Najväčšiu podporu z Plánu obnovy pre Európu, čiže NextGenerationEU, by mali dostať oblasti zamerané na zdravie. Myslí si to 67 percent Slovákov, ktorí tak odpovedali v prieskume Eurobarometra.
Pre ďalších 47 percent je kľúčová podpora zamestnanosti a pracovných podmienok, necelých 40 percent uprednostňuje podporu energetiky, environmentálnych otázok a klimatickej zmeny. Aj v rámci Európskej únie (EÚ) si respondenti myslia, že najväčšiu podporu by mala dostať oblasť zdravia, konkrétne ide o 57 percent opýtaných. So 48 percentami nasleduje podpora energetiky, environmentálnych otázok a klimatickej zmeny, a to, že najväčšiu podporu by mala dostať podpora zamestnanosti a pracovných podmienok uviedlo 37 percent respondentov v EÚ 27.
Na Slovensku počulo o nástroji NextGenerationEU 30 percent respondentov, v rámci Európskej únie je to 33 percent. Zásadu solidarity tohto nástroja podporuje 71 percent Slovákov. V rámci EÚ 27 je podpora tejto zásady na úrovni 74 percent. V EÚ tiež 64 percent respondentov súhlasí s tým, že pre platby pre členské štáty z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je hlavným nástrojom NextGenerationEU, by malo byť podmienkou dosiahnutie dohodnutých reforiem a investícií. Na Slovensku s touto podmienkou súhlasí 57 percent opýtaných. Viac než 60 percent účastníkov Eurobarometra z EÚ 27 si myslí, že plán bude viesť k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest a 66 percent opýtaných je toho názoru, že tento nástroj bude mať pozitívny vplyv na budúce generácie.
Plán REPowerEU, ktorého cieľom je podpora členských štátov pri dosiahnutí väčšej energetickej nezávislosti od Ruska, má medzi respondentmi z EÚ podporu 75 percent. Podpora pre plán je na Slovensku o 20 percent nižšia, podporuje ho len 55 opýtaných.
Maďarská vláda podporuje vstup Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. Ak však Švédsko chce, aby ho v tom podporilo aj Turecko, malo by sa správať inak. V súvislosti s nedávnym pálením Koránu v Štokholme to v utorok v Budapešti vyhlásil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po schôdzke s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušogluom.
Podľa Szijjártóa udalosť, ktorá sa udiala 21. januára na proteste pred tureckým veľvyslanectvom vo švédskej metropole, je neprijateľná. Súčasne kritizoval švédsku reakciu, podľa ktorej pálenie svätej knihy iného náboženstva je súčasťou slobody vyjadrenia. "Ako kresťan, veriaci katolík, môžem povedať, že pálenie svätej knihy inej viery je neprijateľným činom", dodal.
Maďarský minister podčiarkol, že maďarsko-turecká spolupráca je veľkou pomocou vo všetkých troch výzvach, ktorým Maďarsko čelí. Týkajú sa ukončenia vojny na Ukrajine, bezpečnosti dodávok energií a potlačenia ilegálnej migrácie.
Tureckého ministra zahraničných vecí prijal predtým aj premiér Viktor Orbán, ktorý povedal, že Európa nemôže byť stabilná a bezpečná bez stability a bezpečnosti Turecka.
Ľudia na európskom kontinente konzumujú viac alkoholu ako v ktorejkoľvek inej časti sveta. Ako referuje web euronews.com, vyplýva to zo správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o zdraví v Európe za rok 2021.
Každý rok v Európe skonzumuje každý človek vo veku 15 a viac rokov v priemere 9,5 litra čistého alkoholu, čo zodpovedá približne 190 litrom piva, 80 litrom vína alebo 24 litrom liehovín.
Celková spotreba alkoholu na obyvateľa sa medzi rokmi 2000 a 2019 znížila o 2,5 litra alebo 21 percent v európskom regióne WHO, ktorý pokrýva obrovskú geografickú oblasť 53 krajín vrátane Ruska a bývalých sovietskych štátov.
Európania však holdujú alkoholu predovšetkým v západnej časti kontinentu. Z desiatich krajín, kde ľudia pijú alkohol najviac na svete, a pri zohľadnení spotreby turistov, sa až deväť nachádza v Európskej únii.
Najvyššiu spotrebu alkoholu na obyvateľa spomedzi európskych krajín mali v roku 2019 Česko (14,3 litra), Lotyšsko (13,2), Moldavsko (12,9), Nemecko (12,8), Litva (12,8), Írsko (12,7), Španielsko (12,7), Bulharsko (12,5), Luxembursko (12,4) a Rumunsko (12,3).
Naopak, najmenej alkoholu na obyvateľa v európskom regióne WHO konzumovali ľudia v Tadžikistane (0,9 litra), Azerbajdžane (1,0), Turecku (1,8), Uzbekistane (2,6), Turkménsku (3,1), Izraeli (4,4), Arménsku (4,7), Kazachstane (5,0), Severnom Macedónsku (6,4) a Albánsku (6,8).
Rusko muselo poslať domov viac ako 9-tisíc ľudí, ktorí boli "ilegálne mobilizovaní". V utorok to povedal ruský generálny prokurátor Igor Krasnov počas rozhovoru s prezidentom Vladimirom Putinom. Informuje o tom web televízie CNN.
"Vďaka dohľadu (generálnej prokuratúry) sa domov vrátilo viac ako 9-tisíc nelegálne mobilizovaných občanov vrátane tých, ktorí nemali byť v žiadnom prípade mobilizovaní vzhľadom na svoj zdravotný stav," informoval Krasnov počas stretnutia s Putinom v Kremli.
Mobilizácia sa v Rusku podľa neho dlho neuskutočnila, a teraz "odhalila veľa významných problémov". Väčšina z nich pri dodávkach uniforiem a vojenského výstroja "bola vyriešená", tvrdí Krasnov.
"Teraz kontrolujeme dodávky zimných uniforiem pre mobilizovaný vojenský personál, ako aj vytváranie vhodných skladov a ich bezpečnosť," povedal ruský generálny prokurátor.
Niektorí povolaní záložníci boli nespôsobilí na vojenskú službu pre vek, zdravotný stav či iné dôvody. Ruskí občania museli po vyhlásení mobilizácie často pomáhať pomocou zbierok, aby odvedencom zabezpečili primerané vybavenie. Mnohí z vojakov sa sťažovali, že im často chýba aj základné vojenské vybavenie.
Prezident Putin oznámil "čiastočnú mobilizáciu" koncom septembra 2022 po sérii veľkých neúspechov na bojiskách na Ukrajine. Vyvolalo to nespokojnosť a exodus mnohých bojaschopných mužov z krajiny.
Kyjev očakáva 120 až 140 tankov v "prvej vlne" dodávok od koalície 12 spojeneckých krajín, uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Informácie priniesol portál britského denníka The Guardian.
Skupina západných krajín prisľúbila Ukrajine dodanie moderných tankov minulý týždeň. Tento krok urobili po tom, čo Nemecko potvrdilo, že pošle Kyjevu svoje tanky Leopard 2, a keď aj USA následne oznámili, že Ukrajine dodajú tanky M1 Abrams.
Kuleba na online brífingu vyhlásil: "Tanková koalícia má teraz dvanásť členov. Môžem povedať, že v prvej vlne dodávok dostanú ukrajinské ozbrojené sily od 120 do 140 tankov moderného typu."
Nemecko totiž predtým oznámilo, že dá aj iným krajinám povolenie zaslať Kyjevu tanky nemeckej výroby Leopard 2, ak ich majú vo svojej výzbroji.
Krajiny ako Poľsko a Fínsko už verejne oznámili, že sú ochotné poskytnúť Ukrajine určitý počet svojich tankov nemeckej výroby Leopard 2. Španielsko, Holandsko a Dánsko tiež informovali, že sú otvorené myšlienke poslať Ukrajine takéto svoje tanky.
Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) kritizuje postup SaS, ktorá nepodporila program 81. schôdze Národnej rady (NR) SR. Upozornil, že parlament mal prerokovať dôležité dokumenty súvisiace s protivzdušnou obranou SR. Postoj liberálov označil za nezodpovedný, keďže dôležité dokumenty zablokovali pre administratívno-technické dôvody. Šéfka klubu SaS Anna Zemanová vysvetlila, že odmietnutím programu reagovali na postup predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina) pri zaradení potratových návrhov zákonov do programu schôdze.
Naď skonštatoval, že v utorok mal predložiť dva dôležité návrhy zákonov. "Aj mandát na to, aby napríklad Taliani mohli prísť so systémom protivzdušnej obrany na Slovensko, čo sme sa zaviazali urobiť do 31. januára," podčiarkol. Dodal, že vzhľadom na obštrukciu bude musieť informovať rezortných kolegov z Talianska a USA o tom, že nevie, kedy sa potrebné dokumenty prijmú. Predpokladá, že sa zvolá ďalšia schôdza, na ktorej sa o tom bude rokovať, no už sa to nestihne v stanovenom termíne.
Hovorí o politikárčení na úkor záujmov vlastnej krajiny. Zdôraznil, že nie je proti tomu, aby poslanci riešili, akým spôsobom šéf parlamentu riadi rokovania a či porušil rokovací poriadok. Dalo sa to však podľa neho urobiť inak, napríklad nesúhlasom s konkrétnym návrhom zákona. "Veď to je nezodpovedné voči tejto krajine," podotkol.
Podľa Zemanovej svojím postojom poslanci SaS ukázali, že nebudú podporovať takéto správanie šéfa parlamentu. "Nedal hlasovať o zaradení bodu poslankyne Záborskej, ktorý nespĺňa šesťmesačnú lehotu. Rokovací poriadok hovorí jednoznačne, že síce to môže navrhnúť, ale bude zaradený až po schválení plénom, to bolo kľúčové," povedala.
Deklarovala, že dohoda o termíne predčasných volieb platí a poslanci SaS budú hlasovať za 30. september. Zemanová verí, že Kollár si uvedomí, že kľúčové pre fungovanie NR SR najbližšie mesiace do volieb je konať v súlade so zákonom.
Program schôdze podporilo len 60 poslancov zo 127 prítomných, proti boli 17 a 48 sa zdržali. Dvaja poslanci nehlasovali. Za hlasovali poslanci OĽaNO, Sme rodina i členovia strany Za ľudí.
SaS sa pri hlasovaní zdržala, poslanci okolo Petra Pellegriniho a členovia Smeru-SD sa zdržali alebo boli proti. Program odmietli aj nezaradení poslanci z ĽSNS, mimoparlamentnej Republiky, aj Tomáš Valášek.
Valášek ešte v októbri 2022 stiahol svoj návrh zákona o pomoci tehotným ženám z programu vtedajšej schôdze. Chcel tak v zmysle rokovacieho poriadku na pol roka zamedziť zaradeniu ďalšieho "potratového zákona" na schôdzu. Kollár však do programu schôdze zahrnul takýto návrh z dielne Anny Záborskej (OĽaNO). Valášek to v úvode utorkového rokovania namietal a procedurálnym návrhom ho žiadal vyradiť z programu. Na to sa však nenašiel dostatok hlasov. Následne plénum odmietlo celý program schôdze.
Poslanci Národnej rady SR v utorok na schôdzi s jediným bodom rokovania ústavnou väčšinou 92 hlasov osdúhlasili termín predčasných volieb 30. septembra. Minulú stredu schválili zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátiť volebné obdobie parlamentu je tak možné uznesením, na ktoré je potrebných aspoň 90 hlasov poslancov. Štandard sleduje dianie v parlamente online.
19:08 Prezidentka nepristúpi k vymenovaniu úradníckej vlády
Prezidentka SR Zuzana Čaputová rešpektuje rozhodnutie parlamentu o termíne predčasných volieb a nepristúpi k vymenovaniu úradníckej vlády. Informoval o tom jej hovorca Martin Strižinec. "Vzhľadom na to, že k rozhodnutiu parlamentu došlo do konca januára, hoci opäť na poslednú chvíľu, nateraz nepristúpim k vymenovaniu úradníckej vlády," vyhlásila prezidentka. Rozhodnutie parlamentu je podľa nej nevyhnutným vyústením toho, že v decembri došlo k odvolaniu vlády a tá stratila legitimitu dovládnuť do konca riadneho volebného obdobia.
"Pripomínam však, že v prípade zásadných zlyhaní dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera som pripravená kedykoľvek na zostávajúci čas do volieb vymenovať úradnícku vládu," upozornila prezidentka.
18:45 Kollár: Cirkus sa skončil, voľby vyhlásim v zákonom stanovenej lehote
Cirkus s referendami a termínmi volieb sa skončil. Skonštatoval to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) po tom, ako parlament odsúhlasil skrátenie volebného obdobia a termín predčasných volieb na 30. septembra. Deklaroval, že voľby vyhlási v zákonom stanovenom termíne a kandidátne listiny politických strán sa budú môcť podávať okolo 2. júla.
"Dodržali sme, čo sme povedali," uviedol s tým, že poslanci Sme rodina podporili všetky navrhované termíny volieb. Mrzí ho "farizejstvo" zo strany opozície. Poukázal na to, že najskôr sa hlasovalo o 27. máji, potom o 24. júni a ani pri jednom sa nenašlo 90 hlasov poslancov. Následne sa hlasovalo o septembrovom termíne, ktorý opozícia nepodporila. Podľa Kollára tak opozícia riskovala úradnícku vládu. "Som veľmi rád, že tento cirkus sa skončil, opozícia ho využívala len na to, aby znova vytvárala chaos," dodal.
Aktuálnu situáciu označil za neštandardnú, keďže koaličná zmluva zvyčajne prestáva platiť pol roka pred voľbami. Do tejto doby sa bude Sme rodina podľa jeho slov snažiť riadne fungovať s partermi.
18:40 Slovensku by bolo lepšie, keby zvolení politici vedeli vládnuť kvalitne, slušne a celé funkčné obdobie, myslí si Šimečka
To, že sa koalícia rozpadla, ale doviedla Slovensko k predčasných parlamentným voľbám je lepšie ako pokračovanie agónie a hádok. V tlačovej správe to uviedol predseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka. „Slovensku by bolo lepšie, keby zvolení politici vedeli vládnuť kvalitne, slušne a celé funkčné obdobie. Akokoľvek, v PS to berieme na vedomie a na predčasné voľby v septembri budeme pripravení. Sme odhodlaní brániť demokraciu, férovosť, spravodlivosť pre všetkých a jednoznačnú príslušnosť slovenska k Európskej únii a NATO," tvrdí Šimečka.
Dodal, že ľuďom chcú vrátiť nádej, že politika sa dá robiť inak. „Spravíme preto všetko, čo je v našich silách. Sme stabilné, dobre fungujúce hnutie, posilňujú nás ďalší špičkoví odborníci a odborníčky, namiesto hádok pracujeme na kvalitnom programe. Poučili sme sa z našich prehier, chceme nadviazať na úspechy," dodal predseda PS.
18:30 Sulík si nemyslí, že termín predčasných volieb je až taký neskorý
Septembrový termín predčasných parlamentných volieb nie je až taký neskorý, povedal to dnes po schválení 30. septembra ako termínu volieb predseda SaS Richrad Sulík. Ako dodal, sú tam dva mesiace, keď vláda nerokuje ani nezasadá parlament, čiže podľa neho pôjde oproti júnu o predĺženie len o jeden pracovný mesiac. Podľa Sulíka je ale jedno kedy, za dôležité považuje, že takto bola urobená dohoda, aby na pôdoryse bývalej koalície došlo k zmene ústavy, a tiež aby došlo k predčasným voľbám.
