Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v marci 2023 výrazne spomalilo na 6,9 percenta z 8,5 percenta vo februári. Dôvodom bol najmä pokles cien v energetike. Miera nezamestnanosti v eurozóne po úprave o sezónne vplyvy zostala vo februári 2023 stabilná, na úrovni 6,6 percenta. V celej Európskej únii (EÚ) klesla na šesť percent zo 6,1 percenta v januári. TASR o tom informuje na základe údajov, ktoré zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, tak v marci 2023 dosiahla najnižšiu úroveň za rok a prekonala aj odhady ekonómov. Analytici, ktorých oslovila spoločnosti FactSet, predpovedali totiž eurozóne pokles inflácie v marci na 7,1 percenta.
Pri pohľade na hlavné zložky inflácie v eurozóne podľa predbežných údajov sa medziročný rast cien potravín, alkoholu a tabaku zrýchlil v marci na 15,4 percenta z 15 percent vo februári a služieb na päť percent zo 4,8 percenta. V prípade priemyselných produktov však klesol na 6,6 percenta z februárových 6,8 percenta.
Ceny energií sa v marci znížili o 0,9 percenta po náraste o 13,7 percenta vo februári. To je náhla zmena smeru po ich dvojcifernom tempe rastu za uplynulý rok.
Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 zdvihla ceny zemného plynu používaného na vykurovanie domácností a výrobu elektriny v eurozóne. To podporilo rast celkovej inflácie, no najnovšie údaje naznačujú, že mierna zima, snahy o vytvorenie zásob aj nákup plynu zo zdrojov mimo Ruska sa Európe vyplatili.
Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií, sa však aj v marci mierne zvýšila na 5,7 percenta z 5,6 percenta v predchádzajúcom mesiaci.
Vlajka Fínska bude už v najbližších dňoch vztýčená v sídle Severoatlantickej aliancie (NATO) v Bruseli, avizoval v piatok jej generálny tajomník Jens Stoltenberg. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Fínsky prezident Sauli Niinistö sa ešte vo štvrtok neskoro večer poďakoval 30 členským štátom NATO za to, že podporili vstup jeho krajiny do Severoatlantickej aliancie. Vyjadril sa tak po tom, ako žiadosť Fínska odobrilo Turecko, ako vôbec posledná členská krajina Aliancie.
Fínsko a Švédsko požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Reagovali tak na ruskú inváziu na Ukrajinu. Podmienkou vstupu je, že ho musí odobriť všetkých 30 členských krajín Aliancie. Fínsku zostávajú na oficiálny vstup už len niektoré formálne kroky.
Vstup susedného Švédska do Aliancie je, naopak, stále v nedohľadne, píše agentúra AP. Zatiaľ ho totiž neodobrili Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.
Maďarský premiér Viktor Orbán si myslí, že hrozba vypuknutia svetovej vojny je reálna, pretože Západ poskytuje Ukrajine čoraz viac účinnejších a ničivejších zbraní a prostriedkov. Uviedol to v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió.
Orbánovo tvrdenie zaznelo v deň, keď si Ukrajina pripomína výročie ruského masakru civilistov v meste Buča pri Kyjeve. Podľa zistení ukrajinských úradov bolo len v samotnej Buči zabitých 461 civilistov, zatiaľ čo v častiach Kyjevskej oblasti, ktoré v prvej fáze invázie okupovali ruské vojská, celkovo 1 137 ľudí.
Vojna na Ukrajine sa podľa Orbána stáva stále krvavejšou a brutálnejšou. Napriek tomu podľa jeho názoru nebolo na ostatnom samite Európskej únie vidieť, že by pribudlo krajín či lídrov presadzujúcich mier.
"Európania chcú mier, ale lídri EÚ obhajujú vojnu. Hovorí sa o tom, aké zbrane a prostriedky by bolo treba poslať na Ukrajinu. Medzi lídrami EÚ sa pomaly stáva legitímnou témou, či by členské štáty Únie nemali vyslať na Ukrajinu nejakú podobu mierových jednotiek," domnieva sa Orbán.
Západní spojenci dlhodobo poukazujú na to, že dodávky zbraní Kyjevu sú nevyhnutné pre to, aby Ukrajina ubránila svoje vlastné územie voči mohutnej vojenskej agresii, ktorú Rusko spustilo vlani vo februári.
