Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini vyzýva SaS na podporu júnového termínu volieb

Nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR a líder mimoparlamentného hlasu Peter Pellegrini vyzval lídra SaS Richarda Sulíka a jeho poslancov, aby podporili termín volieb 24. júna. Apeloval na poslancov, aby zahlasovali za skorší termín volieb. Parlament by o ňom mal rozhodnúť v utorok (31. 1.) o 17.00 h.

„Skúšali sme sa stretnúť, nakoniec sa to nepodarilo. Nestretli sme sa," reagoval Pellegrini na otázku, či sa so Sulíkom o termíne rozprával. Podotkol pritom, že termín volieb nebude závisieť od žiadneho okrúhleho stola, ale od hlasov SaS. Pripomenul vyjadrenia predstaviteľov Sme rodina, že podporia májový, júnový aj septembrový termín a uvidia, kde sa nájde 90 hlasov.

Septembrový termín Pellegrini naďalej odmieta. Za jeho presadzovaním vidí záujem predĺžiť si pozície poslancov, získať financie pre strany za voľby, dotvoriť nové subjekty a zviditeľniť ich, ale tiež využiť orgány činné v trestnom konaní na politický boj. Zdôraznil, že termín volieb má byť v záujme občanov.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ: Medzi Ruskom a NATO nie sú žiadne kontakty

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že je ťažké hovoriť o kontaktoch medzi Ruskou federáciou a NATO v budúcnosti, keďže aliancia svojho času obmedzila s Moskvou akúkoľvek interakciu.

„Viete, že NATO v určitom okamihu zastavilo akékoľvek podstatné kontakty s našou krajinou, takže v súčasnosti je veľmi ťažké hovoriť o perspektívach takýchto kontaktov," povedal Peskov novinárom podľa americkej televíznej stanice CNN, informuje TASR.

Peskov takto odpovedal na otázku, či Kremeľ vidí potrebu kontaktov s NATO v súvislosti s vyhláseniami z Bruselu o možnosti priamej konfrontácie medzi alianciou a Ruskom.

Kremeľ tiež ústami Peskova deklaroval, že ďalšie dodávky západných zbraní na Ukrajinu povedú len k ďalšej eskalácii konfliktu.

Podľa Peskova sa členovia západnej aliancie NATO čoraz viac zapájajú do konfliktu na Ukrajine. Upozornil však, že ich dodávky zbraní Ukrajine nezmenia celkový priebeh udalostí.

„Je to slepá ulička: vedie to k výraznej eskalácii, vedie to k tomu, že krajiny NATO sa čoraz viac priamo zapájajú do konfliktu - ale nemá to potenciál zmeniť priebeh udalostí a ani to neurobí," povedal Peskov podľa agentúry Reuters.

„Špeciálna vojenská operácia bude pokračovať," zdôraznil podľa televízie CNN Peskov použijúc slovné spojenie, ktorým Kremeľ označuje inváziu ruskej armády na územie Ukrajiny.      

Nemecko a Spojené štáty minulý týždeň oznámili, že dodajú Ukrajine bojové tanky, čím po prvýkrát prisľúbili jednoznačne útočné zbrane na pomoc pri odolávaní ukrajinskej armády ruským jednotkám.

(tasr)

Minúta  |  

Najpredávanejšou značkou nových osobných áut v Európskej únii bol vlani Volkswagen

Najpredávanejšou značkou nových osobných automobilov bola v minulom roku v Európskej únii značka Volkswagen. Vlani sa jej v štátoch Únie predalo 1,019 miliónov kusov. V medziročnom porovnaní však ide o približne sedempercentný pokles.

Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Európskou asociáciou výrobcov automobilov (ACEA), druhé miesto obsadila značka Toyota s predajom 635,5-tisíc kusov. Rok predtým to pritom bolo viac ako 583-tisíc áut, značka tak rástla o takmer deväť percent.

https://standard.sk/312978/toyota-si-za-rok-2022-udrzala-post-najvacsej-automobilky-sveta/

Tretia priečka patrí značke Peugeot. Pre jej kúpu sa rozhodlo 556,6-tisíc obyvateľov Únie. Medziročne to predstavuje pokles o viac ako 14 percent. Polmiliónový predaj ešte prekročili značky Renault, Mercedes a BMW.

Celkovo sa v uplynulom roku v Európskej únii predalo viac ako 9,255 miliónov nových osobných vozidiel. V porovnaní s rokom 2021 ide o pokles o 4,6 percenta. Pod výsledok sa podpísal najmä nedostatok komponentov v prvej polovici roka. Spomedzi štyroch najväčších trhov Únie dokázalo rásť iba Nemecko, a to na úrovni 1,1 percenta. Prispel k tomu najmä silný decembrový výsledok. Ostatné tri trhy si viedli horšie ako v roku 2021.

