TRENČÍN – Šľachtický rod Ilešháziovcov patril medzi skutočne bohaté a významné uhorské rody. Na svojich panstvách sa snažili zavádzať moderné pracovné postupy a technologické novinky. Najskôr aktívni podporovatelia reformácie, neskôr rekatolizácie, tiež známi mecenáši umenia ovplyvňovali charakter a dejiny Trenčína viac ako dve storočia.
Túto sobotu si môžete o rodine Ilešháziovcov vypočuť zaujímavú prednášku na prechádzke mestom, ktorú pravidelne organizuje Kultúrno-informačné centrum (KIC). Okrem iného sa na nej dozviete, prečo musel Štefan Ilešházi opustiť mesto, kto rozmýšľal o založení univerzity v Trenčíne a kedy a prečo tasil Gašpar Ilešházi na sneme meč.
Čo vieme z histórie
Ilešháziovci pochádzali zo Žitného ostrova a Trenčiansky hrad vlastnili 241 rokov. Sympatické je, že inklinovali k slovenskej kultúre, to znamená, že na ich majetkoch sa úradovalo po slovensky, dokonca ich služobníctvo bolo slovenské.
Prvým majiteľom hradu bol Štefan I. Ilešházi, ktorý naň v roku 1594 získal záložné právo, posledným bol Štefan II. Ilešházi, ktorý v roku 1835 predal trenčianske panstvo bankárovi Jurajovi zo Siny. Jeho rod nakoniec hrad daroval mestu.
Obrazy Ilešháziovcov nájdete vystavené v Zápoľskom paláci Trenčianskeho hradu.
Prechádzka mestom sa začne v sobotu o 16:00 na Sládkovičovej ulici.
Čo vám hovorí meno Ilešházy? Uhorský rod magnátov, ale i mecenášov. Foto: web KIC
Na Slovensku minulý rok zomrelo 59 583 ľudí. Úmrtnosť medziročne klesla takmer o pätinu, no stále bola vyššia ako pred pandémiou. Najčastejšou príčinou smrti boli choroby obehovej sústavy. TASR o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
"Vplyv pandémie na spoločnosť v roku 2022 výrazne klesol, ale mierna nadúmrtnosť v porovnaní s päťročným priemerom pred pandémiou na Slovenku pretrvala. Počet zomretých bol stále druhý najvyšší od konca druhej svetovej vojny," priblížila riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Zuzana Podmanická.
Najčastejšou príčinou úmrtí boli choroby obehového systému (26 688 úmrtí), nasledovali nádory (13 072). Medzi päticou najčastejších príčin boli tiež choroby dýchacej sústavy (5 554), tráviacej sústavy (3 305) a ochorenie COVID-19 (2 797). "Najvyšší podiel zomretých na infekciu COVID-19 predstavovali ľudia vo vekovej skupine starších seniorov (75- a viacroční), tvorili približne dve tretiny covidových úmrtí," doplnila Vladimíra Orgoňová z oddelenia komunikácie ŠÚ.
Najväčšiu úmrtnosť zaznamenal Nitriansky kraj (1 245 zomretých na 100-tisíc obyvateľov). "Horšia situácia ako v priemere na Slovensku bola aj v Banskobystrickom (1 213), Trenčianskom (1 204) a Trnavskom kraji (1 134)," priblížila Orgoňová. Najnižšiu mieru úmrtnosti, naopak, evidovali Prešovský (960) a Bratislavský kraj (962).
Najviac úmrtí bolo u osôb nad 65 rokov (46 368). Ich podiel v štruktúre zomretých sa podľa ŠÚ počas troch rokov pandémie zvýšil. "Medziročne významne, viac ako o pätinu, klesla úmrtnosť v skupine mladších seniorov (od 65 do 74 rokov). Ale úmrtnosť v tejto pandémiou najohrozenejšej vekovej skupine obyvateľstva bola stále takmer o 26 percent vyššia ako v priemere pred pandémiou," dodala Orgoňová.
V noci zo štvrtka na piatok zaznamenali v oblasti dolnorakúskej obce Gloggnitz zemetrasenie s magnitúdom 4,2. Informuje o tom portál rakúskeho verejnoprávneho vysielateľa ORF s odvolaním sa na službu GeoSphere Austria.
