Západ nevie, aký politický cieľ chce dosiahnuť na Ukrajine

Po roku krutej vojny možno povedať, že Západ nemá premyslenú politickú stratégiu, čo ďalej s Ukrajinou. Cieľ o víťaznej vojne sa vzďaľuje, diplomacia je zamietnutá. Jediným cieľom sa stáva pokračovanie vo vojne, ktorá stojí čoraz viac životov a ničí perspektívu Ukrajiny. Obávam sa, že výsledkom tohto prístupu môže byť, že stojíme pred vážnou eskaláciou vojny na Ukrajine.

Rok po rozpútaní hroznej vojny na Ukrajine bije najviac do očí počet obetí, ktoré sa neustále zvyšujú. Podľa BBC ešte zo začiatku novembra 2022  americké odhady vojenských obetí na jednej aj druhej strane dosiahli po 100 000 mŕtvych a zranených, pričom v súvislosti s vojnou zomrelo okolo 40 000 civilistov. Odvtedy sme sa posunuli v čase, s čím rastie aj počet obetí a nárast objemu zbraní.  

Dodávky zbraní na Ukrajinu bez premyslenej politickej stratégie alebo diplomatického úsilia prinášajú len ďalšie obete a pustošenie Ukrajiny. Politické a diplomatické prostriedky po rokovaniach v Istanbule – za sprostredkovania Turecka – stroskotali a od tej chvíle už hovorili len zbrane. Vojna sa tak zmenila na nezmyselné plytvanie ľudskými životmi s nízkou šancou ju zastaviť nevojenskými prostriedkami.

Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá sa postupne zmenila na opotrebovaciu vojnu, je zároveň aj zástupnou vojnou medzi Ruskom a USA, v ktorej je čoraz hlbšie zaangažované NATO a jeho vojenské štruktúry.

Kto má aký záujem na víťazstve v tejto vojne, to ukazuje aj pohľad na mapu. Vzdušná vzdialenosť z Moskvy do Kyjeva je 755 kilometrov, vzdušná vzdialenosť Washingtonu do Kyjeva je 7 833 kilometrov.  Je dobré si preto pripomenúť slová pápeža Františka z mája 2022, keď sa pre denník Corriere della Sera vyjadril, že možno „štekanie NATO na ruské dvere“ viedlo Putina k rozpútaniu konfliktu.

Stávky na vojenské riešenie konfliktu sa stále nebezpečne zvyšujú, bez toho, aby boli známe a verejne pomenované politické ciele. Uviazli sme v pasci, keď tento konflikt nedokáže naplniť ani Clausewitzovu definíciu vojny, ako pokračovania politiky inými prostriedkami. Nevieme, aký politický cieľ sledujeme a chceme dosiahnuť, ale posielame do konfliktu čoraz viac ťažších a účinnejších zbraní.

Po ostatnom stretnutí kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny konanej v januári 2023 na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku vyplýva, že ideme vojenskými prostriedkami „napĺňať jej závery“.  Ako sa vyjadril minister obrany USA L. J. Austin:  „Kalendár nie je na strane Ukrajiny. Máme tu príležitosť odteraz až do jari. To nie je dlho.“

NATO však nemá stále jasnú stratégiu, čo chce na Ukrajine realisticky dosiahnuť.

Časť politických aktérov predovšetkým z východného krídla NATO by chcelo vojenskými prostriedkami vyhnať Rusov z územia Ukrajiny vrátane Krymu. V zakladateľských krajinách EÚ pre takéto riešenie neexistuje politická zhoda vzhľadom na možné náklady a riziká vrátane kľúčovej otázky, či je v pokračujúcej opotrebovacej vojne ukrajinská armáda ešte spôsobilá zrealizovať tieto ciele.

Po ruskej mobilizácii a nasadení 300 000 vojakov pozdĺž dotykovej línie sa vojenská situácia začala po novom roku otáčať na stranu Ruska.   

Vojenské velenie slovami predsedu zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Marka Milleyho z konca minulého roka situáciu charakterizovalo tak, „že Ukrajinci dosiahli na bojisku pred zimou toľko, koľko mohli rozumne očakávať, a preto by sa mali pokúsiť upevniť ich zisky pri vyjednávacom stole“.  Tento vojenský názor sa však dostal do kolízie s politickými stanoviskami niektorých poradcov prezidenta Joea Bidena, že na to ešte nedozrel čas.  

