Preskočiť na obsah
  |  

Ministerstvo hospodárstva spustilo vydávanie povolení na vývoz výrobkov z ruskej ropy na Ukrajinu

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR začalo prijímať žiadosti na povolenie predaja, dodávky, presunu alebo vývozu určitých druhov ropných výrobkov z ruskej ropy na Ukrajinu. V pondelok o tom informovalo MH. Ide o produkty, na ktoré sa bude od 5. februára vzťahovať embargo EÚ. Slovensko a Maďarsko získali výnimku na spracovanie ruskej ropy, no tá sa okrem prechodného obdobia na vývoz nafty či benzínu do Česka nevzťahuje na export niektorých produktov z nej vyrobených.

„Podmienkou na vydanie takéhoto povolenia je podanie žiadosti podľa vzoru zverejneného na webovom sídle ministerstva hospodárstva. Podanie žiadosti je možné elektronicky cez Ústredný portál verejnej správy," uviedol rezort. Pre rýchle spracovanie je podľa ministerstva potrebné uviesť ako vec/predmet: „Povolenie výrobky ropa 2023."

Rezort hospodárstva upozornil, že súčasťou žiadosti je aj čestné vyhlásenie, že ropné výrobky sú určené na výlučné použitie na Ukrajine a cieľom takéhoto predaja alebo vývozu nie je obchádzanie zákazov uvedených v nariadení EÚ.

(tasr)

  |  

NATO dočasne prevelilo do Rumunska tri lietadlá typu AWACS

Severoatlantická aliancia premiestnila tri pozorovacie lietadlá E-3A Airborne Warning and Control System (AWACS) na letisko v rumunskej Bukurešti. Cieľom je podporiť posilnenú prítomnosť NATO v tomto regióne a monitorovať ruskú vojenskú činnosť, informuje spravodajca TASR s odkazom na pondelňajšiu správu NATO.

Aliancia v tlačovej správe spresnila, že lietadlá AWACS dokážu monitorovať a detegovať lietadlá vzdialené stovky kilometrov, vďaka čomu sú ideálne na pomoc pri strážení vzdušného priestoru spojencov.

Od vypuknutia ruskej agresie voči Ukrajine posilnilo NATO svoju prítomnosť v krajinách východnej Európy vytvorením nových mnohonárodných bojových skupín, vylepšených systémov protivzdušnej obrany, ako aj nasadením ďalších stíhačiek, pozorovacích lietadiel a lietadiel na tankovanie počas letu.

V prípade akejkoľvek krízy dokážu lietadlá AWACS poskytnúť ostatným vojenským zložkám „situačnú správu" o pohybe nepriateľských lietadiel a pomáhajú tak účinnejšie brániť územie spojencov.

Lietadlá prileteli do Bukurešti už 17. januára a ich nasadenie potrvá niekoľko týždňov. Patria do 14-člennej aliančnej flotily lietadiel AWACS, ktorá má sídlo v nemeckom meste Geilenkirchen, neďaleko hraníc s Holandskom.

(tasr)

  |  

Nemecko: Druhý obžalovaný v prípade únosu Vietnamca dostal päť rokov väzenia

Druhého obžalovaného v prípade únosu vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha z Nemecka odsúdili v pondelok na päť rokov odňatia slobody. Berlínsky súd uznal vietnamského občana L. Anh Tua za vinného zo špionážnej činnosti a spoluúčasti na trestnom čine obmedzovania osobnej slobody. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Únos Trinh Xuan Thanha z Berlína do Vietnamu bol operáciou vietnamskej tajnej služby, na ktorej sa 32-ročný obžalovaný vedome podieľal, hoci bol v hierarchicky podriadenej pozícii, konštatoval súd po takmer trojmesačnom procese.

Vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha uniesli v júli 2017 v berlínskom parku a tajne prepravili do vlasti, kde ho za údajnú korupciu dvakrát odsúdili na doživotie. Bývalý šéf štátneho podniku žiadal v Nemecku o politický azyl. Nemecko sa v prípade zaoberalo možnou slovenskou stopou v únose s možným zneužitím vládneho špeciálu.

Obžalovaný L. Anh Tu, ktorého zadržali v apríli 2022 v Prahe, bol od vydania do Nemecka vo vyšetrovacej väzbe. Na procese mlčal. Verdikt voči nemu zatiaľ nie je právoplatný.

Noviny Berliner Zeitung uviedli, že podľa rozsudku L. Anh Tu riadil vozidlo použité pri únose v nemeckej metropole a sedel aj za volantom auta, ktorým obeť previezli z Brna do Bratislavy, kde Thanha pod falošným menom zaradili do delegácie vietnamského ministra verejnej bezpečnosti. Tak mohli Thanha ako 12. člena delegácie bez problémov odviezť zo schengenského priestoru.

V roku 2018 odsúdili v Nemecku v prvom procese súvisiacom s týmto prípadom Vietnamca Longa N. H. na takmer štyri roky väzenia za účasť na únose. Tento verdikt je právoplatný.