Rakúska seizmologická služba GeoSphere Austria vo štvrtok v noci oznámila, že o 22:26 zaregistrovali zemetrasenie s magnitúdom 4,2, ktoré malo epicentrum v oblasti Gloggnitzu. Otrasy podľa nich „jasne pocítili obyvatelia vo veľkej časti východného Rakúska“. Následne o 23:11 zaznamenali aj dotras s magnitúdom 2,3.
Zatiaľ podľa portálu noe.ORF.at z oblasti nehlásili žiadne škody.
Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger sa v piatok v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili o vývoze ukrajinskej pšenice aj o možnej účasti slovenských firiem na obnove Ukrajiny. S Hegerom na Ukrajinu prišiel aj dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď. Z Kyjeva informuje osobitný spravodajca TASR.
Zelenskyj sa Slovensku poďakoval za doterajšiu pomoc Ukrajine, pričom si podľa svojich slov uvedomuje, že to pre slovenskú vládu nie je jednoduché.
Heger otvoril tému vývozu pšenice z Ukrajiny a dodal, že treba nájsť spoločné riešenie, ako ju dostať do Afriky, a nie aby končila na európskom trhu a diskriminovala miestnych farmárov. Ukrajinský prezident na to reagoval, že sa bude rozprávať s obchodníkmi, aby nezneužívali situáciu.
Zelenskyj zároveň požiadal Slovensko o pomoc pri obnove niektorého zo zničených miest na Ukrajine. Mohlo by ísť o obnovu škôl či nemocníc. V tejto súvislosti uviedol, že Ukrajina privíta angažovanie sa slovenských firiem. Témou rozhovoru boli aj dezinformácie a pôsobenie propagandy Ruska na Slovensku.
Eduard Heger a Jaroslav Naď. Foto: FB Jaroslav Naď
Povojnová obnova Ukrajiny
Ako uviedol Heger, na návštevu Ukrajiny ho pozval Zelenskyj v telefonickom rozhovore po tom, ako Slovensko schválilo darovanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine.
Heger avizoval, že Zelenskému chce ponúknuť pomoc Slovenska Ukrajine v jej prístupovom procese do Európskej únie, a to aj ponukou vlastných skúseností. Slovensko podľa Hegera pomohlo Ukrajine už pred vojnou v ôsmich programoch v rámci asociačnej dohody s EÚ. Teraz jej pomôže v oblasti harmonizácie.
"Pre nás je dôležité, aby Ukrajina bola čo najskôr stabilnou krajinou, pretože to pomôže nielen cezhraničnej spolupráci – čo je ďalšia téma, o ktorej budeme diskutovať," vysvetlil.
Ďalšie príležitosti podnikateľom podľa premiéra poskytne povojnová obnova Ukrajiny, čo môže podporiť aj hospodársky rozvoj východného Slovenska. Zdôraznil, že na obnovu Ukrajiny má ísť približne 400 miliárd eur z krajín celého sveta.
Návšteva Buče
Ruská armáda sa pred rokom v meste Buča pri Kyjeve dopustila hrôz, ktoré nesmú ostať nepotrestané. Vyhlásil to Heger v príhovore na pietnom podujatí pri príležitosti prvého výročia udalostí v Buči, kde vlani na prelome marca a apríla po stiahnutí sa ruských vojsk našli stovky zabitých civilistov.
Na spomienkovej ceremónii sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, moldavská prezidentka Maia Sanduová a predsedovia vlád Chorvátska a Slovinska Andrej Plenkovič a Robert Golob.
Ocenil Zelenského, ukrajinskú vládu i bežných Ukrajincov za to, že sa statočne postavili ruskej vojenskej agresii. Podľa neho na Ukrajine ide o boj za hodnoty, slobodu, ľudské práva a demokraciu.
„Slobodu nesmieme nikdy brať ako samozrejmosť,“ upozornil Heger, podľa ktorého si Ukrajina zaslúži byť demokratická a slobodná, na čo potrebuje podporu svojich spojencov. Zároveň je presvedčený, že Ukrajina sa má stať súčasťou Európskej únie. „Ukrajina patrí do Európy,“ zdôraznil.
