Preskočiť na obsah
  |  

Turecko chce vo februári usporiadať energetický samit. Chce ním zbližovať krajiny

Turecko chce vo februári usporiadať energetický samit, na ktorom sa stretnú krajiny vyvážajúce plyn a európske odberateľské štáty. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Samit sa uskutoční 14. a 15. februára v Istanbule, citovala tureckého ministra energetiky Fatiha Dönmeza štátna tlačová agentúra Anadolu. Cieľom samitu je zblíženie producentských krajín z Blízkeho východu, Stredomoria, kaspickej oblasti a strednej Ázie s odberateľskými krajinami z Európy.

Samotné Turecko je závislé od dovozu plynu, napríklad aj z Ruska.

Ruský prezident Vladimir Putin v októbri navrhol, aby sa Turecko s pomocou ruského plynu stalo plynárenským uzlom a burzou pre zemný plyn. Putin tiež uviedol, že by sa mohlo uvažovať o plynovom uzle v Turecku, cez ktorý by sa plyn predával tretím krajinám.

(tasr)

  |  

Stoltenberg vyzval Južnú Kóreu, aby sa vzdala neutrality a Ukrajine poskytla zbrane

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval v pondelok Južnú Kóreu, aby zintenzívnila podporu Ukrajiny vo vojenskej oblasti. Jednou z možností podľa neho je, aby jej vláda prehodnotila svoju politiku nevyvážania zbraní do štátov, ktoré sú vo vojne.

Stoltenberg poukázal na krajiny ako Nemecko a Nórsko, ktoré sa dlhodobo držali tejto politiky, no revidovali ju po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vo februári minulého roka rozhodol, že zaútočí na Ukrajinu.

"Ak veríme v slobodu a demokraciu, ak nechceme, aby zvíťazila autokracia a totalita, potom potrebujú zbrane," povedal v prejave v Soule

AFP pripomína, že Južná Kórea je v globálnom meradle čoraz dôležitejším vývozcom zbraní a nedávno podpísala dohody o predaji stoviek tankov európskym krajinám vrátane Poľska, ktoré je členom NATO.

Juhokórejské zákony však zakazujú vývoz zbraní do krajín, ktoré sú zapojené do aktívneho konfliktu, čo sťažuje poskytovanie zbraní priamo Kyjevu. Soul však už Ukrajine poskytol nesmrtiacu a humanitárnu pomoc.

Južná Kórea minulý rok takisto otvorila svoju prvú diplomatickú misiu pri NATO.

Stoltenberg ďalej uviedol, že je ťažké povedať, kedy sa konflikt na Ukrajine skončí. Putin sa podľa neho pripravuje na "ďalšiu vojnu" a aktívne získava zbrane od krajín vrátane Severnej Kórey. Tá posielanie zbraní Rusku popiera.

Soul je prvou zastávkou šéfa NATO na jeho ázijskom turné; v utorok odlieta do Japonska. Cieľom jeho cesty je posilnenie väzieb so spojencami v tomto regióne v čase vojny na Ukrajine a rastúcej konkurencii Číny.

(tasr)

  |  

SaS podporí voľby v septembri, ak sa bývalá koalícia nedohodne inak

SaS podporí septembrový termín predčasných volieb, ak sa s OĽANO a bývalými partnermi nedohodnú inak. Vysvetlil to predseda SaS Richard Sulík na pondelkovej tlačovej konferencii.

„Strana SaS bude hlasovať tak, ako sme sa dohodli a ako sme sľúbili. Budeme hlasovať za septembrový termín predčasných volieb," uviedol Sulík s tým, že postoj nezmenia, ak nedôjde k inej dohode bývalej štvorkoalície. Neúčasť OĽANO a Za ľudí na pondelkovom stretnutí s Borisom Kollárom (Sme rodina) vníma ako vyjadrenie, že názor nezmenili. Odmieta pritom, že septembrový termín bol návrhom SaS.

(tasr)

  |  

Scholz o diskusii o dodaní stíhačiek: V popredí sú možno vnútropolitické motívy namiesto podpory Ukrajiny

Nemecký kancelár Olaf Scholz počas návštevy Čile kritizoval diskusiu o dodaní bojových lietadiel na Ukrajinu. Podľa neho sa vedie samovoľne, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

V tejto chvíli je potrebná seriózna diskusia a nie "súťaž v tom, kto ponúkne viac (...), v ktorej sú možno v popredí vnútropolitické motívy namiesto podpory Ukrajiny", povedal Scholz v nedeľu večer miestneho času na tlačovej konferencii v čilskej metropole Santiago.

V tak dôležitej otázke, ako sú dodávky zbraní, musí ísť o vec a racionálne úvahy, zdôraznil Scholz. Pripomenul, že on sám a americký prezident Joe Biden krátko po začiatku vojny vylúčili bezletové zóny nad Ukrajinou, pretože by to viedlo k priamej konfrontácii medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou (NATO). Zamietnuté boli aj "také nezmyselné požiadavky", ako vyslanie pozemných vojsk. "Už sa k tomu povedalo naozaj všetko, aj z mojej strany," uviedol v nedeľu Scholz.