(tasr)

  |  

ČR: Pavel telefonoval s taiwanskou prezidentkou. Čína reaguje

Novozvolený český prezident Petr Pavel v pondelok telefonoval s prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen, oznámil na sociálnej sieti Twitter. Uistil ju, že s ČR zdieľajú rovnaké hodnoty. Ešte pred uskutočnením telefonátu sa ozvali z Pekingu a pripomenuli, že Pavel sa počas predvolebnej kampane prihlásil k politike jednej Číny.

"Dnes som hovoril s prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen. Poďakoval som sa jej za gratuláciu (k zvoleniu za prezidenta ČR) a uistil som ju, že Taiwan a Česká republika zdieľajú hodnoty slobody, demokracie a ľudských práv a že budeme naďalej posilňovať naše partnerstvo," spresnil Pavel obsah rozhovoru.

"Čínska strana sa aktuálne snaží overiť si (telefonát) u českej strany. Dúfame, že česká strana bude striktne dodržiavať princíp jednej Číny," uviedol pred konaním telefonátu čínsky rezort zahraničných vecí.

Denník South China Morning Post predtým upozornil, že telefonát medzi Cchaj a Pavlom by bol historicky prvým medzi najvyššou predstaviteľkou Taiwanu s niektorým z európskych lídrov.

Reakciu Číny okomentovala na Twitteri predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová. "V marci Taiwan navštívim. Podporovať partnerov, ktorí dodržiavajú ľudské práva a ctia si demokraciu, je dôležité a som veľmi rada, že v tom budú všetci ústavní činitelia zajedno," uviedla predsedníčka dolnej komory českého parlamentu.

Predseda českého Senátu Miloš Vystrčil navštívil Taiwan ešte v roku 2020.

Taiwan má od roku 1949 svoju vlastnú nezávislú vládu, Čína ho však naďalej považuje za súčasť svojho územia. Nezávislosť Taiwanu uznáva vo svete iba niekoľko, prevažne malých štátov. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že na Taiwane nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani možnosť vojenského zásahu na ostrove.

Pavel, ktorý sa má ujať úradu až v marci, už v nasledujúcich hodinách po prezidentských voľbách telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími štátnikmi. Osobne mu v štábe gratulovala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

(tasr)

  |  

Vláda by mala na Európsky dvor audítorov nominovať Klusa, navrhuje Ministerstvo financií

Bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martin Klus by sa mal stať kandidátom SR na člena Európskeho dvora audítorov (EDA). Vyplýva to z návrhu nominácie, ktorý na utorkové (31.1.) rokovanie vlády predkladá Ministerstvo financií (MF) SR.

Klus podľa rezortu spĺňa požiadavku nezávislej a osobitne kvalifikovanej osobnosti na tento post, vzhľadom na jeho skúsenosti zo zastávania vysokých štátnych funkcií, predovšetkým ako štátneho tajomníka. „Počas svojho pôsobenia v tejto funkcii mal v pôsobnosti európske záležitosti vrátane výdavkovej stránky rozpočtu EÚ a koordináciu európskych politík naprieč ministerstvami SR, a zároveň aj prípravu agendy premiéra na Európsku radu," vysvetlilo ministerstvo.

Rezort financií pripomenul, že počas pôsobenia vo funkcii bol Klus zodpovedný aj za prípravu a koordináciu pozície SR na Európsku radu pri schvaľovaní viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 až 2027, ako aj pri schvaľovaní nástroja Next Generation EU, z ktorého sú financované národné plány obnovy a odolnosti.

Klus v minulosti pôsobil tiež na pozícii podpredsedu Výboru pre európske záležitosti Národnej rady (NR) SR, pričom v tejto pozícii sa aktívne venoval aj agende EDA, dodalo ministerstvo.

(tasr)

  |  

Áno, je to dlhé, ale lepšie ako rok. Kollár tvrdí, že reálny vyzerá iba septembrový termín volieb

Na pondelňajšom opätovnom rokovaní o termíne predčasných volieb sa zúčastnili len predstavitelia strany Sloboda a Solidarita (SaS) a hnutia Sme rodina. Ako uviedol predseda SaS Richard Sulík, na stretnutie bolo pozvané aj hnutie OĽaNO a strana Za ľudí. „Nebol dôvod o čomkoľvek diskutovať, lebo pokiaľ zmenu neurobíme všetci štyria, tak platí, čo sme dohodli minulú nedeľu, a platí to aj vtedy, keď sa to predsedovi strany Hlas Petrovi Pellegrinimu nepáči," dodal šéf liberálov.

Taktiež rozumie tomu, že Pellegrini sa nevie dočkať predčasných parlamentných volieb. „Pred oznámením však nemal s tým termínom problém, až teraz ho má, keď už je schválená zmena ústavného zákona," uviedol Sulík.

Termín predčasných volieb 30. septembra bol kompromisom, s ktorým súhlasila aj pani prezidentka a všetci partneri. Preto strana SaS bude hlasovať za septembrový termín s tým, že postoj nezmenia, ak nedôjde k inej dohode bývalej štvorkoalície.

