Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Inflácia v eurozóne sa v marci spomalila. Miera nezamestnanosti vo februári stagnovala

Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v marci 2023 výrazne spomalilo na 6,9 percenta z 8,5 percenta vo februári. Dôvodom bol najmä pokles cien v energetike. Miera nezamestnanosti v eurozóne po úprave o sezónne vplyvy zostala vo februári 2023 stabilná, na úrovni 6,6 percenta. V celej Európskej únii (EÚ) klesla na šesť percent zo 6,1 percenta v januári. TASR o tom informuje na základe údajov, ktoré zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.

Miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, tak v marci 2023 dosiahla najnižšiu úroveň za rok a prekonala aj odhady ekonómov. Analytici, ktorých oslovila spoločnosti FactSet, predpovedali totiž eurozóne pokles inflácie v marci na 7,1 percenta.

Pri pohľade na hlavné zložky inflácie v eurozóne podľa predbežných údajov sa medziročný rast cien potravín, alkoholu a tabaku zrýchlil v marci na 15,4 percenta z 15 percent vo februári a služieb na päť percent zo 4,8 percenta. V prípade priemyselných produktov však klesol na 6,6 percenta z februárových 6,8 percenta.

Ceny energií sa v marci znížili o 0,9 percenta po náraste o 13,7 percenta vo februári. To je náhla zmena smeru po ich dvojcifernom tempe rastu za uplynulý rok.

Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 zdvihla ceny zemného plynu používaného na vykurovanie domácností a výrobu elektriny v eurozóne. To podporilo rast celkovej inflácie, no najnovšie údaje naznačujú, že mierna zima, snahy o vytvorenie zásob aj nákup plynu zo zdrojov mimo Ruska sa Európe vyplatili.

Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií, sa však aj v marci mierne zvýšila na 5,7 percenta z 5,6 percenta v predchádzajúcom mesiaci.

Správu budeme aktualizovať.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: V sídle NATO bude v najbližších dňoch vztýčená fínska vlajka

Vlajka Fínska bude už v najbližších dňoch vztýčená v sídle Severoatlantickej aliancie (NATO) v Bruseli, avizoval v piatok jej generálny tajomník Jens Stoltenberg. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Fínsky prezident Sauli Niinistö sa ešte vo štvrtok neskoro večer poďakoval 30 členským štátom NATO za to, že podporili vstup jeho krajiny do Severoatlantickej aliancie. Vyjadril sa tak po tom, ako žiadosť Fínska odobrilo Turecko, ako vôbec posledná členská krajina Aliancie.

Fínsko a Švédsko požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Reagovali tak na ruskú inváziu na Ukrajinu. Podmienkou vstupu je, že ho musí odobriť všetkých 30 členských krajín Aliancie. Fínsku zostávajú na oficiálny vstup už len niektoré formálne kroky.

Vstup susedného Švédska do Aliancie je, naopak, stále v nedohľadne, píše agentúra AP. Zatiaľ ho totiž neodobrili Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Vyslanie vojakov na Ukrajinu sa medzi lídrami EÚ pomaly stáva legitímnou témou

Maďarský premiér Viktor Orbán si myslí, že hrozba vypuknutia svetovej vojny je reálna, pretože Západ poskytuje Ukrajine čoraz viac účinnejších a ničivejších zbraní a prostriedkov. Uviedol to v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió.

Orbánovo tvrdenie zaznelo v deň, keď si Ukrajina pripomína výročie ruského masakru civilistov v meste Buča pri Kyjeve. Podľa zistení ukrajinských úradov bolo len v samotnej Buči zabitých 461 civilistov, zatiaľ čo v častiach Kyjevskej oblasti, ktoré v prvej fáze invázie okupovali ruské vojská, celkovo 1 137 ľudí.

Vojna na Ukrajine sa podľa Orbána stáva stále krvavejšou a brutálnejšou. Napriek tomu podľa jeho názoru nebolo na ostatnom samite Európskej únie vidieť, že by pribudlo krajín či lídrov presadzujúcich mier.

