Preskočiť na obsah
  |  

V Maďarsku nariadili likvidáciu kontaminovanej kukurice dovezenej z Ukrajiny

Vo viacerých prípadoch obilnín dovezených z Ukrajiny zistili v Maďarsku kontamináciu toxínmi a geneticky modifikovanými organizmami (GMO). Národný úrad pre bezpečnosť potravín (Nébih) nariadil vyradenie z obehu, prípadne likvidáciu vyše 29 ton kukurice. Podľa servera infostart.hu to v stredu uviedol agrárny rezort, informuje spravodajca TASR.

Šéf rezortu István Nagy vo februári nariadil kontrolu kvality a bezpečnosti obilia dovážaného z Ukrajiny do Maďarska. Vyšetrovanie, ktoré koordinoval Nébih, pokrylo celé územie Maďarska.

Kontroly sa týkali nielen nespracovaných obilných výrobkov, ale aj pšeničnej múky ukrajinského pôvodu, ktorá sa dostala do Maďarska, keďže aj pri nich sa vynorili obavy z kvality.

Podľa informácií ministerstva 29 ton kontaminovanej kukurice ukrajinského pôvodu odhalili pri kontrole v Békešskej stolici. Rezort zdôraznil, že kontaminovaná kukurica sa nedostala a ani nemôže dostať k spotrebiteľom.

(tasr)

  |  

Na americkej základni v Powidzi otvorili nový komplex

Americkú základňu pri poľskom meste Powidz rozšírili o nový komplex na údržbu a skladovanie vojenského vybavenia. Informuje o tom agentúra PAP.

Nový komplex sa bude používať na skladovanie a údržbu amerického vybavenia a zbraní. Je možné v ňom uskladniť niekoľko tisíc kusov vojenskej techniky vrátane tankov, bojových vozidiel pechoty či delostreleckých zbraní.

„Mám tu česť... otvoriť ďalšiu investíciu spojenú s posilnením Poľska a tiež posilnením bezpečnosti celého východného krídla NATO," uviedol v stredu na otvorení komplexu poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.

Schopnosť skladovať vybavenie na základni v Powidzi podľa Blaszczaka výrazne skráti reakčný čas amerických síl.

„Systém bezpečnosti, ktorý budujeme, je založený na princípe budovania obranných a odstrašujúcich systémov. Len za niekoľko dní budú americké sily schopné podporiť poľskú armádu. Predovšetkým však samotná skutočnosť, že budujeme a otvárame túto základňu, je dôležitým odstrašujúcim prvkom pre agresora a ukážkou solidarity v Severoatlantickej aliancii," dodal Blaszczak.

Povedal okrem toho, že táto nová základňa, ležiaca na stredozápade Poľska, vychádza z amerických základní v západnej Európe.

(tasr)

  |  

Handlová nakoniec jasle nevybuduje. Rozhodli peniaze

HANDLOVÁ - Mestské zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov samospráva napokon z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) nepostaví.

Projekt skomplikovali zvýšené náklady na výstavbu, mestskí poslanci na svojom rokovaní koncom marca schválili vypovedanie zmluvy s poskytovateľom nenávratného finančného príspevku (NFP), ktorým je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR.

Samospráva plánovala vybudovať jasle v areáli Senior centra, prepojiť tak mali dve generácie. Pôvodne mala výstavba jaslí a súvisiacej infraštruktúry stáť viac ako 346 000 eur, riadiaci orgán IROP mestu na tento účel schválil NFP vo výške viac ako 379 000 eur.

https://standard.sk/365451/sef-rezortu-diplomacie-sr-podpori-trenciansky-projekt-ide-z-neho-zavan-sviezeho-myslenia-uviedol


Pôvodný vybraný dodávateľ prác požiadal ešte začiatkom roka 2022 o zvýšenie zmluvnej ceny o viac ako 130 000 eur, odôvodnil to zvýšenými cenami stavebných materiálov, no mesto tieto prostriedky nemalo k dispozícii. Zmluvu s ním vypovedala samospráva v júni minulého roka, začiatkom tohto roka realizovala nové verejné obstarávanie, najnižšia ponuka na výstavbu jaslí predstavovala 517 883,93 eura.

Ani po výške dodatočného príspevku k NFP, ktorá môže byť maximálne 20 percent z objemu už poskytnutých finančných prostriedkov, mesto nedisponuje peniazmi na dofinancovanie neoprávnených výdavkov, ozrejmila radnica.

