Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pre smrť Afroameričana Nicholsa v USA suspendovali ďalšieho policajta

Polícia v meste Memphis v americkom štáte Tennessee v pondelok oznámila, že v súvislosti so smrťou Afroameričana Tyrea Nicholsa dočasne uvoľnili z funkcie už šiesteho policajta.

Preston Hemphill "bol uvoľnený z funkcie na začiatku vyšetrovania týkajúceho sa smrti Tyrea Nicholsa, " uviedla hovorkyňa memphiskej polície Kim Elderová.

Hemphill, ktorý je beloch, bol suspendovaný "až do výsledku prebiehajúceho vyšetrovania", uviedla Elderová.

Memphiská polícia v súčasnosti vyšetruje smrť 29-ročného Tyrea Nicholsa, ktorý zahynul po tom, čo ho pre údajný dopravný priestupok zastavila 7. januára polícia. Na videu z policajného zákroku je vidieť, ako piati policajti, ktorí boli taktiež tmavej pleti, opakovane Nicholsa kopú a udierajú päsťami, kým narieka a volá svoju matku. O tri dni neskôr Nichols v nemocnici zomrel. V stredu sa v Memphise uskutoční jeho pohreb.

Podľa vyhlásenia právnika Nicholsovej rodiny použil Hemphill na zadržaného Nicholsa na začiatku zákroku paralyzér. Hemphillov právny zástupca však pre denník The Washington Post uviedol, že jeho klient sa nepripojil k ostatným, ktorí Nicholsa bili.

Piatich policajtov tmavej pleti už v súvislosti s prípadom minulý týždeň prepustili a následne obvinili z vraždy druhého stupňa.

V sobotu memphiská polícia rozpustila aj špeciálnu jednotku nazývanú Škorpión, ku ktorej policajti zapojení do incidentu patrili. Jednotka Škorpión bola založená v toku 2021 ako zásahový tím pre oblasti s vysokou kriminalitou.

Memphis je druhým najväčším mestom v štáte Tennessee, pričom Afroameričania tvoria 65 percent jeho obyvateľov.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko poskytne približne 200 miliónov eur na ochranu Amazonského pralesa

Nemecko poskytne Brazílii približne 200 miliónov eur na ochranu dažďových pralesov tejto juhoamerickej krajiny. Cieľom je okrem ochrany klímy aj zlepšiť situáciu pôvodných obyvateľov v oblasti Amazonského pralesa.

Na ochranu pralesa a jeho udržateľné využívanie je určených 31 miliónov eur. Ďalších 93 miliónov by sa podľa ministerstva malo použiť na projekty opätovného zalesnenia a 35 miliónov na ochranu pred odlesňovaním v oblastiach, kde žijú pôvodní obyvatelia. Tieto prostriedky boli zmrazené za vlády bývalého prezidenta Jaira Bolsonara (2018 – 2023).

Nemecká ministerka životného prostredia Svenja Schulzeová sa v nedeľu v Brazílii stretla so Soniou Guajajarovou, ktorá vedie organizáciu APIB zastrešujúcu väčšinu domorodých kmeňov Brazílie.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz sa v pondelok popoludní miestneho času v hlavnom meste Brazílie stretne so staronovým brazílskym prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom. Rokovať majú aj o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a skupinou Mercosur, ktorú tvoria Brazília, Argentína, Paraguaj a Uruguaj.

(tasr)

Minúta  |  

Johnson: Mali by sme začať proces prijatia Ukrajiny do NATO

Ukrajina by mala "čo najskôr dostať všetko, čo potrebuje na ukončenie vojny" a na to, aby bolo možné odvrátiť katastrofu. Uviedol to bývalý britský premiér Boris Johnson v príspevku pre noviny The Washington Post, ktorý bol zverejnený v pondelok.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Johnsonových slov Ukrajine tým, že vyhlásil vojenskú ofenzívu, vydláždil cestu k pripojeniu sa k Severoatlantickej aliancii. Ako vysvetlil, na otázku, kedy Ukrajina vstúpi do NATO, by ešte pred vypuknutím vojny odpovedal, že "prinajmenšom za desať rokov".

V súčasnej situácii však zdôraznil, že "by sme mali začať proces prijatia Ukrajiny do NATO". Dodal, že tento proces by sa mal začať "teraz".

Johnson vo svojom článku konštatoval, že sa zvyklo tvrdiť, že Ukrajina nie je dostatočne vojensky kompatibilná s NATO. "Dnes Ukrajinci nasadzujú závratne rozmanitú techniku z krajín NATO, a to s maximálnou zručnosťou a statočnosťou," uviedol. Preto podľa neho neexistuje "absolútne nič", čo by Aliancia mohla naučiť Ukrajincov o bojoch vo vojne. Doplnil, že je toho, naopak, "mnoho, čo môžu oni naučiť nás".

"Putin nezaútočil preto, že Ukrajina sa chystala vstúpiť do NATO," poznamenal Johnson. "Zaútočil na Ukrajinu, pretože bol presvedčený - na základe mnohých dôkazov -, že sme to s ochranou Ukrajiny nemysleli celkom vážne," konštatoval.