Sulík vyjadril prekvapenie nad správaním zvyšku opozície, najmä strán Smer a Hlas. Myslí si, že sú to práve oni, kto by mal chcieť predčasné voľby, no napokon sa prepracovali k akémusi „trucpodniku", že keď nebolo úplne tak, ako chceli oni, tak september nechcú. Zdôraznil, že s takýmito partnermi je rokovanie náročné, i preto mu bolo milšie urobiť takúto dohodu s ich bývalými koaličnými partnermi, a to najmä po tom, ako Igor Matovič (OĽaNO) už nie je súčasťou vlády a vláda s obmedzenými kompetenciami je pod kontrolou prezidentky.
18:25 Je to na zápis do Guinnessovej knihy rekordov, hovorí Fico
Predseda strany Smer-SD Robert Fico tvrdí, že rozhodnutie o septembrovom termíne predčasných parlamentných volieb je na zápis do Guinnessovej knihy rekordov. „Budeme tu mať vládu, ktorá je z hľadiska odvolania členov vlády neodvolateľná. Nemôže sa voči nej vyvodzovať žiadna zodpovednosť. Vláda pre neschopnosť padla 15. decembra uplynulého roku, padla aj hlasmi strany Sloboda a Solidarita (SaS). Táto strana dala súčasnej vláde v demisii k dispozícii ďalších prakticky jedenásť mesiacov do konca októbra 2023 na vládnutie," tvrdí Fico.
Dodal, že koalícia toto obdobie bude chcieť využiť na kriminalizáciu opozície. „Máme interné informácie z prostredia Národnej kriminálnej agentúry a špeciálnej prokuratúry, kde pracujú ako včeličky na tom, aby lídri opozície boli do 30. septembra minimálne obvinení," dodal poslanec.
Zároveň tvrdí, že je výsmech a hanba, keď ľudia budú musieť čakať na predčasné voľby až do septembra. „Koho mohli, toho kúpili. Koho mohli, toho vydierali," povedal predseda Smeru-SD. Dodal, že septembrový termín volieb je z významnej miery aj vďaka prezidentke SR Zuzane Čaputovej. „Oklamala celú verejnosť. Jasne povedala, že si želá, aby došlo k zmene ústavy a predčasným voľbám do 30. júna. Ale vykašľala sa na svoj prísľub," tvrdí Robert Fico a dodal, že koalícia sa „zabetónovala až do septembra". „Smer-SD zoberie 30. septembra zbíjačky a pôjde „betón rozbíjať" tak, aby počas parlamentných volieb bol Smer-SD úspešnou politickou stranou," vyhlásil Fico.
Podľa Roberta Fica si má svedomie spytovať predseda SaS Richard Sulík. „Či bol opäť sfetovaný, to neviem, ale odvolať vládu 15. decembra 2022 a potom jej dať ďalších jedenásť mesiacov, to môže len človek, ktorý netuší, ako sa robí politika," myslí si predseda Smeru.
19:22 Matovič: Kampaň bude zásadná, treba sa vyhnúť populizmu
Predvolebná kampaň bude zásadná, všetci v nej budeme bojovať za záchranu demokracie. V reakcii na odsúhlasenie termínu predčasných parlamentných volieb to povedal líder OĽaNO Igor Matovič. Považuje za "veľmi dobré" vyhnúť sa prijímaniu populistických opatrení ako súčasti kampane. "Bolo by veľmi dobré, aby sme sa vyhli tomu, že sa začnú prijímať 15., 16., 19. dôchodky, bude si niekto populizmom robiť predvolebnú kampaň, lebo veľmi rýchlo by nám to spočítali ratingové agentúry, všetci by sme na to doplatili miliardami eur na úrokoch," povedal novinárom Matovič.
Matovič verí, že sa budú vedieť dohodnúť s lídrom Sme rodina Borisom Kollárom a šéfkou Za ľudí Veronikou Remišovou na džentlmenskej koaličnej dohode a budú do volieb fungovať tak ako doteraz. Zopakoval, že od septembra 2022 po odchode SaS bol na koaličnej rade pokoj. "Tento dobrý vzťah medzi sebou sa budeme snažiť zachovať," povedal. Predpokladá, že o návrhoch budú so stranou SaS rokovať "ad hoc". V súvislosti s podanými návrhmi zákonov, ktoré obsahujú sľuby z predvolebnej ankety OĽANO, Matovič povedal, že ide o plnenie programového vyhlásenia vlády, za ktoré hlasovalo vyše 90 poslancov. "Plniť predvolebné sľuby sa patrí," dodal.
Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš poznamenal, že počas utorkového hlasovania postupovali podľa dohody bývalých koaličných strán. S návrhom na termín 30. september prišla podľa neho SaS a aj prezidentka Zuzana Čaputová to akceptovala.
18:17 Hlas: Za ďalšie mesiace marazmu a absolútneho rozvratu štátu je treba poďakovať SaS
Strane Sloboda a Solidarita (SaS) a jej predsedovi Richardovi Sulíkovi sa treba poďakovať za ďalšie mesiace marazmu a absolútneho rozvratu štátu. Uviedla do v reakcii na schválenie septembrového termínu predčasných parlamentných volieb strana Hlas v tlačovej správe, ktoré sprostredkovala hovorkyňa Hlasu Patrícia Medveď Macíková. „Bola to SaS, ktorá pomohla vysloviť nedôveru neschopnej vláde Eduarda Hegera a Igora Matoviča. Teraz nám SaS zabetónovala túto neschopnú vládu minimálne do konca septembra,“ uviedol líder Hlasu-SD Peter Pellegrini
Slovensko je podľa slov predsedu Hlasu-SD v najväčšej kríze v histórii, ľudia každým dňom chudobnejú a bude tu vládnuť odvolaná vláda bez mandátu a právomocí takmer rok po svojom odvolaní. „To je absolútne pohŕdanie demokraciou, to je napľutie do očí ľuďom,“ doplnil.
Hlas-SD navrhol júnový termín volieb, ktorý dával dostatočný čas štátnemu aparátu pripraviť sa na predčasné voľby. „Na schválenie tohto termínu chýbali iba hlasy SaS. Namiesto zodpovednosti voči ľuďom na Slovensku schválili ďalšie tri tučné platy pre končiacich poslancov a ministrov, tri a pol milióna eur pre politické strany od štátu navyše, možnosť pre orgány činné v trestnom konaní pokračovať v pohone na opozíciu a dostatok času na vznik nových politických stranách,“ konštatoval Pellegrini a tým, že SaS uprednostnila záujem politických strán pred záujmom ľudí a „stratila akékoľvek právo ešte niekedy vziať do úst slovo zodpovednosť“.
Ľudí podľa Pellegriniho čaká do konca septembra ďalšie chudobnenie, pokračovanie rozvratu a zmätku, a „populistické jatky, ktoré avizuje Igor Matovič.
Vláda, ktorej bol vyslovená nedôvera, nemá mať podľa podpredsedu Hlasu-SD Richarda Rašiho mandát pokračovať ďalej ešte pätinu funkčného obdobia. „Keď si zoberieme dátum vyslovenia nedôvery a dátum vytvorenia novej vlády, tak ide o viac ako desať mesiacov. Sme presvedčení, že predčasné voľby mali byť v prvom polroku 2023,“ skonštatoval.
Keďže bol schválený septembrový termín, strana Hlas-SD ho bude podľa Rašiho rešpektovať a bude sa pripravovať na blížiace sa voľby, do ktorých pôjde samostatne. Raši je presvedčený, že tak ako koalícia vládla chaoticky doteraz, bude v tom pokračovať až do volieb. „Videli sme to dnes, keď sa nedokázal schváliť ani program schôdze a určite to uvidíme aj v stredu, keď sa kompletne zmení program,“ podotkol.
17:58 KDH rešpektuje rozhodnutie parlamentu o termíne predčasných volieb
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) rešpektuje rozhodnutie parlamentu o termíne predčasných volieb. Chce byť nespochybniteľnou voľbou pre konzervatívneho voliča i upokojujúcim prvkom slovenskej politiky. Hnutie je pripravené ponúknuť riešenia pre Slovensko aj hodnotový program. „Sme pripravení nahradiť chaos, nepokoj, nesvár a hádky, ktoré v politike vládli za posledné roky. KDH je pripravené pomáhať ľuďom," uviedli v stanovisku k rozhodnutiu parlamentu o termíne predčasných volieb.
Na hlasovanie o termíne predčasných volieb zareagoval aj predseda platformy Most-Híd strany Aliancia Konrád Rigó. Podľa neho si v OĽaNO pomýlili politiku s hokejom. „Ten sa hrá na tri tretiny. Ide o disciplínu, ktorá pozná aj predĺženie, ale len v prípade, ak zápas skončí nerozhodne. Tu však rozhodnutie už padlo 15. decembra," uviedol. To, že ďalších 290 dní chcú dotiahnuť bez dôvery parlamentu i občanov považuje za bezprecedentné.
„Protikorupčné, prodemokratické, proeurópske étosy tejto garnitúry budú do septembra zrovnané zemou. Urobia tým obrovskú službu populistom a extrémistom," tvrdí Rigó. Doplnil, že to, že sa to za trojmesačné poslanecké výplaty a štátnu podporu ich politických strán oplatí, nepotrebuje komentár. Pýta sa, prečo by práve pri odchode prejavovali politickú kultúru, keď im bola cudzia počas celého volebného obdobia.
17:47 Remišová: Predčasné parlamentné voľby rozhodnú o osude Slovenska
Predčasné parlamentné voľby rozhodnú o osude Slovenska. Budú o tom, či sa krajina vydá cestou korupcie a postupného úpadku alebo bude bojovať za spravodlivosť, slobodu a prosperitu. Vyhlásila to predsedníčka Za ľudí a dočasne poverená ministerka investícií Veronika Remišová v reakcii na schválenie termínu predčasných volieb.
"Predčasné voľby Slovensku nikdy nič dobré nepriniesli, ale po povalení vlády SaS, Smerom/Hlasom a extrémistami a po odmietnutí SaS podporiť novú vládu, je to, žiaľ, jediná schodná cesta," uviedla Remišová v stanovisku. Slovensko podľa nej potrebuje víziu, aby mali ľudia vyššiu životnú úroveň a bolo úspešnou a prosperujúcou krajinou. "Drvivá väčšina politikov rozmýšľa veľmi obmedzene pár mesiacov dopredu, prípadne navrhuje zvyšovanie nejakých sociálnych dávok. Sociálna pomoc je dôležitá v čase krízy, ale energetická kríza aj inflácia postupne skončia a politika nemôže byť neustále v zakliatí kríz," dodala.
17:30 Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra
Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 30. septembra. Rozhodli o tom v utorok poslanci Národnej rady SR, keď za hlasovalo 92 poslancov, proti bolo 54 a dvaja sa zdržali. Predseda NR SR ich má vyhlásiť najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní pred dňom ich konania. Na septembrovom termíne predčasných parlamentných volieb sa v nedeľu 22. januára dohodli bývalí koaliční partneri – hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Sme rodina, strana Sloboda a Solidarita (SaS) a Za ľudí.
Zmenu ústavného zákona, aby volebné obdobie bolo možné skrátiť uznesením, poslanci schválili minulý týždeň. Návrh uznesenia môže v budúcnosti predložiť najmenej pätina poslancov. Skrátené volebné obdobie uplynie dňom konania volieb do Národnej rady. Na schválení uznesenia o skrátení volebného obdobia sa musí podieľať 90 hlasov, čiže kvalifikovaná trojpätinová väčšina všetkých poslancov.
Za prijatie uznesenia hlasovali poslanci hnutia OĽaNO, Sme rodina a strany SaS. Z nezaradených poslancov hlasovali za návrh členovia občiansko-demokratickej platformy i poslanci strany Za ľudí Jana Žitňanská, Juraj Šeliga a Miriam Šuteková. Taktiež súhlasil i nezaradený poslanec Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), Martin Čepček, Katarína Hatráková, Miroslav Kollár (Modrá koalícia), Martin Borguľa a Martin Klus.
Proti bol poslanecký klub strany Smer – sociálna demokracia, nezaradení poslanci strany Hlas – sociálna demokracia, nezaradení poslanci strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, nezaradení poslanci hnutia Republika a strany Život – Národná strana. Hlasovania sa zdržali nezaradený poslanec Patrick Linhart a nezaradená poslankyňa Slavěna Vorobelová.
Tabuľa s výsledkom hlasovania o predčasných voľbách počas 82. schôdze NR SR v Bratislave 31. januára 2023. Predčasné voľby do Národnej rady SR sa budú konať 30. septembra tohto roka. Vyplýva to z uznesenia o skrátení volebného obdobia, ktoré poslanci odsúhlasili v utorkovom hlasovaní. Foto: Martin Baumann/TASR
17:21 Pozmeňujúce návrhy Fica a Pellegriniho neprešli
V súvislosti s uznesením o skrátení volebného obdobia predložil pozmeňujúci návrh nezaradený poslanec NR SR Peter Pellegrini (Hlas-SD), ktorý plénum neschválilo. Požadoval, aby sa predčasné parlamentné voľby uskutočnili 24. júna. „Ponechanie nefunkčných ústavných orgánov na mimoriadne dlhú dobu zvlášť v čase, keď je potrebné dodržiavať vládou stanovené míľniky pri čerpaní z Plánu obnovy je hazardom so Slovenskom. Lehota ničím neprospieva ani samotnej demokracii, práve naopak, dáva priestor na využitie volebnej korupcie, manipulácie s občanmi, populizmu, polarizácii spoločnosti a rastu extrému," argumentoval v návrhu Pellegrini.
Pozmeňujúci návrh predložil i poslanec Robert Fico (Smer-SD), ktorý požadoval, aby sa predčasné parlamentné voľby konali už 27. mája. Jeho návrh taktiež v parlamente neprešiel. „Keďže vláda bola odvolaná rozhodnutím prezidentky zo 16. decembra 2022 a bola poverená vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády, je potrebné uskutočniť predčasné voľby v čo najkratšom termíne, aby bol zabezpečený riadny chod ústavných orgánov. Z tohto hľadiska nie je žiaden dôvod na termín 30. september," uviedol Fico. Dodal, že vláda nemá legitimitu vládnuť ďalších desať mesiacov a septembrový termín nie je vhodným ani z hľadiska prípravy návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024.
Na snímke poslanci NR SR po schválení termínu predčasných parlamentných volieb na 30. septembra 2023 sprava Robert Fico, podpredseda parlamentu Juraj Blanár, Ľubomír Vážny, Dušan Jarjabek a Ladislav Kamenický (všetci Smer) poèas 82. schôdze NR SR v Bratislave 31. januára 2023. Foto: Martin Baumann/TASR
Poslanci neschválili ani pozmeňujúci návrh poslanca Borisa Suska (Smer-SD). Jeho cieľom bolo, aby si NR SR vyhradila rozhodovanie o schválení stanovísk Slovenskej republiky na parlamentnej schôdzi podľa zákona o rokovacom poriadku NR SR v záležitostiach, o ktorých bude rokovať Európska únia. Zároveň za účelom realizácie základného vzťahu medzi parlamentom a vládou sa navrhovalo priebežné vykonávanie kontrolnej činnosti NR SR, výborov a poslancov vo vzťahu k dočasne poverenej vláde s obmedzenou pôsobnosťou, vedúcim ústredných orgánov štátnej správy v súvislosti s okamžitou realizáciou opatrení na posilnenie odolnosti hospodárstva, verejnej sféry a obyvateľov voči kumulujúcim sa krízovým faktorom a s dodržiavaním ústavného režimu výkonu obmedzenej pôsobnosti dočasne poverenej vlády po jej vyslovení nedôvery. „Navrhovalo sa tiež zdržanie sa nerešpektovania ústavných obmedzení pôsobnosti dočasne poverenej vlády typu prípravy a uskutočňovania zásadných zmien v organizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, predovšetkým formou redukcie poskytovanej zdravotnej starostlivosti a rušenia nemocníc v jednotlivých regiónoch Slovenska," tvrdí Susko.
