Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecký priemysel bude tento rok za energie platiť o 40 percent viac ako v roku 2021

Nemecký priemysel bude tento rok platiť za energie približne o 40 percent viac ako v roku 2021, teda pred energetickou krízou vyvolanou ruskou inváziou na Ukrajinu, uvádza sa v štúdii spoločnosti Allianz Trade. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Veľký šok v oblasti cien energií európske spoločnosti ešte len čaká," uviedla poisťovňa Allianz Trade, ktorá sa v minulom roku premenovala z Euler Hermes. Dôvodom je vypršanie platnosti zmlúv a oneskorený vplyv veľkoobchodných cien.

V roku 2022 zmiernili okamžitý vplyv prudkého rastu cien na účty firiem vládne intervencie, rovnako ako dlhý čas prenosu z veľkoobchodných trhov. Zvýšenie cien bude mať negatívny vplyv na zisky firiem v celej Európe, ktoré zníži o 1 až 1,5 percenta, a spôsobí tiež obmedzenie investícií, odhaduje Allianz Trade.

Podľa poisťovne je však finančná situácia nemeckých firiem stabilná a pomohlo im aj zastropovanie cien.

Obavy, že energetická kríza by mohla viesť k deindustrializácii a strate konkurencieschopnosti voči Spojeným štátom, boli podľa Allianz Trade prehnané. Náklady na prácu a výmenné kurzy majú totiž väčší vplyv na výrobu ako ceny energií.

(tasr)

Minúta  |  

Viaceré samosprávy po celom Slovensku vypli na protest verejné osvetlenie

Viaceré mestá a obce po celom Slovensku zhasli o 19.00 h na polhodinu verejné osvetlenie. Ide o protest, ktorým chcú upozorniť, že situácia s neriešením cien energií pre samosprávy má mimoriadne vážne a negatívne dosahy na plnenie mnohých ich základných úloh. Do demonštrácie sa podľa ústredného riaditeľa Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michala Kaliňáka zapojilo minimálne 75 percent samospráv.

Verejné osvetlenie zhasli napríklad v Prešove, Banskej Bystrici, Zvolene, Prievidzi či v Partizánskom. „K protestu sa symbolicky pripojilo aj 43 miest a obcí, ktoré z technických dôvodov nemohli vypnúť verejné osvetlenie," uviedol pre TASR Kaliňák.

Samosprávy vo svojom vyhlásení uviedli, že sú obeťami zlých rozhodnutí vlády a čo aktuálne najviac potrebujú, je rýchla a efektívna pomoc vládneho kabinetu. Očakávajú riešenia, ktoré im pomôžu s vysokými účtami za jeseň a zimu minulého roka. Rovnako chcú, aby im vláda priblížila pomoc aj v tomto roku a nezabudla ani na samosprávy, ktoré využívajú biomasu, pelety či drevoštiepku.

„Očakávame, že pomoc nebude formou refundácie, lebo od mnohých samospráv na pokraji priepasti nemôžeme očakávať, že si zoberú úvery a potom budú čakať na ich preplatenie od štátu," povedal ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS.

Združenie pripomína, aby sa na pomoc nezabudlo na ďalší rok, v ktorom samosprávy budú dostávať ročné zúčtovanie za tento rok. „Lebo ani toto nemusí byť o zvládnuteľnej finančnej výške," podotkli zo ZMOS-u.

Vláda samosprávam deklarovala pomoc s energokrízou. Od 1. januára do 31. marca má byť cena elektrickej energie pre samosprávy zastropovaná na úrovni 199 eur za megawatthodinu a pri plyne na úrovni 99 eur za megawatthodinu. Pri nákladoch nad strop pri elektrine a plyne má 80 percent z toho preplatiť štát.

