Preskočiť na obsah
  |  

Bielorusko bude pracovať na novej vojenskej doktríne

Bieloruské ministerstvo obrany dostalo za úlohu vypracovať novú vojenskú doktrínu, ktorá by reagovala na "eskaláciu globálneho politického napätia", informovali v utorok neskoro večer ruské médiá. TASR správu prevzala zo stredajšieho servisu tlačovej agentúry Reuters.

Hoci sa bieloruský prezident Alexander Lukašenko priamo nezapojil do ruskej invázie na Ukrajinu, minulý rok vo februári umožnil Moskve využiť územie svojej krajiny na začatie vojny a vyslanie ruských síl na Ukrajinu.

Ruské médiá neposkytli podrobnosti o tom, čo by nová doktrína mohla zahŕňať.

Dokument nariaďuje "v kontexte eskalácie globálneho geopolitického napätia" realizáciu opatrení "zameraných na ochranu nezávislosti, územnej celistvosti, suverenity a ústavného poriadku krajiny pred vonkajšími a vnútornými hrozbami".

Bieloruská bezpečnostná rada tiež nariadila ministerstvu obrany, aby do mesiaca dokončilo návrh zákona o vytvorení novej dobrovoľnej územnej obrany. Lukašenko vo februári nariadil vytvorenie domobrany, ktorú tvorí 100-tisíc až 150-tisíc dobrovoľníkov.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. Lukašenko opakovane upozornil, že Bielorusko by sa mohlo do konfliktu na Ukrajine priamo zapojiť, ak bude bieloruské územie vystavené útokom z Ukrajiny, pripomína Reuters.

(tasr)

  |  

Britániu zasiahlo sneženie, viaceré letiská rušia lety

Nízke teploty a sneženie zasiahli v stredu viacero oblastí Spojeného kráľovstva. Meteorologické úrady vydali varovania a niektoré letiská na juhu kráľovstva rušia lety, informuje web stanice Sky News.

Britská meteorologická služba (Met Office) vydala na utorok výstrahu najnižšieho (žltého) stupňa pred snehom a ľadom pre juh a severovýchod Anglicka a väčšinu územia Škótska, a sever Severného Írska.

Služba upozorňuje na možné zdržania či zrušenie autobusových a vlakových spojení. Niektoré odľahlé oblasti môžu byť odrezané od sveta a tiež hrozia výpadky v dodávke elektriny. Meteorológovia nízke teploty a sneženie očakávajú aj v ďalších dňoch.

Teplota v obci Kinbrace na severe Škótska klesla v noci na stredu na mínus 15 stupňov Celzia, čo je najnižšia teplota nameraná v Británii tento rok.

Londýnske letisko Heathrow zrušilo najmenej 25 prichádzajúcich letov a viaceré prílety boli odvolané aj na letisku Gatwick, píše Sky News s odvolaním sa na web Skyscanworld, ktorý poskytuje informácie o leteckej doprave.

V meste Bristol na juhu Anglicka uzavreli letisko a z jeho pristávacej dráhy odpratávali sneh, museli tiež odložiť desiatky letov.

(tasr)

  |  

Ekonomika eurozóny vykázala v závere minulého roka nulový rast

Ekonomika eurozóny zaznamenala v poslednom štvrťroku minulého roka v medzikvartálnom porovnaní stagnáciu, zatiaľ čo podľa predbežných odhadov z februára stále rástla. Informuje o tom štatistického Eurostat. Ten revidoval smerom nadol aj medziročný vývoj ekonomiky eurozóny, ako aj údaje za celú Európsku úniu.

Podľa spresnených údajov Eurostatu vykázala ekonomika menovej únie po očistení o sezónne vplyvy vo štyri kvartáli oproti predchádzajúcemu štvrťroku nulový rast. V rýchlom odhade z polovice februára uvádzal úrad rast o 0,1 percenta. Na porovnanie, v treťom kvartáli sa hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny zvýšil medzikvartálne o 0,4 percenta.

Horšie údaje zverejnil Eurostat aj v medziročnom porovnaní. Zatiaľ čo vo februári uvádzal rast ekonomiky eurozóny za štvrtý štvrťrok o 1,9 percenta, teraz rast upravil na 1,8 percenta.

