Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán si predvolal ukrajinského chargé d'affaires pre Podoľakove výroky o dronoch

Teherán si v pondelok predvolal ukrajinského chargé d'affaires, aby protestoval proti výrokom poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka týkajúcim sa dronového útoku v Iráne. Oznámilo to v pondelok iránske ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Podoľak spojil v nedeľu vo svojom príspevku na Twitteri útok dronmi na vojenské zariadenie v Iráne s podporou, ktorú táto islamská krajina poskytuje Rusku v rámci jeho invázie na Ukrajinu.

„Vojnová logika je neúprosná a vražedná a prísne sa poráta so svojimi strojcami a ich spolupáchateľmi," napísal Podoľak. „Výbušná noc v Iráne... (kde je) výroba dronov a rakiet, ropné rafinérie. Ukrajina vás pritom varovala," dodal.

Iránsky rezort diplomacie v pondelok informoval, že ukrajinského chargé d'affaires v Teheráne predvolali, aby v tejto veci poskytol „oficiálne a okamžité vysvetlenie ukrajinskej vlády".

Podoľakove vyjadrenia zároveň rezort označil za „čudné a predpojaté" a vyjadril presvedčenie, že takéto „postoje sa už nebudú opakovať".

Iránske úrady informovali v noci na nedeľu o „neúspešnom" dronovom útoku cielenom na vojenský komplex ministerstva obrany v provincii Isfahán, v ktorej sa nachádza aj podzemný závod na obohacovanie uránu Natanz.

Iránske ministerstvo obrany uviedlo, že protilietadlový systém zničil jeden z dronov, zatiaľ čo ďalšie dva vybuchli. Dodalo, že k nijakým obetiam nedošlo a že incident spôsobil na objekte len malé škody.

Ukrajina i jej západní spojenci dlho obviňujú Irán z toho, že Rusku dodáva drony používané vo vojne na Ukrajine. Teherán to popiera.

(tasr)

Minúta  |  

Milanovič o dodávkach tankov na Ukrajinu: Zaplatí za to Európa, Amerika platí najmenej

Chorvátsky prezident Zoran Milanovič v pondelok skritizoval západné krajiny za poskytovanie tankov a iných zbraní Ukrajine na boj proti ruským inváznym silám. Tvrdí, že poskytovanie zbraní Kyjevu iba predlžuje konflikt.

Milanovič uviedol, že je „šialené" myslieť si, že Rusko môže byť porazené v konvenčnej vojne. „Som proti posielaniu akýchkoľvek zbraní. Predlžuje to konflikt. Čo je cieľom? Rozpad Ruska, zmena vlády? Hovorí sa aj o roztrhaní Ruska. Je to šialené," povedal novinárom v chorvátskej metropole Záhreb.

Milanovič je prezidentom Chorvátska, členskej krajiny Severoatlantickej aliancie, od roku 2020. V prezidentských voľbách na prelome rokov 2019 a 2020 kandidoval ako ľavicovo orientovaný liberálny kandidát, protipól ku konzervatívnej vláde, ktorá je v súčasnosti v krajine pri moci.

Následne sa však prezident obrátil a okrem iného v súčasnosti kritizuje západnú politiku voči Rusku, ako aj voči Balkánu.

Milanovič si časom vybudoval povesť proruského podporovateľa, čo však viackrát poprel. V uplynulých mesiacoch bol proti vstupu Fínska a Švédska do NATO a odmietol tiež výcvik ukrajinských vojakov pod vedením EÚ v Chorvátsku.

USA nedávno oznámili, že Ukrajine poskytnú 31 tankov Abrams, Nemecko zasa Kyjevu sľúbilo dodanie 14 tankov Leopard 2 a povolilo ostatným krajinám urobiť to isté.

Chorvátsky prezident povedal, že „od roku 2014 do 2022 sme sledovali, ako niekto provokuje Rusko s úmyslom rozpútať túto vojnu".