Podľa Orbána sa mnohí v EÚ domnievajú, že Ukrajinu treba podporovať preto, lebo to je morálne správne. Väčšina sveta však podľa neho tvrdí, že to tak nie je, neželá si svetovú vojnu ani jej dôsledky, takže v globálnom meradle je mierový postoj, ktorý presadzuje aj Maďarsko, vo väčšine, vyhlásil Orbán.
Orbán ďalej vyjadril presvedčenie, že mnoho európskych krajín sa nechcelo, čo sa týka postoja k vojne, dostať do súčasnej situácie. Zástancovia vojny, ktorí ich do tejto situácie dostali, tak podľa neho ohrozili celú EÚ, tvrdil Orbán.
Zároveň opätovne vyzval na uzavretie prímeria na Ukrajine. "Ak bude prímerie, potom možno rokovať a potom sa môže stať čokoľvek," domnieva sa Orbán.
Inflácia kriticky ovplyvnila hlavne nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva, avšak zasahuje už aj ďalšie. Vyplýva to z celoslovenského prieskumu Asociácie slovenských inkasných agentúr (ASINS), realizovanej agentúrou MNFORCE vo februári 2023 na vzorke tisíc respondentov. Tento stav podľa asociácie pravdepodobne zvýši nielen zadlženosť, ale aj skomplikuje splácanie finančných záväzkov.
Podľa prieskumu inflácia ovplyvnila viac ako 50 percent respondentov, ktorí obmedzili svoje výdavky. Približne každému desiatemu respondentovi (13 percent) sa zvýšilo zadlženie, pričom polovica respondentov nemá vytvorenú finančnú rezervu. Podľa ASINS je pravdepodobné, že mnoho ľudí sa ocitne v exekúcii či v problémoch so splácaním dlhov.
"V posledných rokoch sa vymožiteľnosť pohľadávok výrazne znížila, a to jednak rôznymi legislatívnymi zmenami, ale aj samotný systém exekučného konania sa po jeho úprave v roku 2017 stal výrazne neefektívnejším," povedal viceprezident ASINS Pavol Jakubov.
"Vnímame, že čoraz viac ľudí, ktorí sa dostali do finančných problémov, sa rozhodlo rezignovať na mimosúdne riešenie svojich dlhov a čakajú na súdne či exekučné konanie, čo má za následok zbytočné zvyšovanie ich dlhov. Táto situácia je do značnej miery spôsobená jednak nešťastným nastavením osobného bankrotu na Slovensku, ale aj mylným presvedčeným časti obyvateľstva, že im raz niekto ich dlhy odpustí v rámci nejakej amnestie," dodal Jakubov.
Človek vo finančných problémoch sa podľa asociácie často bojí kontaktovať svojho veriteľa alebo inkasnú agentúru. ASINS opätovne pripomína, že dôležité je včasne komunikovať. Vtedy sa obyčajne podarí nájsť riešenie, napríklad v podobe dohody o splátkovom kalendári. Podstatné je, aby sa pohľadávka ďalej nezvyšovala a dlžník sa vyhol exekúcii či osobnému bankrotu.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava podal obžalobu na obvineného Dušana Dědečka v súvislosti s minuloročnou tragickou nehodou v Bratislave, ktorá si vyžiadala päť obetí. TASR to potvrdil hovorca krajskej prokuratúry Juraj Chylo, upozornili na to tvnoviny.sk.
"Dňa 29. marca 2023 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava obžalobu na obvineného Dušana Dědečka pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia v nepriamom úmysle," priblížil hovorca.
Dušan D. pod vplyvom alkoholu šoféroval vlani 2. októbra neskoro večer auto, ktoré narazilo v centre Bratislavy do zastávky mestskej hromadnej dopravy Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených. Obvinený je väzobne stíhaný od októbra 2022 pre dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti.
Pre trestný čin všeobecného ohrozenia hrozí podľa Trestného zákona trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo až doživotie.
Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi po roku 2035 nemá na Slovensku podporu naprieč celým politickým spektrom. Dlhodobo proti nej vystupuje strana Sloboda a Solidarita (SaS). Tá dokonca spustila proti zákazu aj petíciu. Proti zmene sú však aj ďalšie politické strany. Obávajú sa negatívnych dopadov na slovenský automobilový priemysel a zamestnanosť.
