Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pred 30 rokmi bol Michal Kováč zvolený za prvého prezidenta SR

Slovenská republika spoznala pred 30 rokmi svojho prvého prezidenta. Stal sa ním Michal Kováč, ktorého do funkcie zvolila Národná rada (NR) SR 15. februára 1993.

Tak ako v Českej republike, aj na Slovensku sa poslanci pokúsili zvoliť prezidenta v rovnaký deň, 26. januára 1993. V ČR zvolili Václava Havla. Na Slovensku sa v ten deň hlavu štátu vybrať nepodarilo. Na zvolenie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, teda 90 hlasov.

O najvyšší post v štáte sa uchádzali štyria kandidáti: prvý podpredseda vlády Roman Kováč (Hnutie za demokratické Slovensko, HZDS), Milan Ftáčnik (Strana demokratickej ľavice, SDĽ), Anton Neuwirth (Kresťanskodemokratické hnutie, KDH) a Jozef Prokeš (Slovenská národná strana, SNS). V tajnom hlasovaní prezident zvolený nebol, Roman Kováč získal 69 hlasov, Milan Ftáčnik 30, Anton Neuwirth 27 a Jozef Prokeš 17.

Prví dvaja s najvyšším počtom hlasov postúpili do opakovanej voľby. Druhé kolo sa konalo nasledujúci deň, 27. januára 1993. Roman Kováč dostal 78 hlasov poslancov a Milan Ftáčnik 31. Ani druhá voľba víťaza nepriniesla, pretože ani jeden z kandidátov nezískal potrebnú trojpätinovú väčšinu parlamentu.

Pri novej voľbe prezidenta boli vylúčení kandidáti, o ktorých poslanci hlasovali v predchádzajúcich voľbách. Nasledujúca voľba sa uskutočnila 15. februára 1993. Jediným kandidátom bol Michal Kováč, ktorého navrhlo HZDS, pričom jeho kandidatúru podporovala SNS (koaličný partner HZDS) a SDĽ.

Michal Kováč, ktorý sa do roku 1989 venoval bankovníctvu, vstúpil do vrcholnej politiky po Nežnej revolúcii za hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Ešte pred tým, ako bol v júni 1990 prvýkrát zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia, stal sa v decembri 1989 ministrom financií vo vláde národného porozumenia Milana Čiča. Funkciu ministra financií zastával aj v kabinete Vladimíra Mečiara, ktorý vzišiel z prvých slobodných volieb v roku 1990. Z postu odišiel 18. mája 1991, necelý mesiac po odvolaní Mečiara z funkcie premiéra. Spolu s Mečiarom stál pri zrode HZDS. V rokoch 1991 až 1993 bol jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. A práve HZDS nasadilo Michala Kováča do druhej voľby po tom, čo v prvej neuspel jeho menovec Roman Kováč.

Michal Kováč dostal v parlamente 106 hlasov zo 126 odovzdaných platných hlasovacích lístkov, čím získal trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov a bol zvolený za prvého prezidenta samostatnej SR. Bezprostredne po zvolení sa poďakoval poslancom za dôveru: "Urobím všetko ľudsky možné, aby som bol hodným tohto vysokého úradu a rovnako hodným vašej dôvery, urobím všetko, aby som bol dobrým prezidentom tohto štátu, to znamená prezidentom všetkých našich občanov, všetkých našich regiónov – od Medzilaboriec po Skalicu, od Kysúc až po Komárno."

Inaugurácia prvého prezidenta SR sa konala 2. marca 1993. Michal Kováč zastával úrad do 2. marca 1998. Prakticky celé päťročné funkčné obdobie, počas ktorého stál na čele štátu, sprevádzalo otvorené nepriateľstvo medzi vládou Vladimíra Mečiara a Prezidentským palácom.

(tasr)

Minúta  |  

USA vytiahli z oceánu značnú časť trosiek čínskeho špionážneho balóna

Pri pobreží Južnej Karolíny vytiahli z vôd Atlantického oceánu "značnú" časť trosiek čínskeho špionážneho balóna, ktorý USA zostrelili 4. februára. Informovala o tom v utorok stanica CNN s odvolaním sa na vyhlásenie amerického ministra obrany Lloyda Austina.

Záchranná loď vybavená žeriavom dorazila do danej oblasti minulý piatok a začala zbierať trosky z morského dna, vrátane častí konštrukcie nákladu a elektroniky. Náklad, ktorý sa nachádzal pod balónom, vážil zhruba 907 kíl a mal veľkosť troch školských autobusov. Citlivé komponenty budú podľa Austina odovzdané Federálnemu úradu pre vyšetrovanie (FBI).

Biely dom odmietol poskytnúť informácie o tom, kedy sa uskutočnia ďalšie snahy o vylovenie zvyškov balóna. Dôvodom sú aj poveternostné podmienky, ktoré limitovali možnosti potápačov amerických námorných síl. Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby v pondelok povedal, že to môže trvať dlhší čas. Závisieť to bude od stavu morskej vody, počasia a toho, do akej miery bude nutné chrániť potápačov.

