Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Časť Slovákov už valcujú dlhy, o finančnej rezerve nechyrujú

Inflácia kriticky ovplyvnila hlavne nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva, avšak zasahuje už aj ďalšie. Vyplýva to z celoslovenského prieskumu Asociácie slovenských inkasných agentúr (ASINS), realizovanej agentúrou MNFORCE vo februári 2023 na vzorke tisíc respondentov. Tento stav podľa asociácie pravdepodobne zvýši nielen zadlženosť, ale aj skomplikuje splácanie finančných záväzkov.

Podľa prieskumu inflácia ovplyvnila viac ako 50 percent respondentov, ktorí obmedzili svoje výdavky. Približne každému desiatemu respondentovi (13 percent) sa zvýšilo zadlženie, pričom polovica respondentov nemá vytvorenú finančnú rezervu. Podľa ASINS je pravdepodobné, že mnoho ľudí sa ocitne v exekúcii či v problémoch so splácaním dlhov.

"V posledných rokoch sa vymožiteľnosť pohľadávok výrazne znížila, a to jednak rôznymi legislatívnymi zmenami, ale aj samotný systém exekučného konania sa po jeho úprave v roku 2017 stal výrazne neefektívnejším," povedal viceprezident ASINS Pavol Jakubov.

"Vnímame, že čoraz viac ľudí, ktorí sa dostali do finančných problémov, sa rozhodlo rezignovať na mimosúdne riešenie svojich dlhov a čakajú na súdne či exekučné konanie, čo má za následok zbytočné zvyšovanie ich dlhov. Táto situácia je do značnej miery spôsobená jednak nešťastným nastavením osobného bankrotu na Slovensku, ale aj mylným presvedčeným časti obyvateľstva, že im raz niekto ich dlhy odpustí v rámci nejakej amnestie," dodal Jakubov.

Človek vo finančných problémoch sa podľa asociácie často bojí kontaktovať svojho veriteľa alebo inkasnú agentúru. ASINS opätovne pripomína, že dôležité je včasne komunikovať. Vtedy sa obyčajne podarí nájsť riešenie, napríklad v podobe dohody o splátkovom kalendári. Podstatné je, aby sa pohľadávka ďalej nezvyšovala a dlžník sa vyhol exekúcii či osobnému bankrotu.

(tasr)

  |  

Prokurátor podal obžalobu na Dušana Dědečka v súvislosti s tragickou nehodou

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava podal obžalobu na obvineného Dušana Dědečka v súvislosti s minuloročnou tragickou nehodou v Bratislave, ktorá si vyžiadala päť obetí. TASR to potvrdil hovorca krajskej prokuratúry Juraj Chylo, upozornili na to tvnoviny.sk.

"Dňa 29. marca 2023 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava obžalobu na obvineného Dušana Dědečka pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia v nepriamom úmysle," priblížil hovorca.

Dušan D. pod vplyvom alkoholu šoféroval vlani 2. októbra neskoro večer auto, ktoré narazilo v centre Bratislavy do zastávky mestskej hromadnej dopravy Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených. Obvinený je väzobne stíhaný od októbra 2022 pre dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti.

Pre trestný čin všeobecného ohrozenia hrozí podľa Trestného zákona trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo až doživotie.

https://standard.sk/259240/dedecek-v-medialnej-spovedi-za-svoj-hriech-budem-pykat-neda-sa-napravit-co-som-spravil/

(tasr)

  |  

Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi: Kto ho na Slovensku (ne)podporuje?

Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi po roku 2035 nemá na Slovensku podporu naprieč celým politickým spektrom. Dlhodobo proti nej vystupuje strana Sloboda a Solidarita (SaS). Tá dokonca spustila proti zákazu aj petíciu. Proti zmene sú však aj ďalšie politické strany. Obávajú sa negatívnych dopadov na slovenský automobilový priemysel a zamestnanosť.

