Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Od apríla môžu mať samosprávy existenčné problémy pre vysoké ceny energií, tvrdí riaditeľ ZMOS

Od apríla môžu mať mnohé samosprávy existenčné problémy pre vysoké ceny energií. Upozorňuje na to ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák.

Ako povedal v relácii týždenníka Plus 7 dní Karty na stôl, schéma pomoci samosprávam v súvislosti s vysokými cenami energií nebola vopred pripravená a v týchto dňoch by mala byť zverejnená prvá výzva. „Dnes nám je jasné, že vláda nebude pomáhať samosprávam za mesiace október, november, december minulého roka a v tomto roku by mali byť kompenzácie do konca marca. Takže od 1. apríla vieme, že máme problém,“ povedal Kaliňák. Zároveň kritizoval, že financie sú v jednej veľkej množine a bude ťažké preukázať, koľko z toho vyčerpali samosprávy. Kompenzačná schéma zároveň nemyslí zhruba na 500 obcí, ktoré nie sú plynofikované. Na vykurovanie využívajú napríklad pelety či drevoštiepku.

Mestá a obce podľa jeho slov dostávajú niekoľkonásobne vyššie faktúry za energie, ako platili pred rokom. „Máme veľmi veľa príkladov, ktoré dokazujú, že ak by s nami vláda komunikovala už vlani, keď sme mali sedem protestov v priebehu roka, tak na všetky tie nuansy sme ich vedeli upozorniť. Určite by bola nastavená taká výzva, ktorá by dnes vedela samosprávam aj reálne pomôcť,“ povedal Kaliňák. Samosprávam podľa neho veľmi uškodil tzv. prorodinný balík, ktorý schválila vláda. Mestám a obciam v tomto roku zobral 618 miliónov eur. Kaliňák hovorí, že to bol protirodinný balík, pretože vláda si neuvedomila, že najviac životných situácií pre rodiny zabezpečujú mestá a obce a ak im ukrojí peniaze, tie ich budú musieť opäť vybrať od ľudí. Toto všetko sa už teraz premietlo v mnohých mestách a obciach napríklad do zvýšených poplatkov v školách a škôlkach, cenách za stravu v domovoch sociálnych služieb alebo zvýšených cenách vstupného na plaváreň či klzisko.

Kaliňák upozorňuje na to, že najväčšie mestá už obmedzujú služby a tie najmenšie sú pred hranicou ekonomického kolapsu. Na Slovensku je vyše 1 120 dedín, ktoré majú do 500 obyvateľov. „Ak im príde faktúra za elektrinu 10-tisíc eur a vlani platili tritisíc eur, tak tá dedina nemá z čoho zaplatiť a bude si musieť zobrať úver, ale aj ten je pre ňu príliš drahý,“ poukázal Kaliňák. Ako ďalej dodal, aj teraz po páde vlády sú v parlamente permanentne návrhy, ktoré si robia zo samospráv „bankomat a šklbanú hus“.

(sita)

Minúta  |  

Nemeckí záchranári taktiež pozastavujú svoje záchranné operácie v Turecku

Nemecká Spolková agentúra pre technickú pomoc (THW) a nemecká nezisková organizácia Medzinárodné pátranie a záchrana (ISAR) sa rozhodli v sobotu pozastaviť svoje záchranné operácie v Turecku, kde pomáhajú s odstraňovaním dôsledkov ničivého zemetrasenia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"V uplynulých hodinách sa bezpečnostná situácia v provincii Hatay značne zmenila... Objavuje sa čoraz viac správ o konfliktoch medzi rôznymi frakciami a aj sa strieľalo," uviedol hovorca organizácie ISAR Stefan Heine.

Nemecké záchranné tímy ostávajú nateraz vo svojom tábore a v pátraní po preživších zemetrasenia budú pokračovať, keď turecké orgány civilnej ochrany zhodnotia, že je to bezpečné, uviedol Heine.

V sobotu pozastavila záchrannú operáciu v Turecku pre zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu aj rakúska armáda. Jej 82 príslušníkov sa taktiež nachádza v provincii Hatay na juhu Turecka.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu oznámil, že turecká vláda zasiahne proti ľuďom, ktorí v regiónoch postihnutých ničivým zemetrasením rabujú a páchajú iné zločiny.

Masívne zemetrasenie, ktoré v pondelok nadránom zasiahlo oblasť okolo turecko-sýrskej hranice, si doposiaľ vyžiadalo už vyše 24-tisíc obetí. V rámci medzinárodnej pomoci vyslalo svoje záchranné tímy do Turecka viacero krajín vrátane Slovenska.

