Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ambulancie v ZAP podpíšu dodatky so zdravotnými poisťovňami

Ambulancie združené vo Zväze ambulantných poskytovateľov (ZAP) podpíšu dodatky so zdravotnými poisťovňami. Vyhlásila to prezidentka zväzu Jaroslava Orosová po pondelkovom stretnutí s rezortmi zdravotníctva a hospodárstva a zdravotnými poisťovňami. Podarilo sa podľa nej nájsť spôsob, ako identifikovať ambulancie, ktoré potrebujú pomoc pre vysoké ceny energií.

„S potešením musím konštatovať, že sa nám spolu s Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom hospodárstva SR podarilo nájsť spôsob, ako identifikovať a dohľadať ambulancie, ktoré potrebujú pomoc a vypadli zo schém pomoci, čo sa týka nárastu cien energií. Takisto sme uzavreli dohodu so zdravotnými poisťovňami, že kritické špecializácie budú násobne dofinancované prednostne. (...) Toto nám dovoľuje podpísať dodatky o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnými poisťovňami," ozrejmila.

Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková priblížila, že spôsob pomoci pre ambulancie sa bude ešte dolaďovať. „Ministerstvo hospodárstva prisľúbilo, že pomôže informovať týchto ľudí, aby si mohli požiadať o schémy pomoci, ktoré sú pripravené," doplnila.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina plánuje tento rok investovať do dronov takmer 550 miliónov dolárov

Ukrajinská armáda minie v roku 2023 takmer 550 miliónov dolárov na drony. Na ich dodanie už uzatvorila 16 zmlúv s ukrajinskými výrobcami. Oznámil to v pondelok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

„V roku 2023 zvyšujeme obstarávanie dronov pre ukrajinské ozbrojené sily," uviedol Reznikov na sociálnej sieti Facebook. Dodal, že na nákup dronov plánuje ministerstvo vyčleniť asi 20 miliárd hrivien (približne 503 milión eur).

Ukrajinská aj ruská armáda používajú vo vojne na Ukrajine širokú škálu bezpilotných lietadiel na prieskumné a útočné operácie. Ukrajina získala značné dodávky dronov od svojich zahraničných partnerov. Tí jej poskytli rôzne bezpilotné lietadla od tureckých dronov Bayraktar TB2, ktoré je možno vyzbrojiť raketami, po nórske prieskumné drony Black Hornet vážiace len 33 gramov, píše Reuters.

Kyjev sa však teraz snaží podporiť domácu výrobu, aby dokázal vybudovať podľa slov ukrajinských predstaviteľov „armádu dronov". „Nezávislosť vojensko-priemyselného komplexu je jedným z faktorov obranných schopností tejto krajiny," uviedol Reznikov.

Ukrajinská armáda minulý týždeň oznámila, že začne v rámci svojich ozbrojených zložiek zakladať spoločnosti na výrobu útočných dronov. Reznikov oznámil, že ukrajinský rezort obrany dostal žiadosti navrhujúce výrobu až 75 rôznych dronov.

„Po konzultácii s generálnym štábom a ozbrojenými silami a po testoch uzatvorilo ministerstvo obrany 16 štátnych zákaziek s ukrajinskými výrobcami dronov," uviedol Reznikov.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký priemysel bude tento rok za energie platiť o 40 percent viac ako v roku 2021

Nemecký priemysel bude tento rok platiť za energie približne o 40 percent viac ako v roku 2021, teda pred energetickou krízou vyvolanou ruskou inváziou na Ukrajinu, uvádza sa v štúdii spoločnosti Allianz Trade. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Veľký šok v oblasti cien energií európske spoločnosti ešte len čaká," uviedla poisťovňa Allianz Trade, ktorá sa v minulom roku premenovala z Euler Hermes. Dôvodom je vypršanie platnosti zmlúv a oneskorený vplyv veľkoobchodných cien.

V roku 2022 zmiernili okamžitý vplyv prudkého rastu cien na účty firiem vládne intervencie, rovnako ako dlhý čas prenosu z veľkoobchodných trhov. Zvýšenie cien bude mať negatívny vplyv na zisky firiem v celej Európe, ktoré zníži o 1 až 1,5 percenta, a spôsobí tiež obmedzenie investícií, odhaduje Allianz Trade.

Podľa poisťovne je však finančná situácia nemeckých firiem stabilná a pomohlo im aj zastropovanie cien.

Obavy, že energetická kríza by mohla viesť k deindustrializácii a strate konkurencieschopnosti voči Spojeným štátom, boli podľa Allianz Trade prehnané. Náklady na prácu a výmenné kurzy majú totiž väčší vplyv na výrobu ako ceny energií.

(tasr)

Minúta  |  

Viaceré samosprávy po celom Slovensku vypli na protest verejné osvetlenie

Viaceré mestá a obce po celom Slovensku zhasli o 19.00 h na polhodinu verejné osvetlenie. Ide o protest, ktorým chcú upozorniť, že situácia s neriešením cien energií pre samosprávy má mimoriadne vážne a negatívne dosahy na plnenie mnohých ich základných úloh. Do demonštrácie sa podľa ústredného riaditeľa Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michala Kaliňáka zapojilo minimálne 75 percent samospráv.

Verejné osvetlenie zhasli napríklad v Prešove, Banskej Bystrici, Zvolene, Prievidzi či v Partizánskom. „K protestu sa symbolicky pripojilo aj 43 miest a obcí, ktoré z technických dôvodov nemohli vypnúť verejné osvetlenie," uviedol pre TASR Kaliňák.

