Preskočiť na obsah
Minúta  |  

HDP Slovenska vo štvrtom štvrťroku 2022 predbežne vzrástol o 1,1 percenta

Hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách vo štvrtom štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,1 percenta. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 1,2 percenta a medzikvartálne o 0,3 percenta. Vyplýva to z rýchleho odhadu HDP a zamestnanosti Štatistického úradu (ŠÚ) SR.

Vysoká inflácia spôsobila výraznejší rozdiel medzi hodnotou HDP v bežných a stálych cenách. V bežných cenách sa vo štvrtom štvrťroku 2022 vytvoril HDP v objeme 28,3 miliardy eur, čo predstavovalo v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2021 nárast o 2,4 miliardy eur. Po prepočte do stálych cien HDP dosiahol 23,5 miliardy eur.

Rast ekonomiky za celý rok 2022 dosiahol predbežne 1,7 percenta. Hrubý domáci produkt v stálych cenách prekročil hodnoty HDP v predkrízovom období (štvrtý štvrťrok 2019).

Aktuálne rast slovenskej ekonomiky podporil najmä rast konečnej spotreby, čiže výdavkov domácností, ako aj medziročné zvýšenie investícií, čo sa prejavilo rastom hrubého fixného kapitálu. Vývoz síce rástol, ale dovoz mal vyššiu dynamiku medziročného nárastu, a preto zahraničný obchod skončil s výrazným záporným saldom.

Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2,435 milióna osôb a medziročne sa zvýšila o 1,1 percenta. Po očistení o sezónne vplyvy počet zamestnaných osôb v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2021 vzrástol o 1,5 percenta a medzikvartálne (v porovnaní s treťom štvrťrokom 2022) o 0,2 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko odmieta obvinenia, že plánuje destabilizáciu Moldavska

Rusko v utorok odmietlo obvinenie moldavskej prezidentky Maie Sanduovej, že Moskva plánuje túto bývalú sovietsku republiku destabilizovať, informovala agentúra Reuters.

Sanduová v pondelkovom príhovore odvysielanom v televízii varovala obyvateľov pred novými pokusmi Ruska narušiť politickú situáciu v krajine.

Prvé takéto pokusy nastali podľa Sanduovej už vlani na jeseň v súvislosti s hlbokou energetickou krízou v Moldavsku po tom, čo mu Rusko dramaticky znížilo dodávky plynu. Ako uviedla, nové plány Ruska, na ktoré ju upozornili ukrajinskí partneri, počítajú s násilnými nepokojmi zameranými voči úradom a či dokonca s braním rukojemníkov.

Tento plán sa zameriava de facto na to, aby žoldnieri, ktorí pricestujú do Moldavska, s podporou "interných zoskupení" okolo moldavských oligarchov Ilana Shora a Vlada Plahotniuca, ako aj niekoľkých vojnových veteránov prevzali moc v krajine.

Sanduová dodala, že dokumenty, ktoré získali ukrajinskí predstavitelia, okrem iného dokazujú logistické prípravy Moskvy. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok vo svojom vyhlásení označilo tieto Sanduovej tvrdenia za neopodstatnené a nepodložené.

Súčasne Moskva obvinila Ukrajinu z vyvolávania napätia medzi Ruskom a Moldavskom a uviedla, že Kyjev sa snaží vtiahnuť Moldavsko "do tvrdej konfrontácie s Ruskom".

Bol to totiž práve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý minulý týždeň uviedol, že jeho krajina odhalila plán ruských tajných služieb "na zničenie Moldavska". O niekoľko dní neskôr moldavská vláda podala demisiu.

Sanduová, ktorej krajina hraničí s Ukrajinou, opakovane vyjadruje obavy zo zámerov Ruska i z prítomnosti ruských jednotiek v separatistickom regióne Podnestersko.

(tasr)

Minúta  |  

Pred 30 rokmi bol Michal Kováč zvolený za prvého prezidenta SR

Slovenská republika spoznala pred 30 rokmi svojho prvého prezidenta. Stal sa ním Michal Kováč, ktorého do funkcie zvolila Národná rada (NR) SR 15. februára 1993.