„Zákazom predaja vozidiel so spaľovacími motormi od roku 2035 riskuje Európska únia vážne problémy automobilového priemyslu ako pilieru jej hospodárstva. Pre Slovensko to platí dvojnásobne," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa strany Hlas – sociálna demokracia (SD) Patrícia Medveď Macíková.

Európska únia by podľa nej mala čo najviac zreálniť svoju „zelenú politiku“, aby v dnešnej turbulentnej dobe riešila skutočné problémy ekonomiky a nevytvárala ďalšie.

Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi nepodporuje z dôvodu negatívneho dopadu na slovenský automobilový priemysel ani hnutie Sme rodina. „Na Slovensku máme niekoľko automobilových fabrík, ktoré zabezpečujú zamestnanie množstvu ľudí," zdôraznilo hnutie v stanovisku. Strana Za ľudí takýto krok označila za nesprávne a zároveň zle načasované rozhodnutie pre Slovensko a jeho občanov.

„Je smutné, že za zákaz spaľovacích motorov hlasovali v Európskom parlamente všetci europoslanci Smeru a Progresívneho Slovenska," poukázala strana Za ľudí. Tá zároveň apeluje na všetkých slovenských europoslancov, aby pri každom hlasovaní brali do úvahy realitu na Slovensku a fakt, že automobilový priemysel je pre slovenskú ekonomiku kľúčový a dáva ľuďom prácu.

Strana SaS v tejto súvislosti poukázala aj na postup Ministerstva životného prostredia SR, ktoré podľa liberálov úmyselne nerešpektovalo stanovisko Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorý jeho predstaviteľov zaviazal hlasovať proti takémuto zákazu. Výhrady má aj strana Hlas-SD. „Je tu vážne podozrenie, že štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča konal svojvoľne a hlasoval v rozpore s rozhodnutím výboru NR SR a proti našim záujmom," doplnila Macíková.

Samotné Ministerstvo životného prostredia SR zákaz áut so spaľovacími motormi obhajuje. Odmieta tvrdenia o likvidácii domáceho automobilového priemyslu či vyhlásenia o tom, že Slovensko na takýto krok „doplatí“. Na jedno ani druhé nie je podľa neho dôvod. Škaredo by sme podľa neho mohli doplatiť práve na to, ak by sme tento trend brzdili. Pokiaľ by Slovensko odmietalo elektromobilitu, odstrašilo by investorov a svoj trhový priestor by nezmyselne prenechalo tretím krajinám.

Proti zmene nie sú ani predstavitelia Zväzu automobilového priemyslu SR. Podľa nich je to realita, v ktorej európsky automobilový priemysel žije už mnoho mesiacov a nastavil podľa neho všetky svoje výrobné a podnikateľské plány. Naše automobilky sú podľa zväzu na takýto vývoj pripravené. Omnoho viac ich aktuálne ohrozujú plány na prijatie novej emisnej normy Euro 7.

(sita)

  |  

Čo vám hovorí meno Ilešházi? Uhorský rod magnátov, ale i mecenášov

TRENČÍN – Šľachtický rod Ilešháziovcov patril medzi skutočne bohaté a významné uhorské rody. Na svojich panstvách sa snažili zavádzať moderné pracovné postupy a technologické novinky. Najskôr aktívni podporovatelia reformácie, neskôr rekatolizácie, tiež známi mecenáši umenia ovplyvňovali charakter a dejiny Trenčína viac ako dve storočia.

Túto sobotu si môžete o rodine Ilešháziovcov vypočuť zaujímavú prednášku na prechádzke mestom, ktorú pravidelne organizuje Kultúrno-informačné centrum (KIC). Okrem iného sa na nej dozviete, prečo musel Štefan Ilešházi opustiť mesto, kto rozmýšľal o založení univerzity v Trenčíne a kedy a prečo tasil Gašpar Ilešházi na sneme meč.

