Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarská vláda reagovala na bilbordy "Rusi domov!"

Aktuálna bilbordová kampaň v Maďarsku podporovaná priamo veľvyslanectvom USA v Budapešti je dôkazom, že Spojené štáty sa nevzdali snahy vnútiť Maďarsko do pozície podporujúcej vojnu na Ukrajine. Pre komerčnú televíziu ATV to v stredu vyhlásil šéf úradu vlády Gergely Gulyás, podľa ktorého maďarská vláda nezmení svoj postoj ani na americký nátlak, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Maďarsko má spojenecký a priateľský vzťah so Spojenými štátmi, preto považujeme plagátovú kampaň za nezvyčajný krok," dodal Gulyás.

V Maďarsku sa v uplynulých dňoch objavili bilbordy a plagáty vyzývajúce na stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny s nápisom "Rusi domov!". Uviedol to v utorok server telex.hu, podľa ktorého reklamné pútače inštalovali v mestách Gyula, Eger a Miškovec.

Pútače, na ktorých je tiež uvedené, že na Ukrajine môže byť iba vtedy mier, ak sa ruská okupačná armáda stiahne, objednala facebooková skupina Nyugati Pályán, pričom projekt podporilo Veľvyslanectvo USA v Budapešti.

(tasr)

Minúta  |  

Mečiar chcel založiť stranu. Mal volať primátorom, ale tí ho odmietli

Šancu uchádzať sa o priazeň voličov v predčasných parlamentných voľbách chcel vraj skúsiť aj slovenský expremiér Vladimír Mečiar. Kontaktovať mal prinajmenšom dvoch primátorov krajských miest.

Osemdesiatročný slovenský expremiér stále cíti, že má Slovensku čo ponúknuť. Žilinského a trenčianskeho primátora oslovil s návrhom na založenie politickej strany primátorov a starostov, informuje denník SME.

Žilinský primátor Peter Fiabáne sa s ním síce stretol, ale podobný návrh odmietol. U druhého adepta nepochodil ani toľko. "Nevidel som žiaden dôvod sa s ním stretnúť. Keby som aj vedel, o čom by malo byť stretnutie s ním, určite by som sa nepotreboval o niečom podobnom rozprávať," povedal pre SME trenčiansky primátor Richard Rybníček.

Akú predstavu mal expremiér

Mečiar hovorí o tomto projekte zhruba od vlaňajších komunálnych volieb najmä na alternatívnych médiách. Jeho myšlienkou bolo využiť intelektuálny a manažérsky potenciál nezávislých kandidátov, ktorí boli v týchto voľbách najúspešnejší, na vytvorenie akejsi strany regiónov. Sám priznal aj to, že kontaktoval viacerých primátorov a starostov a konštatoval, že sa od nich nedočkal žiadnej väčšej iniciatívy, hoci niektorým sa ním navrhovaný projekt pozdával.

Spomínaná strana regiónov, ktorú by tvorili najmä nezávislí kandidáti z komunálnych a regionálnych volieb a osobnosti z regiónov, by podľa Mečiarových slov mohla byť oveľa úspešnejšia najmä po zmene zo súčasného pomerného volebného systému do Národnej rady na väčšinový, poprípade kombinovaný. Potom by takíto ľudia so znalosťami miestnych pomerov zohrávali na celoštátnej úrovni podstatne väčšiu úlohu. Bývalý premiér považuje za nevyhnutné, aby k takejto zmene na Slovensku došlo.

Pohorel aj v roku 2019

Mečiar vstúpil do politického života po roku 1989 v rámci hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), za ktoré získal v roku 1990 prvýkrát poslanecký mandát. Na pôde tohto politického subjektu založil v marci 1991 najskôr platformu, ktorá prerástla nasledujúci mesiac do založenia novej strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od jej vzniku v roku 1991 bol jej predsedom 21 rokov až do 26. apríla 2012, keď oznámil svoj odchod z čela strany.

V deväťdesiatych rokoch bol Mečiar trikrát predsedom slovenskej vlády. V tomto období došlo k únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. (1995), zabitiu Róberta Remiáša (1996) a v roku 1997 k zmarenému referendu o vstupe Slovenska do NATO.

O návrat do politiky sa Mečiar pokúsil aj v novembri 2019, keď sa na republikovom sneme zišli 9. novembra v Trenčíne členovia strany Slovenská liga. Delegáti zvolili 77-ročného Vladimíra Mečiara za predsedu strany a súčasne aj za lídra kandidátky.