Eurostat revidoval smerom nadol aj údaje o vývoji hospodárstva v celej Európskej únii. Zatiaľ čo v polovici februára pri predbežnom odhade uvádzal nulové medzikvartálne tempo rastu, teraz poukázal na pokles o 0,1 percenta. Medziročne uvádzal pred mesiacom rast na úrovni 1,8 percenta, v stredu údaj spresnil na rast na 1,7 percenta.

Z jednotlivých štátov EÚ, ktorých údaje sú k dispozícii, najvýraznejší medzikvartálny rast ekonomiky zaznamenali Grécko (1,4 percenta), Malta (1,2 percenta) a Cyprus, kde ekonomika vzrástla o 1,1 percenta.

Najvýraznejší pokles zasa evidovalo Poľsko (- 2,4 percenta), za ktorým nasledovali Estónsko (- 1,6 percenta) a Fínsko (- 0,6 percenta). Slovensko zaznamenalo rast ekonomiky o 0,3 percenta.

V medziročnom porovnaní najvýraznejšie rástli ekonomiky Írska (13,1 percenta), Grécka (5,2 percenta) a Rumunska, kde ekonomika vzrástla o 4,9 percenta. Pokles zaznamenali tri štáty – Estónsko (- 4,4 percenta), Litva (- 0,4 percenta) a Švédsko s poklesom o 0,1 percenta. Slovensko zaznamenalo vo štvrtom kvartáli medziročne rast na úrovni 1,2 percenta.

Za celý rok 2022 vzrástla ekonomika eurozóny, ako aj celej EÚ podľa spresnených údajov Eurostatu o 3,5 percenta. V prípade eurozóny tak štatistický úrad predbežné údaje potvrdil, v prípade EÚ ich mierne zhoršil, keď vo februári uvádzal rast ekonomiky o 3,6 percenta.

(tasr)

  |  

Bruselom sa šíria fámy o chystaných útokoch v metre

Obyvatelia Bruselu a zamestnanci inštitúcií EÚ boli v stredu doobeda varovaní, aby sa vyhli cestovaniu metrom. Dôvodom sú správy na sociálnych sieťach o hrozbe útokov v bruselskom metre. Polícia však podľa tlačovej agentúry Belga túto hrozbu považuje za "nepravdepodobnú".

Policajné zdroje pre Belga uviedli, že hrozba pochádza od ruského občana nespokojného s politikou EÚ voči vojne na Ukrajine.

Veľvyslanectvo Spojených štátov v Bruseli amerických občanov vyzvalo, aby sa radšej vyhli veľkým davom ľudí, aby boli ostražití a sledovali spravodajstvo lokálnych médií.

Za fámami o útokoch je zrejme výhražný e-mail napísaný v ruštine. Bol zachytený v noci z utorka na stredu a okamžite na to boli zalarmované bezpečnostné zložky.

Po analýze inštitúcií, ktoré sa zaoberajú teroristickými hrozbami, bola možnosť útokov označená za nepravdepodobnú. Preventívne sa však posilnila ostražitosť bezpečnostných služieb. Celková úroveň ohrozenia zostala nezmenená - na úrovni 2 na štvorbodovej stupnici.

Podľa televíznej stanice RTBF federálna polícia v bruselskom metre a nezistila nič podozrivé; jeho linky preto premávajú v bežnom režime.

"Vyšetrovanie prebieha a momentálne nemôžeme poskytnúť viac podrobností," vysvetlil hovorca prokuratúry Willemien Baert pre Belga.

Belgičania si 22. marca pripomenú siedme výročie teroristických útokov v Bruseli v roku 2016 na letisku Zaventem a na stanici metra Maalbeek. Zahynulo 34 ľudí a ďalších 340 bolo zranených.

(tasr)

  |  

Prieskum: Za odluku cirkvi od štátu je 61 percent Slovákov

Slováci sú za odluku cirkvi od štátu. Vyplýva to z výsledkov online prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, pričom s touto možnosťou súhlasilo 61 percent opýtaných Slovákov. Súčasný model financovania cirkví a náboženských spoločenstiev zo štátneho rozpočtu považuje za najvhodnejší necelá pätina populácie.

