Preskočiť na obsah
  |  

Áno, je to dlhé, ale lepšie ako rok. Kollár tvrdí, že reálny vyzerá iba septembrový termín volieb

Na pondelňajšom opätovnom rokovaní o termíne predčasných volieb sa zúčastnili len predstavitelia strany Sloboda a Solidarita (SaS) a hnutia Sme rodina. Ako uviedol predseda SaS Richard Sulík, na stretnutie bolo pozvané aj hnutie OĽaNO a strana Za ľudí. „Nebol dôvod o čomkoľvek diskutovať, lebo pokiaľ zmenu neurobíme všetci štyria, tak platí, čo sme dohodli minulú nedeľu, a platí to aj vtedy, keď sa to predsedovi strany Hlas Petrovi Pellegrinimu nepáči," dodal šéf liberálov.

Taktiež rozumie tomu, že Pellegrini sa nevie dočkať predčasných parlamentných volieb. „Pred oznámením však nemal s tým termínom problém, až teraz ho má, keď už je schválená zmena ústavného zákona," uviedol Sulík.

Termín predčasných volieb 30. septembra bol kompromisom, s ktorým súhlasila aj pani prezidentka a všetci partneri. Preto strana SaS bude hlasovať za septembrový termín s tým, že postoj nezmenia, ak nedôjde k inej dohode bývalej štvorkoalície.

Strana SaS uviedla, že rešpektuje dohodu, ktorá vznikla na úrovni bývalých koaličných partnerov. „Vyzývame preto Borisa Kollára, ktorý najskôr súhlasil so septembrovým termínom a teraz dáva najavo svoju nespokojnosť, aby namiesto nariekania v médiách inicioval rokovania na zmenu termínu. SaS je na takéto rokovania pripravená,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík ešte v nedeľu vo vyhlásení.

Kollár: Predčasné voľby budú zrejme až v septembri

Predčasné parlamentné voľby budú zrejme až v septembri, na iný termíne sa asi nepodarí nájsť potrebných 90 hlasov. Skonštatoval to predseda Národnej rady i Sme rodina Boris Kollár po pondelkovom stretnutí so stranou SaS. Potvrdil, že o termíne volieb bude parlament hlasovať v utorok (31. 1.) o 17.00 h.

"S najväčšou pravdepodobnosťou bude termín až v septembri," uviedol Kollár vzhľadom na vyjadrenie SaS, ktorá nepodporí iný termín, ak sa bývalá štvorkoalícia nedohodne inak. "Áno, je to dlhé, ale lepšie ako rok," reagoval na otázku, akú legitimitu má čakať až do septembra s vládou, ktorá je len dočasne poverená.

Ozrejmil tiež, že hnutie Sme rodina nebude otáčať a keď súhlasilo so septembrovým termínom a nevetovalo ho, tak ho aj podporí. Partnerom však podľa vlastných slov Kollár oznámil, že hnutie zahlasuje aj za skorší termín volieb.

Heger vyzval, aby sa nespochybňovala pôvodná dohoda

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyzval bývalých členov koalície, aby nespochybňovali dohodu o termíne predčasných volieb. Termín 30. septembra je podľa neho kompromisom. Vyplýva to z jeho vyjadrenia na sociálnej sieti. Avizuje, že ďalšie rokovanie odmieta.

"Nerozumiem politickým lídrom, prečo spochybňujú dohody a robia ďalší zo série cirkusov. Možno niektorí majú veľa času na premýšľanie, keďže už nenesú priamu zodpovednosť za krajinu," skonštatoval. Heger zopakoval, že si dohodu o termíne predčasných volieb na pôdoryse bývalej vládnej koalície ctí.

Pellegrini: S liberálmi máme dostatok hlasov

Predseda Hlasu Peter Pellegrini predtým vyzval šéfa liberálov Richarda Sulíka, aby ozrejmil, prečo by sa predčasné parlamentné voľby mali konať až 30. septembra. „Vyzývam predsedu SaS Richarda Sulíka a poslancov SaS, aby predstúpili pred slovenskú verejnosť a povedali, prečo sa rozhodli, že dočasne poverený premiér Eduard Heger a poslanec Igor Matovič budú túto krajinu przniť ešte deväť mesiacov," uviedol šéf Hlasu na pondelňajšej tlačovej besede.