„Zákazom predaja vozidiel so spaľovacími motormi od roku 2035 riskuje Európska únia vážne problémy automobilového priemyslu ako pilieru jej hospodárstva. Pre Slovensko to platí dvojnásobne," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa strany Hlas – sociálna demokracia (SD) Patrícia Medveď Macíková.
Európska únia by podľa nej mala čo najviac zreálniť svoju „zelenú politiku“, aby v dnešnej turbulentnej dobe riešila skutočné problémy ekonomiky a nevytvárala ďalšie.
Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi nepodporuje z dôvodu negatívneho dopadu na slovenský automobilový priemysel ani hnutie Sme rodina. „Na Slovensku máme niekoľko automobilových fabrík, ktoré zabezpečujú zamestnanie množstvu ľudí," zdôraznilo hnutie v stanovisku. Strana Za ľudí takýto krok označila za nesprávne a zároveň zle načasované rozhodnutie pre Slovensko a jeho občanov.
„Je smutné, že za zákaz spaľovacích motorov hlasovali v Európskom parlamente všetci europoslanci Smeru a Progresívneho Slovenska," poukázala strana Za ľudí. Tá zároveň apeluje na všetkých slovenských europoslancov, aby pri každom hlasovaní brali do úvahy realitu na Slovensku a fakt, že automobilový priemysel je pre slovenskú ekonomiku kľúčový a dáva ľuďom prácu.
Strana SaS v tejto súvislosti poukázala aj na postup Ministerstva životného prostredia SR, ktoré podľa liberálov úmyselne nerešpektovalo stanovisko Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorý jeho predstaviteľov zaviazal hlasovať proti takémuto zákazu. Výhrady má aj strana Hlas-SD. „Je tu vážne podozrenie, že štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča konal svojvoľne a hlasoval v rozpore s rozhodnutím výboru NR SR a proti našim záujmom," doplnila Macíková.
Samotné Ministerstvo životného prostredia SR zákaz áut so spaľovacími motormi obhajuje. Odmieta tvrdenia o likvidácii domáceho automobilového priemyslu či vyhlásenia o tom, že Slovensko na takýto krok „doplatí“. Na jedno ani druhé nie je podľa neho dôvod. Škaredo by sme podľa neho mohli doplatiť práve na to, ak by sme tento trend brzdili. Pokiaľ by Slovensko odmietalo elektromobilitu, odstrašilo by investorov a svoj trhový priestor by nezmyselne prenechalo tretím krajinám.
Proti zmene nie sú ani predstavitelia Zväzu automobilového priemyslu SR. Podľa nich je to realita, v ktorej európsky automobilový priemysel žije už mnoho mesiacov a nastavil podľa neho všetky svoje výrobné a podnikateľské plány. Naše automobilky sú podľa zväzu na takýto vývoj pripravené. Omnoho viac ich aktuálne ohrozujú plány na prijatie novej emisnej normy Euro 7.
TRENČÍN – Šľachtický rod Ilešháziovcov patril medzi skutočne bohaté a významné uhorské rody. Na svojich panstvách sa snažili zavádzať moderné pracovné postupy a technologické novinky. Najskôr aktívni podporovatelia reformácie, neskôr rekatolizácie, tiež známi mecenáši umenia ovplyvňovali charakter a dejiny Trenčína viac ako dve storočia.
Túto sobotu si môžete o rodine Ilešháziovcov vypočuť zaujímavú prednášku na prechádzke mestom, ktorú pravidelne organizuje Kultúrno-informačné centrum (KIC). Okrem iného sa na nej dozviete, prečo musel Štefan Ilešházi opustiť mesto, kto rozmýšľal o založení univerzity v Trenčíne a kedy a prečo tasil Gašpar Ilešházi na sneme meč.
Čo vieme z histórie
Ilešháziovci pochádzali zo Žitného ostrova a Trenčiansky hrad vlastnili 241 rokov. Sympatické je, že inklinovali k slovenskej kultúre, to znamená, že na ich majetkoch sa úradovalo po slovensky, dokonca ich služobníctvo bolo slovenské.
Prvým majiteľom hradu bol Štefan I. Ilešházi, ktorý naň v roku 1594 získal záložné právo, posledným bol Štefan II. Ilešházi, ktorý v roku 1835 predal trenčianske panstvo bankárovi Jurajovi zo Siny. Jeho rod nakoniec hrad daroval mestu.
Obrazy Ilešháziovcov nájdete vystavené v Zápoľskom paláci Trenčianskeho hradu.