Tak ako v Českej republike, aj na Slovensku sa poslanci pokúsili zvoliť prezidenta v rovnaký deň, 26. januára 1993. V ČR zvolili Václava Havla. Na Slovensku sa v ten deň hlavu štátu vybrať nepodarilo. Na zvolenie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, teda 90 hlasov.

O najvyšší post v štáte sa uchádzali štyria kandidáti: prvý podpredseda vlády Roman Kováč (Hnutie za demokratické Slovensko, HZDS), Milan Ftáčnik (Strana demokratickej ľavice, SDĽ), Anton Neuwirth (Kresťanskodemokratické hnutie, KDH) a Jozef Prokeš (Slovenská národná strana, SNS). V tajnom hlasovaní prezident zvolený nebol, Roman Kováč získal 69 hlasov, Milan Ftáčnik 30, Anton Neuwirth 27 a Jozef Prokeš 17.

Prví dvaja s najvyšším počtom hlasov postúpili do opakovanej voľby. Druhé kolo sa konalo nasledujúci deň, 27. januára 1993. Roman Kováč dostal 78 hlasov poslancov a Milan Ftáčnik 31. Ani druhá voľba víťaza nepriniesla, pretože ani jeden z kandidátov nezískal potrebnú trojpätinovú väčšinu parlamentu.

Pri novej voľbe prezidenta boli vylúčení kandidáti, o ktorých poslanci hlasovali v predchádzajúcich voľbách. Nasledujúca voľba sa uskutočnila 15. februára 1993. Jediným kandidátom bol Michal Kováč, ktorého navrhlo HZDS, pričom jeho kandidatúru podporovala SNS (koaličný partner HZDS) a SDĽ.

Michal Kováč, ktorý sa do roku 1989 venoval bankovníctvu, vstúpil do vrcholnej politiky po Nežnej revolúcii za hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Ešte pred tým, ako bol v júni 1990 prvýkrát zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia, stal sa v decembri 1989 ministrom financií vo vláde národného porozumenia Milana Čiča. Funkciu ministra financií zastával aj v kabinete Vladimíra Mečiara, ktorý vzišiel z prvých slobodných volieb v roku 1990. Z postu odišiel 18. mája 1991, necelý mesiac po odvolaní Mečiara z funkcie premiéra. Spolu s Mečiarom stál pri zrode HZDS. V rokoch 1991 až 1993 bol jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. A práve HZDS nasadilo Michala Kováča do druhej voľby po tom, čo v prvej neuspel jeho menovec Roman Kováč.

Michal Kováč dostal v parlamente 106 hlasov zo 126 odovzdaných platných hlasovacích lístkov, čím získal trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov a bol zvolený za prvého prezidenta samostatnej SR. Bezprostredne po zvolení sa poďakoval poslancom za dôveru: "Urobím všetko ľudsky možné, aby som bol hodným tohto vysokého úradu a rovnako hodným vašej dôvery, urobím všetko, aby som bol dobrým prezidentom tohto štátu, to znamená prezidentom všetkých našich občanov, všetkých našich regiónov – od Medzilaboriec po Skalicu, od Kysúc až po Komárno."

Inaugurácia prvého prezidenta SR sa konala 2. marca 1993. Michal Kováč zastával úrad do 2. marca 1998. Prakticky celé päťročné funkčné obdobie, počas ktorého stál na čele štátu, sprevádzalo otvorené nepriateľstvo medzi vládou Vladimíra Mečiara a Prezidentským palácom.

(tasr)

Minúta  |  

USA vytiahli z oceánu značnú časť trosiek čínskeho špionážneho balóna

Pri pobreží Južnej Karolíny vytiahli z vôd Atlantického oceánu "značnú" časť trosiek čínskeho špionážneho balóna, ktorý USA zostrelili 4. februára. Informovala o tom v utorok stanica CNN s odvolaním sa na vyhlásenie amerického ministra obrany Lloyda Austina.

Záchranná loď vybavená žeriavom dorazila do danej oblasti minulý piatok a začala zbierať trosky z morského dna, vrátane častí konštrukcie nákladu a elektroniky. Náklad, ktorý sa nachádzal pod balónom, vážil zhruba 907 kíl a mal veľkosť troch školských autobusov. Citlivé komponenty budú podľa Austina odovzdané Federálnemu úradu pre vyšetrovanie (FBI).