Washington sa domnieva, že balón, ktorý narušil vzdušný priestor USA, Čína používala na špionáž. Peking tvrdí, že išlo o zatúlaný civilný balón využívaný len na meteorologické účely.

Ohľadom troch ďalších neidentifikovateľných lietajúcich objektov, ktoré boli zostrelené vo vzdušnom priestore nad Severnou Amerikou počas víkendu, Austin dodal, že nepredstavujú hrozbu. "Nie sú vojenskou hrozbou pre nikoho na zemi," uviedol. "Sú však rizikom pre civilné letectvo a potenciálnym rizikom čo sa týka zhromažďovania spravodajských informácií," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Ministri obrany NATO budú rokovať o pomoci Ukrajine a zásobách munície a ochrane kritickej infraštruktúry

Ministri obrany členských krajín NATO budú od utorka v Bruseli dva dni rokovať o ďalšej podpore Ukrajiny, či o úsilí Aliancie doplniť zásoby streliva. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Ministerskej schôdzke bude predsedať generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. V rámci prvého dňa sa uskutoční aj samostatné stretnutie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktoré organizujú Spojené štáty.

Medzi účastníkmi bruselských rokovaní má byť aj ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas minulotýždňovej návštevy Bruselu žiadal dodanie bojových lietadiel. Rozhodnutie o tejto záležitosti sa však v utorok podľa DPA neočakáva.

Zvýšenie kapacít na výrobu streliva je tiež jednou z tém rokovaní v Bruseli a ministri budú venovať aj opatreniam na lepšiu ochranu kritickej podmorskej infraštruktúry v spojitosti s údajnou sabotážou na potrubiach plynovodu Nord Stream. V stredu budú hovoriť o posilnení prítomnosti NATO v Európe – najmä na takzvanom východnom krídle.

Stoltenberg v pondelok uviedol, že Severoatlantická aliancia plánuje zvýšiť svoje zásoby munície, ktoré sa vyčerpávajú v súvislosti s podporou poskytovanou ukrajinským silám v boji proti ruskej agresii.

(tasr)

Minúta  |  

Ďalší úspech pre národných konzervatívcov v Taliansku. Meloniovej koalícia uspela v regionálnych voľbách

Kandidáti podporovaní pravicovou koalíciou talianskej premiérky Giorgie Meloniovej zvíťazili v regionálnych voľbách v severotalianskom regióne Lombardsko i v regióne Lazio, v ktorom sa nachádza hlavné mesto Rím. TASR správu prevzala v pondelok z agentúr AFP a Reuters.

Voľby v oboch regiónoch sa konali v nedeľu a pondelok (12. - 13. februára). Účasť dosiahla približne 40 percent.

Za predsedu regionálnej samosprávy bol v Lombardsku opätovne zvolený Attilio Fontana, ktorý mal podporu vládnej koalície, píše AFP. Fontana, ktorý tento post zastáva od roku 2018, získal v pondelkovom hlasovaní 55 percent hlasov. AFP pripomína, že Lombardsko je hospodársky silný región, v ktorom sa nachádza aj mesto Miláno.

V Laziu zvíťazil Francesco Rocca s 53 percentnou podporou voličov.

Meloniová na sociálnych sieťach uviedla, že výsledok regionálnych volieb upevní pravicu a posilní prácu jej vlády.

Premiérkina strana Bratia Talianska (FdI) vlani v septembri parlamentných voľbách získala 26 percent hlasov. To ju vynieslo ako prvú ženu do čela talianskej vlády. Jej koaličnými partnermi sú strany Liga Mattea Salviniho a Vpred Taliansko (Forza Italia, FI) expremiéra Silvia Berlusconiho.

(tasr)

Minúta  |  

Reuters: Situácia po zemetrasení v Turecku znovu vyvoláva protisýrske postoje

Ničivé zemetrasenie, ktoré 6. februára zasiahlo Turecko a Sýriu, oživilo medzi niektorými Turkami odpor voči miliónom sýrskych utečencov v krajine. Práve ich totiž neoficiálne niektorí Turci obviňujú z rabovania počas toho obdobia skazy a zmätku. TASR o tom informuje na základe pondelkovej správy agentúry Reuters.

Niektorí Turci v mestách postihnutých zemetrasením obviňujú Sýrčanov z drancovania poškodených obchodov a domov. Na Twitteri sa objavili heslá ako "Nechceme Sýrčanov", "Prisťahovalcov treba deportovať" a "Už nie ste vítaní".

Sýrčania, z ktorých sa po zemetrasení stali bezdomovci, povedali, že ich vyhodili z núdzového tábora a istý Sýrčan otvoril útočisko v meste Mersin na juhu Turecka len pre svojich krajanov, keďže boli vystavení rasistickým urážkam.

"Prestali sme chodiť na miesta záchranných operácií a sledovať prácu záchranárov, pretože ľudia na nás začať pokrikovať a odstrkovať nás, keď nás počuli rozprávať po arabsky," opísal situáciu Sýrčan, ktorý nechcel byť menovaný. "Ľudia nás celý čas obviňujú z rabovania, ale to prináša len spory a nesúlad," dodal.

