Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jermak tvrdí, že Poľsko je naklonené možnému dodaniu stíhačiek F-16 na Ukrajinu

Poľsko vysiela pozitívne signály ohľadom možnej dodávky stíhačiek typu F-16 na Ukrajinu, uviedol v pondelok vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. TASR informácie prevzala z britskej spravodajskej stanice Sky News a britského denníka The Guardian.

„Práce na získavaní stíhačiek F-16 pokračujú. Máme pozitívne signály z Poľska, ktoré je pripravené nám ich dodať v koordinácii s NATO," napísal Jermak v príspevku na platforme Telegram.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki však zdôraznil, že akékoľvek rozhodnutie o posilnení obranyschopnosti Ukrajiny musí byť prijaté v plnej koordinácii so spojencami zo Severoatlantickej aliancie.

Ukrajina v uplynulých dňoch zvýšila úsilie o získanie stíhačiek od západných spojencov. Žiada o nich krátko po tom, ako USA a Nemecko oznámili, že Ukrajine dodajú moderné tanky Abrams a Leopard, všíma si The Guardian.

(tasr)

Minúta  |  

Zbrane, ktoré Američania nechali v Afganistane, sa začali objavovať v Kašmíre

Zbrane, ktoré po sebe zanechala americká armáda, keď sa v lete 2021 stiahla z Afganistanu, sa začínajú objavovať v inom regionálnom konflikte v južnej Ázii, konkrétne v Kašmíre. Podľa odborníkov by to mohol byť iba začiatok putovania týchto zbraní po svete, informuje TASR podľa správy americkej televízie NBC News.

V kašmírskom konflikte stoja proti sebe India a Pakistan. Obe spravujú len časť Kašmíru, no nárokujú si na tento región ako celok. V minulosti viedli už tri vojny, z toho dve o Kašmír.

Americké zbrane používajú v spornom regióne Kašmír militanti, ktorí bojujú na strane Pakistanu, uviedli pre NBC News predstavitelia časti Kašmíru kontrolovanej Indiou. Títo militanti sú podľa indických úradov vyzbrojení napríklad americkými puškami M4s a M16s a inými americkými zbraňami a muníciou.

Indickí predstavitelia tvrdia, že americké zbrane našli aj u príslušníkov militantných skupín, ktoré samotné Spojené štáty radia medzi teroristické organizácie a ktorých členovia v minulosti bojovali alebo prešli výcvikom práve v Afganistane.

Podľa indických úradov sa zbrane z USA začali v Kašmíre objavovať v dôsledku „regionálnej záplavy" americkej výzbroje, ktorá padla do rúk afganského vládnuceho hnutia Taliban po odchode americkej armády z Afganistanu.

Je nepravdepodobné, že by americké zbrane dokázali zmeniť smerovanie konfliktu v Kašmíre, no Taliban vďaka nim získal arzenál bojovej sily, ktorý sa môže stať dostupný pre tých, čo si ho môžu dovoliť kúpiť, uviedol Jonathan Schroden z neziskovej organizácie Centrum pre námorné analýzy (CNA).

„V spojení s tým, že Taliban potrebuje peniaze, a rozsiahlymi pašeráckymi sieťami predstavuje tento arzenál pre regionálnych aktérov v nadchádzajúcich rokoch značnú hrozbu," domnieva sa Schroden.

Afganská vláda vlastnila v čase, keď moc v krajine prevzal po odchode amerických vojsk Taliban, vojenské vybavenie financované Spojenými štátmi vo výške 7,1 miliardy dolárov, uviedlo vlani v auguste americké ministerstvo obrany. Viac než polovicu tvorili pozemné vozidlá, no tento arzenál obsahoval aj vyše 316-tisíc zbraní v hodnote takmer 512 miliónov dolárov.

„Je dôležité si pamätať, že takmer všetky zbrane a vybavenie, ktoré americká armáda používala v Afganistane, boli pred stiahnutím sa znehodnotené alebo zničené," uviedol hovorca amerického Pentagónu.

(tasr)

Minúta  |  

Ambulancie v ZAP podpíšu dodatky so zdravotnými poisťovňami

Ambulancie združené vo Zväze ambulantných poskytovateľov (ZAP) podpíšu dodatky so zdravotnými poisťovňami. Vyhlásila to prezidentka zväzu Jaroslava Orosová po pondelkovom stretnutí s rezortmi zdravotníctva a hospodárstva a zdravotnými poisťovňami. Podarilo sa podľa nej nájsť spôsob, ako identifikovať ambulancie, ktoré potrebujú pomoc pre vysoké ceny energií.

„S potešením musím konštatovať, že sa nám spolu s Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom hospodárstva SR podarilo nájsť spôsob, ako identifikovať a dohľadať ambulancie, ktoré potrebujú pomoc a vypadli zo schém pomoci, čo sa týka nárastu cien energií. Takisto sme uzavreli dohodu so zdravotnými poisťovňami, že kritické špecializácie budú násobne dofinancované prednostne. (...) Toto nám dovoľuje podpísať dodatky o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnými poisťovňami," ozrejmila.

Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková priblížila, že spôsob pomoci pre ambulancie sa bude ešte dolaďovať. „Ministerstvo hospodárstva prisľúbilo, že pomôže informovať týchto ľudí, aby si mohli požiadať o schémy pomoci, ktoré sú pripravené," doplnila.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina plánuje tento rok investovať do dronov takmer 550 miliónov dolárov

Ukrajinská armáda minie v roku 2023 takmer 550 miliónov dolárov na drony. Na ich dodanie už uzatvorila 16 zmlúv s ukrajinskými výrobcami. Oznámil to v pondelok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

„V roku 2023 zvyšujeme obstarávanie dronov pre ukrajinské ozbrojené sily," uviedol Reznikov na sociálnej sieti Facebook. Dodal, že na nákup dronov plánuje ministerstvo vyčleniť asi 20 miliárd hrivien (približne 503 milión eur).

