Maľuje blatom i šťavou z červenej kapusty. Pre výtvarníčku Kati M. Decsi sú ruky vizualizovanými textami

Študovali ste na Katedre grafiky a experimentálnej tvorby na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Vašimi pedagógmi boli Juraj Bartusz, ktorý viedol katedru, Zbyněk Prokop, vedúci ateliéru, aj Rudolf Sikora. Prečo ste šli študovať práve do Košíc?

Pôvodne som chcela ísť študovať do Brna, kde som bola aj konzultovať s Václavom Stratilom. Chodila som na gymnázium v Nových Zámkoch a od detstva aj na základnú umeleckú školu. Povedal mi, aby som rok chodila na prípravu a potom sa skúsila hlásiť. Prihlášku som si podala do Košíc aj do Bratislavy, nakoniec ma zobrali na Fakultu umení. Bola som presvedčená, že o rok pôjdem na prijímacie skúšky do Brna, no časom ma to začalo stále menej ťahať preč. Zostala som, bolo tam veľmi slobodné ovzdušie, čo mi veľmi vyhovovalo.

Nevedela som vtedy ešte, čo je to voľné umenie. Otec je zverolekár, mama pracovala ako referentka v obchode, moje maximálne kontakty s umením boli, keď sme zo ZUŠ-ky chodili na výstavy. Doma sme mali aj pár kníh o umení. Pamätám si, že na pohovoroch v Košiciach sa ma pýtali na Transart, Medzinárodný festival experimentálneho umenia, ktorý sa od roku 1988 konal v Nových Zámkoch a vtedy som ho opisovala detsky spontánnym jazykom, čo vyvolalo úsmev komisie.

Ako vás pedagógovia ovplyvnili? Akým učiteľom bol Rudolf Sikora, ktorý je známy tým, že študentom nechával potrebnú voľnosť a priestor?