So zástupcami samospráv sa v uplynulých dňoch stretol dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. Informoval ich, že pomoc pôjde cez schému, ktorá fungovala už vlani v decembri. O prvé kompenzácie za január bude možné požiadať v priebehu februára.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko s Austráliou budú Ukrajine spoločne dodávať delostreleckú muníciu

Francúzsko bude spolu s Austráliou dodávať Ukrajine delostrelecké náboje kalibru 155 mm. Oznámili to v pondelok spoločne ministri obrany oboch týchto krajín – francúzsky Sébastien Lecornu a austrálsky Richard Marles. TASR o tom informuje na základe správy francúzskej tlačovej agentúry AFP.

Lecornu povedal, že "niekoľko tisíc 155 milimetrových nábojov" vyrobí francúzsky dodávateľ Nexter, zatiaľ čo Austrália bude dodávať strelný prach. Marles vyčíslil spoločný projekt na niekoľko miliónov dolárov.

Takáto dodávka munície zapadá podľa austrálskeho ministra do „pretrvávajúcej úrovne podpory, akú Francúzsko aj Austrália poskytujú Ukrajine", aby sa uistili v tom, že bude schopná odolávať Rusku a aj ukončiť vojnu za stanovenia si „vlastných podmienok".

Lecornu povedal, že prvé dodávky tejto munície sú plánované v prvom štvrťroku tohto roka.

Zmienená munícia – 155-milimetrové náboje – sa využíva v rôznych typoch delostreleckých zbraní, aké Ukrajine poslali západné krajiny vrátane francúzskych samohybných húfnic Caesar, britských húfnic M777 či nemeckých samohybných húfnic Panzerhaubitze 2000.

Obaja ministri obrany sa stretli v Paríži spoločne s ministerkami zahraničných vecí svojich krajín, a to francúzskou Catherine Colonnovou a austrálskou Penny Wongovou. Stretnutie sa uskutočnilo v rámci snáh o obnovu spolupráce Francúzska s Austráliou, približuje AFP.

K napätiu v bilaterálnych vzťahoch týchto krajín došlo po tom, ako Canberra podpísala v septembri 2021 bezpečnostný pakt AUKUS so Spojeným kráľovstvom a USA, zahŕňajúci vzájomnú výmenu spravodajských informácií.

Austrália vďaka paktu získala prístup k tajným technológiám, ktoré jej umožnia vyrobiť vlastné ponorky na jadrový pohon. V dôsledku toho však zrušila zmluvu na nákup naftových ponoriek s francúzskou firmou Naval Group, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Irán si predvolal ukrajinského chargé d'affaires pre Podoľakove výroky o dronoch

Teherán si v pondelok predvolal ukrajinského chargé d'affaires, aby protestoval proti výrokom poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka týkajúcim sa dronového útoku v Iráne. Oznámilo to v pondelok iránske ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Podoľak spojil v nedeľu vo svojom príspevku na Twitteri útok dronmi na vojenské zariadenie v Iráne s podporou, ktorú táto islamská krajina poskytuje Rusku v rámci jeho invázie na Ukrajinu.

„Vojnová logika je neúprosná a vražedná a prísne sa poráta so svojimi strojcami a ich spolupáchateľmi," napísal Podoľak. „Výbušná noc v Iráne... (kde je) výroba dronov a rakiet, ropné rafinérie. Ukrajina vás pritom varovala," dodal.

Iránsky rezort diplomacie v pondelok informoval, že ukrajinského chargé d'affaires v Teheráne predvolali, aby v tejto veci poskytol „oficiálne a okamžité vysvetlenie ukrajinskej vlády".

Podoľakove vyjadrenia zároveň rezort označil za „čudné a predpojaté" a vyjadril presvedčenie, že takéto „postoje sa už nebudú opakovať".

Iránske úrady informovali v noci na nedeľu o „neúspešnom" dronovom útoku cielenom na vojenský komplex ministerstva obrany v provincii Isfahán, v ktorej sa nachádza aj podzemný závod na obohacovanie uránu Natanz.

Iránske ministerstvo obrany uviedlo, že protilietadlový systém zničil jeden z dronov, zatiaľ čo ďalšie dva vybuchli. Dodalo, že k nijakým obetiam nedošlo a že incident spôsobil na objekte len malé škody.

