Preskočiť na obsah
  |  

Slnko a veterná energia sa vlani podieľali dvanástimi percentami na svetovej produkcii elektriny

Podiel elektriny zo slnka a vetra na celkovej produkcii vzrástol v roku 2022 na rekordných dvanásť percent. Uhlie však zostalo významným zdrojom elektriny. Vyplýva to z výpočtov, ktoré v stredu zverejnil vo svojej správe Global Electricity Review klimatický a energetický inštitút Ember. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Správa Ember je najnovším ukazovateľom rastu obnoviteľnej energie, keď sa krajiny snažia splniť emisné ciele v rámci boja proti klimatickým zmenám. A zabezpečiť si tiež alternatívne zdroje energie po invázii Ruska, kľúčového vývozcu plynu, na Ukrajinu vo februári 2022.

"Rekordný nárast veternej a slnečnej energie spôsobil, že intenzita emisií z výroby elektriny vo svete bola v roku 2022 vôbec najnižšia," uviedol Ember.

Energia z veterných turbín a solárnych panelov, ktorá pomáha spomaliť nárast emisií, vzrástla vlani na dvanásť percent z desať percent v roku 2021 a päť percent v roku 2015.

Obnoviteľné zdroje vrátane jadrovej energie predstavovali 39 percent svetovej produkcie elektriny, odhadol inštitút.

Elektrina z fosílnych palív, ako sú ropa, plyn a uhlie, ktoré produkujú množstvo emisií a spôsobujú globálne otepľovanie, však mala aj minulý rok stále veľký podiel na celkovej produkcii, a to 36 percent. Keďže dopyt po elektrine neustále rastie, výroba elektriny z uhlia sa minulý rok zvýšila o 1,1 percenta. Tempo jej rastu bolo pomalšie, ako sa očakávalo, poznamenal Ember.

Vedci a Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) tvrdia, že používanie fosílnych palív na výrobu elektriny sa musí výrazne znížiť, aby sa dosiahol cieľ, ktorým je obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia.

Na klimatickom samite OSN COP26 sa krajiny v roku 2021 dohodli na postupnom vyraďovaní uhlia, ktoré v rámci fosílnych palív produkuje najviac emisií. Ale pokrok pri dosahovaní tohto cieľa bol len obmedzený a niektoré štáty plánujú nové uhoľné elektrárne, najmä India a Čína.

Ember predpovedá, že v roku 2023 dôjde k malému poklesu produkcie elektriny z fosílnych palív a až v nasledujúcich rokoch k väčším poklesom, pričom podiel vetra a slnka budú ďalej rásť. "Znamenalo by to, že v roku 2022 sa dosiahol vrchol emisií. Nová éra klesajúcich emisií v energetickom sektore je blízko," dodal inštitút.

(tasr)

  |  

Kuleba pre video s odrezaním hlavy ukrajinskému vojakovi prirovnal Rusko k Islamskému štátu

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba prirovnal v stredu ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine k militantom z takzvaného Islamského štátu. Vyjadril sa tak v súvislosti s videom zachytávajúcim, ako ruskí vojaci odrezávajú hlavu ešte živému ukrajinskému zajatcovi, ktoré od utorka koluje po internete. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

"Na internete sa šíri hrozné video, na ktorom ruskí vojaci stínajú hlavu ukrajinskému zajatcovi," napísal Kuleba na Twitteri.

https://standard.sk/342910/rusi-zaziva-odrezali-hlavu-ukrajinskemu-zajatcovi-zlocin-odsudil-aj-muz-stojaci-pri-zrode-novoruska/

"Je absurdné, že Rusko, ktoré je horšie ako Islamský štát, predsedá BR OSN," pokračoval v príspevku, odkazujúc tak na aktuálne mesačné predsedníctvo Ruska v Bezpečnostnej rade OSN.

"Ruských teroristov treba ‚vykopnúť' z Ukrajiny aj z OSN a treba ich vziať na zodpovednosť za ich zločiny‘," dodal.

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) v stredu oznámila, že začala vyšetrovanie v kauze predmetného videozáznamu, a to pre podozrenie zo spáchania vojnového zločinu. "Včera sa na internete objavilo video zachytávajúce, ako ruskí okupanti odhaľujú svoju zverskú povahu – surovo mučia ukrajinského vojnového zajatca a odrezávajú mu hlavu," uviedla SBU na platforme Telegram.