Ukrajinská aj ruská armáda používajú vo vojne na Ukrajine širokú škálu bezpilotných lietadiel na prieskumné a útočné operácie. Ukrajina získala značné dodávky dronov od svojich zahraničných partnerov. Tí jej poskytli rôzne bezpilotné lietadla od tureckých dronov Bayraktar TB2, ktoré je možno vyzbrojiť raketami, po nórske prieskumné drony Black Hornet vážiace len 33 gramov, píše Reuters.

Kyjev sa však teraz snaží podporiť domácu výrobu, aby dokázal vybudovať podľa slov ukrajinských predstaviteľov „armádu dronov". „Nezávislosť vojensko-priemyselného komplexu je jedným z faktorov obranných schopností tejto krajiny," uviedol Reznikov.

Ukrajinská armáda minulý týždeň oznámila, že začne v rámci svojich ozbrojených zložiek zakladať spoločnosti na výrobu útočných dronov. Reznikov oznámil, že ukrajinský rezort obrany dostal žiadosti navrhujúce výrobu až 75 rôznych dronov.

„Po konzultácii s generálnym štábom a ozbrojenými silami a po testoch uzatvorilo ministerstvo obrany 16 štátnych zákaziek s ukrajinskými výrobcami dronov," uviedol Reznikov.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký priemysel bude tento rok za energie platiť o 40 percent viac ako v roku 2021

Nemecký priemysel bude tento rok platiť za energie približne o 40 percent viac ako v roku 2021, teda pred energetickou krízou vyvolanou ruskou inváziou na Ukrajinu, uvádza sa v štúdii spoločnosti Allianz Trade. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Veľký šok v oblasti cien energií európske spoločnosti ešte len čaká," uviedla poisťovňa Allianz Trade, ktorá sa v minulom roku premenovala z Euler Hermes. Dôvodom je vypršanie platnosti zmlúv a oneskorený vplyv veľkoobchodných cien.

V roku 2022 zmiernili okamžitý vplyv prudkého rastu cien na účty firiem vládne intervencie, rovnako ako dlhý čas prenosu z veľkoobchodných trhov. Zvýšenie cien bude mať negatívny vplyv na zisky firiem v celej Európe, ktoré zníži o 1 až 1,5 percenta, a spôsobí tiež obmedzenie investícií, odhaduje Allianz Trade.

Podľa poisťovne je však finančná situácia nemeckých firiem stabilná a pomohlo im aj zastropovanie cien.

Obavy, že energetická kríza by mohla viesť k deindustrializácii a strate konkurencieschopnosti voči Spojeným štátom, boli podľa Allianz Trade prehnané. Náklady na prácu a výmenné kurzy majú totiž väčší vplyv na výrobu ako ceny energií.

(tasr)

Minúta  |  

Viaceré samosprávy po celom Slovensku vypli na protest verejné osvetlenie

Viaceré mestá a obce po celom Slovensku zhasli o 19.00 h na polhodinu verejné osvetlenie. Ide o protest, ktorým chcú upozorniť, že situácia s neriešením cien energií pre samosprávy má mimoriadne vážne a negatívne dosahy na plnenie mnohých ich základných úloh. Do demonštrácie sa podľa ústredného riaditeľa Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michala Kaliňáka zapojilo minimálne 75 percent samospráv.

Verejné osvetlenie zhasli napríklad v Prešove, Banskej Bystrici, Zvolene, Prievidzi či v Partizánskom. „K protestu sa symbolicky pripojilo aj 43 miest a obcí, ktoré z technických dôvodov nemohli vypnúť verejné osvetlenie," uviedol pre TASR Kaliňák.

Samosprávy vo svojom vyhlásení uviedli, že sú obeťami zlých rozhodnutí vlády a čo aktuálne najviac potrebujú, je rýchla a efektívna pomoc vládneho kabinetu. Očakávajú riešenia, ktoré im pomôžu s vysokými účtami za jeseň a zimu minulého roka. Rovnako chcú, aby im vláda priblížila pomoc aj v tomto roku a nezabudla ani na samosprávy, ktoré využívajú biomasu, pelety či drevoštiepku.

„Očakávame, že pomoc nebude formou refundácie, lebo od mnohých samospráv na pokraji priepasti nemôžeme očakávať, že si zoberú úvery a potom budú čakať na ich preplatenie od štátu," povedal ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS.

Združenie pripomína, aby sa na pomoc nezabudlo na ďalší rok, v ktorom samosprávy budú dostávať ročné zúčtovanie za tento rok. „Lebo ani toto nemusí byť o zvládnuteľnej finančnej výške," podotkli zo ZMOS-u.

Vláda samosprávam deklarovala pomoc s energokrízou. Od 1. januára do 31. marca má byť cena elektrickej energie pre samosprávy zastropovaná na úrovni 199 eur za megawatthodinu a pri plyne na úrovni 99 eur za megawatthodinu. Pri nákladoch nad strop pri elektrine a plyne má 80 percent z toho preplatiť štát.

So zástupcami samospráv sa v uplynulých dňoch stretol dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. Informoval ich, že pomoc pôjde cez schému, ktorá fungovala už vlani v decembri. O prvé kompenzácie za január bude možné požiadať v priebehu februára.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.