Čo vieme z histórie

Ilešháziovci pochádzali zo Žitného ostrova a Trenčiansky hrad vlastnili 241 rokov. Sympatické je, že inklinovali k slovenskej kultúre, to znamená, že na ich majetkoch sa úradovalo po slovensky, dokonca ich služobníctvo bolo slovenské.

https://standard.sk/365424/na-namesti-dnes-vykopali-casovu-schranku-z-roku-1968-aky-odkaz-sa-v-nej-skryval

Prvým majiteľom hradu bol Štefan I. Ilešházi, ktorý naň v roku 1594 získal záložné právo, posledným bol Štefan II. Ilešházi, ktorý v roku 1835 predal trenčianske panstvo bankárovi Jurajovi zo Siny. Jeho rod nakoniec hrad daroval mestu.

Obrazy Ilešháziovcov nájdete vystavené v Zápoľskom paláci Trenčianskeho hradu.

Prechádzka mestom sa začne v sobotu o 16:00 na Sládkovičovej ulici.

  |  

Na Slovensku vlani zomrelo takmer 60-tisíc ľudí, čo bol druhý najvyšší počet od konca druhej svetovej vojny

Na Slovensku minulý rok zomrelo 59 583 ľudí. Úmrtnosť medziročne klesla takmer o pätinu, no stále bola vyššia ako pred pandémiou. Najčastejšou príčinou smrti boli choroby obehovej sústavy. TASR o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

"Vplyv pandémie na spoločnosť v roku 2022 výrazne klesol, ale mierna nadúmrtnosť v porovnaní s päťročným priemerom pred pandémiou na Slovenku pretrvala. Počet zomretých bol stále druhý najvyšší od konca druhej svetovej vojny," priblížila riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Zuzana Podmanická.

Najčastejšou príčinou úmrtí boli choroby obehového systému (26 688 úmrtí), nasledovali nádory (13 072). Medzi päticou najčastejších príčin boli tiež choroby dýchacej sústavy (5 554), tráviacej sústavy (3 305) a ochorenie COVID-19 (2 797). "Najvyšší podiel zomretých na infekciu COVID-19 predstavovali ľudia vo vekovej skupine starších seniorov (75- a viacroční), tvorili približne dve tretiny covidových úmrtí," doplnila Vladimíra Orgoňová z oddelenia komunikácie ŠÚ.

Najväčšiu úmrtnosť zaznamenal Nitriansky kraj (1 245 zomretých na 100-tisíc obyvateľov). "Horšia situácia ako v priemere na Slovensku bola aj v Banskobystrickom (1 213), Trenčianskom (1 204) a Trnavskom kraji (1 134)," priblížila Orgoňová. Najnižšiu mieru úmrtnosti, naopak, evidovali Prešovský (960) a Bratislavský kraj (962).

Najviac úmrtí bolo u osôb nad 65 rokov (46 368). Ich podiel v štruktúre zomretých sa podľa ŠÚ počas troch rokov pandémie zvýšil. "Medziročne významne, viac ako o pätinu, klesla úmrtnosť v skupine mladších seniorov (od 65 do 74 rokov). Ale úmrtnosť v tejto pandémiou najohrozenejšej vekovej skupine obyvateľstva bola stále takmer o 26 percent vyššia ako v priemere pred pandémiou," dodala Orgoňová.

(tasr)

  |  

V Dolnom Rakúsku zaznamenali zemetrasenie s magnitúdom 4,2

V noci zo štvrtka na piatok zaznamenali v oblasti dolnorakúskej obce Gloggnitz zemetrasenie s magnitúdom 4,2. Informuje o tom portál rakúskeho verejnoprávneho vysielateľa ORF s odvolaním sa na službu GeoSphere Austria.

Rakúska seizmologická služba GeoSphere Austria vo štvrtok v noci oznámila, že o 22:26 zaregistrovali zemetrasenie s magnitúdom 4,2, ktoré malo epicentrum v oblasti Gloggnitzu. Otrasy podľa nich „jasne pocítili obyvatelia vo veľkej časti východného Rakúska“. Následne o 23:11 zaznamenali aj dotras s magnitúdom 2,3.

Zatiaľ podľa portálu noe.ORF.at z oblasti nehlásili žiadne škody.

(sita)