13:58 Dialóg demokratov za okrúhlym stolom sa v stredu 1. februára neuskutoční, uviedol Čekovský
Dialóg demokratov za okrúhlym stolom sa v stredu 1. februára neuskutoční. Prostredníctvom tlačovej správy o tom dnes informoval nezaradený poslanec z občiansko-demokratickej platformy Kristián Čekovský. Dodal, že pokiaľ sa nerozhodne otázka predčasných parlamentných volieb, politické subjekty nemajú jasno vo svojom ďalšom postupe. „Minulý týždeň avizovala Demokratická platforma na stredu 1. februára zvolanie okrúhleho stola demokratov a strán, ktoré sa hlásia k demokratickému, proeurópskemu, antikorupčnému a reformnému smerovaniu Slovenska. Vzápätí prišlo v Národnej rade SR k presunutiu hlasovania o predčasných voľbách, zajtrajší termín preto viacerí pozvaní považujú za predčasný," uviedol Čekovský.
Zároveň dodal, že ešte nejasnejšou môže byť situácia, pokiaľ na dnešnom hlasovaní parlament nepríjme žiadne uznesenie o termíne predčasných parlamentných volieb. „Preto iniciátori dialógu demokratov za okrúhlym stolom odkladajú jeho zvolanie na vhodnejší termín, na ktorom bude zhoda. Za pravdepodobný termín považujeme polovicu februára a budeme o ňom včas informovať," tvrdí poslanec.
13:46 Poslanci neschválili program schôdze, popoludní bude mimoriadne rokovanie
Poslanci neschválili program 81. schôdze Národnej rady (NR) SR. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) rokovanie ukončil. Avizoval zvolanie mimoriadnej schôdze ešte v utorok popoludní, aby na nej poslanci rozhodli o termíne predčasných volieb. "Zvolám mimo harmonogram novú schôdzu s jedným bodom programu, bude to o 17.00 h a bude sa hlasovať o uznesení o možnosti predčasných volieb," uviedol.
Po hlasovaní má byť polhodinová prestávka a následne sa má zísť grémium. Dohodnúť sa podľa jeho slov majú na tom, ktoré body z 81. schôdze zaradia na novú schôdzu a pokúsia sa ju otvoriť na ďalší deň.
13:20 Poslanci Smeru-SD nezahlasujú za 30. september ako termín volieb
Ani jeden z 27 poslancov Národnej rady (NR) SR za Smer-SD nebude hlasovať za 30. september ako termín predčasných parlamentných volieb. Potvrdil to šéf Smeru-SD Robert Fico. Strana žiada voľby v máji alebo júni, čo považuje za racionálne z hľadiska prípravy programového vyhlásenia vlády i rozpočtu. Vláda s obmedzenými kompetenciami bez mandátu nemôže podľa Fica vládnuť ďalšie mesiace.
Fico tvrdí, že dočasne poverená vláda nemôže prijímať niektoré zákony, preto sa do parlamentu dostali ako poslanecké návrhy, čo je v rozpore s Ústavou SR. "Na niektoré návrhy, ktoré by vláda predkladala, by potrebovala poverenie, pretože je v demisii, preto sa predstavitelia vlády rozhodli, že budú obchádzať ústavu a cez individuálne poslanecké návrhy sa pokúsia dostať do NR SR návrhy zákonov, ktoré by tam inak nemohli byť," vyhlásil na utorkovej tlačovej konferencii. Nie je podľa neho možné rokovať v NR SR napríklad o prevodoch podielov Východoslovenskej energetiky. "Na toto nemá vláda žiadne poverenie," dodal.
Šéf Smeru-SD upozornil, že pokiaľ by sa nepodarilo schváliť žiaden z termínov, okamžite sa dá prísť s novým návrhom uznesenia a hlasovať o termínoch opäť. Na odvolanú vládu treba podľa jeho slov vyvíjať tlak. Zopakoval tiež, že predstavitelia dočasne poverenej vlády chcú urobiť všetko pre to, aby dostali opozičných lídrov a nominantov pod tlak trestného práva v podobe obvinení, žalôb či návrhov na vzatie do väzby.
13:16 Začala sa 81. schôdza, poslanci majú rozhodnúť o termíne volieb
Začala sa 81. schôdza Národnej rady (NR) SR. Poslanci by mali popoludní o 17.00 h rozhodnúť o termíne predčasných volieb. Koalícia predložila uznesenie o skrátení volebného obdobia s termínom volieb 30. septembra. Nezaradení poslanci z Hlasu-SD navrhli termín na 24. júna a Smer-SD už na 27. mája.
Program schôdze má viac ako 100 bodov. Okrem termínu volieb by mali poslanci rozhodnúť napríklad o novele exekučného poriadku či o vládnej novele zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.
Venovať by sa mali aj viacerým návrhom, ktoré vetovala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Medzi nimi napríklad zákonu o ochrane ovzdušia či novele cestného zákona. Na opätovné prerokovanie vrátila aj zákon o dani z osobitnej stavby, ktorým sa má zdaniť tranzitný plynovod spoločnosti eustream sadzbou 6 000 eur za kilometer.
Na programe je aj novela Ústavy SR z dielne Petra Pčolinského. Týka sa skrátenia volebného obdobia parlamentu, ráta aj s možnosťou referenda k tejto otázke.
Poslanci z OĽaNO zas navrhli odmenu za účasť na parlamentných voľbách formou zľavy desať percent z poplatkov štátu či zníženie kvóra pri miestnom referende. V novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva navrhujú tiež znížiť započítanie prednostných hlasov vo voľbách do NR SR a vo voľbách do Európskeho parlamentu z troch percent na jedno percento, legislatívne upraviť prezidentské voľby poštou či zabezpečiť distribúciu zoznamu kandidátov do domácností aj vo voľbách do orgánov samosprávy.
Definitívne by mali na tejto schôdzi poslanci rozhodnúť aj o novele zákona o energetike či o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. V druhom čítaní je aj novela zákona o integrovanom záchrannom systéme. Ráta s posilnením pôsobnosti Ministerstva vnútra SR na strategickej úrovni riadenia a koordinácie jednotlivých zložiek. Policajný zbor by sa mal začleniť medzi základné záchranné zložky tohto systému. Novela by mala umožniť vznik integrovaných bezpečnostných centier.
08:32 Plénum má v podvečer hlasovať o návrhu na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia
Plénum Národnej rady SR má v utorok o 17:00 hlasovať o návrhu na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia. Má sa tak skrátiť aj práve prebiehajúce ôsme volebné obdobie so začiatkom v roku 2020. Ako uviedol za predkladateľov návrhu poslanec Lukáš Kyselica (OĽaNO), predčasné voľby navrhujú na 30. septembra a predseda NR SR ich má vyhlásiť najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní pred dňom ich konania. Na septembrovom termíne predčasných parlamentných volieb sa v nedeľu 22. januára dohodli bývalí koaliční partneri - hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Sme rodina, strana Sloboda a Solidarita a Za ľudí. Zmenu ústavného zákona, aby volebné obdobie bolo možné skrátiť uznesením, poslanci schválili minulý týždeň.
Uznesením NR SR sa taktiež určí čas konania predčasných parlamentných volieb a jeho návrh môže predložiť najmenej pätina poslancov. Skrátené volebné obdobie uplynie dňom konania volieb do Národnej rady. Na schválení uznesenia o skrátení volebného obdobia sa musí podieľať 90 hlasov, čiže kvalifikovaná trojpätinová väčšiny všetkých poslancov.
V súvislosti s uznesení o skrátení volebného obdobia predložil pozmeňujúci návrh nezaradený poslanec NR SR Peter Pellegrini (Hlas-SD). Požaduje, aby sa predčasné parlamentné voľby uskutočnili 24. júna. „Ponechanie nefunkčných ústavných orgánov na mimoriadne dlhú dobu zvlášť v čase, keď je potrebné dodržiavať vládou stanovené míľniky pri čerpaní z Plánu obnovy je hazardom so Slovenskom. Lehota ničím neprospieva ani samotnej demokracii, práve naopak dáva priestor na využitie volebnej korupcie, manipulácie s občanmi, populizmu, polarizácii spoločnosti a rastu extrému," argumentuje v návrhu Pellegrini.
Pozmeňujúci návrh predložil i poslanec Robert Fico (Smer-SD), ktorý požaduje, aby sa predčasné parlamentné voľby konali už 27. mája. „Keďže vláda bola odvolaná rozhodnutím prezidentky zo 16. decembra 2022 a bola poverená vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády, je potrebné uskutočniť predčasné voľby v čo najkratšom termíne, aby bol zabezpečený riadny chod ústavných orgánov. Z tohto hľadiska nie je žiaden dôvod na termín 30. september," uviedol Fico. Dodal, že vláda nemá legitimitu vládnuť ďalších desať mesiacov a septembrový termín nie je vhodným ani z hľadiska prípravy návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024.
Hnutie Sme rodina deklarovalo, že podporí májový, júnový aj septembrový termín. „Myslíme si, že lepšie by boli voľby v júni, ale musíme nájsť 90 poslancov. Ak ich nenájdeme na jún, musíme sa snažiť nájsť 90 poslancov na september,“ uviedol predseda hnutia Boris Kollár. Ak by sa ani to nepodarilo, budú voľby v riadnom termíne vo februári 2024 a dovtedy bude úradnícka vláda. Hnutie OĽaNO zahlasuje len za 30. september, na ktorom sa predstavitelia bývalej koalície vrátane SaS dohodli na rokovaní.
Poslanci vo štvrtok večer ukončili diskusiu k uzneseniu o skrátení volebného obdobia. Určí sa ním termín predčasných parlamentných volieb. Návrh uznesenia hovorí o 30. septembri, na čom sa dohodli strany bývalej koalície.
Podpredseda NR SR Gábor Grendel (OĽaNO) zároveň ukončil 78. schôdzu. V piatok (27. januára) už poslanci nebudú rokovať. Hlasovať o uznesení budú podľa dohody v utorok (31. januára) o 17.00 h v rámci ďalšej riadnej schôdze. Na schválenie uznesenia treba 90 hlasov.
V rámci diskusie odkázal šéf ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO) opozícii, aby zabudla na termín predčasných volieb v máji alebo júni. Pripomenul, že september je výsledkom kompromisu strán bývalej koalície, keďže niektorí spočiatku odmietali aj predčasné voľby. Ak by nebol kompromis na septembri, nepodarilo by sa podľa neho schváliť zmenu Ústavy SR. Dodal, že jemu osobne by úradnícka vláda neprekážala.
Počas dňa pribudli k uzneseniu pozmeňujúce návrhy. Smer-SD chce voľby 27. mája, Hlas-SD ich žiada na 24. júna. Sme rodina opakovane deklaruje, že podporí aj tieto termíny. Boris Susko (Smer-SD) zároveň prišiel s návrhom, ktorý sa týka napríklad kontrolnej činnosti parlamentu vo vzťahu k dočasne poverenej vláde.
18:32 Svrček predložil návrh, aby sa mohli voľby vyhlásiť už 242 dní vopred
Poslanec Miloš Svrček (Sme rodina) chce zmeniť lehotu na vyhlásenie parlamentných volieb. K uzneseniu o skrátení volebného obdobia predložil pozmeňujúci návrh, ktorý by umožnil vyhlásiť voľby už 242 dní predo dňom ich konania. Predčasné voľby by sa podľa neho dali vyhlásiť od 1. februára. Pozmeňujúci návrh podal aj Boris Susko (Smer-SD). Týka sa napríklad kontrolnej činnosti parlamentu vo vzťahu k dočasne poverenej vláde.
Predložený návrh uznesenia hovorí o tom, že predseda NR SR má vyhlásiť voľby najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní predo dňom ich konania. Zdôrazňuje potrebu dohodnúť sa na termíne volieb, pretože úradnícka vláda podľa neho nemá zdroj moci od občanov. Za ideálny termín považuje máj.
Svrčekov návrh prekvapil predsedu ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka (OĽANO). Ide podľa neho mimo rámca diskusií strán bývalej koalície. Pôvodný termín podľa neho zabezpečuje "fair play" pre najbližšie aj skrátené voľby.
15:46 Pellegrini vyzval SaS, aby podporila skorší termín predčasných volieb
Predseda strany Hlas Peter Pellegrini vyzval stranu Sloboda a Solidarita (SaS), aby podporila čo najskorší termín predčasných volieb. Ako ďalej uviedol v pléne Národnej rady, SaS by podľa neho nemala predlžovať „marazmus vlády" dočasne povereného premiéra SR Eduarda Hegera a exministra financií a poslanca NR SR Igora Matoviča (obaja OĽaNO) až do konca septembra. „Postoju SaS ľudia ani pri najlepšej vôli nemôžu rozumieť. Najprv pomôžu Hlasu-SD odvolať vládu a potom tú istú vládu, ibaže bez množstva právomocí, chcú držať pri vláde čo najdlhšie. Čo má na SaS Igor Matovič, že ju takto drží pod krkom?" spýtal sa Pellegrini.
Predseda Hlasu ďalej v tlačovej správe uviedol, že práve liberáli z SaS rozhodnú o termíne predčasných parlamentných volieb. „S jej hlasmi by prešiel júnový termín volieb aj napriek odporu Matoviča. Vyzývam preto SaS, aby sa vrátila k zdravému rozumu, o ktorom toľko hovorí, a pomohla schváliť voľby už v júni," vyzval Pellegrini.
Strana Hlas zároveň pokladá za nemožné, aby nová vláda pri septembrovom termíne volieb predložila zodpovedný návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. „No nielen tento rok, ale po každých jedných voľbách by sa tento problém opakoval. SaS sa hrdí tým, aká je rozpočtovo zodpovedná strana. Tak nech sa páči, nech svoju zodpovednosť voči Slovensku prejavia pri hlasovaní o termíne volieb," tvrdí Pellegrini.
11:54 Hlas žiada pozmeňujúcim návrhom predčasné voľby 24. júna
Strana Hlas podala pozmeňujúci návrh k uzneseniu o skrátení volebného obdobia, aby sa predčasné voľby do Národnej rady SR konali 24. júna. „Je absolútne neprijateľné, aby vláda bez akéhokoľvek mandátu a bez dôvery vládla desať mesiacov po svojom odvolaní. Dodnes neponúkla jediný dôvod, prečo by septembrové voľby boli dobrým riešením pre ľudí a pre Slovensko. Nikdy v histórii nebola potreba zodpovednej a kompetentnej vlády taká naliehavejšia ako dnes," uviedol v tlačovej správe predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini.
Dodal, že termín 24. júna poskytuje dostatočný čas na korektnú prípravu volieb a taktiež dáva dostatočný čas novej vláde, aby pripravila štátny rozpočet na rok 2024. „Dáva priestor aj kandidujúcim politickým stranám, aby ľuďom predstavili svoje plány o lepšej budúcnosti Slovenska, pretože práve o tom budú najbližšie voľby. Hlas-SD takýto plán má a v prípade dôvery od ľudí je pripravený ho naplniť," povedal Pellegrini.
11:42 Fico navrhol voľby 27. mája, nevidí dôvod na septembrový termín
Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico navrhol termín konania predčasných volieb na 27. mája 2023. Odmieta ich konanie až koncom septembra. Poukázal na to, že vláda ešte koncom decembra stratila dôveru v parlamente, je len dočasne poverená výkonom funkcie a nemôže vládnuť až do jesene.
"Neexistujú žiadne dôvody na termín volieb 30. septembra," vyhlásil Fico s tým, že na krízové situácie treba reagovať rýchlym vyhlásením predčasných volieb. "Musím oznámiť, že my tento termín nepovažujeme za akceptovateľný a podávame pozmeňujúci návrh na termín konania predčasných parlamentných volieb 27. mája 2023," uviedol Fico s tým, že už júnový termín bol veľký kompromis a september je nezmysel.
