Preskočiť na obsah
  |  

SaS podporí voľby v septembri, ak sa bývalá koalícia nedohodne inak

SaS podporí septembrový termín predčasných volieb, ak sa s OĽANO a bývalými partnermi nedohodnú inak. Vysvetlil to predseda SaS Richard Sulík na pondelkovej tlačovej konferencii.

„Strana SaS bude hlasovať tak, ako sme sa dohodli a ako sme sľúbili. Budeme hlasovať za septembrový termín predčasných volieb," uviedol Sulík s tým, že postoj nezmenia, ak nedôjde k inej dohode bývalej štvorkoalície. Neúčasť OĽANO a Za ľudí na pondelkovom stretnutí s Borisom Kollárom (Sme rodina) vníma ako vyjadrenie, že názor nezmenili. Odmieta pritom, že septembrový termín bol návrhom SaS.

(tasr)

  |  

Scholz o diskusii o dodaní stíhačiek: V popredí sú možno vnútropolitické motívy namiesto podpory Ukrajiny

Nemecký kancelár Olaf Scholz počas návštevy Čile kritizoval diskusiu o dodaní bojových lietadiel na Ukrajinu. Podľa neho sa vedie samovoľne, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

V tejto chvíli je potrebná seriózna diskusia a nie "súťaž v tom, kto ponúkne viac (...), v ktorej sú možno v popredí vnútropolitické motívy namiesto podpory Ukrajiny", povedal Scholz v nedeľu večer miestneho času na tlačovej konferencii v čilskej metropole Santiago.

V tak dôležitej otázke, ako sú dodávky zbraní, musí ísť o vec a racionálne úvahy, zdôraznil Scholz. Pripomenul, že on sám a americký prezident Joe Biden krátko po začiatku vojny vylúčili bezletové zóny nad Ukrajinou, pretože by to viedlo k priamej konfrontácii medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou (NATO). Zamietnuté boli aj "také nezmyselné požiadavky", ako vyslanie pozemných vojsk. "Už sa k tomu povedalo naozaj všetko, aj z mojej strany," uviedol v nedeľu Scholz.

Hoci jej meno nespomenul, reagoval tým zjavne na slová predsedníčky Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Saskie Eskenovej, ktorá dodanie lietadiel v nedeľu pre televíziu ARD úplne nevylúčila, píše denník Die Welt. Okrem iného povedala, že je dôležité "podporiť Ukrajinu tým, čo potrebuje". Na inom mieste povedala, že "je dôležité, aby sme neustále vyhodnocovali súčasnú situáciu", čo podľa denníka tiež ponecháva otvorené dvere pre možné dodávky stíhačiek.

DPA pripomenula, že vlaňajšia diskusia o bezletovej zóne nad Ukrajinou dospela k záveru, že sa dá presadiť len vtedy, ak NATO poskytne vlastné bojové lietadlá. Scholz a Biden to však odmietli. V súčasnosti sa diskutuje o poskytnutí bojových lietadiel, ktoré by pilotovali Ukrajinci.

Ukrajinskí predstavitelia opakovane požadujú od západných krajín stíhačky, čo nedávno zásadne nevylúčil ani zástupca Bidenovho poradcu, píše Die Welt.

(tasr)

  |  

Rusko presunulo ďalších vojakov a techniku do Kurskej oblasti

Rusko presunulo ďalšie jednotky a vybavenie do Kurskej oblasti na obranu hranice s Ukrajinou a zaistenie bezpečnosti, oznámil v pondelok tamojší gubernátor Roman Starovojt, ktorého citovala agentúra Interfax. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Úrady v Kurskej oblasti tvrdia, že toto územie sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 opakovane stáva terčom ukrajinského ostreľovania.

Časť ruských jednotiek vstúpila na Ukrajinu z Kurska, hoci oblasti severovýchodnej Ukrajiny, ktoré obsadili, boli odvtedy znovu dobyté ukrajinskými silami, píše Reuters.

Starovojt na zasadnutí oblastnej samosprávy v pondelok povedal, že v Kursku sa už vytvoril plnohodnotný kontingent personálu ozbrojených síl, pohraničnej stráže a orgánov činných v trestnom konaní; je však „potrebné poskytnúť komplexnú podporu pre prijatie, nasadenie a usporiadanie ďalších jednotiek", cituje Reuters.

Kyjev opakovane upozornil, že Rusko by sa mohlo opäť pokúsiť obsadiť časti severovýchodu Ukrajiny. Poukazoval pritom aj na zvýšenú vojenskú aktivitu v Bielorusku, ktoré je blízkym spojencom Ruska a nachádza sa približne 200 kilometrov západne od Kurskej oblasti.

