Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česká armáda bude nacvičovať odvody civilného obyvateľstva

Česká armáda sa chystá precvičiť, ako by v prípade ohrozenia štátu alebo vojnovej krízy prebiehali odvody civilného obyvateľstva. Cvičenie by malo prebehnúť 18. mája, informoval v utorok spravodajský portál Novinky.cz.

Akcia má preveriť krajské vojenské veliteľstvá, či sú pripravené na vykonávanie odvodov, ktoré vláda môže vyhlásiť v čase ohrozenia štátu.

Informáciu o cvičení začal na svojich stránkach šíriť šéf protivládnej strany PRO Jindřich Rajchl. "Kto chce, môže si iste myslieť, že je to len taký test pripravenosti. Ja osobne sa ale domnievam, že ide o ďalší krok v ich pláne," uviedol.

Armáda odmieta, že by chystala mimoriadne cvičenie odvodov. Podľa zástupcu veliteľa teritoriálnych síl Jaroslava Hrabca, ktorý cvičenie pripravuje, krajské veliteľstvá podobné cvičenia pripravujú každý rok niekoľkokrát, pretože im to nariaďuje zákon.

"Toto cvičenie sa od čiastkových cvičení, ktoré prebiehajú každý rok v jednotlivých krajoch, líši iba tým, že prebieha v jednom termíne, aby sme si overili schopnosti koordinácie a riadenia. Je to úplne bežná a štandardná vec," povedal Hrabec.

Na internete sa objavila pozvánka na cvičenie v Úsťanskom kraji, na ktorej Petr Severa, vedúci zdravotníckeho odboru krajského úradu, vyzýva lekárske združenia, aby na cvičenie poslali minimálne dvoch lekárov.

Podľa Hrabca sú pozvánky pre lekárov vecou krajského úradu, nie armády. Tá lekárov na toto cvičenie nepozýva.

"Zo zákona v stave ohrozenia štátu krajské úrady musia vyčleniť lekára do odvodových komisií, a preto krajské veliteľstvá úradom ponúkajú možnosť vidieť, čo si také odvodové konanie vyžaduje. Nemusí tam ale nikto chodiť, je to len pozvánka," dodal Hrabec.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Na arménsko-azerbajdžanských hraniciach zahynulo pri prestrelke sedem vojakov

Azerbajdžan a Arménsko v utorok oznámili, že pri prestrelke na spoločných hraniciach zahynulo sedem vojakov. Ide o najnovšiu eskaláciu napätia medzi znepriatelenými krajinami, ktoré desaťročia vedú spory o územie. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Obe postsovietske krajiny viedli dve vojny o azerbajdžanský región Náhorný Karabach s arménskou väčšinou. Posledné boje sa skončili v roku 2020 prímerím sprostredkovaným Ruskom.

"Pozície arménskej armády pri osade Dyg (na spoločnej hranici oboch krajín) spustili silnú paľbu na pozície azerbajdžanskej armády," uviedlo ministerstvo obrany v Baku vo vyhlásení. Azerbajdžanské jednotky "paľbu opätovali".

O niekoľko hodín neskôr ministerstvo uviedlo, že pri zrážkach boli zabití traja vojaci. Arménsky rezort obrany informoval o štyroch mŕtvych a šiestich zranených a z vyprovokovania prestrelky obvinilo Baku.

Arménsko sa podľa dohody o prímerí z jesene 2020 vzdalo rozsiahleho územia, ktoré kontrolovalo celé desaťročia. Moskva do oblasti vyslala mierové sily, aby dohliadali na krehké prímerie.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev absolvovali niekoľko kôl mierových rokovaní, ktoré sprostredkovali Európska únia a Spojené štáty.

Pašinjan v marci potvrdil určitý pokrok v mierovom procese, ale uviedol, že "zásadné problémy" pretrvávajú, pretože "Azerbajdžan sa snaží predložiť územné nároky, čo je pre Arménsko červenou čiarou".

Európska únia vo februári vyslala na arménsku stranu hraníc rozšírenú monitorovaciu misiu. V regióne, ktorý je tradične sférou vplyvu Kremľa, postupne narastá angažovanosť Západu.

V roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu sa etnickí Arméni v Náhornom Karabachu odtrhli od Azerbajdžanu. Následný konflikt si vyžiadal približne 30-tisíc obetí.

(tasr)

Minúta  |  

Jeden z piatich Američanov má člena rodiny zabitého strelnou zbraňou

Jeden z piatich dospelých Američanov (20 percent) má člena rodiny, ktorého zabila strelná zbraň - vrátane samovraždy, a podobné percento dospelých ľudí uviedlo, že ich niekto takouto zbraňou ohrozoval. Ukázal to prieskum skupiny KFF zverejnený v utorok, informovala tlačová agentúra AFP.

