Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Berlíne sa začali opakované regionálne voľby

V nemeckom hlavnom meste Berlín sa otvorili volebné miestnosti v opakovaných miestnych voľbách z roku 2021. TASR informuje podľa agentúr DPA a AFP.

Približne 2,4 milióna voličov rozhoduje o zložení regionálneho parlamentu v Berlíne a zastupiteľských orgánov v 12 mestských častiach.

Výsledky predvolebných prieskumov favorizujú opozičného kresťanského demokrata Kaia Wegnera (CDU), ktorý by mohol vystriedať sociálnodemokratickú primátorku Franzisku Giffeyovú (SPD).

Voľby 26. septembra 2021 boli podľa ústavného súdu chaotické a porušovali základné demokratické štandardy, preto rozhodol o ich opakovaní. Ich priebeh sledujú medzinárodní pozorovatelia z Rady Európy, ktorých pre obnovenie dôvery pozvalo samo mesto. Voľby zabezpečuje 42 000 ľudí, čo je o 8 000 viac ako v roku 2021.

Opakovanie volieb v Berlíne je len druhým prípadom v nemeckej povojnovej histórii. Predtým sa po rozporoch pri hlasovaní museli opakovať voľby v Hamburgu v roku 1991.

(tasr)

Minúta  |  

V utorok čaká poslancov Národnej rady mimoriadna schôdza k stíhačkám Mig-29

Poslancov Národnej rady (NR) SR čaká v utorok (14. 2.) mimoriadna schôdza v súvislosti so stíhačkami Mig-29, ktoré by Slovensko mohlo posunúť Ukrajine. Rokovanie inicioval opozičný Smer-SD.

Strana chce na rokovaní presadiť uznesenie, ktorým parlament vysloví nesúhlas s posielaním zbraní na Ukrajinu z dôvodu protiústavnosti. Pripomína, že vláde bola vyslovená nedôvera, a preto nemá kompetencie na rozhodovanie o zásadných zahraničnopolitických otázkach. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) avizoval, že vláda sa v tejto súvislosti zatiaľ na Ústavný súd neobráti, vyžiada si však stanovisko ústavných právnikov.

Po mimoriadnej schôdzi by mali poslanci pokračovať v riadnom rokovaní. Na programe 83. schôdze majú ešte viacero neprerokovaných bodov programu. Pokračovať by mali napríklad v diskusii o valorizácii dôchodkov. Zmena je súčasťou novely zákona o sociálnom poistení, ktorý predložili nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD. Priniesť má mimoriadne zvyšovanie dôchodkov v čase vysokej inflácie či rozmrazenie valorizácie minimálnych dôchodkov.

Zákonodarcovia by sa mali venovať aj viacerým návrhom, ktoré vetovala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Medzi nimi napríklad zákonu o ochrane ovzdušia či novele cestného zákona. Na opätovné prerokovanie vrátila aj zákon o dani z osobitnej stavby, ktorým sa má zdaniť tranzitný plynovod spoločnosti eustream sadzbou 6000 eur za kilometer.

V závere schôdze by mali poslanci rozhodnúť aj o novele zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia či o novele zákona o energetike. Na programe je aj voľba predsedu parlamentného zdravotníckeho výboru.

(tasr)

Minúta  |  

Neidentifikované objekty nad Amerikou: Dva zostrelili, pre tretí uzavreli vzdušný priestor nad štátom Montana

Vzdušný priestor nad časťou štátu Montana na západe USA bol v sobotu večer dočasne uzavretý kvôli podozrivému objektu na oblohe, uviedol Federálny letecký úrad (FAA). Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že len pár hodín predtým bol neidentifikovaný objekt zistený a zostrelený nad severnou Kanadou.

Incident vo vzdušnom priestore Montany sa začal v sobotu okolo 15.45 h miestneho času, keď boli z mesta Portland vyslané dve stíhačky F-15, aby preskúmali neidentifikovaný objekt. FAA okolo 17.30 h uzavrela vzdušný priestor v okolí mesta Havre ležiaceho v Montane v blízkosti kanadských hraníc.

Člen americkej Snemovne reprezentantov Matt Rosendale v statuse na platforme Twitter uviedol, že vzdušný priestor bol uzavretý kvôli objektu, ktorý by mohol rušiť komerčnú leteckú dopravu.

Vzdušný priestor sa znovu otvoril okolo 18.30 h miestneho času. Rosendale uviedol, že ministerstvo obrany sa bude v nedeľu v dopoludňajších hodinách (miestneho času) snažiť objekt monitorovať a prípadne aj dostať na zem. Ďalšie podrobnosti neboli bezprostredne zverejnené.

K detekcii neznámeho objektu nad Montanou došlo len niekoľko hodín po tom, ako bol nad severnou Kanadou zostrelený zatiaľ neidentifikovaný objekt. Táto situácia zase nastala len deň po tom, čo bol pri pobreží severnej Aljašky zostrelený iný objekt.

AFP pripomenula, že začiatkom februára prenikol do vzdušného priestoru USA čínsky špionážny balón, ktorý následne preletel nad viacerými štátmi USA, kým bol zostrelený pri pobreží Južnej Karolíny. Druhý balón letel nad Latinskou Amerikou. Čína poprela, že by ich používala na špionáž.