Prechádzka mestom sa začne v sobotu o 16:00 na Sládkovičovej ulici.
Čo vám hovorí meno Ilešházy? Uhorský rod magnátov, ale i mecenášov. Foto: web KIC
Na Slovensku minulý rok zomrelo 59 583 ľudí. Úmrtnosť medziročne klesla takmer o pätinu, no stále bola vyššia ako pred pandémiou. Najčastejšou príčinou smrti boli choroby obehovej sústavy. TASR o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
"Vplyv pandémie na spoločnosť v roku 2022 výrazne klesol, ale mierna nadúmrtnosť v porovnaní s päťročným priemerom pred pandémiou na Slovenku pretrvala. Počet zomretých bol stále druhý najvyšší od konca druhej svetovej vojny," priblížila riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Zuzana Podmanická.
Najčastejšou príčinou úmrtí boli choroby obehového systému (26 688 úmrtí), nasledovali nádory (13 072). Medzi päticou najčastejších príčin boli tiež choroby dýchacej sústavy (5 554), tráviacej sústavy (3 305) a ochorenie COVID-19 (2 797). "Najvyšší podiel zomretých na infekciu COVID-19 predstavovali ľudia vo vekovej skupine starších seniorov (75- a viacroční), tvorili približne dve tretiny covidových úmrtí," doplnila Vladimíra Orgoňová z oddelenia komunikácie ŠÚ.
Najväčšiu úmrtnosť zaznamenal Nitriansky kraj (1 245 zomretých na 100-tisíc obyvateľov). "Horšia situácia ako v priemere na Slovensku bola aj v Banskobystrickom (1 213), Trenčianskom (1 204) a Trnavskom kraji (1 134)," priblížila Orgoňová. Najnižšiu mieru úmrtnosti, naopak, evidovali Prešovský (960) a Bratislavský kraj (962).
Najviac úmrtí bolo u osôb nad 65 rokov (46 368). Ich podiel v štruktúre zomretých sa podľa ŠÚ počas troch rokov pandémie zvýšil. "Medziročne významne, viac ako o pätinu, klesla úmrtnosť v skupine mladších seniorov (od 65 do 74 rokov). Ale úmrtnosť v tejto pandémiou najohrozenejšej vekovej skupine obyvateľstva bola stále takmer o 26 percent vyššia ako v priemere pred pandémiou," dodala Orgoňová.
V noci zo štvrtka na piatok zaznamenali v oblasti dolnorakúskej obce Gloggnitz zemetrasenie s magnitúdom 4,2. Informuje o tom portál rakúskeho verejnoprávneho vysielateľa ORF s odvolaním sa na službu GeoSphere Austria.
Rakúska seizmologická služba GeoSphere Austria vo štvrtok v noci oznámila, že o 22:26 zaregistrovali zemetrasenie s magnitúdom 4,2, ktoré malo epicentrum v oblasti Gloggnitzu. Otrasy podľa nich „jasne pocítili obyvatelia vo veľkej časti východného Rakúska“. Následne o 23:11 zaznamenali aj dotras s magnitúdom 2,3.
Zatiaľ podľa portálu noe.ORF.at z oblasti nehlásili žiadne škody.
Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger sa v piatok v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili o vývoze ukrajinskej pšenice aj o možnej účasti slovenských firiem na obnove Ukrajiny. S Hegerom na Ukrajinu prišiel aj dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď. Z Kyjeva informuje osobitný spravodajca TASR.
Zelenskyj sa Slovensku poďakoval za doterajšiu pomoc Ukrajine, pričom si podľa svojich slov uvedomuje, že to pre slovenskú vládu nie je jednoduché.
Heger otvoril tému vývozu pšenice z Ukrajiny a dodal, že treba nájsť spoločné riešenie, ako ju dostať do Afriky, a nie aby končila na európskom trhu a diskriminovala miestnych farmárov. Ukrajinský prezident na to reagoval, že sa bude rozprávať s obchodníkmi, aby nezneužívali situáciu.
Zelenskyj zároveň požiadal Slovensko o pomoc pri obnove niektorého zo zničených miest na Ukrajine. Mohlo by ísť o obnovu škôl či nemocníc. V tejto súvislosti uviedol, že Ukrajina privíta angažovanie sa slovenských firiem. Témou rozhovoru boli aj dezinformácie a pôsobenie propagandy Ruska na Slovensku.
