Rusi hodnotia minulý rok ako priemerný, budúcnosť vidia optimisticky

Obyvatelia Ruska prežili takmer rok vo vojne. Tá bola pre nich spočiatku veľmi vzdialená a dotýkala sa takmer výlučne profesionálnych vojakov a ich blízkych. Postupne však jej následky prenikali do širšej spoločnosti aj inak než len skrze médiá. V ekonomike sa prejavili sankcie zo strany Západu a citeľným zásahom bola čiastočná mobilizácia.

Napriek tomu Rusi nehodnotia rok 2022 nijako extrémne. Väčšina respondentov prieskumu Analytického centra Jurija Levadu označila minulý rok za priemerný. Horšie hodnotenie mali u Rusov nielen krízové obdobia deväťdesiatych rokov, ale aj pandemický rok 2020.

Na úvod treba povedať, že prieskumy verejnej mienky vždy treba čítať s určitou skepsou, o to viac tie z neslobodných štátov. Na druhej strane Levadovo centrum nie je žiadnou vládnou agentúrou – ide o neziskovú organizáciu s dlhou tradíciou takýchto výskumov, ktorú navyše ruská vláda zaradila na zoznam zahraničných agentov.

Nebol to dobrý rok, ale Rusko prežilo horšie

Približne polovica Rusov (53 percent) označila minulý rok za ťažší pre svoju rodinu, než bol ten predchádzajúci. Pred rokom bolo takýchto ľudí 44 percent. Začiatkom deväťdesiatych rokov a v roku 1998 sa však podiel takýchto odpovedí pohyboval nad 70 percent.

Vážnejšie vidia Rusi situáciu svojej vlasti. Minulý rok označilo za ťažší pre Rusko 76 percent opýtaných, pritom pred rokom to bolo 55 percent. V kritických obdobiach deväťdesiatych rokov dávalo takúto odpoveď viac než osem z desiatich respondentov, a k 90 percentám sa podiel takýchto odpovedí blížil aj v roku 2020.

Zatiaľ čo viac než polovica respondentov hodnotila rok 2022 ako priemerný, jedna tretina ho hodnotila ako zlý. To je v porovnaní s poslednými dvoma dekádami výrazne vyššie číslo, opäť s výnimkou pandemického roku 2020, ktorý za zlý označila až polovica respondentov. Stále však ide o relatívne kladné kolektívne hodnotenie v porovnaní s krízovým rokom 1998, ktorý za zlý označili takmer dve tretiny respondentov.

Z osobného pohľadu hodnotí väčšina oslovených Rusov (57 percent) minulý rok ako úspešný. Ide o druhé najvyššie číslo za posledné dve desaťročia a nárast osobnej úspešnosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Udalosťou roka je „špeciálna vojenská operácia“, osobnosťou je Putin

Nemožno tvrdiť, že by Rusi úplne ignorovali spoločenskú realitu. Za najvýznamnejšie udalosti roku 2022 označili „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine (46 percent respondentov), čiastočnú mobilizáciu (34 percent) a pripojenie nových území k Rusku (32 percent). Pozornosť si zaslúžil aj výbuch Krymského mostu (25 percent) a sankcie zo strany Západu (21 percent).

Medzi významné udalosti, ktoré Rusi zdieľajú s obyvateľmi Západu, patril COVID-19 (30 percent respondentov) a rastúce životné náklady (26 percent). Relatívne malú pozornosť vzbudili udalosti, ako udelenie Nobelovej ceny mieru ruskej organizácii Memorial (3 percentá) či majstrovstvá sveta vo futbale (6 percent).

Osobnosťou roku 2022 sa v prieskume stal, neprekvapivo, opäť Vladimir Putin. Zvolilo ho 48 percent respondentov, čo je výrazne viac ako minulý rok (len 26 percent) a predminulý rok (33 percent). Na druhom mieste skončil s veľkým odstupom Sergej Lavrov (8 percent).

Tento výsledok je v súlade s pravidelným prieskumom miery súhlasu s aktivitami prezidenta Putina. Miera súhlasu sa od polovice roku 2018 do začiatku minulého roku pohybovala v pásme 60 až 70 percent. Po útoku na Ukrajinu sa rýchlo zvýšila na 83 percent.

Hoci na jeseň minulého roku miera súhlasu o šesť percentných bodov poklesla, zrejme v súvislosti s mobilizáciou, posledný prieskum z januára tohto roku opäť ukazuje mieru súhlasu na úrovni 82 percent. Podobne rýchly vzostup ľudovej podpory zažil Putin aj v roku 2014 po anexii Krymu.

Budúcnosť v Rusoch obavy nevyvoláva

V kontexte prebiehajúcej vojny je zaujímavý aj postoj Rusov voči budúcnosti. Pri otázke ohľadne vlastnej budúcnosti väčšina respondentov (52 percent) uviedla, že sa cítia skôr pokojne a sebaisto. Toto číslo je výrazne vyššie než v decembri 2021 (40 percent) a najvyššie za ostatných desať rokov. V posledných rokoch prevažovali respondenti, ktorí sa cítili znepokojení a mali obavy.

Podobne optimisticky vidia Rusi aj budúcnosť svojej vlasti. Podiel znepokojených respondentov klesol o 13 percentných bodov na 48 percent a podiel tých, ktorí sa cítia pokojne a sebaisto, narástol rovnakou mierou na 49 percent. Naposledy podiel optimistov prevyšoval podiel pesimistov v júni 2017, takisto o jeden percentný bod.

Ruské čísla sú v zaujímavom kontraste aktuálnym prieskumom z európskych štátov. Podľa neho sa Európania cítia pre vojnu na Ukrajine neistí a pozitívne hodnotia minulosť.

Akokoľvek sa Rusom darí či nedarí na fronte a v sankciami skúšanej ekonomike, nezdá sa, že by boli zlomení.