"Európania chcú mier, ale lídri EÚ obhajujú vojnu. Hovorí sa o tom, aké zbrane a prostriedky by bolo treba poslať na Ukrajinu. Medzi lídrami EÚ sa pomaly stáva legitímnou témou, či by členské štáty Únie nemali vyslať na Ukrajinu nejakú podobu mierových jednotiek," domnieva sa Orbán.

Západní spojenci dlhodobo poukazujú na to, že dodávky zbraní Kyjevu sú nevyhnutné pre to, aby Ukrajina ubránila svoje vlastné územie voči mohutnej vojenskej agresii, ktorú Rusko spustilo vlani vo februári.

Podľa Orbána sa mnohí v EÚ domnievajú, že Ukrajinu treba podporovať preto, lebo to je morálne správne. Väčšina sveta však podľa neho tvrdí, že to tak nie je, neželá si svetovú vojnu ani jej dôsledky, takže v globálnom meradle je mierový postoj, ktorý presadzuje aj Maďarsko, vo väčšine, vyhlásil Orbán.

Orbán ďalej vyjadril presvedčenie, že mnoho európskych krajín sa nechcelo, čo sa týka postoja k vojne, dostať do súčasnej situácie. Zástancovia vojny, ktorí ich do tejto situácie dostali, tak podľa neho ohrozili celú EÚ, tvrdil Orbán.

Zároveň opätovne vyzval na uzavretie prímeria na Ukrajine. "Ak bude prímerie, potom možno rokovať a potom sa môže stať čokoľvek," domnieva sa Orbán.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Časť Slovákov už valcujú dlhy, o finančnej rezerve nechyrujú

Inflácia kriticky ovplyvnila hlavne nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva, avšak zasahuje už aj ďalšie. Vyplýva to z celoslovenského prieskumu Asociácie slovenských inkasných agentúr (ASINS), realizovanej agentúrou MNFORCE vo februári 2023 na vzorke tisíc respondentov. Tento stav podľa asociácie pravdepodobne zvýši nielen zadlženosť, ale aj skomplikuje splácanie finančných záväzkov.

Podľa prieskumu inflácia ovplyvnila viac ako 50 percent respondentov, ktorí obmedzili svoje výdavky. Približne každému desiatemu respondentovi (13 percent) sa zvýšilo zadlženie, pričom polovica respondentov nemá vytvorenú finančnú rezervu. Podľa ASINS je pravdepodobné, že mnoho ľudí sa ocitne v exekúcii či v problémoch so splácaním dlhov.

"V posledných rokoch sa vymožiteľnosť pohľadávok výrazne znížila, a to jednak rôznymi legislatívnymi zmenami, ale aj samotný systém exekučného konania sa po jeho úprave v roku 2017 stal výrazne neefektívnejším," povedal viceprezident ASINS Pavol Jakubov.

"Vnímame, že čoraz viac ľudí, ktorí sa dostali do finančných problémov, sa rozhodlo rezignovať na mimosúdne riešenie svojich dlhov a čakajú na súdne či exekučné konanie, čo má za následok zbytočné zvyšovanie ich dlhov. Táto situácia je do značnej miery spôsobená jednak nešťastným nastavením osobného bankrotu na Slovensku, ale aj mylným presvedčeným časti obyvateľstva, že im raz niekto ich dlhy odpustí v rámci nejakej amnestie," dodal Jakubov.

Človek vo finančných problémoch sa podľa asociácie často bojí kontaktovať svojho veriteľa alebo inkasnú agentúru. ASINS opätovne pripomína, že dôležité je včasne komunikovať. Vtedy sa obyčajne podarí nájsť riešenie, napríklad v podobe dohody o splátkovom kalendári. Podstatné je, aby sa pohľadávka ďalej nezvyšovala a dlžník sa vyhol exekúcii či osobnému bankrotu.

(tasr)

Minúta  |  

Prokurátor podal obžalobu na Dušana Dědečka v súvislosti s tragickou nehodou

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava podal obžalobu na obvineného Dušana Dědečka v súvislosti s minuloročnou tragickou nehodou v Bratislave, ktorá si vyžiadala päť obetí. TASR to potvrdil hovorca krajskej prokuratúry Juraj Chylo, upozornili na to tvnoviny.sk.