Júnový termín podporujú podľa Pellegriniho poslanci celej opozície, podporuje ho aj jeden z bývalých koaličných partnerov, hnutie Sme rodina, a na ústavnú väčšinu stačia len hlasy strany Sloboda a Solidarita (SaS). „Hlas má jedenásť poslancov, Sme rodina 18 poslancov, Smer 27 poslancov, hnutie Republika päť poslancov, strana Život-NS má troch poslancov, strana Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko má sedem poslancov. Dokopy to je 71 poslancov, ku ktorým, ak sa pridá 20 poslancov SaS, tak máme 91 hlasov," skonštatoval. Pellegrini zároveň dodal, že v parlamente existujú i nezaradení poslanci, ktorí podľa neho nemajú problém s júnovým termínom.

Pellegrini dodal, že politici za posledné dni a týždne neriešia záujmy slovenských občanov, ale svoje politické záujmy. Ako ďalej uviedol, v záujme občanov je nemať v týchto ťažkých časoch vládu bez mandátu a právomocí, a v záujme ľudí je podľa Pellegriniho taktiež mať voľby v čo najskoršom možnom termíne. Predseda Hlasu tvrdí, že politické strany nútia časť poslancov vládnej koalície hlasovať za termín 30. september. „Záujmom politických strán je taktiež zozbierať niekoľko miliónov zo štátnej kasy, pretože ak budú voľby až v septembri, tak do straníckych pokladníc natečie ešte tri a pol milióna eur," vysvetlil.

KDH preferuje čo najskorší termín volieb

Mimoparlamentné KDH preferuje čo najskorší termín volieb. Vyzýva poslancov parlamentov, aby sa dohodli a neponúkali občanom ďalšiu zbytočnú drámu. Vyplýva to zo stanoviska predsedu kresťanských demokratov Milana Majerského. „Nekonečné spory o termíne predčasných volieb len traumatizujú už aj tak dosť rozdelenú spoločnosť,“ uviedol predseda KDH.

Poslanci Národnej rady by mali v utorok (31. 1.) o 17.00 h rozhodnúť o termíne predčasných volieb. Koalícia predložila uznesenie o skrátení volebného obdobia s tým, že voľby by mali byť 30. septembra. Poslanci z Hlasu navrhli termín na 24. júna a Smer už na 27. mája.

(tasr, sita)

  |  

Blinken v Izraeli vyzval na zmiernenie napätia v konflikte s Palestínčanmi

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok vyzval Izrael a Palestínčanov na zmiernenie napätia po nedávnych útokoch v Predjordánsku, pri ktorých prišlo o život viacero ľudí. Informujú o tom správy agentúr AP a AFP.

Blinken v pondelok pricestoval na návštevu Izraela. Po prílete na medzinárodné letisko Bena Guriona pri Tel Avive povedal, že prišiel v "kľúčovom momente", a odsúdil palestínske útoky zamerané voči izraelským civilistom. Takisto žiadal zdržanlivosť pri reakciách a povedal, že všetky civilné obete sú odsúdeniahodné.

"Vziať život teroristickým útokom je vždy ohavný zločin, no cieliť na ľudí pred miestom, kde sa schádzajú na bohoslužby, je obzvlášť desivé," vyhlásil Blinken. Reagoval na piatkový (27. januára) útok pred synagógou v Jeruzaleme, pri ktorom prišlo o život sedem ľudí.

Šéf americkej diplomacie zo strany USA "rázne odsúdil" všetkých, ktorí tieto skutky a ďalšie teroristické činy oslavujú, a dodal, že pomsta voči ďalším nevinným osobám nie je odpoveď.

Krviprelievanie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi znepokojilo vládu amerického prezidenta Joe Bidena, ktorá sa usiluje nájsť spoločné východisko s novou pravicovou vládou izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, píše AP. Blinkenova návšteva Izraela je súčasťou úsilia administratívy USA o rýchle nadviazanie kontaktu so staronovým izraelským premiérom Netanjahuom, dodáva AFP.

