Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stavebná produkcia sa vo februári 2023 medziročne zvýšila o 9,2 percenta

Objem stavebných prác vo februári 2023 dosiahol 434 miliónov eur a medziročne sa zvýšil o 9,2 percenta, čo je druhý najvyšší rast od roku 2018 (v januári dosiahol 15,4 percenta). Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia o 0,8 percenta nižšia ako v januári 2023. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Celkový objem produkcie realizovanej firmami v tuzemsku medziročne vzrástol o takmer desať percent, vyššia medziročná stavebná aktivita pretrvala u oboch hlavných zložiek. V novej výstavbe o 13,9 percenta a v oblasti opráv a údržby o 3,4 percenta. Pokles zaznamenali iba ostatné práce, ktoré tvoria najmenší podiel v rámci produkcie. Stavebná produkcia v tuzemsku tvorila takmer 91 percenta celkového výkonu stavebníctva.

Z hľadiska výrobného zamerania druhý mesiac zaznamenali dvojciferný rast práce na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic, medziročne až o pätinu. Rovnako pokračovala aj výstavba na budovách s rastom o 6,6 percenta.

K celkovému dobrému výsledku stavebnej produkcie vo februári prispeli aj práce v zahraničí, ktoré po januárovom poklese vo februári 2023 medziročne opäť mierne rástli, o 2,2 percenta. Ich podiel na celkovej produkcii predstavoval deväť percent.

V súhrne za dva mesiace roka 2023 dosiahla stavebná produkcia objem 823 miliónov eur a medziročne vzrástla o dvanásť percent. Domáca nová výstavba bola medziročne vyššia o pätinu, opravy a údržba ostali na úrovni minulého roka.

(tasr)

Minúta  |  

Srbsko podľa uniknutých dokumentov súhlasilo s dodávkami zbraní Kyjevu

Srbsko, ktoré ako jediná európska krajina neuvalilo sankcie na Rusko za inváziu na Ukrajinu, údajne súhlasilo s dodaním zbraní Kyjevu alebo mu ich už aj zaslalo. Vyplýva to z jedného z údajných tajných dokumentov amerického Pentagónu, ktoré nedávno prenikli na internet, informuje v stredu denník The Guardian.

Tento konkrétny spis je akýmsi súhrnom reakcií európskych vlád na žiadosť Ukrajiny o vojenský výcvik a pomoc v podobe zbraní, pričom patrí k desiatkam údajných tajných dokumentov, ktoré v ostatných týždňoch prenikli na internet. Mohlo by ísť o jeden z najvážnejších únikov tajných informácií USA za posledné roky, uvádza The Guardian.

Pravosť uniknutých dokumentov však dosiaľ nebola potvrdená. Viaceré krajiny varovali, že minimálne časť zverejnených materiálov mohla byť pozmenená.

Konkrétny spis s názvom "Reakcia na prebiehajúci rusko-ukrajinský konflikt" uvádza vo forme tabuľky pozície 38 európskych vlád, čo sa týka ich reakcie na žiadosť Ukrajiny o vojenskú pomoc. Z tabuľky vyplýva, že Srbsko odmietlo poskytnúť ukrajinským silám výcvik, zaviazalo sa však k poskytnutiu tzv. smrtiacich zbraní alebo ich Kyjevu dokonca už aj dodalo. V dokumente sa tiež uvádzalo, že Srbsko má politickú vôľu a vojenskú spôsobilosť na to, aby Ukrajine v budúcnosti poskytlo zbrane.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Rusi sa nabúrali do webkamier kaviarní, aby tajne získali informácie

Ruskí hekeri prenikli do súkromných bezpečnostných kamier v ukrajinských kaviarňach s cieľom tajne získavať informácie o konvojoch s humanitárnou pomocou, ktoré prechádzajú okolo. Uviedol to v utorok Rob Joyce, ktorý má v americkom Úrade pre národnú bezpečnosť (NSA) na starosti oblasť kybernetickej bezpečnosti. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ruská vláda a ňou podporovaní hekeri podľa Joycea pokračujú v prenikaní do ukrajinských informačných systémov, čo je tiež súčasť ruskej invázie na Ukrajinu. Jedným z ich cieľov sú uzavreté kamerové systémy používané miestnymi úradmi a súkromnými spoločnosťami na monitorovanie okolia.