Hoci jej meno nespomenul, reagoval tým zjavne na slová predsedníčky Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Saskie Eskenovej, ktorá dodanie lietadiel v nedeľu pre televíziu ARD úplne nevylúčila, píše denník Die Welt. Okrem iného povedala, že je dôležité "podporiť Ukrajinu tým, čo potrebuje". Na inom mieste povedala, že "je dôležité, aby sme neustále vyhodnocovali súčasnú situáciu", čo podľa denníka tiež ponecháva otvorené dvere pre možné dodávky stíhačiek.

DPA pripomenula, že vlaňajšia diskusia o bezletovej zóne nad Ukrajinou dospela k záveru, že sa dá presadiť len vtedy, ak NATO poskytne vlastné bojové lietadlá. Scholz a Biden to však odmietli. V súčasnosti sa diskutuje o poskytnutí bojových lietadiel, ktoré by pilotovali Ukrajinci.

Ukrajinskí predstavitelia opakovane požadujú od západných krajín stíhačky, čo nedávno zásadne nevylúčil ani zástupca Bidenovho poradcu, píše Die Welt.

(tasr)

  |  

Rusko presunulo ďalších vojakov a techniku do Kurskej oblasti

Rusko presunulo ďalšie jednotky a vybavenie do Kurskej oblasti na obranu hranice s Ukrajinou a zaistenie bezpečnosti, oznámil v pondelok tamojší gubernátor Roman Starovojt, ktorého citovala agentúra Interfax. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Úrady v Kurskej oblasti tvrdia, že toto územie sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 opakovane stáva terčom ukrajinského ostreľovania.

Časť ruských jednotiek vstúpila na Ukrajinu z Kurska, hoci oblasti severovýchodnej Ukrajiny, ktoré obsadili, boli odvtedy znovu dobyté ukrajinskými silami, píše Reuters.

Starovojt na zasadnutí oblastnej samosprávy v pondelok povedal, že v Kursku sa už vytvoril plnohodnotný kontingent personálu ozbrojených síl, pohraničnej stráže a orgánov činných v trestnom konaní; je však „potrebné poskytnúť komplexnú podporu pre prijatie, nasadenie a usporiadanie ďalších jednotiek", cituje Reuters.

Kyjev opakovane upozornil, že Rusko by sa mohlo opäť pokúsiť obsadiť časti severovýchodu Ukrajiny. Poukazoval pritom aj na zvýšenú vojenskú aktivitu v Bielorusku, ktoré je blízkym spojencom Ruska a nachádza sa približne 200 kilometrov západne od Kurskej oblasti.

(tasr)

  |  

Obyvatelia Lichtenštajnska v referende odmietli zákaz kasín

Voliči v Lichtenštajnsku v nedeľňajšom referende jednoznačne odmietli navrhovaný zákaz prevádzkovania kasín. TASR o tom informuje na základe správ portálu denníka Liechtensteiner Volksblatt a agentúry Reuters.

Argumenty za zákaz kasín, ako boli závislosť od hazardných hier a potenciálne poškodenie dobrého mena malého kniežatstva, odmietlo až 73,3 percenta hlasujúcich. Účasť na plebiscite dosiahla 70 percent.

Na území Lichtenštajnska s rozlohou 160 kilometrov štvorcových sa nachádza šesť kasín, za čo si táto krajina vyslúžila medzi hazardnými hráčmi prezývku "Las Vegas v Alpách".

Podpisy potrebné na vypísanie referenda zozbierala záujmová skupina IG Volksmeinung, ktorej cieľom je boj proti "záplave kasín". Jej predstavitelia argumentovali tým, že tento priemysel ohrozuje imidž kniežatstva, na ktorom vláda tvrdo pracovala. Lichtenštajnsko bolo totiž na medzinárodnej čiernej listine daňových rajov, než pred viac ako desiatimi rokmi začalo uvoľňovať zákony o bankovom tajomstve.

Lichtenštajnský parlament už vlani v decembri veľkou väčšinou hlasov odmietol príslušnú zmenu ústavy. Kniežacia rodina, vláda, obe vládnuce strany i podnikateľské združenia odporučili iniciatívu odmietnuť.

Tvrdili, že hazardný priemysel je dôležitým zdrojom príjmov a zákaz kasín je príliš drastickým opatrením na riešenie problému závislosti od hazardných hier. Navyše päť rokov po liberalizácii trhu s kasínami nebolo zaznamenané ani poškodenie dobrého mena krajiny, ani nárast počtu závislých od hazardných hier. Zákazom by sa problém len presunul inam, legálny, ale prísne regulovaný hazard je preto lepšou cestou. Iniciatívu tak podporila len opozičná strana Freie Liste.

Ak by bola iniciatíva prijatá, prevádzkovatelia kasín by museli svoje podniky do piatich rokov zatvoriť.

Denník Liechtensteiner Volksblatt konštatuje, že so šiestimi kasínami je ponuka v súčasnosti väčšia ako dopyt. Odborníci v tomto odvetví predpokladajú, že minimálne jedno kasíno zanikne v prvej polovici tohto roka. Na vydávanie povolení pre nové kasína platí do roku 2025 moratórium.

(tasr)