Naď počas návštevy informoval, že na Ukrajine je už prisľúbená časť systému protivzdušnej obrany Kub a okrem štyroch stíhačiek typu MiG-29, ktoré si ukrajinskí piloti prevzali pred týždňom, na Ukrajinu postupne prichádzajú po zemi aj ďalšie migy.
Celkovo Slovensko poskytne Ukrajine 13 stíhačiek. Naď priznal, že možnosti Slovenska sú už v oblasti vojenskej pomoci Ukrajine limitované. Ako však zdôraznil, SR môže zohrať kľúčovú úlohu pri výrobe munície pre Ukrajinu.
"Robíme konkrétne opatrenia, aby sme dokázali dokonca až späťnásobiť produkciu 155-mm munície v našich závodoch," uviedol aj v súvislosti s minulotýždňovou návštevou eurokomisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona na Slovensku. Drvivú väčšinu z munície vyrobenej na Slovensku odoberá Ukrajina, prípadne iné štáty, ktoré ju následne odosielajú Ukrajine, vysvetlil minister.
Naď sa podľa svojich slov bude zaujímať aj o skúsenosti, ktoré má Ukrajina so slovenskými zbraňovými systémami. Ide o húfnice Zuzana, ktoré Slovensko Ukrajine predalo, ale aj darované systémy – stíhačky MiG-29 a systém protivzdušnej obrany S-300.
Eduard Heger, moldavská prezidentka Maia Sanduová, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, slovinský premiér Robert Golob a chorvátsky premiér Andrej Plenkovič kráčajú so sviečkami počas pietnej ceremónie pri príležitosti výročia oslobodenia územia od ruských vojsk v ukrajinskom meste Buča. Foto: TASR/AP
Naď: Dávajú nám informácie o prepojení strán na Rusko
Okrem toho Slovensko odovzdáva Ukrajine skúsenosti z oblasti obrannej reformy, ktoré získalo v prístupovom procese do EÚ a NATO.
Dočasne poverený minister ďalej zdôraznil, že Slovensko je kľúčovým hráčom v poskytovaní pomoci Ukrajine. Okrem priamej pomoci zohráva aj dôležitú logistickú úlohu v transporte pomoci prichádzajúcej zo Západu. Upozornil, že Slovensko slúžilo aj ako príklad iným krajinám, keďže Ukrajine ako prvé dodalo systém protivzdušnej obrany.
"Aj preto Ukrajinci veľmi intenzívne sledujú, čo sa deje u nás. A veľakrát nám dávajú aj informácie o prepojení extrémistických skupín alebo politických strán na Rusko," vyhlásil Naď.
Na Ukrajine sa v piatok okrem Hegera a Naďa nachádzajú aj chorvátsky premiér Andrej Plenkovič a predseda slovinskej vlády Robert Golob.
Obvinenie, ktoré voči americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi vzniesla vo štvrtok Veľká porota v New Yorku odsúdili už mnohí republikáni. Označili ho za politicky motivovaný pokus o zmarenie jeho kandidatúry na post prezidenta vo voľbách v roku 2024. Naopak demokrati tvrdia, že ak Trump porušil zákon, mal by čeliť obvineniam ako každý iný Američan. Informujú o tom správy agentúr AP a AFP.
Veľká porota obvinila Trumpa v súvislosti s úplatkom, ktorý vyplatil pornoherečke Stormy Danielsovej, aby pred voľbami v roku 2016 mlčala o pomere s ním. Trump sa tak stal vôbec prvým exprezidentom USA, ktorý čelí obvineniu z trestného činu. Podrobnosti tohto obvinenia voči nemu zatiaľ zverejnené neboli.
Trumpa majú oficiálne obžalovať zrejme na budúci utorok (4.4.), informovala jeho právnička Susan Nechelesová. Oboznámi sa vtedy s konkrétnymi obvineniami. Sudca zároveň rozhodne o tom, či má byť vzatý do väzby alebo prepustený na kauciu.
Predseda Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Kevin McCarthy a viacerí ďalší republikáni ostro kritizovali manhattanského prokurátora Alvina Bragga, demokrata, ktorý vyšetrovanie proti Trumpovi viedol.
"Bragg nenapraviteľne uškodil našej krajine v snahe zasahovať do našich prezidentských volieb," povedal McCarthy. "Využil náš nedotknuteľný justičný systém ako zbraň proti prezidentovi Donaldovi Trumpovi... Americký ľud nebude tolerovať túto nespravodlivosť a Snemovňa reprezentantov bude Alvina Bragga za jeho bezprecedentné zneužitie moci brať na zodpovednosť," dodal.