Šéf Smeru-SD tvrdí, že vláda dostala krajinu do rozvratu a nie je preto možné, aby žiadala o mandát až do 30. septembra s tým, že "ešte oznamuje opozícii, že to potrebuje na to, aby ju pozatvárala". Dodal, že súčasný kabinet je len dočasne poverený. Opozícia tak podľa neho už nemá ani možnosť využiť v parlamente právo podať návrh na vyslovenie nedôvery vláde, keďže jej už vyslovená bola.
Fico na štvrtkovej tlačovej konferencii zdôraznil, že šéf OĽaNO Igor Matovič "priamo riadi ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý priamo riadi špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Zadáva im úlohy a táto trojčlenná zločinecká skupina má za posledné dva roky na svedomí hrubé porušovanie ľudských práv". Zopakoval, že vyšetrovatelia mali dostať politické zadanie zlikvidovať opozíciu. Avizuje "obrovskú medzinárodnú ofenzívu".
Poukázal aj na to, že prezidentka SR Zuzana Čaputová nezakročila proti avizovanému septembrovému termínu predčasných parlamentných volieb. "Pridala sa na stranu vládnej koalície, pokiaľ ide o útok na paragraf 363 Trestného poriadku a oznamuje, že ide podať návrh na Ústavný súd SR, aby posúdil ústavnosť ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR," zdôraznil Fico.
V tejto súvislosti kritizoval aj stredajšiu (25. 1.) tlačovú konferenciu prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. "Partia, ktorá včera sedela na tlačovej konferencii, je organizovaná zločinecká skupina," podotkol. Lipšic bude podľa jeho slov musieť okamžite po zmene vlády odísť z Úradu špeciálnej prokuratúry.
Hovorí o vysokej miere neprofesionality vládnej koalície. Tvrdí, že Slovensku prepadne množstvo financií z eurofondov pre nedostatočné čerpanie, poukázal pritom aj na aktuálnu energetickú krízu a verejný dlh. Kritizuje i vyjadrenia predstaviteľov koalície, že orgány činné v trestnom konaní potrebujú čas do septembra dokončiť niektoré kauzy. Podľa Fica sa aj takto priznávajú k zasahovaniu do vyšetrovania a k zneužívaniu trestného práva v politickom boji. Opätovne vládnej koalícii vyčítal i to, že sa do novely ústavy nedostala možnosť rozhodnúť o skrátení volebného obdobia referendom.
Igor Matovič (OĽaNO) označil Fica za skorumpovaného zlodeja. Tvrdí, že vládna koalícia len rozviala ruky orgánom činným v trestnom konaní a dala im slobodu, ktorú im predchádzajúca vláda vzala. Milan Kuriak (OĽaNO) tvrdí, že vláda za posledné tri roky urobila pre Slovensko viac než tie predchádzajúce. Skonštatoval, že keby mala k dispozícii 12 rokov vládnutia a také podmienky, ako mal Smer-SD, Slovensko by vyzeralo úplne inak.
10:38 Do diskusie o skrátení volebného obdobia sa prihlásilo 13 rečníkov písomne
Do diskusie o uznesení o skrátení volebného obdobia Národnej rady (NR) SR sa písomne prihlásilo 13 rečníkov. Návrh uznesenia predniesol Lukáš Kyselica (OĽaNO), predložili ho poslanci OĽaNO vrátane odídencov a Sme rodina. Prijatím uznesenia by sa skrátilo volebné obdobie začaté v roku 2020 tak, že predčasné voľby do NR SR by boli 30. septembra 2023. Uznesenie tiež hovorí o tom, že predseda parlamentu má vyhlásiť parlamentné voľby najskôr 130 a najneskôr 110 dní pred ich konaním.
Z písomne prihlásených rečníkov sú dvaja za poslanecký klub - Robert Fico za Smer-SD a Igor Matovič za OĽaNO. Rečniť môžu podľa rokovacieho poriadku 30 minút. Zvyšní písomne prihlásení môžu hovoriť najviac 20 minút. Poslanci môžu reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty.
Kedykoľvek môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR. Predseda vlády a šéf parlamentu môžu rečniť bez obmedzenia, podpredsedovia parlamentu a členovia vlády najviac 20 minút. "V prípade prerokovania návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády dĺžka rečníckeho času tohto člena vlády nie je obmedzená," píše sa v rokovacom poriadku NR SR. Po písomne prihlásených poslancoch sa budú môcť zákonodarcovia do diskusie prihlásiť aj ústne.
Parlament v stredu (25. 1.) schválil zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátiť volebné obdobie parlamentu bude možné uznesením, na ktorého schválenie bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov.
10:00 Poslanci pokračujú v rokovaní, venujú sa termínu predčasných volieb
Pokračuje 78. schôdza Národnej rady SR. V úvode 18. rokovacieho dňa do programu pribudol návrh uznesenia o skrátení volebného obdobia parlamentu. Hlasovať o ňom majú v utorok (31. 1.) o 17.00 h.
Koalícia navrhuje termín volieb na 30. septembra. Opozícia tento termín odmieta. Nezaradení poslanci z Hlasu avizovali, že predložia návrh na zmenu termínu, a to na 30. júna. Smer aj to považuje za neskorý termín, navrhovať chce 20. máj.
Štvrtková tradičná hodina otázok popoludní nebude, pretože neboli položené žiadne otázky.
STREDA
15:50 Prezidentka podpísala zmenu ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami
Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala schválenú zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Skrátiť volebné obdobie parlamentu bude podľa novely možné uznesením, na ktorého schválenie bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov. Zákonodarcovia zmenu schválili v stredu.
Poslanci rokovali o zmene ústavy po tom, ako v závere minulého roka parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽaNO). Predstavitelia bývalej štvorkoalície sa už dohodli aj na možnom termíne predčasných volieb 30. septembra. Na skrátenie volebného obdobia parlamentu bolo však podľa nálezu Ústavného súdu SR potrebné upraviť ústavu, aby bol takýto krok ústavne konformný.
13:42 Krajniak považuje novelu ústavy za rozumné riešenie, Budaj za prehru
Stredajšie schválenie novely ústavy umožňujúcej skrátiť volebné obdobie považuje dočasne poverený minister práce a podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak za rozumné riešenie. "Je to úspech v tom zmysle, že chaos, ktorý tu v poslednom období vládol, sa bude dať civilizovaným spôsobom ukončiť," uviedol po rokovaní vlády.
Predpokladá, že vo štvrtok (26. 1.) sa v pléne parlamentu objaví viacero návrhov na termín volieb. O tom, ktorý z nich má najväčšiu šancu na prijatie špekulovať nechcel. Myslí si, že v priebehu nasledujúcich hodín sa ešte bude debatovať o možnom konsenze na termíne predčasných volieb. "My v Sme rodina zahlasujeme za každý návrh termínu, či už skorší, alebo ten najneskorší," dodal Krajniak.
Naopak, za žiadnu výhru rozhodnutie parlamentu nepovažuje dočasne poverená ministerka pre investície Veronika Remišová (Za ľudí). "Sú to otvorené dvere pre každú zostavu, ktorá prehrá voľby, aby mohla rozoštvávať spoločnosť a snažila sa o to, aby vláda nevydržala celé vládne obdobie," uviedla. Deklarovala, že Za ľudí budú kandidovať vo voľbách, na otázku možného spájania sa s inými politickými subjektmi povedala, že "diskutuje so všetkými relevantnými partnermi a má záujem spájať sily".
Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) považuje skrátenie vlastného volebného obdobia za prehru. V politických stranách, ktoré boli súčasťou ústavnej väčšiny, by mala vyvolať sebareflexiu. "To je chvíľa, ktorá si predovšetkým vyžaduje sebareflexiu demokratických politikov a voličov. Očakávam výsledky sebareflexie a rád podporím tých demokratov, ktorí jej budú schopní," povedal Budaj. Zároveň dodal, že nevie, či bude v nadchádzajúcich predčasných voľbách kandidovať.
Dočasne poverený šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) rešpektuje rozhodnutie parlamentu. Je to podľa neho v súlade s dohodami, ktoré štyri bývalé koaličné strany spravili. Verí, že pri hlasovaní o termíne predčasných volieb sa dodrží 30. september.
Hlasovanie v parlamente považuje dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) za úspech. Dôležitý podľa neho bude budúci týždeň, keď sa bude hlasovať o termíne predčasných volieb.
12:53 Fico: Smer-SD navrhne termín predčasných volieb na 20. mája
Opozičný Smer-SD navrhne termín predčasných volieb do Národnej rady SR na 20. mája. Naďalej odmieta konanie volieb až v septembri. Uviedol to predseda Smeru-SD Robert Fico na stredajšej tlačovej konferencii. "Termín 20. máj je ideálny pre všetkých aj preto, lebo v lete by sa vláda mohla sústrediť na spracovanie nového štátneho rozpočtu, ktorý musí prejsť radikálnymi zmenami. Leto by sa dalo využiť aj na rokovanie o novom programovom vyhlásení vlády," skonštatoval. Poznamenal, že už júnový termín je neskoro a pripomenul, že vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) stratila dôveru ešte v závere roka. Smer-SD podľa jeho slov podporí aj iný skorší termín pred 30. júnom v prípade, že ich termín neprejde.
Fico zároveň kritizoval, že do novely ústavy v súvislosti so skrátením volebného obdobia sa nedostala možnosť referenda. Poukázal na článok ústavy o tom, že suverénom štátnej moci je ľud a že sú to občania, ktorí túto štátnu moc vykonávajú prostredníctvom zvolených zástupcov alebo priamo. "Pre nás je referendum sväté právo ľudí," podčiarkol. Trvá na tom, že občania by mali mať možnosť rozhodnúť o predčasných voľbách v referende.
O termíne predčasných volieb by mohol parlament rokovať už vo štvrtok (26. 1.). V stredu poslanci odsúhlasili novelu ústavy, po ktorej bude možné skrátiť volebné obdobie parlamentu uznesením.
12:38 Ak bude Hlas súčasťou vlády, navrhne umožniť predčasné voľby aj referendom
Ak bude strana Hlas-SD súčasťou vlády, bude iniciovať zmenu Ústavy SR tak, aby občania mohli skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom. Strana zároveň víta, že sa podarilo zmenou ústavy aspoň nejakým spôsobom skrátiť volebné obdobie Národnej rady SR. "Ak občan moc dáva, má ju právo aj brať," uviedol v stanovisku strany líder Hlasu-SD Peter Pellegrini. "Toto právo ľuďom jednoznačne patrí, a preto sa ho v budúcnosti pokúsime presadiť aj do ústavy," doplnil.
Za zásadné zlyhanie vládnych strán a ďalšie obmedzenie slovenskej demokracie považuje Pellegrini to, že dosluhujúca koalícia nevypočula "želanie ľudí, aby mohli sami rozhodovať o konci vlády".
12:33 Premiér: Ústavná zmena je naplnením prvého kroku dohody o predčasných voľbách
Schválenie zmeny Ústavy SR vníma dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) ako naplnenie prvého kroku dohody o predčasných voľbách. Verí, že parlament zároveň čo najskôr určí aj termín ich konania. Konštatuje to na sociálnej sieti.
Najvyššou prioritou na zostávajúce mesiace do termínu predčasných volieb bude pre neho distribúcia pomoci v energetickej kríze. Pokračovať chce tiež v implementácii reforiem plánu obnovy. "Na Slovensko smerujú nebývalé investície, ktoré zvýšia kvalitu života v mnohých oblastiach od zdravotníctva, vzdelávania po infraštruktúru," pripomenul Heger.
12:06 Poslanci majú rokovať o uznesení k predčasným voľbám vo štvrtok
O uznesení, ktorým sa má skrátiť volebné obdobie parlamentu, majú poslanci rokovať vo štvrtok. Informoval o tom v pléne NR SR predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Uznesením sa má určiť termín predčasných parlamentných volieb. Strany bývalej koalície sa dohodli, že by mali byť 30. septembra.
Vo štvrtok o 10.00 h by mali poslanci zaradiť do programu schôdze návrh uznesenia. Hlasovať o ňom by sa mohlo podľa Kollára v utorok (31. 1.).
11:40 Poslanci schválili zmenu ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami
Poslanci Národnej rady SR schválili zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátiť volebné obdobie parlamentu bude možné uznesením, na ktoré bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov.
Za hlasovalo 92 poslancov, proti bolo 44 a zdržalo sa 11 poslancov. Zároveň sa bude nová právna úprava vzťahovať aj na práve prebiehajúce volebné obdobie, teda bude možné skrátiť aj ôsme volebné obdobie. Predkladateľmi návrhu sú poslanci hnutia Sme rodina Miloš Svrček a Petra Hajšelová.
Poslanci Sme rodina v návrhu požadovali, aby sa volebné obdobie mohlo skrátiť i referendom. Takáto možnosť však nebude možná, keďže plénum schválilo pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej (SaS), Michala Šipoša (OĽaNO), Miloša Svrčeka (Sme rodina) a nezaradeného poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), na ktorom sa v nedeľu 22. januára dohodli bývalí koaliční partneri. Za pozmeňujúci návrh hlasovalo 92 poslancov, proti bolo 52 a zdržali sa traja poslanci.
„Navrhujeme, aby toto skrátenie nešlo ani cez ústavný zákon, ani cez referendum, ale cez uznesenie NR SR, na ktoré bude potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Poistkou, aby sa takéto uznesenie politicky nezneužívalo, je, že podanie takéhoto návrhu bude môcť podať len skupina poslancov, ktorých je najmenej jedna pätina, čiže 30 poslancov," uviedla Kolíková. V samotnom uznesení sa bude určovať i presný termín vykonania volieb a súčasťou bude i obdobie, v ktorom bude predseda NR SR vyhlasovať parlamentné voľby. Účinnosť nadobúda dňom vyhlásenia.
Schválený pozmeňujúci návrh zároveň obsahuje aj zakotvenie princípu pomerného zastúpenia a jedného volebného obvodu v ústave. Na zmenu volebného systému bude tým pádom potrebná ústavná väčšina, čiže 90 hlasov poslancov namiesto súčasných 76. Išlo o podmienku hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti k predčasným voľbám. Cieľom má byť ochrana súčasného volebného systému pred prípadnými zmenami po parlamentných voľbách.
Poslanci rokovali o zmene ústavy potom, ako v závere minulého roka parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽANO). Predstavitelia bývalej štvorkoalície sa už dohodli aj na možnom termíne predčasných volieb 30. septembra. Na skrátenie volebného obdobia parlamentu bolo však podľa nálezu Ústavného súdu SR potrebné upraviť ústavu, aby bol takýto krok ústavne konformný.
11:12 Hlasovanie sa pre poradu klubov presunulo na 11.30 h
Poslanci Národnej rady SR sa zišli v stredu na hlasovaní o zmene Ústavy SR v súvislosti so skrátením volebného obdobia. Pred hlasovaním ešte predseda opozičného Smeru-SD požiadal o prestávku na poradu klubov. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) preto prerušil rokovanie do 11.30 h.
K novele počas diskusie predložili poslanci viacero pozmeňujúcich návrhov. Opozícia trvá na tom, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie parlamentu aj referendom. Strany bývalej štvorkoalície sa však pôvodne dohodli na pozmeňujúcom návrhu, ktorý s touto možnosťou neráta. Preferujú možnosť skrátiť volebné obdobie prijatím uznesenia 90 hlasmi poslancov.
Na program 78. schôdze mali aj niekoľko ďalších návrhov, presunuli ich však na ďalšiu riadnu schôdzu.