Najprudší pokles zaznamenalo Taliansko, takmer na úrovni desať percent, za ním nasledovali Francúzsko a Španielsko. Na Slovensku dosiahli registrácie v minulom roku 78,8-tisíc kusov a medziročne vzrástli o 4,15 percenta.

(sita)

Minúta  |  

Srbsko môže byť mediátorom medzi Ruskom a Ukrajinou, povedal Zeman

Srbsko by ako neutrálna krajina mohlo podľa českého prezidenta Miloša Zemana zohrať úlohu mediátora medzi Ruskom a Ukrajinou. Povedal to na návšteve Srbska, informuje spravodajkyňa TASR.

„Chápem postoj Srbska aj jeho neutralitu... Práve táto neutrálna pozícia Srbska, ktoré napríklad nie je podporovateľom protiruských sankcií, môže byť výhodou v prípadnej úlohe mediátora," povedal Zeman. Sprostredkovateľ podľa neho nesmie jednoznačne zastávať pozície jednej ani druhej strany. Okrem Srbska by v riešení konfliktu mohli pomôcť aj Čína a Turecko, myslí si český prezident.

V otázke vzťahu Česka ku Kosovu Zeman priznal odlišný názor od aktuálneho oficiálneho postoja ČR. „Usiloval som sa o to, aby Česká republika stiahla uznanie Kosova," povedal s tým, že v českej politike prevážila podpora Kosova.

„A ja nie som diktátor, ale demokraticky zvolený prezident," dodal. Pripomenul však, že on ani jeho predchodca Václav Klaus nevymenovali českého veľvyslanca v Prištine.

ČR uznala Kosovo krátko po jeho jednostrannom vyhlásení nezávislosti v roku 2008, Zeman sa stal prezidentom o päť rokov neskôr.

„Ďakujem za slávu, ktorou ste ma celkom nezaslúžene zahrnuli," povedal Zeman srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi. Dnes sa vraj dozvedel, že po smrti po ňom v Belehrade pomenujú ulicu.

„Moja predstava je, aby prezident Zeman dostal ulicu v Belehrade. Rozhodne o tom mestské zastupiteľstvo, ale najbližších 30 rokov o tom nebudeme diskutovať, pretože názvy ulíc sa udeľujú posmrtne," vyhlásil Vučič na adresu 78-ročného Zemana.

Vučič vysvetlil, že niet zahraničného politika, ktorý by bol v Srbsku taký populárny ako dosluhujúci český prezident. Zeman sa počas Vučičovej návštevy Prahy pred dvoma rokmi ospravedlnil za to, že Česká republika počas bombardovania srbských cieľov v roku 1999 dala súhlas na prelet lietadiel NATO.

Prezidenti tiež podpísali deklaráciu o posilnení kultúrnej spolupráce a zriadení Českého domu v Belehrade. Ten už v minulosti v Srbsku existoval, Vučič sa zasadil o jeho obnovenie. „Českým domom najmä v roku 1939 prešlo asi 2000 Čechov, ktorí po vyhlásení protektorátu utekali pred nacizmom. A som veľmi rád, že im vtedy Srbi poskytli pomoc," pripomenul históriu Českého domu Zeman.

Český prezident je na návšteve Srbska od nedele. Je to jeho predposledná zahraničná cesta, rozlúčiť sa príde ešte na Slovensko. Vo funkcii končí 8. marca.

(tasr)

Minúta  |  

Šefčovič: Volebný rok 2024 bude v znamení kontinuity súčasných priorít EÚ

Rok 2024 bude pre Európsku úniu v znamení volieb do Európskeho parlamentu (EP) a vytvárania novej politickej podoby euroinštitúcií, zároveň však aj v znamení zachovania kontinuity súčasných najväčších priorít. V rozhovore pre TASR to uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič.

Šefčovič má v exekutíve EÚ na starosti medziinštitucionálne vzťahy a agendu strategického výhľadu, začiatkom roka 2023 sa však prioritne venuje zasadnutiam Energetickej platformy EÚ, ktorej cieľom je dohodnúť spoločné nákupy plynu pre Európanov za čo najvýhodnejšie ceny.

Pre roky, keď sa konajú takzvané eurovoľby, platí, že inštitúcie EÚ už väčšinou neprijímajú zásadné rozhodnutia. Slovenský eurokomisár však naznačil, že pri takých významných témach, ako sú energetická bezpečnosť a ochrana priemyslu, musí byť určitá kontinuita rozhodovacieho procesu zachovaná.