Floridský guvernér Ron DeSantis, považovaný za Trumpovho hlavného potenciálneho súpera v boji o republikánsku nomináciu do prezidentských volieb v roku 2024, označil obvinenie vznesené voči exprezidentovi za "neamerické". "Zneužívanie právneho systému ako zbrane na presadzovanie politickej agendy stavia celý právny štát na hlavu," povedal.
Trumpov najstarší syn, Donald Trump mladší, označil vznesenie obvinenia za "zneužitie justície ako zbrane (politického boja), a to v tej najhoršej podobe". "Toto je pochybenie prokuratúry v štýle tretieho sveta," povedal Eric Trump, ďalší zo synov amerického exprezidenta.
Iný názor majú demokrati. "Obvinenie bývalého prezidenta je bezprecedentné. Ale rovnako aj nezákonné konanie, do ktorého bol Trump zapojený," uviedol kalifornský demokrat Adam Schiff, demokratický kongresman z Snemovne reprezentantov. Dodal, že zákony musia brať na zodpovednosť aj "bohatých a mocných, ktorí zastávajú vysoké funkcie".
Demokratický newyorský kongresman Dan Goldman, ktorý pôsobil ako hlavný poradca v prvom procese impeachmentu Trumpa, zase uviedol, že "žiadna osoba nie je nad zákonom". Senátor Richard Blumenthal povedal, že justičný systém má povinnosť nasledovať fakty a právo. "Bývalý prezident Trump bude mať rovnaké práva ako každý obvinený v trestnom konaní a justičný systém ho bude považovať za nevinného, kým sa nepreukáže jeho vina," uviedol demokratický člen amerického Senátu.
Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger pricestoval v piatok na Ukrajinu, kde sa stretne s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Čas ani miesto stretnutia nie je možné z bezpečnostných dôvodov vopred zverejniť. S Hegerom na Ukrajinu prišiel aj dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď, informuje osobitný spravodajca TASR.
Ako uviedol Heger, na návštevu Ukrajiny ho pozval Zelenskyj v telefonickom rozhovore po tom, ako Slovensko schválilo darovanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine.
Heger chce v rozhovore so Zelenským ponúknuť pomoc Slovenska Ukrajine v jej prístupovom procese do Európskej únie, a to aj zdieľaním vlastných skúseností. Slovensko podľa Hegera pomohlo Ukrajine už pred vojnou v ôsmich programoch v rámci asociačnej dohody s EÚ. Teraz jej pomôže v oblasti harmonizácie.
"Pre nás je dôležité, aby Ukrajina bola čo najskôr stabilnou krajinou, pretože to pomôže nielen cezhraničnej spolupráci – čo je ďalšia téma, o ktorej budeme diskutovať," vysvetlil.
Ďalšie príležitosti podnikateľom podľa premiéra poskytne povojnová obnova Ukrajiny, čo môže podporiť aj hospodársky rozvoj východného Slovenska. Zdôraznil, že na obnovu Ukrajiny má ísť približne 400 miliárd eur z krajín celého sveta.
Na Ukrajine sa v piatok okrem Hegera nachádzajú tiež chorvátsky premiér Andrej Plenkovič a predseda slovinskej vlády Robert Golob.
Na Ukrajine je už prisľúbená časť systému protivzdušnej obrany Kub a okrem štyroch stíhačiek typu MiG-29, ktoré si ukrajinskí piloti prevzali pred týždňom, na Ukrajinu postupne prichádzajú po zemi aj ďalšie migy. V piatok to na Ukrajine potvrdil dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď, ktorý sa tam má v priebehu dňa stretnúť so svojím ukrajinským rezortným kolegom Olexijom Reznikovom, informuje osobitný spravodajca TASR.
Celkovo Slovensko poskytne Ukrajine 13 stíhačiek. Naď priznal, že možnosti Slovenska sú už v oblasti vojenskej pomoci Ukrajine limitované. Ako však zdôraznil, SR môže zohrať kľúčovú úlohu pri výrobe munície pre Ukrajinu.