Biely dom odmietol poskytnúť informácie o tom, kedy sa uskutočnia ďalšie snahy o vylovenie zvyškov balóna. Dôvodom sú aj poveternostné podmienky, ktoré limitovali možnosti potápačov amerických námorných síl. Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby v pondelok povedal, že to môže trvať dlhší čas. Závisieť to bude od stavu morskej vody, počasia a toho, do akej miery bude nutné chrániť potápačov.

Washington sa domnieva, že balón, ktorý narušil vzdušný priestor USA, Čína používala na špionáž. Peking tvrdí, že išlo o zatúlaný civilný balón využívaný len na meteorologické účely.

Ohľadom troch ďalších neidentifikovateľných lietajúcich objektov, ktoré boli zostrelené vo vzdušnom priestore nad Severnou Amerikou počas víkendu, Austin dodal, že nepredstavujú hrozbu. "Nie sú vojenskou hrozbou pre nikoho na zemi," uviedol. "Sú však rizikom pre civilné letectvo a potenciálnym rizikom čo sa týka zhromažďovania spravodajských informácií," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Ministri obrany NATO budú rokovať o pomoci Ukrajine a zásobách munície a ochrane kritickej infraštruktúry

Ministri obrany členských krajín NATO budú od utorka v Bruseli dva dni rokovať o ďalšej podpore Ukrajiny, či o úsilí Aliancie doplniť zásoby streliva. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Ministerskej schôdzke bude predsedať generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. V rámci prvého dňa sa uskutoční aj samostatné stretnutie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktoré organizujú Spojené štáty.

Medzi účastníkmi bruselských rokovaní má byť aj ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas minulotýždňovej návštevy Bruselu žiadal dodanie bojových lietadiel. Rozhodnutie o tejto záležitosti sa však v utorok podľa DPA neočakáva.

Zvýšenie kapacít na výrobu streliva je tiež jednou z tém rokovaní v Bruseli a ministri budú venovať aj opatreniam na lepšiu ochranu kritickej podmorskej infraštruktúry v spojitosti s údajnou sabotážou na potrubiach plynovodu Nord Stream. V stredu budú hovoriť o posilnení prítomnosti NATO v Európe – najmä na takzvanom východnom krídle.

Stoltenberg v pondelok uviedol, že Severoatlantická aliancia plánuje zvýšiť svoje zásoby munície, ktoré sa vyčerpávajú v súvislosti s podporou poskytovanou ukrajinským silám v boji proti ruskej agresii.

(tasr)

Minúta  |  

Ďalší úspech pre národných konzervatívcov v Taliansku. Meloniovej koalícia uspela v regionálnych voľbách

Kandidáti podporovaní pravicovou koalíciou talianskej premiérky Giorgie Meloniovej zvíťazili v regionálnych voľbách v severotalianskom regióne Lombardsko i v regióne Lazio, v ktorom sa nachádza hlavné mesto Rím. TASR správu prevzala v pondelok z agentúr AFP a Reuters.

Voľby v oboch regiónoch sa konali v nedeľu a pondelok (12. - 13. februára). Účasť dosiahla približne 40 percent.

Za predsedu regionálnej samosprávy bol v Lombardsku opätovne zvolený Attilio Fontana, ktorý mal podporu vládnej koalície, píše AFP. Fontana, ktorý tento post zastáva od roku 2018, získal v pondelkovom hlasovaní 55 percent hlasov. AFP pripomína, že Lombardsko je hospodársky silný región, v ktorom sa nachádza aj mesto Miláno.

V Laziu zvíťazil Francesco Rocca s 53 percentnou podporou voličov.

Meloniová na sociálnych sieťach uviedla, že výsledok regionálnych volieb upevní pravicu a posilní prácu jej vlády.

Premiérkina strana Bratia Talianska (FdI) vlani v septembri parlamentných voľbách získala 26 percent hlasov. To ju vynieslo ako prvú ženu do čela talianskej vlády. Jej koaličnými partnermi sú strany Liga Mattea Salviniho a Vpred Taliansko (Forza Italia, FI) expremiéra Silvia Berlusconiho.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.