"Nabúravajú sa aj do týchto webkamier… Namiesto využívania kamier na námestiach, ktoré sú dostupné na internete, vyhľadávajú bezpečnostné kamery kaviarní a sledujú cestu, ktorú potrebujú vidieť," vysvetlil Joyce. Podľa neho môžu takto Rusi pozorovať konvoje a vlaky dovážajúce pomoc.

Rusi sa pri hekerských útokoch zameriavajú aj na amerických výrobcov zbraní a logistické a dopravné spoločnosti, aby zistili viac o dodávateľských reťazcoch zbraní Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Česká armáda bude nacvičovať odvody civilného obyvateľstva

Česká armáda sa chystá precvičiť, ako by v prípade ohrozenia štátu alebo vojnovej krízy prebiehali odvody civilného obyvateľstva. Cvičenie by malo prebehnúť 18. mája, informoval v utorok spravodajský portál Novinky.cz.

Akcia má preveriť krajské vojenské veliteľstvá, či sú pripravené na vykonávanie odvodov, ktoré vláda môže vyhlásiť v čase ohrozenia štátu.

Informáciu o cvičení začal na svojich stránkach šíriť šéf protivládnej strany PRO Jindřich Rajchl. "Kto chce, môže si iste myslieť, že je to len taký test pripravenosti. Ja osobne sa ale domnievam, že ide o ďalší krok v ich pláne," uviedol.

Armáda odmieta, že by chystala mimoriadne cvičenie odvodov. Podľa zástupcu veliteľa teritoriálnych síl Jaroslava Hrabca, ktorý cvičenie pripravuje, krajské veliteľstvá podobné cvičenia pripravujú každý rok niekoľkokrát, pretože im to nariaďuje zákon.

"Toto cvičenie sa od čiastkových cvičení, ktoré prebiehajú každý rok v jednotlivých krajoch, líši iba tým, že prebieha v jednom termíne, aby sme si overili schopnosti koordinácie a riadenia. Je to úplne bežná a štandardná vec," povedal Hrabec.

Na internete sa objavila pozvánka na cvičenie v Úsťanskom kraji, na ktorej Petr Severa, vedúci zdravotníckeho odboru krajského úradu, vyzýva lekárske združenia, aby na cvičenie poslali minimálne dvoch lekárov.

Podľa Hrabca sú pozvánky pre lekárov vecou krajského úradu, nie armády. Tá lekárov na toto cvičenie nepozýva.

"Zo zákona v stave ohrozenia štátu krajské úrady musia vyčleniť lekára do odvodových komisií, a preto krajské veliteľstvá úradom ponúkajú možnosť vidieť, čo si také odvodové konanie vyžaduje. Nemusí tam ale nikto chodiť, je to len pozvánka," dodal Hrabec.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Na arménsko-azerbajdžanských hraniciach zahynulo pri prestrelke sedem vojakov

Azerbajdžan a Arménsko v utorok oznámili, že pri prestrelke na spoločných hraniciach zahynulo sedem vojakov. Ide o najnovšiu eskaláciu napätia medzi znepriatelenými krajinami, ktoré desaťročia vedú spory o územie. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Obe postsovietske krajiny viedli dve vojny o azerbajdžanský región Náhorný Karabach s arménskou väčšinou. Posledné boje sa skončili v roku 2020 prímerím sprostredkovaným Ruskom.

"Pozície arménskej armády pri osade Dyg (na spoločnej hranici oboch krajín) spustili silnú paľbu na pozície azerbajdžanskej armády," uviedlo ministerstvo obrany v Baku vo vyhlásení. Azerbajdžanské jednotky "paľbu opätovali".

O niekoľko hodín neskôr ministerstvo uviedlo, že pri zrážkach boli zabití traja vojaci. Arménsky rezort obrany informoval o štyroch mŕtvych a šiestich zranených a z vyprovokovania prestrelky obvinilo Baku.