"Robíme konkrétne opatrenia, aby sme dokázali dokonca až späťnásobiť produkciu 155-mm munície v našich závodoch," uviedol aj v súvislosti s minulotýždňovou návštevou eurokomisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona na Slovensku. Drvivú väčšinu z munície vyrobenej na Slovensku odoberá Ukrajina, prípadne iné štáty, ktoré ju následne odosielajú Ukrajine, vysvetlil minister.
Naď sa podľa vlastných slov bude zaujímať aj o skúsenosti, ktoré má Ukrajina so slovenskými zbraňovými systémami. Ide o húfnice Zuzana, ktoré Slovensko Ukrajine predalo, ale aj darované systémy – stíhačky MiG-29 a systém protivzdušnej obrany S-300.
Okrem toho Slovensko odovzdáva Ukrajine skúsenosti z oblasti obrannej reformy, ktoré získalo v prístupovom procese do EÚ a NATO.
Dočasne poverený minister ďalej zdôraznil, že Slovensko je kľúčovým hráčom v poskytovaní pomoci Ukrajine. Okrem priamej pomoci zohráva aj dôležitú logistickú úlohu v transporte pomoci prichádzajúcej zo Západu. Upozornil, že Slovensko slúžilo aj ako príklad iným krajinám, keďže Ukrajine ako prvé dodalo systém protivzdušnej obrany.
"Aj preto Ukrajinci veľmi intenzívne sledujú, čo sa deje u nás. A veľakrát nám dávajú aj informácie o prepojení extrémistických skupín alebo politických strán na Rusko," vyhlásil Naď.
Vrtuľníky sovietskej výroby, ktoré Chorvátsko daruje Ukrajine, by jej mali byť doručené čoskoro. Prezident Zoran Milanovič vo štvrtok na tlačovej konferencii tiež povedal, že vrtuľníkov sa treba zbaviť, lebo Chorvátsko už nezvláda vykonávať ich údržbu.
Chorvátsko daruje Ukrajine 14 transportných vrtuľníkov sovietskej výroby - 12 kusov MI-8 MTV-1 a dva Mi-8 T. Minister obrany Mario Banožič v stredu počas návštevy ukrajinského mesta Odesa oznámil, že vrtuľníky by mali doraziť na Ukrajinu čoskoro.
Prezident Milanovič povedal, že o darovaní rozhodla vláda. "Tieto vrtuľníky nie sú už (pre nás) prínosom, nemali by sme už podmienky ani financie na ich údržbu, pretože ich máme veľa a potrebujeme sa ich pomaly zbavovať," vysvetlil Milanovič.
Chorvátska a americká vláda sa dohodli na podpore Chorvátska prostredníctvom programu financovania zahraničných ozbrojených síl sumou 140 miliónov dolárov, povedal premiér Andrej Plenkovič vo štvrtok na zasadnutí vlády. Tieto peniaze budú okrem iného využité na zaobstaranie amerických viacúčelových vrtuľníkov Black Hawk. "Uvidíme, ako sa táto vec s USA vyvinie," dodal prezident Milanovič.
Veľká porota v New Yorku zahlasovala vo štvrtok za obvinenie voči bývalému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi v súvislosti s úplatkom, ktorý vyplatil pornoherečke Stormy Daniels, aby pred voľbami v roku 2016 aby mlčala o pomere s ním. Trump sa tak stal vôbec prvým bývalým prezidentom USA, ktorý čelí obvineniu z trestného činu.
Obvinenie vo štvrtok potvrdil aj exprezidentov právnik Joe Tacopina a viaceré ďalšie osoby oboznámené so záležitosťou.
Trump v sobotu 18. marca bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov na sociálnej sieti Truth Social oznámil, že v utorok 21. marca očakáva svoje zatknutie a vyzval svojich priaznivcov na protest. K avizovanému zatknutiu malo dôjsť práve v súvislosti s týmto úplatkom vo výške 130-tisíc amerických dolárov, ktorý údajne vyplatil pred prezidentskými voľbami v roku 2016 pornoherečke Danielsovej.
Po niekoľkých napätých dňoch - od Trumpovho oznámenia a výzvy na protesty - však veľká porota zvolaná manhattanským prokurátorom Alvinom Braggom pokračovala vo vypočúvaní svedkov a zdalo sa, že k obvineniu exprezidenta tak skoro ani nedôjde, uvádza AFP.