Samosprávy vo svojom vyhlásení uviedli, že sú obeťami zlých rozhodnutí vlády a čo aktuálne najviac potrebujú, je rýchla a efektívna pomoc vládneho kabinetu. Očakávajú riešenia, ktoré im pomôžu s vysokými účtami za jeseň a zimu minulého roka. Rovnako chcú, aby im vláda priblížila pomoc aj v tomto roku a nezabudla ani na samosprávy, ktoré využívajú biomasu, pelety či drevoštiepku.

„Očakávame, že pomoc nebude formou refundácie, lebo od mnohých samospráv na pokraji priepasti nemôžeme očakávať, že si zoberú úvery a potom budú čakať na ich preplatenie od štátu," povedal ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS.

Združenie pripomína, aby sa na pomoc nezabudlo na ďalší rok, v ktorom samosprávy budú dostávať ročné zúčtovanie za tento rok. „Lebo ani toto nemusí byť o zvládnuteľnej finančnej výške," podotkli zo ZMOS-u.

Vláda samosprávam deklarovala pomoc s energokrízou. Od 1. januára do 31. marca má byť cena elektrickej energie pre samosprávy zastropovaná na úrovni 199 eur za megawatthodinu a pri plyne na úrovni 99 eur za megawatthodinu. Pri nákladoch nad strop pri elektrine a plyne má 80 percent z toho preplatiť štát.

So zástupcami samospráv sa v uplynulých dňoch stretol dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. Informoval ich, že pomoc pôjde cez schému, ktorá fungovala už vlani v decembri. O prvé kompenzácie za január bude možné požiadať v priebehu februára.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko s Austráliou budú Ukrajine spoločne dodávať delostreleckú muníciu

Francúzsko bude spolu s Austráliou dodávať Ukrajine delostrelecké náboje kalibru 155 mm. Oznámili to v pondelok spoločne ministri obrany oboch týchto krajín – francúzsky Sébastien Lecornu a austrálsky Richard Marles. TASR o tom informuje na základe správy francúzskej tlačovej agentúry AFP.

Lecornu povedal, že "niekoľko tisíc 155 milimetrových nábojov" vyrobí francúzsky dodávateľ Nexter, zatiaľ čo Austrália bude dodávať strelný prach. Marles vyčíslil spoločný projekt na niekoľko miliónov dolárov.

Takáto dodávka munície zapadá podľa austrálskeho ministra do „pretrvávajúcej úrovne podpory, akú Francúzsko aj Austrália poskytujú Ukrajine", aby sa uistili v tom, že bude schopná odolávať Rusku a aj ukončiť vojnu za stanovenia si „vlastných podmienok".

Lecornu povedal, že prvé dodávky tejto munície sú plánované v prvom štvrťroku tohto roka.

Zmienená munícia – 155-milimetrové náboje – sa využíva v rôznych typoch delostreleckých zbraní, aké Ukrajine poslali západné krajiny vrátane francúzskych samohybných húfnic Caesar, britských húfnic M777 či nemeckých samohybných húfnic Panzerhaubitze 2000.

Obaja ministri obrany sa stretli v Paríži spoločne s ministerkami zahraničných vecí svojich krajín, a to francúzskou Catherine Colonnovou a austrálskou Penny Wongovou. Stretnutie sa uskutočnilo v rámci snáh o obnovu spolupráce Francúzska s Austráliou, približuje AFP.

K napätiu v bilaterálnych vzťahoch týchto krajín došlo po tom, ako Canberra podpísala v septembri 2021 bezpečnostný pakt AUKUS so Spojeným kráľovstvom a USA, zahŕňajúci vzájomnú výmenu spravodajských informácií.

Austrália vďaka paktu získala prístup k tajným technológiám, ktoré jej umožnia vyrobiť vlastné ponorky na jadrový pohon. V dôsledku toho však zrušila zmluvu na nákup naftových ponoriek s francúzskou firmou Naval Group, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Irán si predvolal ukrajinského chargé d'affaires pre Podoľakove výroky o dronoch

Teherán si v pondelok predvolal ukrajinského chargé d'affaires, aby protestoval proti výrokom poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka týkajúcim sa dronového útoku v Iráne. Oznámilo to v pondelok iránske ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Podoľak spojil v nedeľu vo svojom príspevku na Twitteri útok dronmi na vojenské zariadenie v Iráne s podporou, ktorú táto islamská krajina poskytuje Rusku v rámci jeho invázie na Ukrajinu.

„Vojnová logika je neúprosná a vražedná a prísne sa poráta so svojimi strojcami a ich spolupáchateľmi," napísal Podoľak. „Výbušná noc v Iráne... (kde je) výroba dronov a rakiet, ropné rafinérie. Ukrajina vás pritom varovala," dodal.

Iránsky rezort diplomacie v pondelok informoval, že ukrajinského chargé d'affaires v Teheráne predvolali, aby v tejto veci poskytol „oficiálne a okamžité vysvetlenie ukrajinskej vlády".

Podoľakove vyjadrenia zároveň rezort označil za „čudné a predpojaté" a vyjadril presvedčenie, že takéto „postoje sa už nebudú opakovať".

Iránske úrady informovali v noci na nedeľu o „neúspešnom" dronovom útoku cielenom na vojenský komplex ministerstva obrany v provincii Isfahán, v ktorej sa nachádza aj podzemný závod na obohacovanie uránu Natanz.

Iránske ministerstvo obrany uviedlo, že protilietadlový systém zničil jeden z dronov, zatiaľ čo ďalšie dva vybuchli. Dodalo, že k nijakým obetiam nedošlo a že incident spôsobil na objekte len malé škody.

Ukrajina i jej západní spojenci dlho obviňujú Irán z toho, že Rusku dodáva drony používané vo vojne na Ukrajine. Teherán to popiera.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.