Arménsko sa podľa dohody o prímerí z jesene 2020 vzdalo rozsiahleho územia, ktoré kontrolovalo celé desaťročia. Moskva do oblasti vyslala mierové sily, aby dohliadali na krehké prímerie.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev absolvovali niekoľko kôl mierových rokovaní, ktoré sprostredkovali Európska únia a Spojené štáty.

Pašinjan v marci potvrdil určitý pokrok v mierovom procese, ale uviedol, že "zásadné problémy" pretrvávajú, pretože "Azerbajdžan sa snaží predložiť územné nároky, čo je pre Arménsko červenou čiarou".

Európska únia vo februári vyslala na arménsku stranu hraníc rozšírenú monitorovaciu misiu. V regióne, ktorý je tradične sférou vplyvu Kremľa, postupne narastá angažovanosť Západu.

V roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu sa etnickí Arméni v Náhornom Karabachu odtrhli od Azerbajdžanu. Následný konflikt si vyžiadal približne 30-tisíc obetí.

(tasr)

Minúta  |  

Jeden z piatich Američanov má člena rodiny zabitého strelnou zbraňou

Jeden z piatich dospelých Američanov (20 percent) má člena rodiny, ktorého zabila strelná zbraň - vrátane samovraždy, a podobné percento dospelých ľudí uviedlo, že ich niekto takouto zbraňou ohrozoval. Ukázal to prieskum skupiny KFF zverejnený v utorok, informovala tlačová agentúra AFP.

Násilie súvisiace so strelnými zbraňami, vrátane masových strelieb, samovrážd a nehôd, sa stalo v Spojených štátoch také bežné, že až 84 percent dospelých Američanov uvádza, že urobili preventívne opatrenia na svoju ochranu a na ochranu rodiny pred rizikom postrelenia. Uviedla to prieskumná skupina pre oblasť zdravotníctva KFF, ktorá zverejnila výsledky.

Viac než jedna tretina opýtaných povedala, že z dôvodu možného násilia strelnou zbraňou sa vyhýbajú veľkým davom ľudí. Približne 29 percent respondentov si kúpilo strelnú zbraň na ochranu seba a svojej rodiny.

Údaje boli zverejnené deň po tom, čo krajinu postihla najnovšia hromadná streľba, v banke v Louisville v americkom štáte Kentucky, kde bolo zabitých päť ľudí. Guvernér Andy Beshear povedal, že jedným z usmrtených bol jeho "fantastický priateľ".

Starosta mesta Louisville Craig Greenberg zasa podrobne opísal, ako ho vlani počas jeho volebnej kampane postrelili.

Na základnej škole v Nashville v štáte Tennessee boli 27. marca zastrelené tri deti a traja dospelí.

Podľa americkej neziskovej skupiny Gun Violence Archive bolo zatiaľ v roku 2023 zastrelených 11.631 ľudí, vrátane 4965 obetí vrážd, nehôd a sebaobrany strelnou zbraňou a vrátane 6666 obetí samovrážd.

Ako skupina uviedla, v roku 2022 bolo zastrelených 20.249 ľudí - rukou vraha, pri nehode alebo streľbe na sebaobranu. Vyše 24.000 ľudí si strelnou zbraňou vzalo život.

KFF informovala, že 41 percent dospelých Američanov žije v domácnosti, kde majú strelnú zbraň - a v 44 percentách z týchto domácností držia strelnú zbraň na neuzamknutom mieste.

Afroameričania a Američania hispánskeho pôvodu hlásili oveľa viac svojich známych, ktorí boli postrelení, než hlásili americkí belosi - a pritom sa všeobecne cítia ohrození násilím páchaným strelnými zbraňami.

Traja z desiatich dospelých Afroameričanov osobne videli, ako bol niekto postrelený, čo je dvakrát viac než u dospelých belochov, uvádza sa v prieskume.

KFF urobila prieskum v polovici marca medzi 1271 dospelými.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.