Eduard Heger a Jaroslav Naď. Foto: FB Jaroslav Naď
Povojnová obnova Ukrajiny
Ako uviedol Heger, na návštevu Ukrajiny ho pozval Zelenskyj v telefonickom rozhovore po tom, ako Slovensko schválilo darovanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine.
Heger avizoval, že Zelenskému chce ponúknuť pomoc Slovenska Ukrajine v jej prístupovom procese do Európskej únie, a to aj ponukou vlastných skúseností. Slovensko podľa Hegera pomohlo Ukrajine už pred vojnou v ôsmich programoch v rámci asociačnej dohody s EÚ. Teraz jej pomôže v oblasti harmonizácie.
"Pre nás je dôležité, aby Ukrajina bola čo najskôr stabilnou krajinou, pretože to pomôže nielen cezhraničnej spolupráci – čo je ďalšia téma, o ktorej budeme diskutovať," vysvetlil.
Ďalšie príležitosti podnikateľom podľa premiéra poskytne povojnová obnova Ukrajiny, čo môže podporiť aj hospodársky rozvoj východného Slovenska. Zdôraznil, že na obnovu Ukrajiny má ísť približne 400 miliárd eur z krajín celého sveta.
Návšteva Buče
Ruská armáda sa pred rokom v meste Buča pri Kyjeve dopustila hrôz, ktoré nesmú ostať nepotrestané. Vyhlásil to Heger v príhovore na pietnom podujatí pri príležitosti prvého výročia udalostí v Buči, kde vlani na prelome marca a apríla po stiahnutí sa ruských vojsk našli stovky zabitých civilistov.
Na spomienkovej ceremónii sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, moldavská prezidentka Maia Sanduová a predsedovia vlád Chorvátska a Slovinska Andrej Plenkovič a Robert Golob.
Ocenil Zelenského, ukrajinskú vládu i bežných Ukrajincov za to, že sa statočne postavili ruskej vojenskej agresii. Podľa neho na Ukrajine ide o boj za hodnoty, slobodu, ľudské práva a demokraciu.
„Slobodu nesmieme nikdy brať ako samozrejmosť,“ upozornil Heger, podľa ktorého si Ukrajina zaslúži byť demokratická a slobodná, na čo potrebuje podporu svojich spojencov. Zároveň je presvedčený, že Ukrajina sa má stať súčasťou Európskej únie. „Ukrajina patrí do Európy,“ zdôraznil.
Naď počas návštevy informoval, že na Ukrajine je už prisľúbená časť systému protivzdušnej obrany Kub a okrem štyroch stíhačiek typu MiG-29, ktoré si ukrajinskí piloti prevzali pred týždňom, na Ukrajinu postupne prichádzajú po zemi aj ďalšie migy.
Celkovo Slovensko poskytne Ukrajine 13 stíhačiek. Naď priznal, že možnosti Slovenska sú už v oblasti vojenskej pomoci Ukrajine limitované. Ako však zdôraznil, SR môže zohrať kľúčovú úlohu pri výrobe munície pre Ukrajinu.
"Robíme konkrétne opatrenia, aby sme dokázali dokonca až späťnásobiť produkciu 155-mm munície v našich závodoch," uviedol aj v súvislosti s minulotýždňovou návštevou eurokomisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona na Slovensku. Drvivú väčšinu z munície vyrobenej na Slovensku odoberá Ukrajina, prípadne iné štáty, ktoré ju následne odosielajú Ukrajine, vysvetlil minister.
Naď sa podľa svojich slov bude zaujímať aj o skúsenosti, ktoré má Ukrajina so slovenskými zbraňovými systémami. Ide o húfnice Zuzana, ktoré Slovensko Ukrajine predalo, ale aj darované systémy – stíhačky MiG-29 a systém protivzdušnej obrany S-300.
Eduard Heger, moldavská prezidentka Maia Sanduová, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, slovinský premiér Robert Golob a chorvátsky premiér Andrej Plenkovič kráčajú so sviečkami počas pietnej ceremónie pri príležitosti výročia oslobodenia územia od ruských vojsk v ukrajinskom meste Buča. Foto: TASR/AP
Naď: Dávajú nám informácie o prepojení strán na Rusko
Okrem toho Slovensko odovzdáva Ukrajine skúsenosti z oblasti obrannej reformy, ktoré získalo v prístupovom procese do EÚ a NATO.