(tasr)

  |  

USA predstavili prísne emisné pravidlá na urýchlenie prechodu k elektromobilom

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena v stredu predstavila návrh nových a prísnych limitov pre emisie automobilov. Cieľom je urýchliť prechod od spaľovacích motorov k elektrickým, pričom do roku 2032 by až dve tretiny nových predaných áut v USA mali byť elektrické. To je takmer desaťnásobný nárast oproti súčasnému predaju elektromobilov. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.

Očakáva sa, že nové prísne normy pre emisie povedú k zvýšeniu výroby elektrických vozidiel. Americké a zahraničné automobilky už oznámili značné investície do ich výroby.

Šéf Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) Michael Regan označil nové normy za "najprísnejšie" v histórii, prinesú zníženie znečistenia v priemere o trinásť percent ročne. EPA navrhuje tiež nové prísnejšie emisné normy aj pre stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá do roku 2032.

Návrh bude otvorený na verejné pripomienkovanie a je ďalším zo série krokov, ktoré majú pomôcť k masovému zavádzaniu elektromobilov v USA. Pravidlá výslovne nenariaďujú väčšiu výrobu elektrických vozidiel, ale očakáva sa, že prísne emisné ciele urýchlia prechod od spaľovacích motorov.

Predchádzajúce emisné pravidlá viedli výrobcov vozidiel k používaniu materiálov s ľahšou hmotnosťou alebo väčšiemu využívaniu aerodynamicky a efektívnych dizajnov na úsporu energie. Boli však predmetom búrlivých politických diskusií.

EPA za vlády Bidenovho republikánskeho predchodcu Donalda Trumpa zrušila nariadenia o emisiách automobilov, čo viedlo k niekoľkým dlhým súdnym sporom a prinieslo neistotu výrobcom.

V minulom roku 2022 mali elektrické vozidlá 5,8-percentný podiel na americkom trhu s novými autami, čo bolo viac ako 3,2 percenta v roku 2021, uvádza Cox Automotive.

V 1. štvrťroku 2023 sa podiel elektrických vozidiel na celkovom predaji nových áut v USA zvýšil na 7,2 percenta. No hoci ich predaj rastie, doterajšie údaje naznačujú, že odvetvie má pred sebou ešte dlhú cestu, aby sa čo i len priblížilo k cieľom Bidenovej administratívy. Hlavnými faktormi, ktoré brzdia predaj elektrických áut, sú vysoké ceny a príliš málo nabíjacích staníc.

https://standard.sk/335752/paliva-ktore-eu-mozno-povoli-aj-po-roku-2035-nie-su-alternativou-ostanu-nam-iba-stare-auta-a-elektromobily/

(tasr)

  |  

Protiofenzíva by sa mohla začať až v lete, tvrdí ukrajinský premiér Šmyhaľ

Protiofenzíva ukrajinských síl sa môže začať až v lete. V rozhovore pre web thehill.com to povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorý podotkol, že najväčší tlak na spustenie protiofenzívy prichádza z vnútra ukrajinskej spoločnosti.

Premiér zároveň uviedol, že Ukrajina necíti tlak zo strany svojich partnerov, keďže „všetci naši priatelia a partneri jasne chápu, že na to, aby ste mohli spustiť protiofenzívu, musíte byť na ňu stopercentne pripravení a ešte viac“.

Spomenutý web tvrdí, že „očakávania na ukrajinskú protiofenzívu sú existenčné“. „Ukrajina musí zasadiť Rusku rozhodujúci vojenský úder, aby si vzala späť čo najviac územia a zároveň vytvorila kľúčový nástroj pre potenciálne rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom,“ uvádza tento portál.

Šmyhaľ vraví, že únik utajovaných informácií nezabráni Ukrajine v oslobodení jej území. „Opakovane sme predviedli, že to dokážeme. Od našich medzinárodných partnerov žiadame väčší vojenský potenciál, ako sú tanky, munícia, lietadlá a obrnené vozidlá,“ povedal ukrajinský premiér.