Výstupy z januárového rokovania kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny z Ramsteinu   posúvajú dynamiku konfliktu k bližšiemu a priamemu konfliktu medzi NATO a Ruskom.  Nemecko po zdráhaní napokon súhlasilo poslať niekoľko tankov Leopard na frontovú líniu. Doraziť by mohli na prelome marca a apríla, oznámil to nový nemecký minister obrany Boris Pistorius. Je otázne, či okrem ťažkej techniky vrátane tankov niektorých európskych krajín dostane Ukrajina napokon aj americký taktický raketový systém MGM-140, známy ako ATACMS.  Môže zasiahnuť ciele do vzdialenosti 300 km. To by ohrozilo ruské zásobovacie uzly, logistické trasy a sústredenie vojsk na podporu anektovaného Krymského polostrova, čo patrí ku kľúčovým vojnovým cieľom Kyjeva. Ciele v ruskom tyle označil vo februárovom rozhovore pre New Statesman za potrebný ďalší vojenský cieľ vojny Zelenského poradca Podoljak.

V pohotovosti sú aj Rusi, ktorí posilňujú obranu Krymu a Sevastopola. Na niekoľkých budovách v centre Moskvy rozmiestnili raketové systémy určené na obranu pred vzdušnými hrozbami. Do Berlína (a nielen tam) poslal z Minska deň pred konaním stretnutia kontaktnej skupiny na základni Ramstein odkaz ruský minister zahraničia Lavrov, keď vyhlásil, že „Rusko urobí všetko pre to, aby predstavitelia Európskej únie a NATO zo svojich predstáv vytriezveli“. 

O nasadenie tankov na východnom bojisku sa najviac usiluje Poľsko. Snaží sa presvedčiť európskych spojencov, aby vyslali 100 bojových tankov na podporu obranného úsilia Ukrajiny proti ruskej invázii, čo potvrdil aj premiér Mateusz Morawiecki. Dodanie tankov podľa vojenských expertov však nemusí zmeniť priebeh vojny v prospech Ukrajiny tak, aby ukrajinské jednotky dobyli späť Donbas a vybojovali späť Krym. Tvrdí to napríklad bývalý nemecký brigádny generál Erich Vad, ktorý bol v rokoch 2006 až 2013 poradcom pre vojenskú politiku kancelárky Angely Merkelovej.  

Medzitým USA a ich spojenci čerpajú zásoby dochádzajúcej delostreleckej munície na bojisku mimo krajín NATO. Newsweek sa odvoláva  na zdroje New York Times, že Pentagón získava veľké množstvo 155 mm nábojov zo zásob v Izraeli a Južnej Kórei, ktoré boli po ruke pre prípad náhlych regionálnych konfliktov.

Dodávky ťažkých zbraní môžu byť dvojsečnou zbraňou, môžu zároveň poslúžiť Rusku na  určitú formu konvenčnej „demilitarizácie“ NATO,  o ktorú sa v inej podobe Rusi neúspešne snažili v decembri 2021, keď predložili dve rámcové zmluvy pre NATO a USA, v ktorých okrem požiadavky na neutralitu Ukrajiny, žiadali aj stiahnutie vojenskej infraštruktúry z bývalých krajín východného krídla NATO.  

Rusi majú ešte jednu silnú možnosť v zálohe, ako zabrániť presunu západných zbraní na východ Ukrajiny. Zničiť a poškodiť zostávajúce mosty na Dnepri, hermeticky prerušiť zásobovacie trasy prísunu západných zbraní. Pokročiť tak v možnom pláne vytvoriť demarkačnú líniu pozdĺž rieky Dneper na spôsob kórejskej nárazníkovej zóny v oblasti 38. rovnobežky.

Toto rozhodnutie by však Rusom sťažilo nateraz málo pravdepodobnú opätovnú  južnú ofenzívu na západnom brehu Dnepra. Vrátane snahy zmocniť sa Odesy a predĺžiť anektované územie až k Podnestersku a zrealizovať tak strategický zámer o odrezaní Ukrajiny od mora, s cieľom urobiť z Ukrajiny suchozemskú krajinu. Tento zámer by však mohol viesť k priamemu nasadeniu  101. americkej výsadkovej divízie dislokovanej v Rumunsku na južnom území Ukrajiny. To by znamenalo prekročenie rubikonu a vstup jednotiek NATO na ukrajinské územie.

Tieto okolnosti a rozsah a druh dodávok západných zbraní na východný front v jarných mesiacoch rozhodnú o tom, do akej veľkej eskalácie sa rútime. Nasadenie ťažkých  zbraní a sofistikovaných vzdušných raketových systémov s dlhším doletom nás približuje k takej eskalácii, kde vojenské prostriedky NATO budú schopné zasahovať priamo ciele na anektovanom Kryme, ale aj hlboko vo vnútrozemí Ruska. To by mohlo vyústiť do vlastnej dynamiky, ktorú už nebude možné kontrolovať ani korigovať. Rusi by ako odvetu mohli konvenčne zaútočiť priamo na veliteľské centrá a základne NATO vrátane americkej leteckej základne Ramstein v Nemecku a americké základne na východnom krídle NATO. 

A to by sme už boli len krok od možnosti použitia nukleárnych zbraní. Boh nás od toho ochraňuj!