Koncom novembra 2019 však Mečiar zmenil názor a rozhodol sa, že v parlamentných voľbách kandidovať nebude. Slovenská liga získala vo voľbách, ktoré sa konali 29. februára 2020, napokon iba 809 platných hlasov, čo bolo 0,02 percenta hlasov voličov.

(tasr, est)

Minúta  |  

Slnko a veterná energia sa vlani podieľali dvanástimi percentami na svetovej produkcii elektriny

Podiel elektriny zo slnka a vetra na celkovej produkcii vzrástol v roku 2022 na rekordných dvanásť percent. Uhlie však zostalo významným zdrojom elektriny. Vyplýva to z výpočtov, ktoré v stredu zverejnil vo svojej správe Global Electricity Review klimatický a energetický inštitút Ember. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Správa Ember je najnovším ukazovateľom rastu obnoviteľnej energie, keď sa krajiny snažia splniť emisné ciele v rámci boja proti klimatickým zmenám. A zabezpečiť si tiež alternatívne zdroje energie po invázii Ruska, kľúčového vývozcu plynu, na Ukrajinu vo februári 2022.

"Rekordný nárast veternej a slnečnej energie spôsobil, že intenzita emisií z výroby elektriny vo svete bola v roku 2022 vôbec najnižšia," uviedol Ember.

Energia z veterných turbín a solárnych panelov, ktorá pomáha spomaliť nárast emisií, vzrástla vlani na dvanásť percent z desať percent v roku 2021 a päť percent v roku 2015.

Obnoviteľné zdroje vrátane jadrovej energie predstavovali 39 percent svetovej produkcie elektriny, odhadol inštitút.

Elektrina z fosílnych palív, ako sú ropa, plyn a uhlie, ktoré produkujú množstvo emisií a spôsobujú globálne otepľovanie, však mala aj minulý rok stále veľký podiel na celkovej produkcii, a to 36 percent. Keďže dopyt po elektrine neustále rastie, výroba elektriny z uhlia sa minulý rok zvýšila o 1,1 percenta. Tempo jej rastu bolo pomalšie, ako sa očakávalo, poznamenal Ember.

Vedci a Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) tvrdia, že používanie fosílnych palív na výrobu elektriny sa musí výrazne znížiť, aby sa dosiahol cieľ, ktorým je obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia.

Na klimatickom samite OSN COP26 sa krajiny v roku 2021 dohodli na postupnom vyraďovaní uhlia, ktoré v rámci fosílnych palív produkuje najviac emisií. Ale pokrok pri dosahovaní tohto cieľa bol len obmedzený a niektoré štáty plánujú nové uhoľné elektrárne, najmä India a Čína.

Ember predpovedá, že v roku 2023 dôjde k malému poklesu produkcie elektriny z fosílnych palív a až v nasledujúcich rokoch k väčším poklesom, pričom podiel vetra a slnka budú ďalej rásť. "Znamenalo by to, že v roku 2022 sa dosiahol vrchol emisií. Nová éra klesajúcich emisií v energetickom sektore je blízko," dodal inštitút.

(tasr)

Minúta  |  

Kuleba pre video s odrezaním hlavy ukrajinskému vojakovi prirovnal Rusko k Islamskému štátu

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba prirovnal v stredu ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine k militantom z takzvaného Islamského štátu. Vyjadril sa tak v súvislosti s videom zachytávajúcim, ako ruskí vojaci odrezávajú hlavu ešte živému ukrajinskému zajatcovi, ktoré od utorka koluje po internete. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

"Na internete sa šíri hrozné video, na ktorom ruskí vojaci stínajú hlavu ukrajinskému zajatcovi," napísal Kuleba na Twitteri.

https://standard.sk/342910/rusi-zaziva-odrezali-hlavu-ukrajinskemu-zajatcovi-zlocin-odsudil-aj-muz-stojaci-pri-zrode-novoruska/

"Je absurdné, že Rusko, ktoré je horšie ako Islamský štát, predsedá BR OSN," pokračoval v príspevku, odkazujúc tak na aktuálne mesačné predsedníctvo Ruska v Bezpečnostnej rade OSN.

"Ruských teroristov treba ‚vykopnúť' z Ukrajiny aj z OSN a treba ich vziať na zodpovednosť za ich zločiny‘," dodal.