(tasr)

Minúta  |  

Počet obetí zemetrasenia v Turecku a Sýrii stúpol nad 25-tisíc

Počet obetí katastrofálneho zemetrasenia, ktoré začiatkom týždňa zasiahlo Turecko a Sýriu, stúpol v sobotu na viac ako 25-tisíc, zatiaľ čo sa záchranári v mrazivom počasí snažia nájsť ďalších živých ľudí. TASR správu prevzala z tlačových agentúr AP a AFP.

Úrady a zdravotnícke zdroje uviedli, že v dôsledku pondelkových otrasov s magnitúdou 7,8 zomrelo v sutinách v Turecku 21 848 ľudí, v Sýrii 3 553 ľudí. Celková potvrdená bilancia sa tak zvýšila na 25 401 mŕtvych.

V samotnom Turecku utrpelo zranenia približne 80-tisíc ľudí, uviedol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý v sobotu navštívil zasiahnuté mesto Diyarbakir.

Prezident dodal, že univerzity až do leta budú poskytovať iba diaľkové štúdium, čím sa uvoľnia štátne internáty pre preživších, ktorí zostali bez domova. Teploty v celom postihnutom regióne zostávajú pod bodom mrazu a mnohí ľudia nemajú žiadne prístrešie. Turecká vláda distribuovala milióny teplých jedál, ako aj stany a prikrývky.

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus pricestoval v sobotu do sýrskeho mesta Aleppo a priniesol 35 ton zdravotníckeho vybavenia. Ďalšie lietadlo s 30 tonami zásob príde v najbližších dňoch.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin vtipkuje o dobýjaní Európy. Ukrajinci vraj môžu dostať Francúzsko alebo Taliansko

Majiteľ ruskej súkromnej armády Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin, ktorý sa rád verejne prezentuje svojským humorom, v najnovšom rozhovore s ruským vojnovým blogerom Semionom Pegovom vtipkuje o tom, ako Ukrajine daruje časť dobytého Západu. Vraj to bude mať za útraty.

"Myslím si, že na sto percent nikto nebude proti tomu, aby sme Ukrajincom dali Francúzsko, Taliansko, Bulharsko alebo čokoľvek iné. Musíme sa s nimi čestne podeliť, pretože si toho s nami dosť vytrpia,“ povedal Prigožin.

Vplyvný ruský podnikateľ, ktorý svoju žoldniersku skupinu často vyzdvihuje oproti regulárnej ruskej armáde, najprv vypočítava, koľko by trvalo dobytie jednotlivých cieľov na Ukrajine. Po rieku Dneper to vraj budú tri roky. "Ak chceme zavrieť Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, musíme na tom popracovať rok a pol až dva," hovorí Prigožin.

Pokračuje, že ak by bolo treba ísť až po Lamanšský prieliv, má na to svoj "ideálny plán".

"Musíme to urobiť poriadne. Celé to zavrieť na kľúč, ako to bolo v rokoch 1941 – 1945. Žiadne Turecko, žiadne Francúzsko, žiaden oddych," hovorí šéf vagnerovcov.

https://youtu.be/5d3gSvEtDuk

Prigožin tento týždeň oznámil, že vagnerovci prestali verbovať ruských väzňov do vojny na Ukrajine.

Tento krok pre televíziu CNN vysvetlil znova s prigožinovským humorom: "Po zverejnení reklamy na Vagnerovu skupinu zameranej na americké publikum sme dostali viac ako desať miliónov žiadostí od občanov USA, ktorí sa chceli k nej pridať v boji proti NATO. V súčasnosti uvažujeme o prijatí asi jedného milióna amerických občanov. Dočasne sme preto pozastavili nábor dobrovoľníkov z ruských väzníc. Ak však príde žiadosť ministerstva zahraničných vecí USA, uskutočníme nábor z amerických väzníc."

(red)

https://standard.sk/317733/vagnerovci-prestali-na-ukrajinu-verbovat-vaznov-tvrdi-ich-zakladatel-prigozin/
Minúta  |  

Hlas-SD vyzýva Hegera, aby zastavil politiku hazardu s bezpečnosťou vlastných občanov

Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) vyzýva povereného premiéra Eduarda Hegera (OľaNO), aby okamžite zastavil dobrodružnú politiku hazardu s bezpečnosťou vlastných občanov. Heger podľa strany svojimi verejnými vyjadreniami v súvislosti s dodaním stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu pripomína zúfalého politika, ktorý sa snaží prekryť vlastné zlyhania doma pseudopísaním veľkých dejín v zahraničí.