„Čo je cieľom tejto vojny? Vojna proti jadrovej veľmoci, ktorá je vo vojne s inou krajinou? Existuje konvenčný spôsob, ako poraziť takúto krajinu?" pýtal sa Milanovič.

„Kto za to zaplatí? Európa. Amerika platí najmenej... Ani jeden americký tank nepôjde na Ukrajinu v nasledujúcom roku. Pošlú tam iba nemecké tanky," dodal.

Hoci má prezident v Chorvátsku najmä reprezentatívnu funkciu, je tiež najvyšším veliteľom ozbrojených síl.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Ministerstvo hospodárstva spustilo vydávanie povolení na vývoz výrobkov z ruskej ropy na Ukrajinu

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR začalo prijímať žiadosti na povolenie predaja, dodávky, presunu alebo vývozu určitých druhov ropných výrobkov z ruskej ropy na Ukrajinu. V pondelok o tom informovalo MH. Ide o produkty, na ktoré sa bude od 5. februára vzťahovať embargo EÚ. Slovensko a Maďarsko získali výnimku na spracovanie ruskej ropy, no tá sa okrem prechodného obdobia na vývoz nafty či benzínu do Česka nevzťahuje na export niektorých produktov z nej vyrobených.

„Podmienkou na vydanie takéhoto povolenia je podanie žiadosti podľa vzoru zverejneného na webovom sídle ministerstva hospodárstva. Podanie žiadosti je možné elektronicky cez Ústredný portál verejnej správy," uviedol rezort. Pre rýchle spracovanie je podľa ministerstva potrebné uviesť ako vec/predmet: „Povolenie výrobky ropa 2023."

Rezort hospodárstva upozornil, že súčasťou žiadosti je aj čestné vyhlásenie, že ropné výrobky sú určené na výlučné použitie na Ukrajine a cieľom takéhoto predaja alebo vývozu nie je obchádzanie zákazov uvedených v nariadení EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

NATO dočasne prevelilo do Rumunska tri lietadlá typu AWACS

Severoatlantická aliancia premiestnila tri pozorovacie lietadlá E-3A Airborne Warning and Control System (AWACS) na letisko v rumunskej Bukurešti. Cieľom je podporiť posilnenú prítomnosť NATO v tomto regióne a monitorovať ruskú vojenskú činnosť, informuje spravodajca TASR s odkazom na pondelňajšiu správu NATO.

Aliancia v tlačovej správe spresnila, že lietadlá AWACS dokážu monitorovať a detegovať lietadlá vzdialené stovky kilometrov, vďaka čomu sú ideálne na pomoc pri strážení vzdušného priestoru spojencov.

Od vypuknutia ruskej agresie voči Ukrajine posilnilo NATO svoju prítomnosť v krajinách východnej Európy vytvorením nových mnohonárodných bojových skupín, vylepšených systémov protivzdušnej obrany, ako aj nasadením ďalších stíhačiek, pozorovacích lietadiel a lietadiel na tankovanie počas letu.

V prípade akejkoľvek krízy dokážu lietadlá AWACS poskytnúť ostatným vojenským zložkám „situačnú správu" o pohybe nepriateľských lietadiel a pomáhajú tak účinnejšie brániť územie spojencov.

Lietadlá prileteli do Bukurešti už 17. januára a ich nasadenie potrvá niekoľko týždňov. Patria do 14-člennej aliančnej flotily lietadiel AWACS, ktorá má sídlo v nemeckom meste Geilenkirchen, neďaleko hraníc s Holandskom.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Druhý obžalovaný v prípade únosu Vietnamca dostal päť rokov väzenia

Druhého obžalovaného v prípade únosu vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha z Nemecka odsúdili v pondelok na päť rokov odňatia slobody. Berlínsky súd uznal vietnamského občana L. Anh Tua za vinného zo špionážnej činnosti a spoluúčasti na trestnom čine obmedzovania osobnej slobody. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Únos Trinh Xuan Thanha z Berlína do Vietnamu bol operáciou vietnamskej tajnej služby, na ktorej sa 32-ročný obžalovaný vedome podieľal, hoci bol v hierarchicky podriadenej pozícii, konštatoval súd po takmer trojmesačnom procese.

Vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha uniesli v júli 2017 v berlínskom parku a tajne prepravili do vlasti, kde ho za údajnú korupciu dvakrát odsúdili na doživotie. Bývalý šéf štátneho podniku žiadal v Nemecku o politický azyl. Nemecko sa v prípade zaoberalo možnou slovenskou stopou v únose s možným zneužitím vládneho špeciálu.

Obžalovaný L. Anh Tu, ktorého zadržali v apríli 2022 v Prahe, bol od vydania do Nemecka vo vyšetrovacej väzbe. Na procese mlčal. Verdikt voči nemu zatiaľ nie je právoplatný.

Noviny Berliner Zeitung uviedli, že podľa rozsudku L. Anh Tu riadil vozidlo použité pri únose v nemeckej metropole a sedel aj za volantom auta, ktorým obeť previezli z Brna do Bratislavy, kde Thanha pod falošným menom zaradili do delegácie vietnamského ministra verejnej bezpečnosti. Tak mohli Thanha ako 12. člena delegácie bez problémov odviezť zo schengenského priestoru.

V roku 2018 odsúdili v Nemecku v prvom procese súvisiacom s týmto prípadom Vietnamca Longa N. H. na takmer štyri roky väzenia za účasť na únose. Tento verdikt je právoplatný.

(tasr)

Minúta  |  

ČR: Pavel telefonoval s taiwanskou prezidentkou. Čína reaguje

Novozvolený český prezident Petr Pavel v pondelok telefonoval s prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen, oznámil na sociálnej sieti Twitter. Uistil ju, že s ČR zdieľajú rovnaké hodnoty. Ešte pred uskutočnením telefonátu sa ozvali z Pekingu a pripomenuli, že Pavel sa počas predvolebnej kampane prihlásil k politike jednej Číny.

"Dnes som hovoril s prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen. Poďakoval som sa jej za gratuláciu (k zvoleniu za prezidenta ČR) a uistil som ju, že Taiwan a Česká republika zdieľajú hodnoty slobody, demokracie a ľudských práv a že budeme naďalej posilňovať naše partnerstvo," spresnil Pavel obsah rozhovoru.

"Čínska strana sa aktuálne snaží overiť si (telefonát) u českej strany. Dúfame, že česká strana bude striktne dodržiavať princíp jednej Číny," uviedol pred konaním telefonátu čínsky rezort zahraničných vecí.

Denník South China Morning Post predtým upozornil, že telefonát medzi Cchaj a Pavlom by bol historicky prvým medzi najvyššou predstaviteľkou Taiwanu s niektorým z európskych lídrov.

Reakciu Číny okomentovala na Twitteri predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová. "V marci Taiwan navštívim. Podporovať partnerov, ktorí dodržiavajú ľudské práva a ctia si demokraciu, je dôležité a som veľmi rada, že v tom budú všetci ústavní činitelia zajedno," uviedla predsedníčka dolnej komory českého parlamentu.

Predseda českého Senátu Miloš Vystrčil navštívil Taiwan ešte v roku 2020.

Taiwan má od roku 1949 svoju vlastnú nezávislú vládu, Čína ho však naďalej považuje za súčasť svojho územia. Nezávislosť Taiwanu uznáva vo svete iba niekoľko, prevažne malých štátov. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že na Taiwane nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani možnosť vojenského zásahu na ostrove.

Pavel, ktorý sa má ujať úradu až v marci, už v nasledujúcich hodinách po prezidentských voľbách telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími štátnikmi. Osobne mu v štábe gratulovala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.