AFP pripomenula, že situácia v Izraeli a na palestínskych územiach je momentálne veľmi napätá. Deň pred piatkovým útokom si razia izraelských bezpečnostných zložiek na okupovanom západnom brehu Jordánu vyžiadala desať palestínskych obetí. Izrael uviedol, že sa zameriava na militantov skupiny Islamský džihád.

(tasr)

  |  

Zeman: Prezidentské voľby boli referendom o Babišovi

Český prezident Miloš Zeman si myslel, že české prezidentské voľby budú referendom o vláde. Stali sa však referendom o Andrejovi Babišovi. Odchádzajúca hlava štátu to povedala v nedeľu po príchode na návštevu Srbska.

"Dvakrát som vyhral prezidentské voľby. Okrem iného preto, že som nikdy z týchto volieb nerobil referendum o Milošovi Zemanovi," odpovedal prezident na otázku, kde podľa neho urobil Babiš vo svojej kampani chyby.

Novým českým prezidentom sa stal bývalý armádny generál Petr Pavel, ktorý v druhom kole volieb (27. - 28. januára) porazil Babiša.

Miloš Zeman sa stal prezidentom ČR v roku 2013 a o päť rokov neskôr bol znovuzvolený. Jeho mandát sa končí 8. marca. Inaugurácia Petra Pavla sa uskutoční 9. marca.

(tasr)

  |  

Heger: Žiadne ďalšie stretnutie k termínu volieb už nebude. Prestaňte s politickým cirkusom, vyzýva

Žiadne ďalšie stretnutie k termínu volieb už nebude. Zdôraznil to dočasne poverený premiér Eduard Heger vo svojom stanovisku, ktoré zverejnil na sociálnej sieti. Politických lídrov v ňom vyzval, aby „prestali s tým cirkusom“. Ako napísal, od víkendu dostáva množstvo otázok, či plánuje zorganizovať ďalšie stretnutie k termínu volieb.

„Určite nie! Na pôdoryse bývalej vládnej koalície sme sa dohodli na termíne predčasných volieb – 30. september. Bol to kompromis, a jediný termín s možnosťou získania 90 hlasov,“ skonštatoval Heger.

Nerozumie preto politickým lídrom, prečo spochybňujú dohody a robia ďalší zo série cirkusov. Myslí si, že niektorí možno majú veľa času na premýšľanie, keďže už nenesú priamu zodpovednosť za krajinu. „Ja tento luxus nemám, dennodenne riešim problémy, napríklad, aby dosahy energetickej krízy na ľudí boli čo najmenšie,“ uviedol.

Zároveň podčiarkol, že si ctí dohodu, ktorú dosiahli a verí, že aj bývalí koaliční partneri urobia to isté. Ak sa rozhodnú pre nové dohody s Robertom Ficom (Smer-SD), Petrom Pellegrinim (Has-SD) a fašistami, je to ich problém a vizitka, dodal Heger.

Na dnešnom opätovnom rokovaní o termíne predčasných volieb sa zúčastnili len zástupcovia strany Sloboda a Solidarita (SaS) a hnutia Sme rodina. Ako uviedol predseda SaS Richard Sulík, na stretnutie bolo pozvané aj hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a strana Za ľudí. „Nebol dôvod o čomkoľvek diskutovať, lebo pokiaľ zmenu neurobíme všetci štyria, tak platí, čo sme dohodli minulú nedeľu," povedal šéf liberálov. Termín predčasných volieb 30. septembra bol podľa neho kompromisom, s ktorým súhlasila aj prezidentka a všetci bývalí koaliční partneri. Preto bude strana SaS hlasovať za septembrový termín.

Nezaradený poslanec Peter Pellegrini dnes vyzval poslanca Sulíka, aby ozrejmil, prečo by sa predčasné parlamentné voľby mali konať až 30. septembra. „Vyzývam predsedu SaS Richarda Sulíka a poslancov SaS, aby predstúpili pred slovenskú verejnosť a povedali, prečo sa rozhodli, že dočasne poverený premiér SR Eduard Heger a poslanec NR SR Igor Matovič (obaja OĽaNO) budú túto krajinu przniť ešte deväť mesiacov," vyzval predseda Hlasu-SD na dnešnej tlačovej besede.