Násilie súvisiace so strelnými zbraňami, vrátane masových strelieb, samovrážd a nehôd, sa stalo v Spojených štátoch také bežné, že až 84 percent dospelých Američanov uvádza, že urobili preventívne opatrenia na svoju ochranu a na ochranu rodiny pred rizikom postrelenia. Uviedla to prieskumná skupina pre oblasť zdravotníctva KFF, ktorá zverejnila výsledky.

Viac než jedna tretina opýtaných povedala, že z dôvodu možného násilia strelnou zbraňou sa vyhýbajú veľkým davom ľudí. Približne 29 percent respondentov si kúpilo strelnú zbraň na ochranu seba a svojej rodiny.

Údaje boli zverejnené deň po tom, čo krajinu postihla najnovšia hromadná streľba, v banke v Louisville v americkom štáte Kentucky, kde bolo zabitých päť ľudí. Guvernér Andy Beshear povedal, že jedným z usmrtených bol jeho "fantastický priateľ".

Starosta mesta Louisville Craig Greenberg zasa podrobne opísal, ako ho vlani počas jeho volebnej kampane postrelili.

Na základnej škole v Nashville v štáte Tennessee boli 27. marca zastrelené tri deti a traja dospelí.

Podľa americkej neziskovej skupiny Gun Violence Archive bolo zatiaľ v roku 2023 zastrelených 11.631 ľudí, vrátane 4965 obetí vrážd, nehôd a sebaobrany strelnou zbraňou a vrátane 6666 obetí samovrážd.

Ako skupina uviedla, v roku 2022 bolo zastrelených 20.249 ľudí - rukou vraha, pri nehode alebo streľbe na sebaobranu. Vyše 24.000 ľudí si strelnou zbraňou vzalo život.

KFF informovala, že 41 percent dospelých Američanov žije v domácnosti, kde majú strelnú zbraň - a v 44 percentách z týchto domácností držia strelnú zbraň na neuzamknutom mieste.

Afroameričania a Američania hispánskeho pôvodu hlásili oveľa viac svojich známych, ktorí boli postrelení, než hlásili americkí belosi - a pritom sa všeobecne cítia ohrození násilím páchaným strelnými zbraňami.

Traja z desiatich dospelých Afroameričanov osobne videli, ako bol niekto postrelený, čo je dvakrát viac než u dospelých belochov, uvádza sa v prieskume.

KFF urobila prieskum v polovici marca medzi 1271 dospelými.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarský parlament schválil zákon proti korupcii i propagácii LGBTQ

Poslanci maďarského parlamentu schválili v utorok novelu zákona, ktorou sa zjednoduší podávanie anonymných podnetov pri podozrení z korupcie, ale aj sťažností na osoby, ktoré spochybňujú „ústavou určenú úlohu manželstva a rodiny". S odvolaním sa na server hvg.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Návrh zákona predložili v súlade so záväzkami Maďarska voči Európskej únii v oblasti harmonizácie práva. Novelizuje doterajšie pravidlá podávania sťažností a podnetov vo verejnom záujme z roku 2014. Podporilo ho 118 poslancov, 23 bolo proti a 24 sa hlasovania zdržalo.

Podľa zákona bude možné sťažovať sa orgánom štátnej správy či samosprávy na osoby, ktoré spochybňujú ústavou určenú úlohu manželstva a rodiny, alebo spochybňujú ochranu a starostlivosť potrebnú pre správny telesný, duševný a mravný vývoj detí, aj právo detí na identitu zodpovedajúcu pohlaviu pri ich narodení.

Server telex.hu pripomína, že problematika identity podľa rodného pohlavia je dôležitou súčasťou Zákona o ochrane detí, ktorý obsahuje homofóbne prvky, pre ktoré Európska komisia začala proti Maďarsku právne konanie. Maďarská vláda chce na jeseň tento zákon ešte sprísniť, dodáva telex.hu.

V súvislosti s novelou zákona o podnetoch týkajúcich sa korupčných podozrení občianske organizácie tvrdia, že novela nerieši primeranú ochranu pre osoby, ktoré takéto podnety podajú a riskujú svoju existenciu vo verejnom záujme.

(tasr)

Minúta  |  

Rizman tvrdí, že Čaputová by mala kandidovať. V prieskume je s ňou spokojných 56 percent ľudí

S prácou prezidentky Zuzany Čaputovej je spokojná nadpolovičná väčšina Slovákov, vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu televízie Joj Na hrane. Prezidentkin partner Juraj Rizman to vzhľadom na „dlhoročnú” antikampaň považuje za dobrý výsledok.