Strana SaS uviedla, že rešpektuje dohodu, ktorá vznikla na úrovni bývalých koaličných partnerov. „Vyzývame preto Borisa Kollára, ktorý najskôr súhlasil so septembrovým termínom a teraz dáva najavo svoju nespokojnosť, aby namiesto nariekania v médiách inicioval rokovania na zmenu termínu. SaS je na takéto rokovania pripravená,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík ešte v nedeľu vo vyhlásení.

Kollár: Predčasné voľby budú zrejme až v septembri

Predčasné parlamentné voľby budú zrejme až v septembri, na iný termíne sa asi nepodarí nájsť potrebných 90 hlasov. Skonštatoval to predseda Národnej rady i Sme rodina Boris Kollár po pondelkovom stretnutí so stranou SaS. Potvrdil, že o termíne volieb bude parlament hlasovať v utorok (31. 1.) o 17.00 h.

"S najväčšou pravdepodobnosťou bude termín až v septembri," uviedol Kollár vzhľadom na vyjadrenie SaS, ktorá nepodporí iný termín, ak sa bývalá štvorkoalícia nedohodne inak. "Áno, je to dlhé, ale lepšie ako rok," reagoval na otázku, akú legitimitu má čakať až do septembra s vládou, ktorá je len dočasne poverená.

Ozrejmil tiež, že hnutie Sme rodina nebude otáčať a keď súhlasilo so septembrovým termínom a nevetovalo ho, tak ho aj podporí. Partnerom však podľa vlastných slov Kollár oznámil, že hnutie zahlasuje aj za skorší termín volieb.

Heger vyzval, aby sa nespochybňovala pôvodná dohoda

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyzval bývalých členov koalície, aby nespochybňovali dohodu o termíne predčasných volieb. Termín 30. septembra je podľa neho kompromisom. Vyplýva to z jeho vyjadrenia na sociálnej sieti. Avizuje, že ďalšie rokovanie odmieta.

"Nerozumiem politickým lídrom, prečo spochybňujú dohody a robia ďalší zo série cirkusov. Možno niektorí majú veľa času na premýšľanie, keďže už nenesú priamu zodpovednosť za krajinu," skonštatoval. Heger zopakoval, že si dohodu o termíne predčasných volieb na pôdoryse bývalej vládnej koalície ctí.

Pellegrini: S liberálmi máme dostatok hlasov

Predseda Hlasu Peter Pellegrini predtým vyzval šéfa liberálov Richarda Sulíka, aby ozrejmil, prečo by sa predčasné parlamentné voľby mali konať až 30. septembra. „Vyzývam predsedu SaS Richarda Sulíka a poslancov SaS, aby predstúpili pred slovenskú verejnosť a povedali, prečo sa rozhodli, že dočasne poverený premiér Eduard Heger a poslanec Igor Matovič budú túto krajinu przniť ešte deväť mesiacov," uviedol šéf Hlasu na pondelňajšej tlačovej besede.

Júnový termín podporujú podľa Pellegriniho poslanci celej opozície, podporuje ho aj jeden z bývalých koaličných partnerov, hnutie Sme rodina, a na ústavnú väčšinu stačia len hlasy strany Sloboda a Solidarita (SaS). „Hlas má jedenásť poslancov, Sme rodina 18 poslancov, Smer 27 poslancov, hnutie Republika päť poslancov, strana Život-NS má troch poslancov, strana Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko má sedem poslancov. Dokopy to je 71 poslancov, ku ktorým, ak sa pridá 20 poslancov SaS, tak máme 91 hlasov," skonštatoval. Pellegrini zároveň dodal, že v parlamente existujú i nezaradení poslanci, ktorí podľa neho nemajú problém s júnovým termínom.

Pellegrini dodal, že politici za posledné dni a týždne neriešia záujmy slovenských občanov, ale svoje politické záujmy. Ako ďalej uviedol, v záujme občanov je nemať v týchto ťažkých časoch vládu bez mandátu a právomocí, a v záujme ľudí je podľa Pellegriniho taktiež mať voľby v čo najskoršom možnom termíne. Predseda Hlasu tvrdí, že politické strany nútia časť poslancov vládnej koalície hlasovať za termín 30. september. „Záujmom politických strán je taktiež zozbierať niekoľko miliónov zo štátnej kasy, pretože ak budú voľby až v septembri, tak do straníckych pokladníc natečie ešte tri a pol milióna eur," vysvetlil.

KDH preferuje čo najskorší termín volieb

Mimoparlamentné KDH preferuje čo najskorší termín volieb. Vyzýva poslancov parlamentov, aby sa dohodli a neponúkali občanom ďalšiu zbytočnú drámu. Vyplýva to zo stanoviska predsedu kresťanských demokratov Milana Majerského. „Nekonečné spory o termíne predčasných volieb len traumatizujú už aj tak dosť rozdelenú spoločnosť,“ uviedol predseda KDH.

Poslanci Národnej rady by mali v utorok (31. 1.) o 17.00 h rozhodnúť o termíne predčasných volieb. Koalícia predložila uznesenie o skrátení volebného obdobia s tým, že voľby by mali byť 30. septembra. Poslanci z Hlasu navrhli termín na 24. júna a Smer už na 27. mája.

(tasr, sita)