V nedeľu Sulík vyzval Kollára, aby namiesto nariekania inicioval rokovania na zmenu termínu. „Vyzývame Borisa Kollára, ktorý najskôr súhlasil so septembrovým termínom a teraz dáva najavo svoju nespokojnosť, aby namiesto nariekania v médiách inicioval rokovania na zmenu termínu. SaS je na takéto rokovania pripravená,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík v nedeľu vo vyhlásení.

(sita)

  |  

Morawiecki: Tento rok vynaložíme pre poľskú armádu 4 percentá HDP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

13:05 Poľsko zvyšuje výdavky na obranu v dôsledku vojny na Ukrajine

Poľsko v pondelok oznámilo prudké zvýšenie výdavkov na obranu. Premiér Mateusz Morawiecki pritom povedal, že krajina sa potrebuje "rýchlejšie" vyzbrojiť v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy AFP. Rozpočet krajiny na obranu tak bude tento rok predstavovať 4 percentá hrubého domáceho produktu (HDP), povedal novinárom Morawiecki.

Poľský parlament pritom minulý týždeň schválil rozpočet na rok 2023, ktorý zahŕňal 97,4 miliardy zlotých (20,69 miliardy eur) pre armádu, čiže 3 percentá HDP. Zákon o rozpočte musí ešte podpísať prezident. "Vojna na Ukrajine nás núti vyzbrojovať sa ešte rýchlejšie. Preto tento rok vynaložíme bezprecedentné úsilie - 4 percentá HDP pre poľskú armádu," povedal Morawiecki. Poľsko minulo v roku 2022 na armádu ekvivalent 2,4 percenta svojho HDP, čo je podľa údajov Severoatlantickej aliancie tretie najvyššie percento spomedzi krajín NATO, ktoré by mali vynakladať 2 percentá HDP na obranu. Zvýšenie poľských výdavkov na obranu na 4 percentá "by mohlo znamenať, že to bude najvyššie percento spomedzi všetkých členov NATO," povedal Morawiecki bez toho, aby spresnil, ako to bude financované.

  |  

Viaceré samosprávy po celom Slovensku vypnú večer na protest verejné osvetlenie

Viaceré mestá a obce po celom Slovensku zhasnú na protest v pondelok večer verejné osvetlenie. Chcú tak upozorniť, že situácia s neriešením cien energií pre samosprávy má mimoriadne vážne a negatívne dosahy na plnenie mnohých ich základných úloh.

Verejné osvetlenie zhasnú na polhodinu od 19.00. "Mestá a obce nie sú autormi problémov. Sú obeťami zlých rozhodnutí vlády a to, čo v tomto období najviac potrebujeme, je rýchla a efektívna pomoc od vlády," vyhlásili samosprávy.

Očakávajú riešenia, ktoré im pomôžu s vysokými účtami za jeseň a zimu minulého roka. Rovnako od vládneho kabinetu chcú, aby priblížil aj pomoc v tomto roku a nezabudol ani na samosprávy, ktoré využívajú biomasu, pelety či drevoštiepku.

"Očakávame, že pomoc nebude formou refundácie, lebo od mnohých samospráv na pokraji priepasti nemôžeme očakávať, že si zoberú úvery a potom budú čakať na ich preplatenie od štátu," povedal pre TASR ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák.

Združenie pripomína, aby sa na pomoc nezabudlo na ďalší rok, v ktorom samosprávy budú dostávať ročné zúčtovanie za tento rok. "Lebo ani toto nemusí byť o zvládnuteľnej finančnej výške," podotkli zo združenia.

Vláda samosprávam deklarovala pomoc s energokrízou. Od 1. januára do 31. marca má byť cena elektrickej energie pre samosprávy zastropovaná na úrovni 199 eur za megawatthodinu a pri plyne na úrovni 99 eur za megawatthodinu. Pri nákladoch nad strop pri elektrine a plyne má 80 percent z toho preplatiť štát.

So zástupcami samospráv sa v uplynulých dňoch stretol dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. Informoval ich, že pomoc pôjde cez schému, ktorá fungovala už vlani v decembri. O prvé kompenzácie za január bude možné požiadať v priebehu februára.

(tasr)