„Koncom marca tiež prišiel na mesto list z MIRRI, že nás vyhodnotili ako vysoko rizikový projekt z pohľadu ukončovania programového obdobia a začatia finančného plnenia nášho projektu," doplnil vedúci oddelenia projektov Mestského úradu v Handlovej Peter Cagáň. Pripomenul, že výstavbu jaslí po finančnej stránke mala samospráva zrealizovať do konca tohto roka.

(tasr)

  |  

Slovensko má šancu obnoviť svoj zbrojársky priemysel, najmä produkciu munície, tvrdí analýza

Konflikt na Ukrajine priniesol šancu na revitalizáciu slovenského obranného priemyslu. Vyplynulo to z analýzy brokera Zetano, podľa ktorej má Slovensko v dôsledku konfliktu na Ukrajine reálnu šancu oživiť zbrojársku výrobu, a to predovšetkým vo výrobe munície.

Ako sa uvádza v analýze, vojenská agresia Ruska proti Ukrajine priniesla hneď dva rozvojové impulzy štátom východného krídla NATO. Jedna priniesla zvyšovanie výdavkov do modernizácie armád v zmysle dlhodobého záväzku investovať 2 percentá HDP na obranu, a tiež dala zbrojnému priemyslu príležitosť zvýšiť výrobu, čo je teda aj prípadom Slovenska.

„Po páde železnej opony sa obranný priemysel v krajinách bývalého východného bloku dostal do krízy. Postupne sa znižovali kapacity zbrojného priemyslu a tento proces sa po vstupe do Severoatlantickej aliancie ešte zintenzívnil. Paralelne – kvôli presvedčeniu, že koniec studenej vojny priniesol minimálnu pravdepodobnosť konvenčných vojen – štáty východného krídla NATO znižovali rozpočty na obranu," vysvetľuje sa v analýze s tým, že najhoršie na tom bolo Maďarsko, Slovensko a Česká republika, pričom v prípade Slovenska dosiahli výdavky na obranu v rokoch 2013 - 2014 len 1 percento HDP.

„Kým Slovensko ešte v roku 1995 vynakladalo na obranu viac ako tri percentá HDP, do roku 2013 tento podiel klesol o dve tretiny. Aj keď výdavky na obranu v roku 2018 zásadne narástli na 1,8 percenta a v roku 2019 na 1,9 percenta, Slovensko stále nedosiahlo hranicu dvoch percent, ktorá sa považuje za splnenie jedného zo záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO," vysvetlil broker Zetano.

Slovensko teda patrilo v obranných výdavkoch medzi najslabšie štáty, dnes sa blíži k 2 percentám HDP. Ministerstvo obrany má na nasledujúcich desať rokov v pláne investovať do modernizácie armády 9 miliárd eur. „Realizuje sa nákup nových obrnených transportérov Patria z Fínska, nadzvukových stíhačiek F16, pripravuje sa obstaranie amerických vrtuľníkov Viper a moderných radarov," píše sa v analýze s tým, že rezort obrany pokračuje v nákupe celkovo 22 húfnic Zuzana 2 a pripravuje aj veľké projekty na modernizáciu svojich pozemných síl a podzvukového letectva.

Ako sa ďalej uvádza v analýze, do úvahy pripadá aj potenciálne strojnásobenie výroby delostreleckej munície. „Slovensko má dvoch výrobcov delostreleckej munície – pološtátny ZVS Holding a MSM Group zo skupiny CSG českého zbrojára Jaroslava Strnada. Do Putinovej agresie vyrábala ZVS Holding približne 25-tisíc delostreleckých nábojov ročne. Už minulý rok však táto dubnická firma počet zdvojnásobila na 50-tisíc," vysvetlil broker Zetano.

Nasledujúce zvyšovanie kapacít bude dvojfázové, pričom prvé bude od 1. januára 2024 a druhé od 1. januára 2025. To znamená, že od roku 2024 by sa mohlo vyrobiť až 100-tisíc delostreleckých nábojov ročne a táto kapacita by mohla vzrásť až na 150-tisíc. Slovensko je teda schopné vyrábať pomerne veľký sortiment vojenskej techniky a materiálu.

„Napríklad MSM Group je schopná vyrábať celý životný cyklus delostreleckej, tankovej a mínometnej munície západného aj východného kalibru. V tejto súvislosti sa Slovensko niekedy dokonca označuje za muničného giganta alebo za krajinu, ktorá je na munícii nezávislá," uvádza sa v analýze.

