Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo vnútra: Mikulec má právo na utajované informácie, funkcia sa nedá viazať na previerku

Minister vnútra je ako člen vlády oprávnenou osobou s osobitným postavením, na základe čoho má právo oboznamovať sa v rozsahu svojej funkcie s utajovanými skutočnosťami. Osobitný režim na manipuláciu s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia sa ho netýka. Viazať výkon funkcie ministra či iných ústavných činiteľov na získanie bezpečnostnej previerky podľa Ministerstva vnútra (MV) SR nie je možné. TASR o tom informovala hovorkyňa MV SR Zuzana Eliášová v reakcii na informácie o údajnom porušení zákona zo strany dočasne povereného ministra vnútra Romana Mikulca.

„Ministerstvo vnútra SR sa opakovane dôrazne ohradzuje voči konštatovaniu o manipulácii s utajovanými informáciami. Toto tvrdenie je nepravdivé a hrubo zavádzajúce," uviedla hovorkyňa. Hovorí o pokračujúcich politických atakoch na ministra vnútra. Rovnaký prístup ako súčasný šéf rezortu sa podľa MV SR uplatňoval aj za jeho predchodcov.

Na osoby s osobitným postavením, napríklad prezidenta, poslancov Národnej rady SR či členov vlády, sa podľa zákona nevykonáva bezpečnostná previerka, sú na oboznamovanie s utajovanými skutočnosťami oprávnení zo zákona a to v rozsahu zastávanej funkcie a pre plnenie konkrétnych úloh, tvrdí rezort. V prípade potreby minister vnútra podľa hovorkyne rád podporí návrh, aby všetky oprávnené osoby uvedené v zákone o ochrane utajovaných skutočností museli prejsť previerkami. Ako však upozornila, týkali by sa tak aj všetkých 150 poslancov Národnej rady SR.

Osobitný režim na manipuláciu s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia sa podľa MV SR netýka oprávnených osôb s osobitným postavením. „Viazať výkon ich funkcie na získanie bezpečnostnej previerky by znamenalo nahradiť slobodné rozhodnutie voličov o spôsobilosti týchto osôb na prístup k utajovaným skutočnostiam rozhodnutím exekutívneho orgánu, teda radikálny zásah do demokratickej podstaty štátneho režimu Slovenskej republiky," uviedla hovorkyňa. Ako podotkla, nešlo by o prvý zásah do demokratickej podstaty štátneho režimu zo strany NBÚ.

Ministerstvo tvrdí, že vo všeobecnosti sa v rámci NATO aj pre Európsku úniu akceptuje pravidlo, že najvyšší ústavní činitelia túto podmienku preverenia plnia automaticky.

Rezort apeluje na zdržanlivosť vo výrokoch a výkladoch ustanovení na problematiku ochrany utajovaných skutočností. Rovnako apeluje aj na zdržanlivosť NBÚ pri svojvoľných výkladoch ustanovení zákona. „Národný bezpečnostný úrad napriek tomu, že je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu utajovaných skutočností, nedisponuje právomocou na výklad právnych ustanovení. Jeho kontrolné zistenie považujeme za neodôvodnené a odmietame v plnom rozsahu, že by zo strany ministra dochádzalo k porušovaniu zákona," dodala Eliášová.

O závažných porušeniach zákona na ministerstve vnútra v súvislosti s ochranou utajovaných skutočností informoval tento týždeň predseda parlamentného osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ Martin Beluský z ĽSNS. Mikulec mal porušiť zákon, keď neoprávnene manipuloval s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia. Témou sa bude zaoberať v utorok (4. 4.) aj parlamentný brannobezpečnostný výbor.

(tasr)

Minúta  |  

Ľudia, ktorí nedostali inflačnú pomoc, majú nárok na 100-eurový príspevok

Obyvatelia Slovenska, ktorí majú mesačný príjem za posledných šesť mesiacov najviac vo výške 1,81-násobku životného minima a nebola im poskytnutá dotácia na podporu humanitárnej pomoci, alebo v roku 2022 nedostali žiadnu z doterajších foriem inflačnej pomoci, budú mať nárok na jednorazový príspevok vo výške 100 eur. V piatok o tom na tlačovej konferencii informoval dočasne poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).

Nárok na príspevok má podľa Krajniaka približne 50-tisíc ľudí a má sa vyplácať už v máji. Systém, akým si ľudia o príspevok budú môcť žiadať, ešte podľa Krajniaka dopracúvajú. Pravdepodobne by sa ale mali hlásiť na úradoch. „Kontrola bude spočívať v tom, že či už žiadateľ dostal niektorú z tých pomocí, ktoré sme vyplácali. Ak nie, tak bude mať nárok na tento príspevok," uviedol Krajniak s tým, že podrobnosti zverejnia neskôr.