(tasr)

  |  

Obyvatelia Lichtenštajnska v referende odmietli zákaz kasín

Voliči v Lichtenštajnsku v nedeľňajšom referende jednoznačne odmietli navrhovaný zákaz prevádzkovania kasín. TASR o tom informuje na základe správ portálu denníka Liechtensteiner Volksblatt a agentúry Reuters.

Argumenty za zákaz kasín, ako boli závislosť od hazardných hier a potenciálne poškodenie dobrého mena malého kniežatstva, odmietlo až 73,3 percenta hlasujúcich. Účasť na plebiscite dosiahla 70 percent.

Na území Lichtenštajnska s rozlohou 160 kilometrov štvorcových sa nachádza šesť kasín, za čo si táto krajina vyslúžila medzi hazardnými hráčmi prezývku "Las Vegas v Alpách".

Podpisy potrebné na vypísanie referenda zozbierala záujmová skupina IG Volksmeinung, ktorej cieľom je boj proti "záplave kasín". Jej predstavitelia argumentovali tým, že tento priemysel ohrozuje imidž kniežatstva, na ktorom vláda tvrdo pracovala. Lichtenštajnsko bolo totiž na medzinárodnej čiernej listine daňových rajov, než pred viac ako desiatimi rokmi začalo uvoľňovať zákony o bankovom tajomstve.

Lichtenštajnský parlament už vlani v decembri veľkou väčšinou hlasov odmietol príslušnú zmenu ústavy. Kniežacia rodina, vláda, obe vládnuce strany i podnikateľské združenia odporučili iniciatívu odmietnuť.

Tvrdili, že hazardný priemysel je dôležitým zdrojom príjmov a zákaz kasín je príliš drastickým opatrením na riešenie problému závislosti od hazardných hier. Navyše päť rokov po liberalizácii trhu s kasínami nebolo zaznamenané ani poškodenie dobrého mena krajiny, ani nárast počtu závislých od hazardných hier. Zákazom by sa problém len presunul inam, legálny, ale prísne regulovaný hazard je preto lepšou cestou. Iniciatívu tak podporila len opozičná strana Freie Liste.

Ak by bola iniciatíva prijatá, prevádzkovatelia kasín by museli svoje podniky do piatich rokov zatvoriť.

Denník Liechtensteiner Volksblatt konštatuje, že so šiestimi kasínami je ponuka v súčasnosti väčšia ako dopyt. Odborníci v tomto odvetví predpokladajú, že minimálne jedno kasíno zanikne v prvej polovici tohto roka. Na vydávanie povolení pre nové kasína platí do roku 2025 moratórium.

(tasr)

  |  

Haavisto: Fínsko chce do NATO vstúpiť spolu so Švédskom

Fínsko chce do Severoatlantickej aliancie vstúpiť spoločne so Švédskom a stále verí, že sa to aj podarí. Povedal to v pondelok fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v reakcii na víkendové vyjadrenia tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že Ankara by mohla schváliť vstup Fínska, avšak bez Švédska. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Obe škandinávske krajiny potrebujú súhlas všetkých 30 členských štátov NATO vrátane Turecka. Ich žiadosti o vstup neschválilo ani Maďarsko – tamojší premiér Viktor Orbán však prisľúbil, že parlament ich odsúhlasí vo februári.

Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú vníma Ankara aj jej západní spojenci ako teroristickú organizáciu.

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v pondelok uviedol, že Turecko môže odobriť členstvo Fínska v NATO ešte pred schválením žiadosti Švédska, ak s tým budú Aliancia i obe tieto škandinávske krajiny súhlasiť. Čavušoglu označil žiadosť Fínska za „menej problematickú" než tú švédsku.

(tasr)

  |  

Zeman: Prezidentské voľby boli referendom o Babišovi

Český prezident Miloš Zeman si myslel, že české prezidentské voľby budú referendom o vláde. Stali sa však referendom o Andrejovi Babišovi. Odchádzajúca hlava štátu to povedala v nedeľu po príchode na návštevu Srbska.

"Dvakrát som vyhral prezidentské voľby. Okrem iného preto, že som nikdy z týchto volieb nerobil referendum o Milošovi Zemanovi," odpovedal prezident na otázku, kde podľa neho urobil Babiš vo svojej kampani chyby.

Novým českým prezidentom sa stal bývalý armádny generál Petr Pavel, ktorý v druhom kole volieb (27. - 28. januára) porazil Babiša.

Miloš Zeman sa stal prezidentom ČR v roku 2013 a o päť rokov neskôr bol znovuzvolený. Jeho mandát sa končí 8. marca. Inaugurácia Petra Pavla sa uskutoční 9. marca.

(tasr)