Máme tu nový fenomén, ku kandidatúre prezidentky Čaputovej sa v televíznej diskusii s analytikom vyjadruje jej partner. Niečo podobné sme tu ešte nemali.

Spokojných s Čaputovej prácou je takmer 56 percent opýtaných, z toho 26 percent veľmi spokojných a 29,8 percenta skôr spokojných. Skôr nespokojných je takmer 20 percent respondentov a veľmi nespokojných 21,7 percenta, vyplýva z prieskumu.

Agentúre Focus pred dvoma mesiacmi vyšli úplne iné čísla. Čaputovej vo februári dôverovalo 39 a nedôverovalo až 60 percent opýtaných. O prieskume sme písali tu. V inej televízii a od inej agentúry vyšli aj iné čísla.

https://standard.sk/342724/prezidentka-nevidi-dovod-na-vyvodenie-politickej-zodpovednosti-voci-mikulcovi/

Najmenej spokojný s prezidentkiným výkonom mandátu sú voliči hnutia Republika a Smeru. Nespokojných je s Čaputovej výkonom vyše polovica voličov Hlasu. Voliči OĽaNO odpovedali kladne v 60 percentách prípadov. Najviac spokojní sú voliči Progresívneho Slovenska, Demokratov a SaS.

Prezidentkin partner Jurjaj Rizman v diskusnej relácii Na hrane uviedol, že „vzhľadom na dlhoročnú antikampaň Smeru, Matoviča a extrémistov ide o dobrý výsledok”. Nevie, či sa Čaputová bude uchádzať o druhý mandát, no jej kandidatúru podporuje, lepšieho kandidáta „nevidí”.

Politológ Radoslav Štefančík si myslí, že rozhodnutie o svojej kandidatúre by mohla oznámiť „aj dnes”. Nemyslí si, že by jej to vzhľadom na kampaň pred predčasnými parlamnentnými voľbami mohlo uškodiť, keďže podľa neho opozícia dlhodobo robí všetko preto, aby jej znížila šance na znovuzvolenie. Čaputovú považuje za dobrú kandidátku, no podotýka, že ešte nepoznáme mená jej súperov.

Na margo možnej úradníckej vlády uviedol, že by to nebol rozumný krok, lebo by jej neprechádzali žiadne zákony. Rizman sa k úradníckej vláde vyjadrovať nechcel, no uviedol, že prezidentka využíva váhu svojej funkcie dostatočným spôsobom, pričom poukázal na to, že po jej prejave o stave republiky padla Hegerova vláda. „Je konzistentná, hovorí o fatálnych zlyhaniach vlády,” dodal. (mm)

Minúta  |  

Demonštranti v Holandsku narušili Macronov prejav

Demonštranti v utorok prerušili vystúpenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona počas štátnej návštevy Holandska. Informuje agentúra AFP.

Macron čelí vo vlasti vlne protestov a štrajkov proti dôchodkovým reformám. Na štvrtok sú naplánované nové protestné akcie.

„Kde je francúzska demokracia? Kedy sme ju stratili?" skandovali demonštranti v divadle Amare v Haagu, kde Macron začínal svoj prejav o európskej suverenite

Dve protestujúce ženy držali žltý transparent s nápisom „Prezident násilia a pokrytectva", zatiaľ čo ďalší demonštrant držal nad hlavou modrý transparent. „Na túto otázku môžem odpovedať, ak mi dáte trochu času," povedal Macron. Ochranka zhruba po minúte demonštrantov vyviedla von.

https://twitter.com/CerveauxNon/status/1645805340527857665

Macron povedal, že je „veľmi dôležité viesť sociálnu debatu" a že „môžem odpovedať na všetky vaše otázky týkajúce sa toho, o čom vo Francúzsku diskutujeme". Dodal, že ľudia, ktorí si robia, „čo chcú" proti zákonom, s ktorými nesúhlasia, „ohrozujú demokraciu". Macronom presadzovaná dôchodková reforma zahŕňa zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.

Francúzsky prezident s manželkou Brigitte pricestoval na dvojdňovú štátnu návštevu Holandska. V Amsterdame ich privítal holandský kráľ Viliam-Alexander s kráľovnou Máximou. Ide o prvú štátnu návštevu francúzskeho prezidenta v Holandsku za uplynulých 23 rokov.

Macron sa v utorok večer zúčastní na slávnostnej večeri v Kráľovskom paláci v Amsterdame. Na stredu sú naplánované spoločné konzultácie holandskej a francúzskej vlády.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.