmi ospravedlnil za to, že Česká republika počas bombardovania srbských cieľov v roku 1999 dala súhlas na prelet lietadiel NATO.

Prezidenti tiež podpísali deklaráciu o posilnení kultúrnej spolupráce a zriadení Českého domu v Belehrade. Ten už v minulosti v Srbsku existoval, Vučič sa zasadil o jeho obnovenie. „Českým domom najmä v roku 1939 prešlo asi 2000 Čechov, ktorí po vyhlásení protektorátu utekali pred nacizmom. A som veľmi rád, že im vtedy Srbi poskytli pomoc," pripomenul históriu Českého domu Zeman.

Český prezident je na návšteve Srbska od nedele. Je to jeho predposledná zahraničná cesta, rozlúčiť sa príde ešte na Slovensko. Vo funkcii končí 8. marca.

(tasr)

Minúta  |  

Šefčovič: Volebný rok 2024 bude v znamení kontinuity súčasných priorít EÚ

Rok 2024 bude pre Európsku úniu v znamení volieb do Európskeho parlamentu (EP) a vytvárania novej politickej podoby euroinštitúcií, zároveň však aj v znamení zachovania kontinuity súčasných najväčších priorít. V rozhovore pre TASR to uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič.

Šefčovič má v exekutíve EÚ na starosti medziinštitucionálne vzťahy a agendu strategického výhľadu, začiatkom roka 2023 sa však prioritne venuje zasadnutiam Energetickej platformy EÚ, ktorej cieľom je dohodnúť spoločné nákupy plynu pre Európanov za čo najvýhodnejšie ceny.

Pre roky, keď sa konajú takzvané eurovoľby, platí, že inštitúcie EÚ už väčšinou neprijímajú zásadné rozhodnutia. Slovenský eurokomisár však naznačil, že pri takých významných témach, ako sú energetická bezpečnosť a ochrana priemyslu, musí byť určitá kontinuita rozhodovacieho procesu zachovaná.

"Tento rok je posledný, v ktorom môžeme prichádzať s legislatívnymi návrhmi a konkrétnymi opatreniami. Rok 2024 bude rokom tranzície. Budú sa konať európske voľby a formovať sa nová Európska komisia, ale myslím si, že v tejto otázke aj budúca eurokomisia bude musieť nadviazať na to, čo sa nám podarí zrealizovať v tomto roku," vysvetlil.

Podotkol, že jedným z riešení, ako zaistiť bezpečnosť dodávok plynu pre EÚ, sú dlhodobé kontrakty – a aj nové politické zloženie euroinštitúcií ich bude musieť rešpektovať. Rovnako aj v roku 2024 predpokladá pokračovanie nastolenej stratégie zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie v európskom energetickom mixe.

"Vidíme, že obnoviteľné zdroje sú lacnejšie a sú kľúčové pre znižovanie našej závislosti od dodávateľov fosílnych palív," spresnil.

Upozornil, že celý balík novo pripravovaných predpisov v oblasti energetiky a priemyslu sa začne naplno napĺňať až počas budúceho volebného obdobia eurokomisie a europarlamemntu (2024 – 2029).

"Európske inštitúcie vždy mali zaistenú kontinuitu. Samozrejme, každý predseda alebo predsedníčka Európskej komisie prichádza s novými prioritami, ktoré sa odvíjajú od mandátu, ktorý dostal či dostala vo voľbách od európskych občanov," opísal situáciu Šefčovič.

Podľa jeho slov bude však aj na budúci rok prioritou vyrovnať sa s následkami vojny na Ukrajine, hľadanie spôsobu, ako znížiť ceny energií a infláciu v EÚ, a ako zabojovať za to, aby európsky priemysel aj naďalej zohrával takú významnú úlohu v európskej ekonomike, akú zohrával doteraz.