Obranný priemysel na Slovensku je schopný vyrábať množstvo ťažkých a ľahkých zbraní vrátane tankovej techniky, kolesových a pásových obrnených vozidiel, delostrelectva, ručných zbraní, ženijnej techniky a dokáže vyvíjať aj rôzne systémy pre tanky a obrnené vozidlá.

V oblasti obranného priemyslu má podľa analytického tímu Zetano Slovensko na čom stavať a súčasný vývoj mu dal podnet na revitalizáciu. Slovensko začalo intenzívne pracovať aj s českým obranným priemyslom, pričom ambíciou oboch krajín je aj prenikanie na svetové trhy a koordinácia projektov Európskeho obranného fondu. Na posilnenie obranných kapacít členských krajín EÚ bude každoročne k dispozícií 5,5 miliardy eur.

(sita)

  |  

Ruská ombudsmanka vystúpi na stretnutí Bezpečnostnej rady OSN o deťoch na Ukrajine

Ruská ombudsmanka pre práva detí Marija Ľvovová-Belovová, na ktorú vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač za vojnové zločiny, sa má v stredu zúčastniť prostredníctvom videohovoru na neformálnom stretnutí Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN). Informuje agentúra AFP.

Rusko v apríli predsedá BR OSN a stredajšie stretnutie zorganizovalo s cieľom poskytnúť „objektívne informácie o situácii detí v zóne konfliktu" v Donbase na východe Ukrajiny a o opatreniach na evakuáciu detí pred nebezpečenstvom.

ICC so sídlom v Haagu vydal v marci na Ľvovovú-Belovovú a ruského prezidenta Vladimira Putina zatýkací rozkaz za deportácie detí z okupovaných častí Ukrajiny.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia nedávno uviedol, že stredajšie stretnutie bolo naplánované dávno predtým, ako ICC vydal svoje zatykače.

Ľvovová-Belovová odmietla zverejniť úplný zoznam detí dovezených do Ruska z Ukrajiny. V utorok však uviedla, že Moskva je pripravená poslať späť na Ukrajinu deti, ktorých rodiny o to požiadajú. Podľa správy jej úradu bolo od 29. marca znovu zjednotených s príbuznými na Ukrajine 16 detí.

Británia vyjadrila nesúhlas s vystúpením Ľvovovej-Belovovej na stretnutí BR OSN. „Ak chce vysvetľovať svoje konanie, môže tak urobiť v Haagu," uviedlo Spojené kráľovstvo vo vyhlásení. Dodala, že jej delegácii sa podarilo zabrániť, aby stretnutie bolo vysielané na hlavnej webovej stránke OSN.

(tasr)

  |  

Habeck žiada sankcie voči krajinám, ktoré z Ruska dovážajú urán

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck žiada sankcie voči krajinám, ktoré získavajú z Ruska urán pre svoje jadrové elektrárne. Takisto chce prísnejšiu kontrolu vyvážaného tovaru, uviedla agentúra DPA.

Sankcie musia byť podľa jeho slov zavedené, aj keď to bude predstavovať zmeny pre krajiny, ktoré urán z Ruska využívajú.

Habeck tiež žiada prísnejšie presadzovanie sankcií. "Máme presné údaje, že súčasné sankcie sú obchádzané, obchádzané cez tretie krajiny," povedal počas návratu z Ukrajiny. Obchádzanie sankcií označil za neprijateľné a za oslabovanie úsilia o ukončenie vojny.

Pripomenul svoje návrhy z februára tohto roka o sankciách vrátane kontrol v oblasti tovarov, ktoré môžu byť použité vo vojne. Spoločnosti by museli potvrdiť miesto určenia, aby sa cez utajené kanály tovar nedostal na Donbas na východe Ukrajiny. Ak spoločnosti v krajinách mimo EÚ nezákonne dodávali tovar Rusku, musia podľa jeho slov počítať so sankciami.

To všetko by malo byť zahrnuté v ďalšom sankčnom balíku EÚ.

Európska únia od začiatku invázie na Ukrajinu prijala proti Rusku viacero balíkov sankcií. V poradí desiaty z februára obmedzuje vývoz tovarov s tzv. dvojakým využitím. Ide napríklad približne o 50 elektronických súčiastok, ktoré sa môžu použiť aj v zbraňových systémoch, dronoch, raketách či vrtuľníkoch.

Habeck bol na navštíve Ukrajiny od pondelka. Vo videu na Twitteri oznámil, že v spoločnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského navštívil viaceré miesta postihnuté vojnou.

(tasr)