„Je to zmes zúfalstva a falošného mesiášstva, ak Eduard Heger v prípade dodania stíhačiek odmieta rešpektovať dialóg s NATO a odmieta sa riadiť zákonmi vlastnej krajiny. Takáto spasiteľská politika posúva Slovensko bližšie ku vojnovému konfliktu a ohrozuje občanov Slovenskej republiky,“ uviedol predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini.

Dodal, že zúfalí ľudia robia zúfalé činy a je nutné, aby sa Heger vrátil z tejto cesty rýchlo späť. „Ak chce Ukrajine pomáhať, musí splniť dve podmienky – nesmie ohrozovať obranyschopnosť samotnej Slovenskej republiky a rozhodnutie musí byť súčasťou rozhodnutia na úrovni Európskej únie a NATO,“ zdôraznil Pellegrini. Podľa neho by stačilo, aby sa Heger inšpiroval postupom Poliakov, ktorí sa obrátili na NATO, pretože si uvedomujú všetky bezpečnostné riziká pre svoj štát.

Eduard Heger dnes v relácii Sobotné dialógy Rádia Slovensko povedal, že počká na oficiálne stanovisko ústavných právnikov k dodaniu stíhačiek MiG-29 Ukrajine, na základe ktorého bude ďalej postupovať. Ústavní právnici musia posúdiť, či má vláda v poverení na takýto krok kompetencie, alebo nie. Podľa neho rozhodnutie o poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine je autonómnym rozhodnutím každej krajiny a nie kolektívnym súhlasom spojencov v rámci NATO. Zdôraznil, že prípadná dodávka stíhačiek MiG-29 Ukrajine by nijako neohrozila obranyschopnosť Slovenska, pretože tieto bojové lietadlá sú už mesiace vyradené, uzemnené a Slovensko na ne nemá náhradné dielce. Opravovali ich ruskí technici, s ktorými už naša krajina nechce spolupracovať. Zároveň by sme za tento dar Ukrajine dostali peniaze z európskeho mierového nástroja. Tak to bolo aj v prípade darovania systému protivzdušnej obrany S-300. „Za techniku, ktorú sme poslali Ukrajine, sme už dostali vyše 80 miliónov eur,“ povedal Heger.

(sita)

Minúta  |  

Arménsko a Turecko po 35 rokoch otvorili hraničný priechod Alican

Arménsko a Turecko v sobotu po 35 rokoch po prvý raz otvorili hraničný priechod medzi oboma krajinami pre dodávky humanitárnej pomoci do oblasti postihnutej ničivým zemetrasením. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Päť nákladných áut s dodávkami pomoci vrátane potravín a vody dorazilo do Turecka z hraničného priechodu Alican, napísal na sociálnej sieti Twitter osobitný vyslanec Turecka pre dialóg s Arménskom Serdar Kilič.

Štátna tlačová agentúra Anadolu uviedla, že hraničný priechod otvorili krajiny prvýkrát od roku 1988. Vtedy Turecko poslalo pomoc do Arménska po tom, čo krajinu zasiahlo zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo 25-tisíc až 30-tisíc obetí.

Kilič poďakoval Arménsku a podpredsedovi arménskeho parlamentu Rubenovi Rubinjanovi. Dodal, že zásielka pomoci obsahovala aj lieky.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,8 zasiahlo oblasť okolo turecko-sýrskych hraníc v noci na pondelok. Nešťastie si v oboch krajinách podľa miestnych úradov vyžiadalo už viac ako 24-tisíc obetí.

Arménsko a Turecko neudržiavajú vzájomné diplomatické vzťahy a hranice medzi nimi sú od roku 1993 uzatvorené. Podľa historikov došlo počas prvej svetovej vojny k systematickému vyvraždeniu približne 1,5 milióna Arménov zo strany vtedajšej Osmanskej ríše. Turecko ako jej nástupca síce priznáva masakry 300-tisíc až 500-tisíc Arménov, odmieta však ich označenie za genocídu.

Turecko je hlavným politickým i vojenským spojencom Azerbajdžanu. Proti tejto bývalej sovietskej republike bojuje Arménsko už celé desaťročia o Náhorný Karabach, ktorý je väčšinovo obývaný etnickými Arménmi.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.