Západ totiž podľa neho roky Kyjevu rozprával o politike "otvorených dverí" čo sa týka vstupu do NATO, zatiaľ čo Moskve naznačoval, že Ukrajina sa do Aliancie nikdy nezačlení, pretože mnohé krajiny uplatnia voči tomu svoje veto. "V princípe áno, v praxi nie. To bolo posolstvo," kritizoval Johnson dovtedajší prístup Západu.

"Ak by sme boli bývali dostatočne odvážni a dôslední na to, aby sme priviedli Ukrajinu do NATO - ak by sme mysleli vážne to, čo sme hovorili, potom by bola táto totálna katastrofa odvrátená," napísal.

(tasr)

Minúta  |  

Biden: Spojené štáty Ukrajine nedodajú stíhačky F-16

Spojené štáty Ukrajine na obranu pred ruskými silami nedodajú bojové stíhačky F-16. Vyhlásil to v pondelok americký prezident Joe Biden.

Šéf Bieleho domu Biden na otázku novinárov, či podporuje poslanie stíhačiek typu F-16 ukrajinským silám, odpovedal "Nie".

Biden tiež oznámil, že plánuje uskutočniť návštevu Poľska, avšak presný termín zatiaľ neohlásil. "Chystám sa ísť do Poľska. Ešte však neviem kedy," povedal.

Vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v pondelok naznačil, že Poľsko vysiela pozitívne signály ohľadom možnej dodávky stíhačiek F-16 na Ukrajinu.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki však zdôraznil, že akékoľvek rozhodnutie o posilnení obranyschopnosti Ukrajiny musí byť prijaté v plnej koordinácii so spojencami zo Severoatlantickej aliancie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež nevylúčil dodanie lietadiel F-16, zdôraznil však, že musí byť splnených viacero podmienok.

Ukrajina v uplynulých dňoch zvýšila úsilie o získanie stíhačiek od západných spojencov. Žiada o nich krátko po tom, ako USA a Nemecko oznámili, že Ukrajine dodajú moderné tanky Abrams a Leopard.

(tasr)

Minúta  |  

Macron nevylučuje stíhačky pre Ukrajinu, upozornil však na eskaláciu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok povedal, že nevylučuje dodanie bojových lietadiel na Ukrajinu. Upozornil však na riziko možného vystupňovania konfliktu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„V zásade nie je nič vylúčené," povedal Macron po rokovaní s holandským premiérom Markom Ruttem v Haagu. Šéf Elyzejského paláca reagoval na otázku o možnej dodávke stíhačiek Kyjevu.

Spojenci Ukrajiny minulý týždeň prisľúbili dodávku tankov, Kyjev medzitým žiada ďalšie moderné zbrane, pripomína AFP. Francúzky prezident však pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia stanovil viacero „kritérií".

Ukrajina musí najskôr o zbrane požiadať, žiadne zo zbraní nepovedú k vystupňovaniu napätia a nevznikne pravdepodobnosť ich použitia na ruskom území. Majú byť použité len na pomoc pri odolávaní útokom. Macron dodal, že poskytnutie týchto prostriedkov nesmie oslabiť kapacitu francúzskych ozbrojených síl. Ukrajina podľa jeho slov zatiaľ ešte o stíhačky nežiada.

Holandskí politici nedávno zvažovali dodanie stíhačiek typu F-16 Ukrajine. Rutte však súhlasil s obozretnými vyjadreniami Macrona. Holandský premiér tiež pripomenul, že Ukrajina ešte o lietadlá nepožiadala.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Rusko začalo svoju veľkú odplatu za odpor Ukrajiny

Rusko začalo svoju „veľkú odplatu" za odpor Ukrajiny voči ruskej invázii, uviedol v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

Zelenskyj povedal, že ruské útoky na východe Ukrajiny sú neúprosné aj napriek veľkým stratám na ruskej strane. Podľa jeho slov ide o odplatu za úspechy Ukrajiny pri vytlačení ruských síl z Kyjeva, severovýchodu a juhu Ukrajiny počas prebiehajúceho konfliktu.

„Myslím, že Rusko chce svoju veľkú odplatu. Myslím, že (už) začali... Každý deň buď privádzajú (na bojisko) viac svojich vojakov, alebo pozorujeme nárast počtu vagnerovcov," povedal Zelenskyj v prístavnom meste Odesa na juhu Ukrajiny.

Moskvou dosadený predstaviteľ Doneckej oblasti Denis Pušilin uviedol, že Ruské jednotky v súčasnosti postupujú v blízkosti mesta Vuhledar nachádzajúceho sa zhruba 150 kilometrov južne od Bachmutu, kde niekoľko mesiacov trvajúce boje viedli k ťažkým stratám na oboch stranách.

Podľa Pušilina v okolí Bachmutu stále prebiehajú „ťažké boje", je však "príliš skoro" na to, aby sa dalo hovoriť o obkľúčení tohto mesta.

Ukrajinský prezident v nedeľu povedal, že situácia na fronte je „veľmi ťažká" a Bachmut a Vuhledar, ako aj ďalšie územia v Doneckej oblasti sú „terčom neustálych ruských útokov".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.