(tasr)

Minúta  |  

WHO: V súvislosti s pandémiou covidu stále platí najvyšší stupeň výstrahy

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa rozhodla zachovať najvyšší stupeň pohotovosti v súvislosti s pandémiou COVID-19. Uvádza sa to vo vyhlásení WHO zverejnenom v pondelok v Ženeve.

K tomuto stanovisku dospel na svojom rokovaní koncom minulého týždňa krízový výbor WHO pre pandémiu covidu a generálny tajomník Tedros Adhanom Ghebreyesus sa s ním stotožnil, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Tedros už na úvod zasadnutia krízového výboru minulý piatok uviedol, že zrušenie najvyššieho stupňa pohotovosti považuje za predčasné, doplnila AFP.

Argumentoval, že kritická fáza pandémie sa neskončila, pričom poukázal na rastúci počet úmrtí a varoval, že globálna reakcia na krízu "zostáva ochromená". Poukázal na to, že týždenný počet úmrtí síce vlani v októbri klesol pod 10-tisíc, ale od začiatku decembra opäť stúpa. K nárastu počtu úmrtí prispelo aj zrušenie protiepidemických opatrení v Číne.

Generálny riaditeľ WHO pripomenul, že očkovacie látky, testy a liečba boli rozhodujúce pri záchrane životov, prevencii nadväzujúcich závažných ochorení a zmiernení tlaku na zdravotnícke systémy a zdravotníkov.

Poukázal však aj na to, že "celosvetová reakcia (na covid) zostáva ochromená, pretože v príliš mnohých krajinách sa tieto výkonné, život zachraňujúce nástroje stále nedostávajú k populácii, ktorá ich najviac potrebuje – najmä k starším ľuďom a zdravotníckym pracovníkom".

Kritizoval, že dôvera verejnosti v tieto nástroje je podkopávaná "nepretržitým prúdom" dezinformácií a v tejto situácii sa zdravotnícke systémy stále musia vyrovnávať s dodatočnou záťažou v podobe covidu.

Upozornil aj na to, že sa prudko znížila intenzita monitorovania vývoja vírusu a genetické sekvenovanie prudko poklesli, čo sťažuje sledovanie nespočetných variantov a včasné odhaľovanie nových.

Štrnáste zasadnutie krízového výboru WHO sa konalo po takmer troch rokoch odo dňa, keď WHO po prvýkrát vyhlásila najvyšší stupeň zdravotnej krízy – stav globálnej zdravotnej núdze, keďže takzvaný nový koronavírus sa vtedy začal šíriť aj mimo Číny.

Nezávislý krízový výbor sa stretáva každé tri mesiace, aby prediskutoval pandémiu, a podáva správu šéfovi WHO, ktorý potom rozhoduje, či núdzový stav zostane zachovaný a v akom rozsahu.

Na predchádzajúcom rokovaní – v októbri roku 2022 – členovia výboru dospeli k záveru, že pandémia stále zodpovedá najvyššiemu stupňu výstrahy WHO – stavu ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC).

(tasr)

Minúta  |  

Vietnamská komunita žijúca v SR by mohla byť uznaná za národnostnú menšinu

Vietnamská komunita žijúca na Slovensku by mohla byť oficiálne uznaná za národnostnú menšinu. Vyplýva to z materiálu zverejneného na legislatívnom portáli Slov-lex, ktorý možno v súčasnosti pripomienkovať.

„Navrhujeme, aby sa uznanie vietnamskej komunity žijúcej v SR za národnostnú menšinu realizovalo prijatím uznesenia vlády SR," uviedlo Ministerstvo spravodlivosti SR v predkladacej správe.

Podnetom na predloženie návrhu do medzirezortného pripomienkového konania je uznesenie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť z 28. novembra 2022. Materiál možno pripomienkovať do 10. februára.

K vietnamskej národnosti sa v Sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 prihlásilo 2793 občanov, 489 ľudí si ju uviedlo ako ďalšiu národnosť. Práve po ostatnom sčítaní oživila vietnamská komunita snahy o uznanie Vietnamcov na Slovensku za oficiálnu národnostnú menšinu.