Dočasne poverený minister ďalej zdôraznil, že Slovensko je kľúčovým hráčom v poskytovaní pomoci Ukrajine. Okrem priamej pomoci zohráva aj dôležitú logistickú úlohu v transporte pomoci prichádzajúcej zo Západu. Upozornil, že Slovensko slúžilo aj ako príklad iným krajinám, keďže Ukrajine ako prvé dodalo systém protivzdušnej obrany.
"Aj preto Ukrajinci veľmi intenzívne sledujú, čo sa deje u nás. A veľakrát nám dávajú aj informácie o prepojení extrémistických skupín alebo politických strán na Rusko," vyhlásil Naď.
Na Ukrajine sa v piatok okrem Hegera a Naďa nachádzajú aj chorvátsky premiér Andrej Plenkovič a predseda slovinskej vlády Robert Golob.
Obvinenie, ktoré voči americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi vzniesla vo štvrtok Veľká porota v New Yorku odsúdili už mnohí republikáni. Označili ho za politicky motivovaný pokus o zmarenie jeho kandidatúry na post prezidenta vo voľbách v roku 2024. Naopak demokrati tvrdia, že ak Trump porušil zákon, mal by čeliť obvineniam ako každý iný Američan. Informujú o tom správy agentúr AP a AFP.
Veľká porota obvinila Trumpa v súvislosti s úplatkom, ktorý vyplatil pornoherečke Stormy Danielsovej, aby pred voľbami v roku 2016 mlčala o pomere s ním. Trump sa tak stal vôbec prvým exprezidentom USA, ktorý čelí obvineniu z trestného činu. Podrobnosti tohto obvinenia voči nemu zatiaľ zverejnené neboli.
Trumpa majú oficiálne obžalovať zrejme na budúci utorok (4.4.), informovala jeho právnička Susan Nechelesová. Oboznámi sa vtedy s konkrétnymi obvineniami. Sudca zároveň rozhodne o tom, či má byť vzatý do väzby alebo prepustený na kauciu.
Predseda Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Kevin McCarthy a viacerí ďalší republikáni ostro kritizovali manhattanského prokurátora Alvina Bragga, demokrata, ktorý vyšetrovanie proti Trumpovi viedol.
"Bragg nenapraviteľne uškodil našej krajine v snahe zasahovať do našich prezidentských volieb," povedal McCarthy. "Využil náš nedotknuteľný justičný systém ako zbraň proti prezidentovi Donaldovi Trumpovi... Americký ľud nebude tolerovať túto nespravodlivosť a Snemovňa reprezentantov bude Alvina Bragga za jeho bezprecedentné zneužitie moci brať na zodpovednosť," dodal.
Floridský guvernér Ron DeSantis, považovaný za Trumpovho hlavného potenciálneho súpera v boji o republikánsku nomináciu do prezidentských volieb v roku 2024, označil obvinenie vznesené voči exprezidentovi za "neamerické". "Zneužívanie právneho systému ako zbrane na presadzovanie politickej agendy stavia celý právny štát na hlavu," povedal.
Trumpov najstarší syn, Donald Trump mladší, označil vznesenie obvinenia za "zneužitie justície ako zbrane (politického boja), a to v tej najhoršej podobe". "Toto je pochybenie prokuratúry v štýle tretieho sveta," povedal Eric Trump, ďalší zo synov amerického exprezidenta.
Iný názor majú demokrati. "Obvinenie bývalého prezidenta je bezprecedentné. Ale rovnako aj nezákonné konanie, do ktorého bol Trump zapojený," uviedol kalifornský demokrat Adam Schiff, demokratický kongresman z Snemovne reprezentantov. Dodal, že zákony musia brať na zodpovednosť aj "bohatých a mocných, ktorí zastávajú vysoké funkcie".
Demokratický newyorský kongresman Dan Goldman, ktorý pôsobil ako hlavný poradca v prvom procese impeachmentu Trumpa, zase uviedol, že "žiadna osoba nie je nad zákonom". Senátor Richard Blumenthal povedal, že justičný systém má povinnosť nasledovať fakty a právo. "Bývalý prezident Trump bude mať rovnaké práva ako každý obvinený v trestnom konaní a justičný systém ho bude považovať za nevinného, kým sa nepreukáže jeho vina," uviedol demokratický člen amerického Senátu.