Krajniak na tlačovej konferencii zároveň predstavil aj ďalšie nové pomoci. Jedna z nich sa týka zvýšenia príspevku na bývanie pre jednu osobu zo sumy 63,9 eura na 83 eur. Zároveň sa okruh osôb rozšíril, päť a viac osôb môže dostať príspevok na bývanie vo výške 254,7 eura. „Rozširujeme okruh osôb, zvyšujeme sumu jednotlivých príspevkov, aby to pomohlo viacerým ľuďom," povedal Krajniak s tým, že treba vyčleniť príspevok na bývanie z hmotnej núdze a je to podľa neho proces, ktorý bude trvať niekoľko mesiacov.

Zároveň sa má predsunúť valorizácia z 1. januára 2024 na 1. októbra 2023. Ide o dávky v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa či príspevok na bývanie.

Od júna tohto roka sa zvyšuje aj príspevok na stravu pre pracujúcich ľudí. Vyššie sumy by mali platiť od júna tohto roku. „Zvýšenie minimálneho príspevku na stravu od zamestnávateľa pre dva milióny ľudí bude o viac ako 227 eur ročne na jedného pracujúceho," povedal Krajniak s tým, že je to o 43 percent viac, ako bolo pred rokom.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ vylúčil možnosť uzatvorenia prímeria na Ukrajine, na ktoré vyzvalo aj Bielorusko

Rusko vylúčilo možnosť uzatvorenia prímeria na Ukrajine, hoci na takýto krok a obnovenie mierových rokovaní bez kladenia akýchkoľvek podmienok vyzvalo aj Bielorusko, ktoré je spojencom Moskvy. V piatok to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje agentúra AFP.

„V kontexte Ukrajiny sa nič nemení. Špeciálna vojenská operácia pokračuje, keďže je jediným spôsobom na dosiahnutie súčasných ruských cieľov," vyhlásil Peskov.

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v piatkovom televíznom prejave vyzval na „prímerie na Ukrajine" a rokovania medzi Kyjevom a Moskvou „bez kladenia podmienok".

Lukašenko zároveň vyhlásil, že jeho krajina je pripravená na umiestnenie ruských strategických jadrových zbraní na svojom území.

Plány na rozmiestnenie ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska oznámil počas uplynulého víkendu ruský prezident Vladimir Putin. Piatkové Lukašenkovo vyhlásenie však predstavuje ešte väčšiu hrozbu, keďže by podľa neho mohli byť v Bielorusku umiestnené rakety dlhého dolety.

Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí tiež vyhlásilo, že k rozhodnutiu umožniť rozmiestnenie ruských jadrových zbraní na svojom území ho donútili agresívne kroky krajín Severoatlantickej aliancie ohrozujúce bezpečnosť Bieloruska.

Bielorusko totiž považuje kroky Západu za „priame a hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí nezávislého štátu s cieľom zmeniť geopolitický kurz a vnútropolitický systém" krajiny.

Lukašenkov režim nepriamo podporuje masívnu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine od jej začiatku vo februári 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko: V Bielorusku môžu byť umiestnené ruské strategické jadrové zbrane

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v piatok vyhlásil, že jeho krajina je pripravená na umiestnenie ruských strategických jadrových zbraní na svojom území. Informujú agentúry AP a AFP.

„(Ruský prezident Vladimir) Putin a ja sa rozhodneme, a ak to bude nutné, umiestnime tu strategické zbrane," povedal Lukašenko v prejave o stave krajiny odvysielanom bieloruskou televíziou. Dodal, že Minsk a Moskvu nič nezastaví pri ochrane oboch krajín a ich obyvateľov.

Lukašenko v piatkovom prejave tiež vyzval na „prímerie na Ukrajine" a rokovania medzi Kyjevom a Moskvou „bez kladenia podmienok".

Šéf Kremľa Putin počas uplynulého víkendu oznámil plány na rozmiestnenie ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska. Piatkové Lukašenkovo vyhlásenie však predstavuje ešte väčšiu hrozbu, keďže by podľa neho mohli byť v Bielorusku umiestnené rakety dlhého dolety.

(tasr)

Minúta  |  

Komisár OSN: Ruská vojna na Ukrajine je šialenstvom a musí skončiť

Ruskom rozpútaná vojna na Ukrajine spôsobila, že sa závažné porušovanie ľudských práv stalo „šokujúco bežným" javom, upozornil v piatok vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Podľa neho ruský vpád na Ukrajinu spôsobil to, že sa pozornosť ľudstva odvrátila od riešenia globálnych existenčných hrozieb.