10:48 Budajova platforma podporí novelu ústavy aj voľby v septembri
Poslanci okolo Kristiána Čekovského z takzvanej Občiansko-demokratickej platformy s lídrom Jánom Budajom odmietajú pokusy na zmenu dohôd, ktoré sa uplynulé dni dosiahli medzi predstaviteľmi bývalej štvorkoalície. Podporia septembrový termín predčasných volieb. Dodajú aj hlasy na schválenie novely Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Avizovali to na stredajšej tlačovej konferencii.
Čekovský ozrejmil, že jeho poslanci podporia aj návrh na zakotvenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu v ústave. Považujú to za posilnenie demokratických inštitúcií. Čo sa týka možnosti skrátiť volebné obdobie parlamentu, podporia tú formu, na ktorej sa dohodla bývalá štvorkoalícia - teda aby bolo možné volebné obdobie skrátiť uznesením parlamentu, bez možnosti referenda o predčasných voľbách.
08:30 Poslanci budú v stredu hlasovať o novele ústavného zákona o skrátení volebného obdobia
Po schválení pozmeňujúceho návrhu z dielne bývalých koaličných partnerov bude možné skrátiť volebné obdobie NR SR uznesením. Zároveň sa bude nová právna úprava vzťahovať aj na práve plynúcej volebné obdobie.
„Navrhujeme, aby toto skrátenie nešlo ani cez ústavný zákon ani cez referendum, ale cez uznesenie NR SR, na ktoré bude potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov," uviedla Kolíková. V samotnom uznesení by sa mal určovať i presný termín vykonania volieb a obdobie, v ktorom bude predseda NR SR vyhlasovať parlamentné voľby.
Opozícia však nesúhlasí s pozmeňujúcim návrhom bývalých koaličných partnerov. Ako uviedol v utorok v pléne NR SR predseda strany Smer – sociálna demokracia Robert Fico, nepodporia ho preto, lebo neobsahuje možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR referendom. „Prídete do parlamentu, tváriac sa, že ste demokrati, a vypúšťate referendum ako možnosť skrátenia volebného obdobia. Idete zobrať ľuďom jedno základné ľudské právo, a to v priamom referende rozhodovať, či NR SR skončí skôr, alebo neskončí," povedal Fico. Dodal, že koalícia robí protiústavné kroky. Proti pozmeňujúcemu návrhu sú i strana Hlas – sociálna demokracia a hnutie Republika.
Plénum by malo hlasovať aj o pozmeňujúcom návrhu nezaradeného poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), nezaradeného poslanca Miroslava Kollára (Spolu – občianska demokracia) a viacerých poslancov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Požadujú ukotviť Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry v Ústave SR. Predkladatelia ich chcú ochrániť pred prípadným zrušením po ďalších parlamentných voľbách. Špecializovaný trestný súd by sa tak mal stať súčasťou sústavy súdov a Úrad špeciálnej prokuratúry osobitnou súčasťou v rámci prokuratúry.
Americká farmaceutická spoločnosť Pfizer zaznamenala v uplynulom štvrtom štvrťroku 2022 nárast zisku aj tržieb. Podporil ju dopyt po posilňovacích vakcínach proti ochoreniu COVID-19 a liekoch proti novému koronavírusu. Informujú o tom správy agentúry AP a RTTNews.
Pfizer v utorok oznámil, že jeho čistý zisk za tri mesiace do konca decembra 2022 vzrástol na päť miliárd dolárov (USD) (4,58 miliardy eur) alebo 0,87 USD na akciu z 3,39 miliardy USD alebo 0,59 USD/akcia vo štvrtom štvrťroku 2021.
Upravený zisk bez mimoriadnych položiek dosiahol v sledovanom období 1,14 USD na akciu, zatiaľ čo analytici predpovedali koncernu zisk 1,05 USD na akciu.
Tržby spoločnosti sa vo štvrtom štvrťroku zvýšili o 1,9 percenta na 24,29 miliardy USD z 23,84 miliardy USD rok predtým.
Pfizer však prekvapil Wall Street predpoveďou na tento rok, keďže očakáva pokles predaja svojich kľúčových produktov: vakcíny Comirnaty a lieku Paxlovid na ochorenie COVID-19.
Konkrétne Pfizer v utorok uviedol, že tržby z Comirnaty v tomto roku klesnú o 64 percenta na približne 13,5 miliardy USD a z Paxlovidu o 58 percent na približne osem miliárd USD.
V uplynulom štvrtom štvrťroku sa tržby z vakcíny Comirnaty podieľali takmer polovicou na celkových tržbách Pfizeru (24,29 miliardy USD). A Paxlovid priniesol spoločnosti ďalších 1,8 miliardy USD.
Pfizer odhaduje, že v aktuálnom roku 2023 sa bude jeho upravený zisk pohybovať medzi 3,25 a 3,45 USD na akciu. Analytici, ktorých oslovila spoločnosť FactSet, očakávajú v roku 2023 zisk 4,34 USD na akciu.
Od začiatku februára sa na Slovensku zavádza generálny pardon pre dlžníkov Sociálnej poisťovne. Ide o odpustenie povinnosti zaplatiť penále za podmienky, že dlžníci poisťovni uhradia dlžné poistné. Penále dlžníkom poisťovňa odpustí vtedy, ak zaplatia celú dlžnú sumu poistného najneskôr do 31. augusta tohto roka. Na zaplatenie celej istiny tak budú mať dlžníci Sociálnej poisťovne sedem mesiacov. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobúda účinnosť od 1. februára tohto roka.
Ako ešte v októbri minulého roka uviedla poslankyňa NR SR za hnutie Sme rodina Petra Hajšelová ako autorka tohto návrhu, generálny pardon sa týka takmer 1,07 milióna subjektov. Ide o 354-tisíc zamestnávateľov, takmer 500-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb a cez 218-tisíc fyzických osôb. Sociálna poisťovňa eviduje voči týmto subjektom penále v celkovej sume 885 miliónov eur a istinu vo výške 600 miliónov eur.
„Týka sa to všetkých dlhov, ktoré vznikli do leta minulého roka, keď sme stanovili dátum, aby nebolo možné po schválení generálneho pardonu špekulovať," povedal po rokovaní vlády minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).
Na rozdiel od minulosti bude podľa neho generálny pardon trvať oveľa dlhšie obdobie, a to sedem mesiacov. „Nikto sa nemusí báť, bude mať dostatok času na to, aby si dal dokopy všetky podklady a v prípade, že chce využiť generálny pardon, tak ho bude môcť využiť," dodal minister práce.
Viacerí vodiči na Slovensku už majú nové typy tabuliek s evidenčným číslom vozidla (EČV) a priebežne im na vyžiadanie prichádzajú ďalšie. Až do vyčerpania skladových zásob sa vydávajú aj tabuľky s pôvodným dizajnom. Prechodný stav by mal podľa odhadov potrvať do konca marca. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.
"Ak vlastník či prevádzkovateľ vozidla požiada o celoslovenskú tabuľku s evidenčným číslom s novým dizajnom, umožňujeme mu to. Nové tabuľky mu následne doručí kuriér. Viacerí vodiči na Slovensku už majú nové tabuľky a priebežne im na vyžiadanie prichádzajú ďalšie. Nové tabuľky budú doručené tiež každému, kto využije elektronické služby," priblížila hovorkyňa.
Informácie, ako postupovať, nájdu občania v popisoch k elektronickým službám "Žiadosť o zmenu držby alebo vlastníctva vozidla" a "Žiadosť o výmenu TEČ".
Od nového roka sa zaviedli celoslovenské evidenčné čísla vozidiel bez skratky okresu. Ruší sa tak aj dvojkrokový prepis vozidla. Kompletný prepis aj s vydaním nových dokladov bude možné urobiť na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte, pričom v prípade potreby sa budú doklady aj tabuľky zasielať kuriérom. Zmenil sa aj dizajn tabuliek.
Nové tabuľky sa vyrábajú v Banskej Bystrici v štátnej akciovej spoločnosti Automobilové opravovne MV SR. Rezort deklaruje, že za tabuľky bude platiť takmer o štvrtinu menej ako u externého dodávateľa. Za štyri roky by sa tak malo usporiť približne 4,8 milióna eur. Štát má navyše dosah na riadenie.
Právni experti OSN v utorok vyzvali na okamžité nezávislé vyšetrenie podozrení zo spáchania vojnových zločinov v Mali, ktoré sú pripisované jednotkám malijskej armády a žoldnierom z ruskej Vagnerovej skupiny.
Ako informovala agentúra AFP, experti OSN vo svojom vyhlásení zverejnenom v Ženeve uvádzajú, že od roku 2021 dostávajú alarmujúce správy o neprávostiach, ktorých sa údajne dopúšťajú malijské ozbrojené sily a ich spojenci na rôznych miestach západoafrického štátu Mali.
OSN v tejto súvislosti eviduje správy o popravách, masových hroboch, mučení, znásilňovaní a sexuálnom násilí, plienení, svojvoľnom zadržiavaní a násilných zmiznutiach osôb.
Experti uviedli, že sú obzvlášť znepokojení správami o masových popravách, ku ktorým došlo vlani v marci v dedine Moura v strednej časti Mali.
Podľa ich informácií "malijské sily v sprievode vojenského personálu, ktorý pravdepodobne patrí k Vagnerovej skupine, popravili v priebehu niekoľkých dní stovky ľudí". Väčšina obetí boli zrejme príslušníci miestnej etickej menšiny Fulani.
Organizácia Human Rights Watch (HRW) v súvislosti s krviprelievaním v Moure bila na poplach už v apríli minulého roka. Uviedla, že v tomto zrejme najhoršom samostatne spáchanom zverstve, ktoré bolo zaznamenané počas dlhoročného konfliktu v Mali, bolo zrejme zabitých okolo 300 civilistov. O prístup do danej lokality žiadali aj mierové sily OSN.
Experti OSN v utorok uviedli, že svoje obavy tlmočili aj priamo malijskej vláde. Deklarovali pri tom, že "využívanie žoldnierov, subjektov podobných žoldnierom a súkromných bezpečnostných a vojenských spoločností len zhoršuje špirálu násilia a beztrestnosti" v tejto veľkej západoafrickej krajine.
Vagnerovci, neslávne známa žoldnierska skupina založená v roku 2014 a spájaná s Kremľom, sa už zapojila do konfliktov v Afrike, Latinskej Amerike i na Blízkom východe, ako aj na Ukrajine.
Začiatkom januára ju Spojené štáty označili za nadnárodnú zločineckú organizáciu, čím ju zaradili do jedného radu s talianskymi mafiánskymi skupinami a japonským a ruským organizovaným zločinom.
Medzi expertmi, ktorí prišli s výzvou týkajúcou sa Mali, sú členovia pracovnej skupiny OSN pre využívanie žoldnierov a osobitní spravodajcovia pre problematiku mučenia a ochranu práv v čase boja proti terorizmu. Vymenovala ich Rada OSN pre ľudské práva, ale nevystupujú v mene OSN.
Bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro požiadal o šesťmesačné návštevnícke víza v Spojených štátoch, naznačujúc, že sa neplánuje tak skoro vrátiť domov, kde ho čakajú právne problémy.
O žiadosti ako prvý informoval denník The Financial Times s odvolaním sa na jeho imigračného právnika Felipeho Alexandreho. Právnická firma AG Immigration správu následne potvrdila aj agentúre The Associated Press.
Bolsonaro odišiel z Brazílie na Floridu 30. decembra, teda dva dni pred inauguráciou jeho nástupcu, Luiza Inácia Lulu da Silvu. Ceremoniál sa zaobišiel bez problémov, no o týždeň neskôr tisícky Bolsonarových podporovateľov vtrhli do budovy Kongresu v hlavnom meste Brazília a požadovali zvrátenie výsledkov volieb.
Proti Bolsonarovi vedú vyšetrovanie, či podnecoval nepokoje, ktoré 8. januára zasiahli hlavné mesto, a čelí aj niekoľkým ďalším vyšetrovaniam, v dôsledku ktorých ho môžu po návrate domov čakať právne problémy a prípadne by pre neho mohli znamenať aj zákaz ďalšej kandidatúry či horšie.
Poslanci neschválili program 81. schôdze Národnej rady (NR) SR. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) rokovanie ukončil. Avizoval zvolanie mimoriadnej schôdze ešte v utorok popoludní, aby na nej poslanci rozhodli o termíne predčasných volieb.
"Zvolám mimo harmonogram novú schôdzu s jedným bodom programu, bude to o 17.00 a bude sa hlasovať o uznesení o možnosti predčasných volieb," uviedol.
Po hlasovaní má byť polhodinová prestávka a následne sa má zísť grémium. Dohodnúť sa podľa jeho slov majú na tom, ktoré body z 81. schôdze zaradia na novú schôdzu a pokúsia sa ju otvoriť na ďalší deň.
Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že schválila program štátnej pomoci Slovenska vo výške 600 miliónov eur na podporu jeho ekonomiky v kontexte vojny Ruska proti Ukrajine.
Program schválili v medziach dočasného krízového rámca štátnej pomoci, ktorý EK prijala 23. marca 2022 a zmenila v júli a októbri 2022, keď dospela k záveru, že hospodárstvo EÚ čelí vážnemu narušeniu.
Slovensko eurokomisii oznámilo svoju schému štátnej pomoci v hodnote 600 miliónov eur v medziach dočasného krízového rámca, ktorá má slúžiť na podporu národnej ekonomiky v kontexte vojny Ruska proti Ukrajine.
V medziach tohto opatrenia bude mať pomoc formu priamych grantov na podporu spoločností postihnutých prudkými nárastmi cien zemného plynu a elektrickej energie. Slovensko informovalo, že toto opatrenie sa vzťahuje na všetky odvetvia okrem finančného sektora.
Komisia skonštatovala, že uvedená schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom rámci. Výška individuálnej pomoci nepresiahne 50 percent oprávnených nákladov alebo maximálny strop pomoci v hodnote štyroch miliónov eur. Pri príjemcoch, ktorí spadajú do kategórie energeticky náročných podnikov, nepresiahne celková pomoc na príjemcu 80 percent oprávnených nákladov alebo maximálny strop pomoci v hodnote 150 miliónov eur. Táto pomoc bude poskytnutá najneskôr do 31. decembra 2023.
Komisia dospela k záveru, že program štátnej pomoci Slovenska je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom právnom rámci, že je potrebný, vhodný a primeraný na nápravu závažnej poruchy fungovania hospodárstva členského štátu. Na základe tohto zistenia EK predložené opatrenia v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci schválila.
Bývalý ruský prezident a podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v utorok vyhlásil, že sankcie, ktoré západné krajiny uvalili na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu, nemajú na ruskú ekonomiku takmer žiadny účinok. Informuje o tom správa denníka The Guardian.
"Nepriateľské krajiny sa neodvážia priznať, že ich ‚pekelné‘ sankcie žalostne zlyhali. Nefungujú. Drvivá väčšina zahraničného priemyselného a spotrebného tovaru bola nahradená produktami domácej ruskej výroby alebo ázijskými značkami. Funguje i paralelný dovoz, z ktorého máme rovnaké západné značky a ich majitelia nemajú nič," napísal Medvedev v aplikácii Telegram.
Ruský exprezident tiež uviedol, že "všetko je po starom – Američania zarábajú na poníženej Európe, zničená Európa stráca peniaze a Medzinárodný menový fond (IMF) medzičasom predpovedá Rusku ekonomický rast".
Ruská federácia bude podľa Medvedeva naďalej využívať duševné vlastníctvo západných krajín "na všetko od filmov po priemyselné softvéry bez licencií či platenia poplatkov". Zároveň vyzdvihol tých, ktorí vymysleli či používajú pirátske softvéry.
Rétorika bývalého ruského prezidenta je od začiatku konfliktu na Ukrajine stále agresívnejšia, pričom jeho vyhlásenia niekedy odrážajú myslenie najvyššej kremeľskej elity, domnieva sa agentúra Reuters.