V SR je v súčasnosti 13 oficiálne uznávaných národnostných menšín – maďarská, rómska, česká, moravská, rusínska, poľská, ukrajinská, bulharská, srbská, nemecká, židovská, chorvátska a ruská.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Operácie ukrajinskej armády brzdí neochota Západu dodať pokročilé zbraňové systémy

Neochota Západu dodávať Ukrajine špičkové zbraňové systémy obmedzuje schopnosť Kyjiva pokračovať v rozsiahlych protiofenzívach. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Inštitút naznačuje, že schopnosť Ukrajiny začať rozsiahle protiofenzívne operácie a pokračovať v nich neobmedzovalo len „pomalé schvaľovanie a príchod pomoci“.

Správa zdôrazňuje skutočnosť, že Ukrajina nemá žiadny významný domáci zbrojný priemysel, na ktorý by sa mohla obrátiť, a preto potrebuje podporu Západu.

„Vojenská pomoc poskytovaná západnou koalíciou pod vedením USA bola nevyhnutná pre prežitie Ukrajiny,“ uviedol ISW a dodal, že „Ukrajina môže oslobodiť kritické územia so súčasnou a sľúbenou úrovňou západnej podpory“. Zároveň podotkol, že je to „životne dôležitá otázka“ a je v záujme USA a západných spojencov, aby to Ukrajina dokázala.

(sita)

Minúta  |  

Česká štátna volebná komisia schválila výsledky hlasovania v prezidentských voľbách

Štátna volebná komisia formálne schválila výsledok hlasovania v prezidentských voľbách. V pondelok to oznámil riaditeľ odboru volieb na Ministerstve vnútra ČR Tomáš Jirovec.

"Zápis bude zverejnený v Zbierke zákonov pravdepodobne zajtra," povedal Jirovec s tým, že práve od utorka začne plynúť lehota na prípadné podanie návrhov na neplatnosť hlasovania Najvyššiemu správnemu súdu (NSS). Lehota trvá sedem dní, súd má na rozhodnutie ďalších 15 dní.

Jirovec priebeh volieb označil za pokojný. Jedinou významnejšou mimoriadnou udalosťou bolo podľa neho krátke odloženie hlasovania v obci v okrese Děčín. Ešte pred začiatkom hlasovania tam došlo k požiaru, preto volebnú miestnosť presunuli. "Štátna volebná komisia s vďakou kvitovala kvalitnú volebnú účasť. Je potrebné poďakovať voličom, že využili možnosť voľby prezidenta republiky," povedal predseda odboru volieb.

"Český štatistický úrad prijímal dáta od prvých okrskov krátko po 14.00 posledné po 17.22," povedala podpredsedníčka Českého štatistického úradu (ČSÚ) Eva Krumpová. Dodala, že ČSÚ nezaznamenal žiadne pochybenie ani problémy v spracovaní.

Chybu v spracovaní však priznal okrsok v Prahe 8, kde omylom hlasy pre Petra Pavla pripísali Andrejovi Babišovi. Podľa Krumpovej to komisia oznámila až po zákonnej lehote. Zostáva preto už len možnosť obrátiť sa s podnetom na NSS. "Pochybenie, ktoré tam bolo priznané zo strany komisie bolo v neprospech víťazného kandidáta, ktorý zvíťazil o viac než 900-tisíc hlasov. Nemám pocit, že by tento jeden okrsok mal mať fatálny dopad na priebeh volieb," dodal k incidentu Jirovec.

Armádny generál vo výslužbe Petr Pavel porazil v druhom kole (27. – 28. januára) českých prezidentských volieb svojho súpera Andreja Babiša so ziskom 58,32 percenta hlasov. K urnám prišlo 70,25 percenta voličov, čo je dosiaľ najviac v histórii priamej prezidentskej voľby v Česku

(tasr).

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.