Odluku cirkvi od štátu podporujú predovšetkým muži (66 percent), starší ľudia vo veku nad 65 rokov (71 percent), ľudia so stredoškolským (64 percent) a vysokoškolským vzdelaním (71 percent) či ľudia žijúci v Bratislave (70 percent). Opačný názor prejavilo 26 percent opýtaných, ktorí nesúhlasia s odlukou cirkvi od štátu, 13 percent sa k tejto téme nevie alebo nechce vyjadriť.

Respondenti v prieskume mali možnosť vyjadriť svoj názor o tom, ktorý model financovania cirkví a náboženských spoločenstiev by bol podľa nich najvhodnejší. "Súčasný model založený na priamych platbách z rozpočtu štátu na základe počtu členov, ktorí sa k cirkvi prihlásia v sčítaní ľudu, by ponechalo 19 percent ľudí. Tento model by podporili predovšetkým sympatizanti KDH," vyplýva z výsledkov prieskumu.

Model zaradenia cirkví a náboženských spoločenstiev medzi neziskové organizácie, ktorým je možné každoročne poukázať dve percentá dane z príjmu, by podporilo 20 percent ľudí. Model financovania špeciálnou cirkevnou daňou by uprednostnilo 18 percent populácie.

Pozitívny vplyv cirkvi vníma spoločnosť predovšetkým v sprevádzaní ľudí pri významných životných udalostiach, ako je napríklad narodenie dieťaťa, svadba, či pohreb (53 percent). Porovnateľný podiel ľudí vidí pozitívny vplyv cirkvi aj v jej charitatívnej činnosti (51 percent). Približne štyria z desiatich Slovákov oceňujú aktivity cirkvi v opatrovateľských službách či v oblasti duchovného poradenstva.

Slováci vidia negatívny vplyv cirkvi na verejný život predovšetkým v dôsledku jej postojov v oblasti ľudských práv. Najviac ľudí vníma negatívny vplyv cirkvi pri smerovaní celospoločenskej diskusie o právach sexuálnych menšín (41 percent). Porovnateľný podiel populácie hovorí o negatívnom vplyve cirkvi v diskusii o reprodukčných právach (39 percent). Tretina populácie si zas myslí, že cirkev negatívne vplýva na diskusiu o právach žien.

Online prieskum sa realizoval v čase od 17. do 22. januára na vzorke 1 000 respondentov.

  |  

Fico: Smer-SD nepodporí prípadnú zmenu ústavy k darovaniu stíhačiek Ukrajine

Smer-SD nepodporí prípadnú zmenu ústavy v súvislosti s darovaním stíhačiek MiG-29 Ukrajine. "Ak sa rozhodnú, že chcú zmenu ústavy, potrebujú na to 90 hlasov, my im k tomu ani jeden hlas nedáme," vyhlásil líder opozičnej strany Robert Fico.

"Ak niekto hovorí o zmene ústavy, tak potvrdzuje, že aktuálne na Slovensku neexistuje žiadny štátny orgán, ktorý by mal kompetencie rozhodnúť o darovaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine," povedal.

Zdôraznil, že takéto kompetencie nemá ani dočasne poverená vláda, ani prezidentka, čo bolo aj dôvodom zvolania mimoriadnej schôdze v parlamente.

Fico zopakoval, že Smer-SD nesúhlasí s ďalším posielaním zbraní na Ukrajinu, a preto so zmenou ústavy nechce mať nič spoločné. Nerozumie, prečo by mali byť rokovania o stíhačkách v utajenom režime, nevidí naň žiaden dôvod.

O poskytnutí stíhacích lietadiel MiG-29 Ukrajine by mala podľa vyjadrení dočasne povereného ministra obrany Jaroslava Naďa rozhodovať uznesením Národná rada SR. Naznačil, že z vedenia parlamentu sa zaoberajú možnosťou rokovania v utajenom režime. Vláda má o téme rokovať až po schválení v parlamente.

(tasr)