Česká republika sa ako suverénny štát sama rozhoduje, s kým si jej predstavitelia telefonujú a s kým sa budú stretávať. Vyhlásil to český premiér Petr Fiala v reakcii na protesty Pekingu proti pondelkovému telefonátu novozvoleného českého prezidenta Petra Pavla s prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen.
Fiala zároveň uviedol, že politika Česka sa vo vzťahu k Číne nemení a zhoduje sa s politikou jeho spojencov. "Česko rešpektuje a zastáva svoju vlastnú politiku jednej Číny," napísal na Twitteri Fiala.
Podľa predsedu českej vlády treba rešpektovať, že Čína je významným ázijským obchodným partnerom jeho krajiny. ČR však má zároveň "tradične dobré vzťahy" s Taiwanom v ekonomike, vzdelávaní a výskume. "Pokračujeme v našej tradícii a upozorňujeme na potrebu ochrany spoločných demokratických hodnôt," dodal český premiér.
Čína v utorok vyjadrila ostrý protest proti pondelkovému telefonátu Pavla s taiwanskou prezidentkou. Podľa Pekingu tým Pavel nielenže porušil svoje vlastné slová o politike jednej Číny, ale tiež "pošliapal červenú čiaru" Číny. Ministerstvo zahraničných vecí v Pekingu zároveň vyzvalo Prahu, aby prijala opatrenia na zamedzenie "nenapraviteľných škôd" na česko-čínskych vzťahoch v dôsledku tohto kroku.
O možnosť telefonického rozhovoru podľa českých médií požiadala taiwanská prezidentka. Ako uviedol Pavel v pondelok na Twitteri, prezidentku Cchaj uistil, že ČR a Taiwan zdieľajú rovnaké hodnoty, ako sú sloboda, demokracia a ľudské práva, a rád by sa s ňou stretol aj osobne.
Taiwan má od roku 1949 svoju vlastnú nezávislú vládu, Čína ho však naďalej považuje za súčasť svojho územia. Nezávislosť Taiwanu uznáva vo svete iba niekoľko, prevažne malých štátov z Karibiku a Oceánie.
Český prezident Miloš Zeman pricestuje v utorok (7. 2.) na rozlúčkovú návštevu na Slovensko. Vo Vysokých Tatrách sa má stretnúť s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou. Informoval o tom jej hovorca Martin Strižinec.
Zeman končí v úrade 8. marca, nahradí ho armádny generál vo výslužbe Petr Pavel. Stal sa víťazom druhého kola prezidentských volieb v Českej republike.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vidí priestor na užšiu spoluprácu Slovenska s Rakúskom v oblasti produkcie elektrickej energie a zelených technológií. Ako poukázala, až 80 percent elektriny produkuje Rakúsko z obnoviteľných zdrojov. Uviedla to v utorok na spoločnej tlačovej konferencii s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom, ktorý pricestoval na Slovensko na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu po znovuzvolení do funkcie.
"Čelíme nevyhnutnosti energetickej nezávislosti od Ruska, zdieľali sme naše skúsenosti s diverzifikáciou a s tým, ako sme za posledné mesiace, za posledný rok museli zmeniť svoje stratégie, aby sme sa stali nezávislí najmä v oblasti dodávok plynu," uviedla Čaputová. V súvislosti so zelenými technológiami vidí potenciál využitia veternej energie aj na Slovensku.
Van der Bellen zdôraznil potrebu nepoľaviť v úsilí o dosahovanie cieľov vyplývajúcich z klimatickej dohody. Ocenil nárast bilaterálneho obchodu medzi krajinami po pandémii. Ako pripomenul, na Slovensku je viac ako 2-tisíc pobočiek rakúskych firiem. Poukázal tiež na vyše 5-tisíc Slovákov, ktorí pracujú a žijú v Rakúsku, ako aj 40-tisíc "pendlerov" pohybujúcich sa medzi krajinami. Pripomenul aj dohodu o pôsobení záchranárov na oboch stranách hranice.
Témou stretnutia boli aj hraničné kontroly, ktoré zaviedlo Rakúsko. Čaputová verí, že rakúska vláda ich prehodnotí. "Riešenie vidíme skôr v posilnení ochrany vonkajších schengenských hraníc," poznamenala s tým, že aj preto pomáhajú na hranici v Maďarsku slovenskí i rakúski policajti.
Van der Bellen hovorí v súvislosti so zavedením kontrol o poľutovaniahodnom vývoji. "Dúfam, že sa nám podarí aj na európskej úrovni dospieť k lepšiemu riešeniu," uviedol. Dodal však, že Rakúsko je v prepočte na obyvateľa na druhom mieste v počte žiadateľov o azyl. Vlani ich zaznamenali približne 110-tisíc. Zároveň Rakúsko čelí prílevu ukrajinských utečencov.
Prezidenti hovorili aj o vojne na Ukrajine, spoločných opatreniach a sankciách. Obaja zdôraznili potrebu dosiahnuť mier. Slovenská hlava štátu komentovala konflikt na Ukrajine ako vojnu hodnôt. Vyzdvihla, že SR stojí na správnej strane. Rakúsky prezident ocenil fungovanie európskej solidarity a zdôraznil potrebu jednoty v Európe. Doplnil, že hoci Rakúsko neposkytuje vojenskú pomoc, snaží sa pomáhať všetkými ostatnými spôsobmi.
S rakúskym prezidentom sa v utorok stretne aj dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO).
Výsledok českých prezidentských volieb prispeje k veľmi solídnej konjunktúre blízkosti bezpečnostnej a zahraničnej politiky Českej a Slovenskej republiky. Po utorkovom stretnutí ministrov zahraničných SR a ČR v Pezinku to uviedol dočasne poverený šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer.
"Tie riziká a výzvy, ktorým čelíme, najmä v dôsledku vojny na Ukrajine a jej dosahov, bezpečnostných či finančných, nás zamestnávajú veľmi intenzívne. Zdieľame ich spoločne, v tomto formáte bude diskusia plodnejšia a intenzívnejšia," mieni Káčer.
Český minister zahraničných vecí Ján Lipavský zdôraznil obojstrannú zhodu v presvedčení, že je potrebné spolupracovať nielen v prípade aktuálnych, bezprostredných výziev, ale aj na zintenzívnení možností bilaterálnej spolupráce. "Verím, že česko-slovenské vzťahy dostanú nový impulz a energiu," povedal Lipavský.
V súvislosti s témou diania na Ukrajine, ktorej sa na stretnutí ministri taktiež venovali, sa Káčer i Lipavský vyjadrili k aktuálnym eurointegračným snahám Kyjeva. Obaja zdôraznili, že je predčasné formulovať časové horizonty, za dôležité považujú najmä jasnú a dôveryhodnú európsku víziu pre Ukrajinu, ktorá bude pre uchádzača perspektívou a motiváciou naplniť podmienky pre prijatie. Ministri sa takisto zhodli v nevyhnutnosti vytrvať v úsilí pomáhať Ukrajine v jej boji proti ruskej agresii a porušovaniu medzinárodného práva, odmietali tiež spochybňovanie projektu EÚ a prístupu Západu voči Rusku zo strany maďarského premiéra Viktora Orbána.
Káčer a Lipavský pridali i pohľad na prebiehajúci proces rozširovania NATO o Švédsko a Fínsko a terajší odmietavý postoj Turecka k švédskemu členstvu. "Možno Fínsko vstúpi do NATO skôr, no som optimista, verím, že obe krajiny rozšíria rady členov Aliancie," uviedol Lipavský. Jeho optimizmus zdieľa aj Káčer, vyzýva pritom k "strategickej trpezlivosti", rešpektujúcej aj dôležitosť Turecka ako spojenca v NATO. "V bezpečnostnej politike je potrebné, aby sme hľadali to, čo nás spája, náš spoločný bezpečnostný záujem, som presvedčený, že tá racionalita napokon prevládne," uzavrel šéf slovenskej diplomacie.
Obaja ministri po stretnutí otvorili 12. ročník česko-slovenského diskusného fóra.
V Rusku bol prvý raz vynesený rozsudok za spáchanie teroristického útoku. Takto príslušný vojenský súd kvalifikoval podpálenie vojenskej správy v meste Nižnevartovsk. Obvinený bol odsúdený na 12 rokov odňatia slobody vo väzení s prísnym režimom, uviedla v utorok britská stanica BBC.
K podpáleniu vojenského registračného a zaraďovacieho úradu v Nižnevartovsku v Chanty-Mansijskom autonómnom okruhu v západnej Sibíri došlo 4. mája 2022.
Podľa ministerstva pre mimoriadne situácie založený požiar zasiahol len plochu s rozlohou jeden meter štvorcový a zaobišiel sa bez zranených.
Dvojicu podozrivých – Vladislava Borisenka a Vasilija Gavrilišena – zadržali krátko po incidente. Podľa vyšetrovateľov odsúdený Borisenko nakrútil, ako Gavrilišen hádže zápalné fľaše do budovy, kde sídlila vojenská správa.
Pôvodne boli obaja muži obvinení iba z výtržníctva a úmyselného ničenia cudzieho majetku. V decembri bol ich skutok prekvalifikovaný na teroristický útok. Obvinení, ktorých kauzy súd rozdelil, s týmto rozhodnutím súdu nesúhlasili.
Ruské tlačové agentúry v tom čase napísali, že Borisenko svoju vinu plne priznal a oľutoval. Tvrdil tiež, že k spáchaniu činu ho neviedli žiadne politické motívy. Obaja zhodne vyhlasovali, že diskutéri na platforme Telegram im núkali finančnú odmenu, ak podpália vojenskú správu.
Minulý týždeň bolo z úmyselného poškodzovania majetku na teroristický útok prekvalifikované aj trestné konanie proti členom rockovej skupiny Room 32 – Alexejovi Nurejevovi a Romanovi Nasrijevovi, ktorí boli v októbri obvinení z podpálenia budovy vojenskej správy v Čeľabinskej oblasti.
Táto prax sa opiera o vyhlásenie ruského generálneho štábu, ktorý koncom septembra minulého roku oznámil, že nezákonné akcie proti vojenským správam, alebo aj výzvy na ne, budú považované za teroristické činy.
Od začiatku invázie ruskej armády na územie Ukrajiny bolo podpaľačstvo vojenských správ zaznamenané v mnohých regiónoch Ruska, najmä však v Moskve, Petrohrade, Novosibirsku, či Kaliningrade.
Na jeseň roku 2022, po vyhlásení čiastočnej mobilizácie, sa začala ďalšia vlna podpaľačských útokov.
Záujemca o získanie postavenia investičného partnera štátnej podpory nájomného bývania alebo právnická osoba, ktorá ho ovláda, musí mať aktíva počas piatich rokov aspoň vo výške jednej miliardy eur.
Zároveň musí mať primerané personálne, technické a organizačné predpoklady či funkčný riadiaci a kontrolný systém. Vyplýva to z návrhu kritérií výberu investičných partnerov na základe zákona o štátnej podpore nájomného bývania, ktorý v utorok opätovne schválila vláda.
Kabinet dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) už podobný materiál schválil začiatkom decembra. Pre formálnu chybu ho však musel zrušiť a prijať nanovo.
"Návrh kritérií výberu investičných partnerov sa z dôvodu formálnej chyby na strane Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky opätovne," uviedol dočasne poverený podpredseda vlády Štefan Holý (Sme rodina) v predkladacej správe k materiálu.
Podobne vláda v utorok zrušila a znovu v upravenom znení schválila zmluvy s investormi, ktorými sú poisťovňa Kooperativa a rakúska spoločnosť WBG Wohnen und Bauen Gesellschaft.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo v utorok ostrý protest proti pondelkovému telefonátu novozvoleného českého prezidenta Petra Pavla s taiwanskou prezidentkou Cchaj Jing-wen. Podľa agentúry Reuters čínske ministerstvo obvinilo Pavla, že porušuje vlastné predchádzajúce vyhlásenia o politike jednej Číny.
Hovorkyňa čínskeho rezortu diplomacie Mao Ning na pravidelnom tlačovom brífingu vyhlásila, že Pavel týmto telefonátom "pošliapal červenú čiaru" Číny.
"Vážne to zasahuje do vnútorných záležitostí Číny a zranilo to city čínskeho národa," vyhlásila hovorkyňa, ktorú citovala agentúra AFP.
Peking podľa jej slov vyzval Prahu, aby prijala okamžité opatrenia na "elimináciu negatívnych dôsledkov tohto incidentu" a zabránila tak nenapraviteľným škodám na česko-čínskych vzťahoch.
Pavel telefonoval s predstaviteľkou Taiwanu dva dni po svojom víťazstve v prezidentských voľbách. O možnosť telefonického rozhovoru podľa českých médií požiadala taiwanská prezidentka. Ako uviedol Pavel v pondelok na Twitteri, prezidentku Cchaj uistil, že ČR a Taiwan zdieľajú rovnaké hodnoty, ako sú sloboda, demokracia a ľudské práva, a rád by sa s ňou stretol aj osobne. Cchaj sa podľa svojej hovorkyne Lin Jü-čchan teší na spoluprácu s Českom napríklad v oblasti technológií.
Taiwan má od roku 1949 svoju vlastnú nezávislú vládu, Čína ho však naďalej považuje za súčasť svojho územia. Nezávislosť Taiwanu uznáva vo svete iba niekoľko prevažne malých štátov z Karibiku a Oceánie. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že na Taiwane nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani možnosť vojenského zásahu na ostrove.
Ekonomika eurozóny v poslednom štvrťroku 2022 pokračovala v raste, aj keď len veľmi miernym tempom. Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa za tri mesiace do konca decembra zvýšil o 0,1 percenta po náraste o 0,3 percenta v predchádzajúcich troch mesiacoch. Ukázal to predbežný odhad európskeho štatistického úradu Eurostat.
Bolo to najslabšie tempo rastu HDP euroregiónu od prvých troch mesiacov 2021, keďže dopyt a ekonomickú aktivitu zasiahli vysoká inflácia a rastúce náklady na pôžičky, ako aj problémy v dodávateľskom reťazci.
Eurostat uviedol, že HDP celej Európskej únie (EÚ) zostal vo štvrtom štvrťroku 2022 stabilný v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi, keď medzikvartálne vzrástol o 0,3 percenta.
V medziročnom porovnaní sa podľa prvého odhadu Eurostatu HDP eurozóny po úprave o sezónne a kalendárne vplyvy vo štvrtom štvrťroku zvýšil o 1,9 percenta (po náraste o 2,3 percenta v predchádzajúcom kvartáli) a v EÚ o 1,8 percenta (o 2,5 percenta v treťom štvrťroku).
Za celý rok 2022 vzrástla ekonomika regiónu, ktorý zaviedol euro, o 3,5 percenta a celej Únie o 3,6 percenta. Tieto predbežné rýchle odhady HDP vychádzajú zo zdrojov a údajov, ktoré sú neúplné a môžu sa zmeniť, pripomenul Eurostat.
Spomedzi členských štátov EÚ, ktoré Eurostatu dodali údaje za štvrtý štvrťrok, najväčší medzikvartálny rast HDP zaznamenalo Írsko (3,5 percenta), nasledované Lotyšskom (0,3 percenta) a Španielskom a Portugalskom (zhodne o 0,2 percenta). Najväčší pokles nahlásili Litva (- 1,7 percenta), Rakúsko (- 0,7 percenta) a Švédsko (- 0,6 percenta).
V medziročnom porovnaní vzrástli takmer všetky ekonomiky bloku s výnimkou Švédska, ktoré oznámilo pokles HDP o - 0,6 percenta, a Litvy (- 0,4 percenta). Spomedzi štyroch najväčších ekonomík eurozóny vzrástol HDP v Španielsku (0,2 percenta) a vo Francúzsku (0,1 percenta), ale klesol v Nemecku (- 0,2 percenta) a v Taliansku (- 0,1 percenta).