„Táto vojna popiera akýkoľvek zmysel. Toto šialenstvo musí skončiť a musí nastať mier," povedal Türk počas prejavu o situácii na Ukrajine na pôde Rady OSN pre ľudské práva. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„V čase, keď ľudstvo čelí obrovským existenčným výzvam, nás táto deštruktívna vojna odvádza od práce na hľadaní riešení, od práce na zaistení nášho prežitia," povedal Türk vo svojom vystúpení.

Zároveň poukázal na zverstvá spáchané od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu a upozornil, že konflikt naďalej „vysiela šokové vlny do celého sveta".

Komisár upozornil aj na veľký nárast cien potravín, energií a ďalších komodít, ako aj na prehlbujúce sa sociálne napätie a nerovnosti.

Türk tiež varoval, že to ešte zhoršuje súčasnú hlbokú „globálnu krízu (nárastu) životných nákladov", ktorá už uvrhla približne 71 miliónov ľudí do chudoby a „ohrozuje stabilitu mnohých krajín" sveta.

Po 37 rokoch po černobyľskej katastrofe „predstavuje enormné riziko ďalšia ukrajinská jadrová elektráreň - v Záporoží - s potenciálnym dosahom na milióny ľudí," dodal.

Úrad vysokého komisára od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine potvrdil už viac než 8400 civilných obetí, kým viac než 14-tisíc ďalších civilistov utrpelo zranenia. „A tieto počty sú len špičkou ľadovca," upozornil komisár.

Väčšinu obetí majú podľa neho na svedomí explozívne zbrane dlhého doletu, ktorými ruské jednotky útočia na obývané oblasti.

Türk ďalej pripomenul závery vyšetrovacieho tímu OSN o „početných hromadných popravách a cielených útokoch na civilistov" zo strany ruskej armády a s ňou prepojených ozbrojených skupín, napr. vagnerovcov. V tejto súvislosti spomenul aj „621 prípadov nútených zmiznutí a svojvoľného zadržiavania". Na základe zistení tímu OSN sa hromadných popráv dopúšťali aj ukrajinské ozbrojené sily.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva tiež vyzdvihol zistenia, že ukrajinskí civilisti a najmä deti boli presúvaní na Ruskom okupované územia alebo do Ruska. Podľa Ukrajiny bolo do Ruska násilne deportovaných viac než 16.000 ukrajinských detí. Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu v tejto súvislosti vydal zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Hrôzy z ukrajinskej Buče nesmú ostať nepotrestané

Ruská armáda sa pred rokom v meste Buča pri Kyjeve dopustila hrôz, ktoré nesmú ostať nepotrestané. Vyhlásil to dočasne poverený premiér SR Eduard Heger v príhovore na pietnom podujatí pri príležitosti prvého výročia udalostí v Buči, kde vlani na prelome marca a apríla po stiahnutí sa ruských vojsk našli stovky zabitých civilistov. Na spomienkovej ceremónii sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, moldavská prezidentka Maia Sanduová a predsedovia vlád Chorvátska a Slovinska Andrej Plenkovič a Robert Golob. Z Buče informuje osobitný spravodajca TASR.

Heger pripomenul, že Buču navštívil už vlani spoločne s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. „Nikdy nezabudneme na cenu, ktorú Ukrajinci zaplatili," vyhlásil Heger.

Ocenil Zelenského, ukrajinskú vládu i bežných Ukrajincov za to, že sa statočne postavili ruskej vojenskej agresii. Podľa neho na Ukrajine ide o boj za hodnoty, slobodu, ľudské práva a demokraciu.

„Slobodu nesmieme nikdy brať ako samozrejmosť," upozornil Heger, podľa ktorého si Ukrajina zaslúži byť demokratická a slobodná, k čomu potrebuje podporu svojich spojencov. Zároveň je presvedčený, že Ukrajina sa má stať súčasťou Európskej únie. „Ukrajina patrí do Európy," zdôraznil.

Svoj príhovor v angličtine zakončil Heger pozdravom v ukrajinčine: „Sláva Ukrajine!"

Ukrajinské úrady oficiálne stanovili počet obetí v častiach Kyjevskej oblasti oslobodených od ruských síl na 1137, pričom len v Buči bolo podľa ich zistení zabitých 461 civilistov.

Dôkazy o zločinoch v Buči i na iných miestach, kde sa podľa ukrajinských predstaviteľov ruskí vojaci dopustili vojnových zločinov na civilistoch, zhromažďujú medzinárodní vyšetrovatelia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.