Vyšetrovaní je viacero
Newyorské vyšetrovanie je prvým z troch hlavných vyšetrovaní voči Tumpovi, v ktorom došlo k rozhodnutiu o vznesení obvinenia.
Americký exprezident čelí aj vyšetrovaniu pre podozrenie z trestných činov v štáte Georgia, a to v súvislosti s voľbami v roku 2020. Vyšetrovaný je aj vo Washingtone v súvislosti s útokom na Kapitol zo 6. januára 2021, ktorý uskutočnili jeho stúpenci.
Politik sľubuje pomstu
Samotný Trump, ktorý sa usiluje o opätovnú prezidentskú nomináciu Republikánskej strany do volieb v roku 2024, označuje všetky vyšetrovania za "hon na čarodejnice" a politické prenasledovanie.
Trump obvinenie voči svojej osobe odsúdil. Rozhorčene sa pritom oboril na prokurátora aj svojich politických oponentov. "Toto je politické prenasledovanie a zasahovanie do volieb na najvyššej úrovni v dejinách," uviedol Trump vo vyhlásení, ktoré zverejnil na svojej sociálnej sieti Truth Social len niekoľko minút po tom, ako bolo obvinenie voči nemu oznámené.
"Skôr než som zložil prísahu ako váš prezident Spojených štátov, sa radikálni ľavicoví demokrati - nepriatelia ťažko pracujúcich mužov a žien tejto krajiny - zapojili do honu na čarodejnice," uviedol Trump.
Vo vyhlásení ďalej prisľúbil, že sa pomstí. AFP v tejto súvislosti pripomína, že Trump sa usiluje o opätovnú prezidentskú nomináciu Republikánskej strany do volieb v roku 2024, a do Bieleho domu sa plánuje vrátiť.
Prokurátor platený Sorosom?
"Demokrati klamali, podvádzali a kradli vo svojej posadnutosti 'dostať Trumpa', ale teraz urobili nemysliteľné - obvinili úplne nevinného človeka," uvádza Trump.
Na margo prokurátora Alvina Bragga, ktorý vyšetrovanie úplatku Danielsovej vedie, ďalej napísal, že je financovaný Georgeom Sorosom a robí špinavú prácu za amerického prezidenta Joea Bidena. "Verím, že tento hon na čarodejnice sa Joeovi Bidenovi vo veľkom vypomstí," dodal americký exprezident.
Právny zástupca Danielsovej vo štvrtok vyhlásil, že obvinenie Trumpa ukazuje, že "nikto nie je nad zákonom". Obvinenie napriek tomu nepovažuje za "dôvod na radosť". "Nech teraz zvíťazí pravda a spravodlivosť," napísal Danielsovej právnik Clark Brewster na Twitteri.
Šéf parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (SaS) avizuje zvolanie mimoriadneho zasadnutia k údajnej neoprávnenej manipulácii šéfa rezortu vnútra Romana Mikulca s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia. Uviedol to vo štvrtkovej relácii TV Joj Na hrane.
Nezaradená poslankyňa a podpredsedníčka mimoparlamentného Hlasu-SD Denisa Saková si myslí, že ide o Mikulcovo ďalšie zlyhanie. "Je neakceptovateľné, aby naďalej zostal na svojej stoličke," povedala. Konať by podľa nej mala i prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Diskutujúci sa dotkli aj vyšetrovania vraždy Daniela Tupého. Saková zopakovala, že komunikácia prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana v tejto veci bola neprípustná. "Hamran sa vôbec nemal vyjadrovať k živému vyšetrovaniu," skonštatovala.
Krúpa reagoval, že komunikácii policajného prezidenta neporozumel. "Nedávalo mi zmysel, akým spôsobom mala komunikácia vplyv na chytenie či zaistenie páchateľa," podotkol. Ocenil však prácu vyšetrovateľov. "Vyšetriť po 18 rokoch takýto náročný prípad je veľký úspech," doplnil.
Poslanci sa rozprávali aj o návrhu zavedenia odmeny 500 eur za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách. Obaja s ním nesúhlasia. Ide podľa nich o populistický návrh. Saková poukázala, že príspevok by mali radšej dostať všetci ľudia pod hranicou chudoby.