(tasr)

Minúta  |  

Assangeovi podporovatelia usporiadali "karneval" proti jeho vydaniu do USA

Niekoľko stoviek priaznivcov uväzneného zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea v sobotu zorganizovalo karnevalový pochod centrom Londýna, na ktorom vyzvali na jeho prepustenie z väzenia, informovala agentúra AFP.

Na nočnom karnevalovom pochode sa zúčastnili aktivisti v kostýmoch s prasacími hlavami, klaunskými nosmi a v oranžových kombinézach. Niesli aj rakvu i lampióny s nápismi vyzývajúcimi na Assangeovo prepustenie. Niektorí z účastníkov pochodu prišli oblečení ako väzni či sudcovia.

Pochod s mottom Z temnoty na svetlo vyvrcholil zhromaždením v centre Londýna, na ktorom vystúpila aj Assangeova manželka Stella.

Príhovor k zhromaždeným predniesli aj Richard Ratcliffe, manžel Nazanin Zaghariovej-Ratcliffeovej, ktorá bola donedávna väznená v Iráne, syn nedávno zosnulej Vivienne Westwoodovej - Ben, šéfredaktor WikiLeaks Kristinn Hrafnsson a bývalý predseda Labouristickej strany Jeremy Corbyn.

Assange je väznený vo väznici Belmarsh v Londýne od roku 2019, keď ho zatkli po takmer siedmich rokoch strávených na veľvyslanectve Ekvádoru, kde mu poskytli azylovú ochranu.

Spojené štáty žiadajú Britániu o jeho vydanie pre podozrenie zo sprisahania, nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov. Na webovej stránke WikiLeaks sa spomínané materiály objavili v rokoch 2010–11.

V prípade, že súd v USA Assangea usvedčí, hrozí doživotný trest odňatia slobody. Assange všetky previnenia odmieta.

(tasr)

Minúta  |  

OSN: Počet obetí zemetrasenia v Turecku a Sýrii môže prekročiť hranicu 50 000

Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths v sobotu pripustil, že počet obetí mohutného zemetrasenia v Turecku a Sýrii sa oproti súčasným 28 000 zvýši na dvojnásobok alebo aj viac.

O počte obetí sa Griffiths vyjadril v sobotňajšom rozhovore pre televíziu Sky News: ,,Myslím, že je ťažké presne to odhadnúť, pretože sa musíme dostať pod trosky, ale som si istý, že to bude dvojnásobok alebo i viac."

,,V skutočnosti sme ešte nezačali počítať mŕtvych," povedal.

Úrady a zdravotníci v jednej z posledných bilancii uviedli, že v Turecku zahynulo 24.617 ľudí a v Sýrii 3574 ľudí. Potvrdených je celkovo 28.191 obetí na životoch.

Mestá a dediny zemetrasením zrovnané so zemou prehľadávajú stále desaťtisíce záchranárov, a to napriek mrazivému počasiu, ktoré prehĺbilo utrpenie miliónov ľudí v núdzi, konštatovala agentúra AFP.

Organizácia Spojených národov v sobotu upozornila, že teplé jedlo potrebuje v Turecku a Sýrii najmenej 870.000 ľudí. Len v samotnej Sýrii sa bez domova mohlo ocitnúť až 5,3 milióna ľudí.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá v sobotu zverejnila výzvu na poskytnutie 42,8 milióna dolárov na riešenie okamžitých zdravotných potrieb v danom regióne, predpokladá, že zemetrasením bolo postihnutých takmer 26 miliónov ľudí.

Podľa tureckej agentúry pre katastrofy sa do pátracích a záchranných prác zapojilo viac ako 32.000 ľudí z tureckých organizácií a 8294 medzinárodných záchranárov.

(tasr)

Minúta  |  

Danilov: Ruská ofenzíva sa začala, ale nejde podľa plánov Moskvy

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v sobotu večer informoval, že ruské jednotky útočia na východnom fronte v piatich smeroch vrátane pokusu o postup smerom na mestá Kupiansk a Lyman.

V zvodke ukrajinského velenia, citovanej britskou stanicou BBC, sa uvádza, že ruská armáda sa sústreďuje na útočenie v smere na lokality Kupiansk, Lyman, Bachmut, Avdijivka a Novopavlivka. Posilňuje pritom svoju skupinu vojsk v oblasti Bachmutu a Lymana.

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov podľa BBC uviedol, že dlho očakávaná veľká ofenzíva ruskej armády sa síce "začala, ale nejde tak, ako by si (Rusi) želali".

"S veľkou ofenzívou, ako ju nazývajú, majú Rusi veľké problémy. My vidíme, čo naplánovali a (vidíme) aj to, že už začali - len o tom nehovoria," vyhlásil Danilov s tým, že ukrajinskí vojaci túto ofenzívu ruskej armády "veľmi rázne odrážajú".

"Ofenzíva, ktorú naplánovali, už postupne prebieha. Ale nie je to taká ofenzíva, s akou počítali," uviedol Danilov podľa BBC.

BBC pripomenula, že vo vojnových podmienkach nie je možné ihneď overovať vyhlásenia bojujúcich strán a spoľahlivé informácie o postupe ruskej ofenzívy sa objavujú len zriedka, a to tak na ruskej, ako aj na ukrajinskej strane.

https://twitter.com/RALee85/status/1624389540885430273
Ruské obrnené stroje pod delostreleckou paľbou Ukrajincov

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.