"Tento rok je posledný, v ktorom môžeme prichádzať s legislatívnymi návrhmi a konkrétnymi opatreniami. Rok 2024 bude rokom tranzície. Budú sa konať európske voľby a formovať sa nová Európska komisia, ale myslím si, že v tejto otázke aj budúca eurokomisia bude musieť nadviazať na to, čo sa nám podarí zrealizovať v tomto roku," vysvetlil.

Podotkol, že jedným z riešení, ako zaistiť bezpečnosť dodávok plynu pre EÚ, sú dlhodobé kontrakty – a aj nové politické zloženie euroinštitúcií ich bude musieť rešpektovať. Rovnako aj v roku 2024 predpokladá pokračovanie nastolenej stratégie zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie v európskom energetickom mixe.

"Vidíme, že obnoviteľné zdroje sú lacnejšie a sú kľúčové pre znižovanie našej závislosti od dodávateľov fosílnych palív," spresnil.

Upozornil, že celý balík novo pripravovaných predpisov v oblasti energetiky a priemyslu sa začne naplno napĺňať až počas budúceho volebného obdobia eurokomisie a europarlamemntu (2024 – 2029).

"Európske inštitúcie vždy mali zaistenú kontinuitu. Samozrejme, každý predseda alebo predsedníčka Európskej komisie prichádza s novými prioritami, ktoré sa odvíjajú od mandátu, ktorý dostal či dostala vo voľbách od európskych občanov," opísal situáciu Šefčovič.

Podľa jeho slov bude však aj na budúci rok prioritou vyrovnať sa s následkami vojny na Ukrajine, hľadanie spôsobu, ako znížiť ceny energií a infláciu v EÚ, a ako zabojovať za to, aby európsky priemysel aj naďalej zohrával takú významnú úlohu v európskej ekonomike, akú zohrával doteraz.

(tasr)

Minúta  |  

WHO: V súvislosti s pandémiou covidu stále platí najvyšší stupeň výstrahy

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa rozhodla zachovať najvyšší stupeň pohotovosti v súvislosti s pandémiou COVID-19. Uvádza sa to vo vyhlásení WHO zverejnenom v pondelok v Ženeve.

K tomuto stanovisku dospel na svojom rokovaní koncom minulého týždňa krízový výbor WHO pre pandémiu covidu a generálny tajomník Tedros Adhanom Ghebreyesus sa s ním stotožnil, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Tedros už na úvod zasadnutia krízového výboru minulý piatok uviedol, že zrušenie najvyššieho stupňa pohotovosti považuje za predčasné, doplnila AFP.

Argumentoval, že kritická fáza pandémie sa neskončila, pričom poukázal na rastúci počet úmrtí a varoval, že globálna reakcia na krízu "zostáva ochromená". Poukázal na to, že týždenný počet úmrtí síce vlani v októbri klesol pod 10-tisíc, ale od začiatku decembra opäť stúpa. K nárastu počtu úmrtí prispelo aj zrušenie protiepidemických opatrení v Číne.

Generálny riaditeľ WHO pripomenul, že očkovacie látky, testy a liečba boli rozhodujúce pri záchrane životov, prevencii nadväzujúcich závažných ochorení a zmiernení tlaku na zdravotnícke systémy a zdravotníkov.

Poukázal však aj na to, že "celosvetová reakcia (na covid) zostáva ochromená, pretože v príliš mnohých krajinách sa tieto výkonné, život zachraňujúce nástroje stále nedostávajú k populácii, ktorá ich najviac potrebuje – najmä k starším ľuďom a zdravotníckym pracovníkom".

Kritizoval, že dôvera verejnosti v tieto nástroje je podkopávaná "nepretržitým prúdom" dezinformácií a v tejto situácii sa zdravotnícke systémy stále musia vyrovnávať s dodatočnou záťažou v podobe covidu.

Upozornil aj na to, že sa prudko znížila intenzita monitorovania vývoja vírusu a genetické sekvenovanie prudko poklesli, čo sťažuje sledovanie nespočetných variantov a včasné odhaľovanie nových.

Štrnáste zasadnutie krízového výboru WHO sa konalo po takmer troch rokoch odo dňa, keď WHO po prvýkrát vyhlásila najvyšší stupeň zdravotnej krízy – stav globálnej zdravotnej núdze, keďže takzvaný nový koronavírus sa vtedy začal šíriť aj mimo Číny.

Nezávislý krízový výbor sa stretáva každé tri mesiace, aby prediskutoval pandémiu, a podáva správu šéfovi WHO, ktorý potom rozhoduje, či núdzový stav zostane zachovaný a v akom rozsahu.

Na predchádzajúcom rokovaní – v októbri roku 2022 – členovia výboru dospeli k záveru, že pandémia stále zodpovedá najvyššiemu stupňu výstrahy WHO – stavu ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.