Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Filipíny oznámili umiestnenie vojenských základní, ktoré môžu využívať USA

Filipíny v pondelok oznámili umiestnenie štyroch vojenských základní, ktoré môžu využívať americkí vojaci. Ich počet sa postupne zvýši na deväť. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Jedna z základní sa nachádza v blízkosti sporného Juhočínskeho mora a druhá v severofilipínskej provincii Cagayan asi 400 kilometrov od Taiwanu. Všetky štyri sú považované za vhodné a vzájomne prínosné, uviedlo vo vyhlásení oddelenie komunikácie úradu filipínskeho prezidenta.

USA po uzavretí Dohody o zintenzívnení obrannej spolupráce (EDCA) v roku 2014 získali prístup k piatim základniam na Filipínach. Vo februári tohto roka bol ich počet rozšírený na deväť, ale presné umiestnenie nebolo zverejnené. Filipínska vláda musela záležitosť prerokovať s miestnymi úradmi.

Zvýšenie počtu amerických základní na Filipínach má posilniť vzájomné spojenectvo oboch krajín ako reakciu voči narastajúcej asertivite Číny voči Taiwanu aj výstavbe základní Pekingu v Juhočínskom mori.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán podporil Trumpa pred utorňajšou obžalobou

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pondelok vyjadril na Twitteri podporu americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorého by mali v utorok obžalovať. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

"Bojujte ďalej, pán prezident! Sme s Vami," napísal maďarský premiér, ktorý 2. marca pre švajčiarsky týždenník Die Weltwoche vyhlásil, že ak by bol v Spojených štátoch prezidentom Trump, vojna na Ukrajine by vôbec nevypukla; a ak by ho Američania v roku 2020 znovuzvolili za prezidenta, tak by za niekoľko týždňov zrejme dosiahol mier.

Trump vlani tri týždne pred maďarskými parlamentnými voľbami vyjadril Orbánovi "plnú a totálnu" podporu.

Veľká porota obvinila Trumpa v súvislosti s úplatkom, ktorý vyplatil pornoherečke Stormy Danielsovej, aby pred voľbami v roku 2016 mlčala o pomere s ním. Trump sa tak stal vôbec prvým exprezidentom USA, ktorý čelí obvineniu z trestného činu. Podrobnosti obvinenia zatiaľ zverejnené neboli.

Trumpa majú oficiálne obžalovať zrejme v utorok, informovala jeho právnička Susan Nechelesová. Oboznámi sa vtedy s konkrétnymi obvineniami. Sudca zároveň rozhodne o tom, či má byť vzatý do väzby alebo prepustený na kauciu.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko poslalo Ukrajine prvé zo sľúbených stíhačiek MiG-29

Poľsko v pondelok oznámilo, že už doručilo na Ukrajinu niektoré zo sľúbených stíhačiek MiG-29. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a PAP.

"Zopár MiG-29 sme už poslali. Ukrajine sú pri obrane našej kolektívnej bezpečnosti skutočne nápomocné," uviedol pre rozhlasovú stanicu RMF FM vedúci kancelárie poľského prezidenta pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz.

Dodal, že počas nadchádzajúcej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Poľsku sa bude rokovať aj o ďalších spôsoboch pomoci pre Ukrajinu. Przydacz v pondelok oznámil, že Zelenskyj do Varšavy pricestuje v stredu (5. marca).

Vedúci kancelárie poľského prezidenta neuviedol, koľko stíhačiek Poľsko Ukrajine už dodalo. Poľský prezident Andrzej Duda však 17. marca povedal, že v priebehu niekoľkých dní odovzdá Poľsko Ukrajine štyri stíhačky MiG-29, píše PAP. "Na ostatných vykonávajú údržbu, pripravujú ich a budú odovzdávané postupne," povedal Duda.

Zaslanie stíhačiek na Ukrajinu oznámilo aj Slovensko, pripomína AFP. Ministerstva obrany (MO) SR v marci oznámilo, že už Ukrajine odovzdalo prvé štyri sľúbené stíhačky Mig-29 a ostatné jej pošle v nadchádzajúcich týždňoch.

Darovanie 13 stíhačiek MiG-29 a časti systému protivzdušnej obrany Kub je predmetom medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorú v 17. marca schválila slovenská vláda.

Ukrajina Západ opakovane žiada o bojové lietadlá. Podľa AFP má záujem predovšetkým o americké stíhačky F-16s. Na jej výzvy o dodanie stíhačiek však zatiaľ podľa denníka The Guardian reagovali len Poľsko a Slovensko.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort obrany chce v Bratislave premenovať časť Kutuzovovej ulice na Námestie generála Viesta

Ministerstvo obrany chce premenovať časť Kutuzovovej ulice v bratislavskom Novom Meste na Námestie generála Viesta. Premenovanie sa týka tej časti ulice, kde je sídlo rezortu obrany i Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. Vyplýva to z návrhu, ktorým by sa mali zaoberať v utorok (4. 4.) novomestskí miestni poslanci. Žiadosť o premenovanie podalo ministerstvo v marci.

"Neprípustné je určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľoch režimu SR z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii, alebo režimu založeného na komunistickej ideológii," cituje dôvodová správa materiálu časť zákona o obecnom zriadení.

Kutuzovova ulica nesie názov po poľnom maršalovi cárskej ruskej armády Michailovi Illarionovičovi Kutuzovovi. Ten viedol cárske ruské vojská vo vojenských konfliktoch na prelome 18. a 19. storočia vrátane konfliktov s francúzskou armádou vedenou Napoleonom Bonaparte.