"Dňa 29. marca 2023 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava obžalobu na obvineného Dušana Dědečka pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia v nepriamom úmysle," priblížil hovorca.

Dušan D. pod vplyvom alkoholu šoféroval vlani 2. októbra neskoro večer auto, ktoré narazilo v centre Bratislavy do zastávky mestskej hromadnej dopravy Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených. Obvinený je väzobne stíhaný od októbra 2022 pre dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti.

Pre trestný čin všeobecného ohrozenia hrozí podľa Trestného zákona trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo až doživotie.

https://standard.sk/259240/dedecek-v-medialnej-spovedi-za-svoj-hriech-budem-pykat-neda-sa-napravit-co-som-spravil/

(tasr)

Minúta  |  

Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi: Kto ho na Slovensku (ne)podporuje?

Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi po roku 2035 nemá na Slovensku podporu naprieč celým politickým spektrom. Dlhodobo proti nej vystupuje strana Sloboda a Solidarita (SaS). Tá dokonca spustila proti zákazu aj petíciu. Proti zmene sú však aj ďalšie politické strany. Obávajú sa negatívnych dopadov na slovenský automobilový priemysel a zamestnanosť.

„Zákazom predaja vozidiel so spaľovacími motormi od roku 2035 riskuje Európska únia vážne problémy automobilového priemyslu ako pilieru jej hospodárstva. Pre Slovensko to platí dvojnásobne," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa strany Hlas – sociálna demokracia (SD) Patrícia Medveď Macíková.

Európska únia by podľa nej mala čo najviac zreálniť svoju „zelenú politiku“, aby v dnešnej turbulentnej dobe riešila skutočné problémy ekonomiky a nevytvárala ďalšie.

Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi nepodporuje z dôvodu negatívneho dopadu na slovenský automobilový priemysel ani hnutie Sme rodina. „Na Slovensku máme niekoľko automobilových fabrík, ktoré zabezpečujú zamestnanie množstvu ľudí," zdôraznilo hnutie v stanovisku. Strana Za ľudí takýto krok označila za nesprávne a zároveň zle načasované rozhodnutie pre Slovensko a jeho občanov.

„Je smutné, že za zákaz spaľovacích motorov hlasovali v Európskom parlamente všetci europoslanci Smeru a Progresívneho Slovenska," poukázala strana Za ľudí. Tá zároveň apeluje na všetkých slovenských europoslancov, aby pri každom hlasovaní brali do úvahy realitu na Slovensku a fakt, že automobilový priemysel je pre slovenskú ekonomiku kľúčový a dáva ľuďom prácu.

Strana SaS v tejto súvislosti poukázala aj na postup Ministerstva životného prostredia SR, ktoré podľa liberálov úmyselne nerešpektovalo stanovisko Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorý jeho predstaviteľov zaviazal hlasovať proti takémuto zákazu. Výhrady má aj strana Hlas-SD. „Je tu vážne podozrenie, že štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča konal svojvoľne a hlasoval v rozpore s rozhodnutím výboru NR SR a proti našim záujmom," doplnila Macíková.

Samotné Ministerstvo životného prostredia SR zákaz áut so spaľovacími motormi obhajuje. Odmieta tvrdenia o likvidácii domáceho automobilového priemyslu či vyhlásenia o tom, že Slovensko na takýto krok „doplatí“. Na jedno ani druhé nie je podľa neho dôvod. Škaredo by sme podľa neho mohli doplatiť práve na to, ak by sme tento trend brzdili. Pokiaľ by Slovensko odmietalo elektromobilitu, odstrašilo by investorov a svoj trhový priestor by nezmyselne prenechalo tretím krajinám.

Proti zmene nie sú ani predstavitelia Zväzu automobilového priemyslu SR. Podľa nich je to realita, v ktorej európsky automobilový priemysel žije už mnoho mesiacov a nastavil podľa neho všetky svoje výrobné a podnikateľské plány. Naše automobilky sú podľa zväzu na takýto vývoj pripravené. Omnoho viac ich aktuálne ohrozujú plány na prijatie novej emisnej normy Euro 7.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.