Bývalý šéf odboru medzinárodnej vojenskej spolupráce ruského ministerstva obrany generál Jevgenij Bužinskij vyhlásil, že letiská v dvoch štátoch Severoatlantickej aliancie (NATO) by sa mohli stať cieľmi útoku. Rusko by na ne zaútočilo za predpokladu, že by ich tieto krajiny poskytli ukrajinskej strane na štartovanie strojov vo vojne.
Armádny predstaviteľ sa pritom odvolal na medzinárodné právo. Už však opomenul skutočnosť, že podobným spôsobom postupovalo práve Rusko, keď v úvode vojny využilo na útoky na ukrajinské územie bieloruské letiská.
Kremeľ nedávno ústami šéfa ruského rezortu diplomacie Sergeja Lavrova varoval členské krajiny Aliancie, že akékoľvek zásielky obsahujúce vojenské vybavenie sa stanú "legitímnym cieľom" ruských síl.
Bužinskij sa v minulosti vyhrážal jadrovým útokom aj Spojenému kráľovstvu. Pred viac než štyrmi rokmi sa tiež vyhlásil, že Rusko je vo vojne s USA v ekonomickej, informačnej a diplomatickej rovine.
„Nech si Američania sami premyslia, ako na to reagovať,“ uviedol najnovšie v súvislosti s prípadným poskytnutím letísk NATO Ukrajine. „Či ísť kvôli tomu do vojny, alebo povedať spojencom: ' Je to vaša vec, starajte sa o Rusov sami ',“ – dodal Bužinskij v rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru RIA Novosti.
Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa krajiny Západu koordinujú s cieľom dodať Ukrajine tanky západných výrobcov a ďalšie vojenské vybavenie a techniku.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v pondelok pripustil, že po roku 2026, keď sa skončí platnosť zmluvy New START, nebudú mať USA a Rusko uzavretú žiadnu dohodu o kontrole jadrových zbraní. Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN, ktorá sa odvolala na správu ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti.
Na margo možnosti, že zmluva New START z roku 2011 – posledná zostávajúca z balíka bilaterálnych zmlúv o kontrole jadrových zbraní – by mohla o tri roky vypršať bez náhrady, Riabkov uviedol, že ide o veľmi možný scenár
Tvrdil pritom, že "dialóg o strategickej stabilite a kontrole zbrojenia sme zastavili nie my (Rusi), ale Američania a ich satelity." Vyhlásil, že v slepej uličke sú všetky oblasti rozhovorov medzi Ruskom a USA.
Riabkov sa podľa svojich slov domnieva, že "celá bezpečnostná situácia vrátane kontroly zbrojenia sa stala rukojemníkom americkej línie, ktorej cieľom je spôsobiť Rusku strategickú porážku." V tejto súvislosti vyhlásil, že Rusko bude proti tomu bojovať, pričom využije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii.
Televízia CNN pripomenula, že Spojené štáty a spojenci z aliancie NATO – vrátane Nemecka a Spojeného kráľovstva – minulý týždeň uviedli, že pošlú na Ukrajinu moderné tanky. Prekonali tým svoje obavy z poskytovania útočných obrnených vozidiel Kyjevu a uvoľnili tak nové účinné nástroje, ktoré podporia snahy Ukrajiny o znovudobytie území obsadených ruskou armádou, uvádza CNN.
Riabkov ďalej tvrdil, že nedávne kroky USA porušili ducha bilaterálnej zmluvy o kontrole zbrojenia tým "najmarkantnejším a najkomickejším spôsobom". Citujúc z preambuly zmluvy New START z roku 2011, ktorá volá po "vzájomnej dôvere, otvorenosti, predvídateľnosti a spolupráci", pritom Riabkov doplnil, že Spojené štáty preukázali nerešpektovanie dohody tým, že sa uchýlili k agresívnemu odstrašovaniu, pričom balansujú "na pokraji priamej konfrontácie medzi USA, NATO a Ruskom."
Zmluva o znížení počtu strategických jadrových zbraní New START bola podpísaná 8. apríla 2010 v Prahe americkým prezidentom Barackom Obamom a vtedajším ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom s platnosťou na 10 rokov od jej ratifikácie, 5. februára 2011. Zmluvné strany sa však mohli dohodnúť na jej jednorazovom predĺžení o ďalších päť rokov.
Zmluva stanovuje limity v počte jadrových zbraní a ich nosičov vo vojenských arzenáloch USA a Ruskej federácie. Súčasťou zmluvy je aj verifikačný režim.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v utorok odsúdilo vyjadrenia chorvátskeho prezidenta Zorana Milanoviča, ktorý povedal, že Ruskom nezákonne anektovaný polostrov Krym sa nikdy nevráti Ukrajine. Hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Oleh Nikolenko vyhlásil Milanovičove tvrdenia za "neprijateľné". Informujú o tom správy agentúry Reuters a televízie Sky News.
"Vyjadrenia chorvátskeho prezidenta, ktorými prakticky spochybnil územnú celistvosť Ukrajiny, považujeme za neprijateľné," napísal Nikolenko na Facebooku.
Milanovič v pondelok obhajoval neochotu Záhrebu poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc tým, že "Krym aj tak nikdy nebude súčasťou ukrajinského územia". Uviedol tiež, že je "šialené" myslieť si, že Rusko môže byť porazené v konvenčnej vojne a vyjadril nesúhlas s nedávnym rozhodnutím krajín Západu poslať Kyjevu moderné tanky, aby mohla účinne čeliť ruskej vojenskej agresii.
Milanovič je prezidentom Chorvátska, členskej krajiny Severoatlantickej aliancie, od roku 2020. Spočiatku sa prezentoval ako ľavicovo orientovaný liberálny kandidát, no potom sa obrátil k populistickému nacionalizmu a v súčasnosti kritizuje aj západnú politiku voči Rusku a Balkánu.
Zoran Milanovič však popiera, že by bol prorusky orientovaný. V uplynulých mesiacoch vystúpil proti vstupu Fínska a Švédska do NATO a odmietol výcvik ukrajinských vojakov pod vedením EÚ na území Chorvátska.
V roku 2016 hniezdilo na Slovensku 59 párov orla kráľovského, ich počet v minulom roku narástol na 94 párov. Postupný nárast jeho populácie zaznamenali ornitológovia aj vďaka riešeniu vtáčej kriminality. TASR o tom informoval Tomáš Veselovský z projektového tímu Pannon Eagle LIFE, ktorý realizuje Ochrana dravcov na Slovensku (RPS).
Ornitológovia evidujú od roku 2016 šesť otrávených orlov kráľovských, 17 orliakov morských, trinásť hají červených a vyše sto myšiakov hôrnych. Úmyselné otravy sú hrozbou nielen pre dravé vtáky, ale aj pre ľudí.
"Jedy, ktoré používajú páchatelia, sú rovnako nebezpečné pre zvieratá aj ľudí. V momente, ako páchateľ vyloží otrávenú návnadu, stráca kontrolu nad tým, kto alebo čo s ňou príde do kontaktu," povedala Zuzana Guziová z RPS.
Doplnila, že počas terénnych kontrol nachádzajú návnady aj na miestach, kde chodia ľudia na prechádzku v prírode. "Jed sa do organizmu vstrebáva aj cez pokožku. Pri nájdení podozrivého nálezu je obozretnosť na mieste," poznamenala Guziová.
Územia, kde sa v minulosti vyskytli prípady vtáčej kriminality, sú podľa Veselovského pod drobnohľadom. V rámci medzinárodného projektu špeciálne vycvičili psy na vyhľadávanie otrávených návnad. Tvrdí, že na Slovensku sú dva takéto psy a slúžia v Policajnom zbore. "Členovia Ochrany dravcov na Slovensku, štátnej ochrany prírody a policajti so služobnými psami preventívne kontrolujú rizikové územia. Prehľadávajú aj tie oblasti, z ktorých boli hlásené uhynuté dravce s podozrením na otravu," povedal Veselovský.
Kanadská provincia Britská Kolumbia spustila experiment, v rámci ktorého chce na tri roky skúšobne dekriminalizovať prechovávanie malých dávok tvrdých drog, napríklad kokaínu, heroínu, metamfetamínu, fentanylu a morfia. Tamojší obyvatelia budú môcť od utorka pre vlastnú spotrebu prechovávať 2,5 gramu týchto omamných látok. Informuje o tom správa stanice BBC.
Príslušnú žiadosť Britskej Kolumbie schválila aj kanadská vláda. S podobnou iniciatívou prišiel aj susedný americký štát Oregon, ktorý tvrdé drogy dekriminalizoval už v roku 2020.
Predstavitelia Britskej Kolumbie však upozornili, že spomínané omamné látky sú stále ilegálne, no ak sa u dospelých občanov nájde 2,5 gramu týchto drog, nebudú zatknutí, obvinení a drogy im nebudú skonfiškované. Namiesto toho im kompetentné úrady poskytnú informácie o dostupných sociálnych a zdravotníckych službách.
Kanadská ministerka pre duševné zdravie a závislosti Carolyn Bennettová označila krok Britskej Kolumbie za "obrovskú zmenu v prístupe (k ľuďom závislým od drog), ktorý je založený na dôvere v sociálne a zdravotnícke služby a nie na trestnom stíhaní".
BBC pripomína, že odkedy Britská Kolumbia vyhlásila v roku 2016 pre kritickú situáciu v súvislosti s drogami mimoriadny stav, predávkovalo sa tam približne 10-tisíc osôb. Aj počas trojročného experimentu však predaj drog zostáva stále trestným činom, rovnako aj prechovávanie omamných látok v areáloch vzdelávacích inštitúcií, zariadení starostlivosti o deti či na letiskách. Nezákonné je aj pašovanie drog cez hranice.
Všetky relevantné prieskumy o termíne predčasných parlamentných volieb ukazovali, že väčšina ľudí na Slovensku je za skorší termín ich konania ako v septembri. V diskusnej relácií Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní to uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Beňová.
„U nás je zvláštna situácia. V decembri odvolali vládu, následne dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) bez toho, aby ho tým niekto poveril, zháňal nových 76 poslancov. Bolo jasné, že ju nezoženie. Hlasovanie o predčasných voľbách si nechali na posledný možný termín, to je politicky nekorektné," tvrdí europoslankyňa.
Beňová si zároveň myslí, že ak pôvodná koalícia odsúhlasí septembrový termín predčasných parlamentných volieb, ich voliči ich už nikdy voliť nepôjdu. „Dostávajú krajinu do situácie, ktorá bude veľmi komplikovaná. Ideme do ťažkého roku," dodala.
Poslankyňa Európskeho parlamentu sa ďalej pýta, načo tu súčasná vláda má byť ešte ďalších deväť mesiacov? „Vo vláde každý každého neznáša a nikto tam nič nevie robiť, pravá ruka nevie, čo robí ľavá ruka. Nominovali si do rezortov dočasných ministrov a už ich kritizujú. To je absurdná situácia, ktorú treba skončiť a nie preto, že strana Smer – sociálna demokracia má také preferencie, aké má, ale preto, lebo nás čaká ťažké obdobie, a to potrebuje dobrých politikov," skonštatovala Beňová.
Zároveň uviedla, že poslanci, ktorí zahlasujú za septembrový termín volieb, budú veľmi nezodpovední. „Bude to znamenať, že si chcú len predĺžiť svoje mandáty až do septembra," doplnila.
Francúzsko v utorok zažíva v poradí už druhý veľký štrajk a protesty proti reforme dôchodkového systému, ktorá okrem iného počíta so zvýšením veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaný policajný zdroj uviedla, že podľa predpokladov polície do ulíc francúzskych miest vyjde zrejme okolo milióna ľudí.
Podobnú, ak nie vyššiu, účasť očakávajú aj odborári, vyhlásil v utorok ráno vo vysielaní televízie BFM predák odborov CGT Philippe Martinez.
Rozhlasová stanica RMC na svojom webe zverejnila snímky z viacerých miest, kde si majitelia obchodov zabezpečovali sklenené výplne výkladov doskami, aby ich chránili pred prípadným zničením počas protestov.
AFP avizovala, že štrajk a protesty spôsobia problémy v doprave. Prevádzkovatelia v tomto sektore preto apelovali, aby si ľudia zvolili alternatívny spôsob dopravy, pracovali z domu alebo si vzali voľno. Parížsky dopravný podnik RATP upozornil, že väčšina liniek parížskeho metra a prímestskej železničnej dopravy bude výrazne obmedzená.
Narušená je aj medzimestská doprava, pričom premávať má len každý tretí vysokorýchlostný vlak TGV, uviedla štátna železničná spoločnosť SNCF. V medzinárodnej železničnej doprave sa očakávajú len menšie výpadky spojov.
Letecká doprava má byť tiež ovplyvnená menej – národný dopravca Air France uviedol, že zruší každý desiaty let na krátke a stredné vzdialenosti, ale diaľkové lety nebudú štrajkom ovplyvnené.
Štrajkuje aj približne polovica učiteľov materských a základných škôl, uviedol hlavný odborový zväz učiteľov SNUIPP-FSU. Do štrajku sa zapojili aj zamestnanci rafinérií a skladov spoločnosti TotalEnergies.
Odborová konfederácia CGT avizovala, že v noci na utorok došlo k poklesu výroby elektrickej energie v elektrárňach spoločnosti EDF v objeme, ktorý zodpovedá výkonu troch jadrových reaktorov. Táto situácia nemala údajne žiadny vplyv na bežných používateľov, ale prejavila sa v "obchodnej výmene".
Do štrajku sa zapojili aj dva hlavné odborové zväzy zamestnancov lyžiarskych vlekov a lyžiarskych stredísk. Okrem zmien v dôchodkovom systéme protestujú aj proti úprave systému poistenia v nezamestnanosti pre sezónnych pracovníkov.
Podľa výsledkov prieskumu inštitútu OpinionWay protestné hnutie proti dôchodkovej reforme podporuje 61 percent obyvateľov Francúzska, čo je o tri percentuálne body viac ako v čase prvého masového protestu 12. januára.
Najkontroverznejšou časťou revízie dôchodkového systému je zvýšenie minimálneho veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. AFP pripomína, že Francúzsko má v súčasnosti najnižší vek odchodu do dôchodku zo všetkých veľkých európskych ekonomík.
Zmenami sa má zvýšiť aj počet rokov, počas ktorých musia ľudia odvádzať príspevky, aby mohli dostávať plný dôchodok.
Dôchodková reforma bola vlani hlavným bodom predvolebnej kampane prezidenta Emmanuela Macrona. Ten v pondelok povedal, že zmeny sú "nevyhnutné, keď sa porovnávame so zvyškom Európy", kde ľudia zvyčajne odchádzajú do dôchodku neskôr.
Macron súčasne trvá na tom, že navrhované zmeny sú nevyhnutné pre zabezpečenie budúceho financovania dôchodkového systému, ktorý sa podľa prognóz v najbližších rokoch dostane do deficitu. Oponenti však poukazujú na to, že systém je v súčasnosti vyvážený. Citujú pritom šéfa nezávislej poradnej rady pre dôchodkový systém, že "výdavky na dôchodky sa nevymkli spod kontroly."
Vláda medzičasom signalizovala, že pri niektorých navrhovaných opatreniach by mohol byť priestor na diskusiu; premiérka Élisabeth Bornová však uviedla, že zvýšenie veku odchodu do dôchodku takouto témou nie je.
V pondelok začali vládny návrh zákona o dôchodkovej reforme posudzovať výbory parlamentu, kde Macrona a jeho spojencov tiež čaká ťažký boj, konštatovala AFP. V snahe spomaliť prerokúvanie zákona v parlamente ľavicová opozícia predložila viac ako 7-tisíc pozmeňujúcich návrhov.