Ministerstvo navrhuje premenovať územie po armádnom generálovi in memoriam Rudolfovi Viestovi, po jednej z najvýznamnejších osobností vojenských dejín Slovenska. Od roku 1940 bol súčasťou exilovej vlády Edvarda Beneša. Šesť rokov zo svojej aktívnej vojenskej služby v období prvej republiky pôsobil v Bratislave, kde zastával vysoké veliteľské a štábne funkcie.

V novembri 1944 sa spolu s generálom Jánom Golianom dostali do nemeckého zajatia. Eskortovaní boli do Berlína a neskôr prevezení do koncentračného tábora Flossenbürg, kde v marci 1945 pravdepodobne obaja zahynuli. Viest bol počas života i po smrti viackrát vyznamenaný československými, slovenskými i zahraničnými vyznamenaniami.

Návrh na pomenovanie alebo zmenu názvu ulíc a iných verejných priestranstiev v Bratislave schvaľuje najprv miestne zastupiteľstvo príslušnej mestskej časti, následne bratislavské mestské zastupiteľstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Spolupráca Slovenska a Česka je podľa premiéra Hegera vzorovým príkladom pre celý svet

Vzájomná spolupráca Slovenska a Česka aj 30 rokov po rozdelení je unikátom a veľmi dobrým príkladom pre celý svet. Na úvod dnešného spoločného zasadnutia vlád Slovenskej republiky a Českej republiky v Trenčíne to vyhlásil slovenský premiér Eduard Heger.

„Pre nás je Česká republika druhý najvýznamnejší obchodný partner a investor a som rád, že v roku 2022 stúpol náš obchod o ďalších 16 percent. Prehlbujú sa aj investície v kľúčových oblastiach, či už je to stavebníctvo, energetika alebo obranný priemysel. Práve k otázkam obranného priemyslu dnes chceme intenzívne hovoriť, keďže všetky členské štáty Európskej únie budú zvyšovať svoje výdavky na obranu," skonštatoval Heger.

Český premiér Petr Fiala vo svojom úvodnom slove pripomenul, že tradíciu spoločných zasadnutí sa podarilo obnoviť po viac ako trojročnej prestávke spôsobenej pandémiou. „Spoločné zasadnutie je jedným z dôkazov nadštandardného porozumenia, ktoré medzi našimi štátmi a národmi panuje. Aj vďaka tomu môžeme postupovať spoločne, účinnejšie presadzovať naše priority, či už to robíme bilaterálne, vo formáte stredoeurópskej spolupráce alebo v rámci Európskej únie a NATO," poznamenal Fiala.

Upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že trenčianske spoločné zasadnutie sa koná v užšom formáte, keď popri premiéroch budú vzájomne rokovať zástupcovia šiestich rezortov. „Umožňuje nám to, aby sme sa čo najlepšie sústredili na najdôležitejšie otázky a hľadali dobré spoločné riešenia," dodal Fiala.

Hlavnými témami stretnutia sú vojna na Ukrajine, obranná a cezhraničná spolupráca či energetika. Predsedovia vlád a ministri budú v rámci vzájomných konzultácii hovoriť aj o podpore konkurencieschopnosti oboch ekonomík, ale tiež o budúcnosti regionálnej spolupráce.

Spoločné zasadnutie vlád sa uskutočňuje už po ôsmykrát. Tradícia spoločných stretnutí sa začala v roku 2012, keď sa ministri stretli súčasne v Trenčíne a Uherskom Hradišti. Nasledovali stretnutia v Skalici, Valticiach, Bratislave a Ledniciach. Pred piatimi rokmi sa spoločné zasadnutie uskutočnilo v Košiciach a naposledy obe vlády spoločne rokovali v novembri 2019 v českých Valticiach.

(sita)

Minúta  |  

Rheinmetall otvorí v Rumunsku údržbové centrum pre zbrane z Ukrajiny

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall v pondelok oznámila, že čoskoro otvorí v Rumunsku centrum pre údržbu vojenského vybavenia používaného na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Údržbové stredisko sa bude nachádzať na severe Rumunska pri mestečku Satu Mare, neďaleko ukrajinských a maďarských hraníc. Fungovať by malo začať ešte pred koncom apríla.

Bude mať kľúčovú úlohu pri udržiavaní operačnej pripravenosti západných bojových systémov používaných na Ukrajine. Okrem toho bude týmto systémom zaisťovať aj logistickú podporu, uviedol Rheinmetall vo vyhlásení.

V údržbovom stredisku bude možné servisovať napríklad tanky Leopard 2, samohybné húfnice, bojové vozidlá pechoty Marder, obrnené transpondéry Fuchs a vojenské nákladné autá. Okrem toho tam bude možné vykonávať aj údržbu bojových vozidiel NATO. Podľa Rheinmetallu to umožní východnému krídlu NATO "skrátiť reakčný čas".

"Pre nás v Rheinmetalle je ústredným záujmom poskytnúť silám NATO, ako aj Ukrajiny v tejto kritickej situácii tú najlepšiu pomoc," uviedol výkonný riaditeľ spoločnosti Armin Papperger.

Rheinmetall otvoril vlani v júni v spolupráci s nemeckým výrobcom zbraní Kraus-Maffei Wegmann (KMW) podobné údržbové centrum v Litve. Toto stredisko má poskytovať logistickú podporu bojovým vozidlám litovských ozbrojených síl a iným vojskám NATO nachádzajúcim sa v pobaltských krajinách.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.