Spoločný počet mŕtvych po zemetrasení v Turecku a Sýrii je teraz vyše 37 000 a podľa predpovedí tento počet ešte stúpne. Nádeje na nájdenie ďalších živých ľudí v troskách slabnú.

Po otrasoch zostali bez domova státisíce ľudí a v niektorých oblastiach čakajú celé dni na potraviny a núdzové prístrešia. Obyvatelia a humanitárni pracovníci hlásili rabovanie a niekoľko zahraničných humanitárnych tímov na krátky čas aj prestalo pracovať, pretože bezpečnostná situácia sa zhoršila.

Turecké úrady zatkli za rabovanie 48 ľudí, oznámil v nedeľu minister spravodlivosti, ale nepovedal, odkiaľ pochádzali. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa zaviazal, že voči rabujúcim ľuďom zaujme prísny postoj.

Turecko je v súčasnosti domovom pre takmer štyri milióny sýrskych utečencov, pripomína Reuters. Turecko svoje hranice otvorilo ľuďom, ktorí utekali pred občianskou vojnou vo vlasti, ktorá vypukla v roku 2011.

Mnohí títo utečenci sú sústredení na juhu Turecka blízko sýrskej hranice. V tureckom meste Gaziantep, tragicky postihnutom zemetrasením, žije takmer pol milióna Sýrčanov, čo predstavuje štvrtinu obyvateľstva.

Nevôľa a odpor voči Sýrčanov nie je nič nové, ale zemetrasenie toto napätie ešte zhoršilo, konštatuje Reuters.

Turecko vynaložilo od roku 2011 vyše 40 miliárd dolárov na ubytovanie pre utečencov, a to v čase, keď samotná táto krajina zažíva intenzívne ekonomické ťažkosti. Niektorí Turci vnímajú Sýrčanov ako lacnú pracovnú silu, ktorá im berie pracovné miesta a využíva služby štátu. Táto otázka sýrskych utečencov bude podľa predpokladov veľkou témou v tohtoročných prezidentských a parlamentných voľbách, uvádza Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

V Košiciach môže byť pre štrajk paralyzovaná MHD, jazdiť majú len vybrané linky

V Košiciach môže byť v utorok mestská hromadná doprava (MHD) paralyzovaná. Dôvodom je neobmedzený ostrý štrajk, ktorý vyhlásili odborári pri Dopravnom podniku mesta Košice (DPMK). Apelovať tak chcú na zachovanie košickej MHD a upozorniť na jej nedostatočné financovanie. Jazdiť počas štrajku majú len spoje do vybraných nemocníc, spoločnosti U. S. Steel a do školy v košickej mestskej časti Vyšné Opátske.

Odborári negarantujú vypravenie iných autobusových či električkových spojov. Štrajk je však dobrovoľný a zapojiť sa doň môžu všetci zamestnanci DPMK bez ohľadu na pracovné zaradenie. Na Bardejovskej a Hornádskej ulici je tiež v utorok naplánované verejné zhromaždenie zamestnancov.

Počas štrajku bude premávať linka "H", a to v 15-minútovom intervale na trase Staničné námestie - Železničná nemocnica - Nová nemocnica - Stará nemocnica - Staničné námestie. Odborári garantujú aj výpravu autobusových spojov "RA" a vyhradených školských spojov pre telesne a mentálne postihnuté deti.

Spoločnosť Integrovaný dopravný systém (IDS) Východ informovala, že cestujúci, ktorí sa nevyhnutne potrebujú dopraviť do centra Košíc, môžu využiť spoje prímestskej autobusovej dopravy. Napríklad zo zastávky Lingov, Važecká, Podnikateľská, SOŠ automobilová, Šaca Benzinol, Moskovská, Havlíčkova, Moňok a Pod Furčou. Prímestské autobusy zastavujú aj na zastávkach Námestie osloboditeľov, Mlynská bašta či Magistrát mesta Košice.

"Cestujúci s dopravnou kartou DPMK môžu využiť svoj nabitý kredit aj na zakúpenie cestovného lístka v spojoch prímestskej autobusovej dopravy. Nemôžu však využiť zakúpený predplatný cestovný lístok (mesačník) - ten platí len v DPMK," upozornila z IDS Východ Miroslava Baranová.

Zamestnanci DPMK chcú štrajkom apelovať na zachovanie MHD a upozorniť na jej nedostatočné financovanie zo strany hlavného akcionára, ktorým je mesto Košice. Podľa odborárov to spôsobuje obmedzenia v doprave, ohrozuje ohodnotenie zamestnancov aj pracovné miesta.

Mesto Košice vníma štrajk ako nešťastný krok zo strany odborárov. Vo svojom stanovisku uviedlo, že urobí všetko pre to, aby pomohlo situáciu vyriešiť. Zároveň však očakáva, že sa so situáciou vyrovná vedenie mestského dopravcu. DPMK zas tvrdí, že už zabezpečil úsporu prevádzkových nákladov a pri chýbajúcich financiách očakáva pomoc mesta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.