Macronovi centristickí spojenci, ktorým v parlamente chýba absolútna väčšina, budú na presadenie nového zákona potrebovať hlasy konzervatívcov.
Od decembra 2022 požiadalo o nové biometrické občianske preukazy s bezkontaktným čipom vyše 155-tisíc ľudí. V utorok o tom informoval dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Doteraz vydané staršie typy občianskych preukazov možno používať do konca doby ich platnosti.
Nové občianske preukazy obsahujú zakódované biometrické dáta v podobe dvoch prstov a podoby tváre.
"Ministerstvo vnútra na žiadnych databázach neukladá biometrické informácie o občanovi, ani otlačky prstov a ani podobu tváre," zdôraznil štátny tajomník rezortu vnútra Tomáš Oparty. V momente vydania dokladu sú tieto údaje vymazané z informačných systémov ministerstva.
V súvislosti s vydávaním biometrických občianskych preukazov ide o dorovnanie bezpečnosti na úroveň pasov. Dôvod, prečo ministerstvo pristúpilo k vydávaniu nových občianskych preukazov, je "dobiehanie transpozičného deficitu".
Biometrické občianske preukazy obsahujú viacero bezpečnostných prvkov. Niektoré sú viditeľné len pod UV svetlom, napríklad znak SR. "Je to bezpečnostný prvok, ktorý je jedinečný. Slovenský znak vo farbách sme ešte nemali pod UV svetlom na žiadnom doklade," podotkol riaditeľ Odboru dokladov a evidencií Prezídia Policajného zboru Jozef Jánsky.
Platný občiansky preukaz si ľudia nemusia meniť. O nový doklad by mali požiadať čo najskôr aktívni používatelia zaručeného elektronického podpisu s preukazom vydaným pred 20. júnom 2021, pretože platnosť certifikátov na e-podpis uložených na čipe ich dokladu sa skončila 31. decembra 2022.
Najväčším strašiakom podnikateľov bola aj v druhom polroku minulého roka inflácia. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS). Posun situácie v oblasti stability cien hodnotí negatívne takmer 94 percent opýtaných podnikateľov. Takmer polovica z nich vníma vývoj ako extrémny. Žiadnu zmenu alebo mierne zlepšenie situácie videlo iba šesť percent podnikateľov, ktorí sa do prieskumu zapojili.
Ďalšou oblasťou, v ktorej sa situácia od júla do decembra uplynulého roka posunula smerom k horšiemu, je podľa prieskumu politická kultúra a funkčnosť politického systému. Vyjadrilo sa tak 85 percent respondentov. Podľa podnikateľov sa politici viac zaoberajú sami sebou než návrhmi legislatívy, ktorá by ich odbremenila od zbytočnej administratívy. Tretie najvýraznejšie zhoršenie situácie nastalo v udržateľnosti verejných financií a efektívnosti hospodárenia štátu.
Ako oblasť s negatívnym posunom bola hodnotená aj stabilita a zrozumiteľnosť právnych predpisov, kde sa situácia v porovnaní s prvým polrokom 2022 zhoršila o viac ako tretinu. Najväčší problém podnikatelia vidia v nejasnostiach pri uplatňovaní podpory firiem v oblasti dotovania vysokých cien energií. Najvýraznejšie zlepšenie situácie vnímajú podnikatelia v oblasti výkonnosť, produktivita a ziskovosť.
PAS publikuje v poradí 74. hodnotu Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý zachytáva jeho zmeny za druhý polrok vlaňajšieho roka. Do prieskumu sa zapojilo 65 podnikateľských subjektov. IPP je pocitový index, ktorý zachytáva vnímanie podnikateľov na vývoj vybraných parametrov podnikateľského prostredia. Nevypovedá o absolútnej kvalite podnikateľského prostredia, odráža vnímanie podnikateľov.
Zmluvu o dodávke silovej elektriny za zastropovanú cenu pre domácnosti v tomto a budúcom roku medzi štátom a Slovenskými elektrárňami sa nepodarilo podpísať ani počas prvého mesiaca nového roka. Ako pre agentúru SITA potvrdila hovorkyňa ministra hospodárstva Mária Pavlusík, rokovania naďalej pokračujú.
„So Slovenskými elektrárňami prebiehajú naďalej intenzívne rokovania ohľadom podpisu implementačnej zmluvy pre memorandum o spolupráci medzi Slovenskými elektrárňami, Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom financií SR,“ povedala pre agentúru SITA hovorkyňa ministra hospodárstva Mária Pavlusík.
Dodávky silovej elektriny za zastropovanú cenu na úrovni 61 eur za megawatthodinu pre domácnosti však nateraz podľa ministerstva ohrozené nie sú. „Dávame do pozornosti, že elektrická energia je domácnostiam dodávaná v zmysle memoranda, ktoré bolo zároveň potvrdené Európskou komisiou, ale i na základe schváleného nariadenia vlády o všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré zároveň kopíruje podmienky uvedeného memoranda,“ dodala Pavlusík.
Či budú mať domácnosti zastropovanú silovú elektrinu len v tomto, ale aj v budúcom roku, ako je to uvedené v memorande, zatiaľ ministerstvo nekonkretizovalo.
Ako koncom vlaňajška povedal minister hospodárstva Karel Hirman, podpísanie zmluvy komplikuje finančná situácia v slovenskom dominantnom výrobcovi elektriny. Základným problémom bolo meškanie spustenia komerčnej prevádzky tretieho jadrového bloku Atómovej elektrárne Mochovce.
Slovenské elektrárne v polovici januára už informovali, že tretí blok prešiel do etapy energetického spúšťania. V tejto etape uvádzania do prevádzky sa zvyšuje výkon reaktora v prvom kroku na päť percent a vykonávajú sa ďalšie testy. Simulujú sa aj situácie, ktoré elektráreň v bežnej prevádzke pravdepodobne nikdy nezažije. Pri zvýšení výkonu reaktora na 20 percent, keď sa v parogenerátoroch produkuje už dostatočné množstvo pary, bude prvý turbogenerátor a neskôr aj druhý turbogenerátor prifázovaný k elektrizačnej sústave a do siete začnú tiecť prvé megawatthodiny nízkouhlíkovej elektriny.
Arménsko v sťažnosti predloženej Medzinárodnému súdnemu dvoru (ICJ) obvinilo Azerbajdžan z etnických čistiek arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu. Informuje o tom správa agentúry AFP.
Obe tieto postsovietske republiky viedli o Náhorný Karabach už dve vojny, druhú z nich v roku 2020. Napätie medzi nimi v posledných týždňoch opäť narastá pre azerbajdžanskú blokádu takzvaného Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom.
Arménsko uviedlo, že v dôsledku blokády dochádzajú karabašským Arménom potraviny, lieky a pohonného hmoty. "Azerbajdžan sa zrejme usiluje eliminovať etnických Arménov v Náhornom Karabachu, pričom ho vôbec nezaujímajú ľudské životy," uvádza sa v arménskej sťažnosti predloženej v pondelok haagskemu súdu OSN.
Jerevan v nej žiada ICJ, aby pomohol ukončiť azerbajžanskú blokádu Lačinského koridoru, ktorú prirovnáva k snahám o etnickú čistku, a zároveň plne obnoviť dodávky základných životných potrieb pre približne 120-tisíc miestnych obyvateľov.
Azerbajdžan, ktorý okupuje územia predtým obývané Arménmi, na pôde ICJ označil obvinenia Arménska za úplne nepodložené a vykonštruované.
Azerbajdžanci, ktorí sami o sebe tvrdia, že sú aktivisti, blokujú Lačinský koridor už od polovice decembra, údajne na protest proti nelegálnej ťažbe surovín v regióne, ktorá podľa nich poškodzuje životné prostredie. Podľa Arménska ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, čo Baku oficiálne popiera.
Posledná vojna o Náhorný Karabach si v roku 2020 vyžiadala približne 6 500 obetí. Arménsko sa v rámci Ruskom vyrokovaného prímeria muselo vzdať území, ktoré ovládalo celé desaťročia. Prešli pod kontrolu azerbajdžanských okupantov.
Medzinárodný súdny dvor rieši spory medzi členskými krajinami OSN. Jeho rozsudky sú záväzné a nie je možné sa voči nim odvolať, súdny dvor však nemá nijaké reálne prostriedky na to, aby si mohol vynútiť realizáciu svojich rozhodnutí.
V decembri 2021 ICJ nariadil Arménsku a agresorovi – Azerbajdžanu, aby zamedzili ďalšej eskalácii vzájomného napätia.
Plénum Národnej rady (NR) SR bude dnes o 17.00 hlasovať o návrhu na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia. Má sa tak skrátiť aj ôsme volebné obdobie so začiatkom v roku 2020.
Ako uviedol za predkladateľov návrhu poslanec Lukáš Kyselica (OĽaNO), predčasné voľby navrhujú na 30. septembra a predseda NR SR ich má vyhlásiť najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní pred dňom ich konania.
Na septembrovom termíne predčasných parlamentných volieb sa v nedeľu 22. januára dohodli bývalí koaliční partneri – hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Sme rodina, strana Sloboda a Solidarita a Za ľudí. Zmenu ústavného zákona, aby volebné obdobie bolo možné skrátiť uznesením, poslanci schválili minulý týždeň.
Uznesením NR SR sa taktiež určí čas konania predčasných parlamentných volieb a jeho návrh môže predložiť najmenej pätina poslancov. Skrátené volebné obdobie uplynie dňom konania volieb do Národnej rady. Na schválení uznesenia o skrátení volebného obdobia sa musí podieľať 90 hlasov, čiže kvalifikovaná trojpätinová väčšiny všetkých poslancov.
V súvislosti s uznesení o skrátení volebného obdobia predložil pozmeňujúci návrh nezaradený poslanec NR SR Peter Pellegrini (Hlas-SD). Požaduje, aby sa predčasné parlamentné voľby uskutočnili 24. júna. „Ponechanie nefunkčných ústavných orgánov na mimoriadne dlhú dobu zvlášť v čase, keď je potrebné dodržiavať vládou stanovené míľniky pri čerpaní z Plánu obnovy je hazardom so Slovenskom. Lehota ničím neprospieva ani samotnej demokracii, práve naopak dáva priestor na využitie volebnej korupcie, manipulácie s občanmi, populizmu, polarizácii spoločnosti a rastu extrému," argumentuje v návrhu Pellegrini.
Pozmeňujúci návrh predložil i poslanec Robert Fico (Smer-SD), ktorý požaduje, aby sa predčasné parlamentné voľby konali už 27. mája. „Keďže vláda bola odvolaná rozhodnutím prezidentky zo 16. decembra 2022 a bola poverená vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády, je potrebné uskutočniť predčasné voľby v čo najkratšom termíne, aby bol zabezpečený riadny chod ústavných orgánov. Z tohto hľadiska nie je žiaden dôvod na termín 30. september," uviedol Fico. Dodal, že vláda nemá legitimitu vládnuť ďalších desať mesiacov a septembrový termín nie je vhodným ani z hľadiska prípravy návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024.
Hnutie Sme rodina deklarovalo, že podporí májový, júnový aj septembrový termín. „Myslíme si, že lepšie by boli voľby v júni, ale musíme nájsť 90 poslancov. Ak ich nenájdeme na jún, musíme sa snažiť nájsť 90 poslancov na september,“ uviedol predseda hnutia Boris Kollár. Ak by sa ani to nepodarilo, budú voľby v riadnom termíne vo februári 2024 a dovtedy bude úradnícka vláda. Hnutie OĽaNO zahlasuje len za 30. september, na ktorom sa predstavitelia bývalej koalície vrátane SaS dohodli na rokovaní.
Medzinárodný menový fond (MMF) zlepšil odhad vývoja svetovej ekonomiky na tento rok a počíta s rastom o takmer tri percentá. Pod zlepšené vyhliadky vývoja globálneho hospodárstva sa podpísalo najmä otváranie sa čínskej ekonomiky po dlhom období protipandemických opatrení, ktoré by malo čiastočne kompenzovať tlak spôsobený zvyšovaním úrokových sadzieb. Informujú o tom správy agentúry Reuters a portálu RTTNews.
Ako uviedol MMF v najnovšom odhade, tento rok by globálna ekonomika mala vzrásť o 2,9 percenta. To znamená zlepšenie pôvodnej prognózy z októbra o 0,2 percentuálneho bodu. Oproti roku 2022 to však stále znamená spomalenie tempa rastu o 0,5 percentuálneho bodu.
V roku 2024 by sa rast svetovej ekonomiky mal v porovnaní s rokom 2023 zrýchliť na 3,1 percenta, predpokladá MMF. V tomto prípade to však predstavuje mierne zhoršenie pôvodnej prognózy z októbra, keď MMF očakával v roku 2024 zrýchlenie rastu na 3,2 percenta.
Fond zlepšil v rámci novej prognózy odhad na tento rok pre USA aj eurozónu. V prípade USA očakával v októbrovom odhade rast o jedno percento, teraz počíta s tohtoročným rastom o 1,4 percenta. Oproti roku 2022 to však predstavuje spomalenie z dvoch percent. V roku 2024 očakáva MMF spomalenie tempa rastu na jedno percento.
Ekonomika eurozóny bude rásť v porovnaní s USA tento rok pomalšie, opäť však o niečo výraznejšie, než MMF predpokladal pred tromi mesiacmi. Vtedy stanovil eurozóne rast v tomto roku na úrovni 0,5 percenta, v najnovšom odhade počíta s rastom o 0,7 percenta. Ako fond dodal, Európa sa dokázala na vyššie energetické náklady adaptovať rýchlejšie, než sa predpokladalo, a aj nedávne zmiernenie cien energií regiónu pomohlo. Oproti vývoju v minulom roku je to však stále výrazné spomalenie rastu, keďže za rok 2022 predpokladá fond rast ekonomiky eurozóny o 3,5 percenta. V roku 2024 odhaduje fond pre menový blok zrýchlenie rastu na 1,6 percenta.
Británia je jedinou z veľkých priemyselne rozvinutých ekonomík, ktoré v roku 2023 podľa fondu zaznamenajú recesiu. MMF očakáva, že ekonomika Británie klesne tento rok o 0,6 percenta, najmä v dôsledku rastúcich životných nákladov domácností vrátane energií a úverov na bývanie.
Čo sa týka Číny, druhej najväčšej ekonomiky sveta, MMF revidoval odhad jej rastu výrazne smerom nahor. Zatiaľ čo v októbri počítal s tohtoročným rastom čínskej ekonomiky o 4,4 percenta, teraz očakáva, že rast dosiahne 5,2 percenta. Prispela k tomu zmena v protipandemických opatreniach Číny, ktorá v závere minulého roka ukončila politiku nulovej tolerancie voči covidu. Práve tieto opatrenia spomalili rast čínskeho hospodárstva vlani na tri percentá, čo bolo najslabšie tempo rastu za viac než štyri desaťročia.
MMF zároveň uviedol, že v roku 2024 by sa tempo rastu čínskej ekonomiky malo oproti terajšiemu roku spomaliť na 4,5 percenta. Následne by v strednodobom horizonte mal rast pokračovať tempom pod štyri percentá.
Na druhej strane, MMF počíta s robustným rastom ekonomiky Indie. V jej prípade fond ponechal odhad z októbra nezmenený, čo znamená rast o 6,1 percenta. V roku 2024 by sa potom tempo rastu malo zrýchliť na 6,8 percenta a dosiahnuť tak výsledky za rok 2022. Práve Čína a India by sa na tohtoročnom raste svetovej ekonomiky mali spolu podieľať viac než 50 percent.
Čo sa týka vývoja inflácie vo svete, tá by podľa fondu mala v tomto roku dosiahnuť 6,6 percenta a v nasledujúcom roku by sa mala zmierniť na 4,3 percenta. Napriek tomu stále zostane nad predpandemickou úrovňou okolo 3,5 percenta, dodal MMF.