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) v stredu oznámila, že začala vyšetrovanie v kauze predmetného videozáznamu, a to pre podozrenie zo spáchania vojnového zločinu. "Včera sa na internete objavilo video zachytávajúce, ako ruskí okupanti odhaľujú svoju zverskú povahu – surovo mučia ukrajinského vojnového zajatca a odrezávajú mu hlavu," uviedla SBU na platforme Telegram.

(tasr)

Minúta  |  

USA predstavili prísne emisné pravidlá na urýchlenie prechodu k elektromobilom

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena v stredu predstavila návrh nových a prísnych limitov pre emisie automobilov. Cieľom je urýchliť prechod od spaľovacích motorov k elektrickým, pričom do roku 2032 by až dve tretiny nových predaných áut v USA mali byť elektrické. To je takmer desaťnásobný nárast oproti súčasnému predaju elektromobilov. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.

Očakáva sa, že nové prísne normy pre emisie povedú k zvýšeniu výroby elektrických vozidiel. Americké a zahraničné automobilky už oznámili značné investície do ich výroby.

Šéf Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) Michael Regan označil nové normy za "najprísnejšie" v histórii, prinesú zníženie znečistenia v priemere o trinásť percent ročne. EPA navrhuje tiež nové prísnejšie emisné normy aj pre stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá do roku 2032.

Návrh bude otvorený na verejné pripomienkovanie a je ďalším zo série krokov, ktoré majú pomôcť k masovému zavádzaniu elektromobilov v USA. Pravidlá výslovne nenariaďujú väčšiu výrobu elektrických vozidiel, ale očakáva sa, že prísne emisné ciele urýchlia prechod od spaľovacích motorov.

Predchádzajúce emisné pravidlá viedli výrobcov vozidiel k používaniu materiálov s ľahšou hmotnosťou alebo väčšiemu využívaniu aerodynamicky a efektívnych dizajnov na úsporu energie. Boli však predmetom búrlivých politických diskusií.

EPA za vlády Bidenovho republikánskeho predchodcu Donalda Trumpa zrušila nariadenia o emisiách automobilov, čo viedlo k niekoľkým dlhým súdnym sporom a prinieslo neistotu výrobcom.

V minulom roku 2022 mali elektrické vozidlá 5,8-percentný podiel na americkom trhu s novými autami, čo bolo viac ako 3,2 percenta v roku 2021, uvádza Cox Automotive.

V 1. štvrťroku 2023 sa podiel elektrických vozidiel na celkovom predaji nových áut v USA zvýšil na 7,2 percenta. No hoci ich predaj rastie, doterajšie údaje naznačujú, že odvetvie má pred sebou ešte dlhú cestu, aby sa čo i len priblížilo k cieľom Bidenovej administratívy. Hlavnými faktormi, ktoré brzdia predaj elektrických áut, sú vysoké ceny a príliš málo nabíjacích staníc.

https://standard.sk/335752/paliva-ktore-eu-mozno-povoli-aj-po-roku-2035-nie-su-alternativou-ostanu-nam-iba-stare-auta-a-elektromobily/

(tasr)

Minúta  |  

Protiofenzíva by sa mohla začať až v lete, tvrdí ukrajinský premiér Šmyhaľ

Protiofenzíva ukrajinských síl sa môže začať až v lete. V rozhovore pre web thehill.com to povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorý podotkol, že najväčší tlak na spustenie protiofenzívy prichádza z vnútra ukrajinskej spoločnosti.

Premiér zároveň uviedol, že Ukrajina necíti tlak zo strany svojich partnerov, keďže „všetci naši priatelia a partneri jasne chápu, že na to, aby ste mohli spustiť protiofenzívu, musíte byť na ňu stopercentne pripravení a ešte viac“.

Spomenutý web tvrdí, že „očakávania na ukrajinskú protiofenzívu sú existenčné“. „Ukrajina musí zasadiť Rusku rozhodujúci vojenský úder, aby si vzala späť čo najviac územia a zároveň vytvorila kľúčový nástroj pre potenciálne rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom,“ uvádza tento portál.

Šmyhaľ vraví, že únik utajovaných informácií nezabráni Ukrajine v oslobodení jej území. „Opakovane sme predviedli, že to dokážeme. Od našich medzinárodných partnerov žiadame väčší vojenský potenciál, ako sú tanky, munícia, lietadlá a obrnené vozidlá,“ povedal ukrajinský premiér.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.