Ukrajina i jej západní spojenci dlho obviňujú Irán z toho, že Rusku dodáva drony používané vo vojne na Ukrajine. Teherán to popiera.

(tasr)

Minúta  |  

Milanovič o dodávkach tankov na Ukrajinu: Zaplatí za to Európa, Amerika platí najmenej

Chorvátsky prezident Zoran Milanovič v pondelok skritizoval západné krajiny za poskytovanie tankov a iných zbraní Ukrajine na boj proti ruským inváznym silám. Tvrdí, že poskytovanie zbraní Kyjevu iba predlžuje konflikt.

Milanovič uviedol, že je „šialené" myslieť si, že Rusko môže byť porazené v konvenčnej vojne. „Som proti posielaniu akýchkoľvek zbraní. Predlžuje to konflikt. Čo je cieľom? Rozpad Ruska, zmena vlády? Hovorí sa aj o roztrhaní Ruska. Je to šialené," povedal novinárom v chorvátskej metropole Záhreb.

Milanovič je prezidentom Chorvátska, členskej krajiny Severoatlantickej aliancie, od roku 2020. V prezidentských voľbách na prelome rokov 2019 a 2020 kandidoval ako ľavicovo orientovaný liberálny kandidát, protipól ku konzervatívnej vláde, ktorá je v súčasnosti v krajine pri moci.

Následne sa však prezident obrátil a okrem iného v súčasnosti kritizuje západnú politiku voči Rusku, ako aj voči Balkánu.

Milanovič si časom vybudoval povesť proruského podporovateľa, čo však viackrát poprel. V uplynulých mesiacoch bol proti vstupu Fínska a Švédska do NATO a odmietol tiež výcvik ukrajinských vojakov pod vedením EÚ v Chorvátsku.

USA nedávno oznámili, že Ukrajine poskytnú 31 tankov Abrams, Nemecko zasa Kyjevu sľúbilo dodanie 14 tankov Leopard 2 a povolilo ostatným krajinám urobiť to isté.

Chorvátsky prezident povedal, že „od roku 2014 do 2022 sme sledovali, ako niekto provokuje Rusko s úmyslom rozpútať túto vojnu".

„Čo je cieľom tejto vojny? Vojna proti jadrovej veľmoci, ktorá je vo vojne s inou krajinou? Existuje konvenčný spôsob, ako poraziť takúto krajinu?" pýtal sa Milanovič.

„Kto za to zaplatí? Európa. Amerika platí najmenej... Ani jeden americký tank nepôjde na Ukrajinu v nasledujúcom roku. Pošlú tam iba nemecké tanky," dodal.

Hoci má prezident v Chorvátsku najmä reprezentatívnu funkciu, je tiež najvyšším veliteľom ozbrojených síl.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Ministerstvo hospodárstva spustilo vydávanie povolení na vývoz výrobkov z ruskej ropy na Ukrajinu

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR začalo prijímať žiadosti na povolenie predaja, dodávky, presunu alebo vývozu určitých druhov ropných výrobkov z ruskej ropy na Ukrajinu. V pondelok o tom informovalo MH. Ide o produkty, na ktoré sa bude od 5. februára vzťahovať embargo EÚ. Slovensko a Maďarsko získali výnimku na spracovanie ruskej ropy, no tá sa okrem prechodného obdobia na vývoz nafty či benzínu do Česka nevzťahuje na export niektorých produktov z nej vyrobených.

„Podmienkou na vydanie takéhoto povolenia je podanie žiadosti podľa vzoru zverejneného na webovom sídle ministerstva hospodárstva. Podanie žiadosti je možné elektronicky cez Ústredný portál verejnej správy," uviedol rezort. Pre rýchle spracovanie je podľa ministerstva potrebné uviesť ako vec/predmet: „Povolenie výrobky ropa 2023."

Rezort hospodárstva upozornil, že súčasťou žiadosti je aj čestné vyhlásenie, že ropné výrobky sú určené na výlučné použitie na Ukrajine a cieľom takéhoto predaja alebo vývozu nie je obchádzanie zákazov uvedených v nariadení EÚ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.