(sita)

  |  

V ukrajinskej pšenici sa zistilo zvýšené množstvo pesticídov. Minister Vlčan vyzýva na obozretnosť

Na Slovensku sa zistila dovezená pšenica z Ukrajiny, u ktorej je podozrenie na zvýšené množstvo rezíduí pesticídov. Do konca tohto týždňa by mal byť známy výsledok analýzy, či rezíduá pri danej koncentrácii môžu mať vplyv na ľudské zdravie. Informoval o tom po stredajšom rokovaní vlády dočasne poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.

"Už v júli minulého roka som nariadil zvýšené kontroly dovážaného ukrajinského obilia. Ešte pred tým, než sme spustili plombovanie všetkých tranzitujúcich kamiónov s ukrajinským obilím (4. apríla 2023, pozn. TASR) bola zachytená pomerne veľká vzorka ukrajinského obilia, kde nám tri na sebe nezávislé akreditované laboratóriá potvrdili zvýšený výskyt rezíduí pesticídov. Do konca tohto týždňa budeme mať výsledky, že či tieto rezíduá môžu mať vplyv s ohľadom na ich koncentráciu na ľudské zdravie," spresnil.

Z dôvodu opatrnosti a preventívnosti prístupu sa celá šarža obilia v danom mlyne podľa jeho slov zastavila a nemôže sa s ňou nakladať. "Ide o 1 500 ton pšenice," uviedol Vlčan s tým, že "ide o jeden z našich veľkých mlynov".

https://standard.sk/340465/ukrajinske-obilie-prevalcovalo-slovensku-agroprodukciu-ak-bude-v-unii-bez-odskodnenia-neprezijeme-tvrdi-sef-komory-polnohospodarov

Vlčan vyzval všetkých spracovateľov obilia, aby boli obozretní pri nákupe poľnohospodárskych produktov z krajín mimo EÚ, aj tých, ktoré sú legálne dovážané na územie Slovenska. "Vyzývam spracovateľov obilia, aby neriskovali svoju dobrú povesť," zdôraznil.

Ak by sa ukrajinské obilie do SR dostalo cez územie členského štátu EÚ, napríklad cez Poľsko, tak zavedený systém kontroly podľa jeho slov umožňuje dosledovanie nákupu. "Takže snažíme sa dohľadať zdroj takejto pšenice. Ak však už bola pšenica napríklad v Poľsku zomletá, tak to už nevieme dosledovať. Aj pri takýchto dovozoch (múky) však robíme náhodné kontroly," dodal agrominister.

(tasr)

  |  

Otca školáčky, ktorá nakreslila obrázok proti vojne, vydali z Bieloruska do Ruska

Ruský občan Alexej Moskaľov, odsúdený za poškodzovanie mena ruskej armády, bol bieloruskými úradmi vydaný späť do Ruska. S odvolaním sa na web OVD-Info a jeho bieloruského obhajcu, ktorý sa ho snažil navštíviť vo väznici v bieloruskom meste Žodzina v Minskej oblasti, to v stredu uviedla rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), informuje TASR.

Koncom marca súd v Tulskej oblasti ležiacej v európskej časti Ruska uznal 53-ročného Moskaľova za vinného z "poškodzovania dobrého mena" ruskej armády na sociálnych sieťach a odsúdil ho na dva roky väzenia. Moskaľov však na vyhlásení rozsudku nebol, pretože utiekol z domáceho väzenia.

Bieloruské bezpečnostné zložky ho neskôr zadržali v Minsku. Vystopovať sa ho zrejme podarilo preto, že si nechal zapnutý mobilný telefón.

Moskaľov bol súdený za príspevky o vojne na Ukrajine zverejnené na jeho konte na portáli Odnoklassniki. Jeho stíhanie sa začalo vlani po tom, čo jeho dcéra Maša v škole namiesto obrázku na podporu ruských vojakov na Ukrajine nakreslila protivojnový plagátik s vlajkami Ukrajiny a Ruska.

Po tom, ako Moskaľova začali vyšetrovať najprv väzobne a neskôr v domácom väzení, jeho trinásťročnú dcéru, ktorú vychováva ako samoživiteľ, poslal sociálny úrad do detského domova. Medzičasom ju odtiaľ jej matka zobrala.

(tasr)