Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Elektronické povolávacie rozkazy schválili už obe komory ruského parlamentu

Horná komora ruského parlamentu – Rada federácie – v stredu schválila zákon o jednotnom vojenskom registri a elektronických povolávacích rozkazoch. V utorok návrh tohto zákona – v druhom i treťom čítaní – odobrila aj dolná komora parlamentu – Štátna duma. Zákony musí ešte podpísať ruský prezident Vladimir Putin, informovala agentúra AP.

Doteraz museli povolávacie rozkazy v Rusku doručovať osobne predstavitelia príslušného odvodového úradu či zamestnávateľ. Podľa schváleného zákona sa budú posielať e-mailom a online.

Ak sa takto predvolaní do dvoch týždňov nedostavia na vojenskú správu, budú mať automaticky zakázané vycestovať do zahraničia, informuje TASR.

Medzi ďalšie postihy, ktoré hrozia osobám odmietajúcim službu v armáde, je zákaz šoférovať auto, predávať alebo kupovať nehnuteľnosti či žiadať o úvery. Ruské úrady im tiež budú môcť prerušiť vyplácanie sociálnych dávok či inej formy štátnej podpory.

"(Elektronický) povolávací rozkaz sa považuje za doručený od okamihu, keď je uložený na osobnom účte osoby povolanej do výkonu vojenskej službe," uviedol predseda branného výboru Štátnej dumy Andrej Kartapolov.

Podľa neho sa nové pravidlá týkajú nielen brancov, ale všetkých osôb s povinnou vojenskou službou.
Spomínaný jednotný register osôb vznikne na základe dát poskytovaných rôznymi rezortmi, pričom bez súhlasu daného občana, uviedla britská stanica BBC. S týmto údajmi budú pracovať vojenské evidenčné a odvodové úrady.

Register bude uchovávať veľký objem osobných údajov – nielen celé meno, dátum narodenia a údaje z pasu branca, ale aj osobné číslo v sociálnej poisťovni, na daňovom úrade, adresu trvalého bydliska alebo prechodného pobytu, udelenie občianstva iného štátu alebo povolenia na pobyt v cudzine, informácie o zamestnaní, zamestnávateľovi a štúdiu.

Predpokladá sa, že po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin vlani vyhlásil "čiastočnú mobilizáciu" do bojov na Ukrajine, bolo povolaných vyše 300-tisíc vojakov a bývalých brancov. Kremeľ prisľúbil, že napraví "chyby" vo svojej mobilizačnej kampani po tom, čo boli povolaní muži nespôsobilí na vojenskú službu pre svoj vek či zdravotný stav.

(tasr)

Minúta  |  

Irán chce podľa diplomatov v Rusku a Číne kúpiť chemickú zlúčeninu pre pohon balistických rakiet

Čína a Rusko sú v etape pokročilých tajných rokovaní s Teheránom o tom, že by dodali Iránu chemickú zlúčeninu kľúčovú pre pohon balistických rakiet. Uviedli to diplomati oboznámení s problematikou. Išlo by o jasné porušenie sankcií zo strany OSN a pravdepodobne by to pomohlo Moskve doplniť jej vyčerpané zásoby rakiet. Informuje o tom portál Politico.

Teherán súbežne vyjednáva s predstaviteľmi a štátnymi firmami v Rusku aj Číne, vrátane ruského štátneho výrobcu chemikálií FKP Anozit. Chce tak získať veľký objem chloristanu amónneho, ktorý je hlavnou súčasťou pevnej pohonnej látky používanej v raketách, uviedli diplomati, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity. Iránsky diplomat v Pekingu, ktorý slúži ako teheránsky „technologický poradca“ v Číne a širšom regióne, podľa diplomatov oboznámených s problematikou rokoval o nákupe chloristanu amónneho. Diplomati však uviedli, že nevedia, ktoré čínske firmy sú do vyjednávaní zapojené.

Presné množstvo chloristanu amónneho, ktoré sa Irán snaží kúpiť, nie je jasné. Avšak diplomati oboznámení s plánmi odhadujú, že by stačilo pre tisíce rakiet, vrátane rakety Zolfaghar, ktorá má dolet 700 kilometrov a v posledných rokoch ju používa Irán aj jeho spojenci na Blízkom východe. Ak by sa nákup zrealizoval, časť týchto rakiet by mohla byť nasadená na Ukrajine, uviedli diplomati.

Predstavitelia Číny, Ruska a Iránu na otázky mediálnej spoločnosti Politico neodpovedali. Čína v posledných mesiacoch dodáva Rusku určité vojenské vybavenie, ale táto podpora je mierna. Podľa analytikov je malá čiastočne preto, že Peking nechce nahnevať svojich najdôležitejších obchodných partnerov, a to USA a Európu.

(sita)

Minúta  |  

Mikulec označil kauzu oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami za uzavretú

Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec označil za uzavretú kauzu týkajúcu sa oboznamovania s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia. Správne konanie podľa jeho slov začal Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) a treba sa ho pýtať, ako to bude pokračovať.

Mikulec je rád, že aj prezidentka SR Zuzana Čaputová potvrdila názor jeho rezortu, rezortu spravodlivosti i podpredsedu vlády pre legislatívu. Kauzu považuje za "rozohratú hru z pozície NBÚ". Dôležité podľa neho bude aj to, aby sa teraz ten, kto hovoril o porušení zákona, vyjadril. Apeluje na sebareflexiu. Ospravedlnenie ani vyvodenie zodpovednosti od vedenia NBÚ žiadať nebude.

Na otázku o prípadnej zmene legislatívy v tejto oblasti reagoval, že to vecne patrí pod NBÚ. "Mal by si vstúpiť do svedomia a úpravu legislatívy čo najskôr predložiť," poznamenal.

Prezidentka v utorok (11. 4.) informovala, že nevidí dôvod na vyvodenie politickej zodpovednosti voči dočasne poverenému ministrovi vnútra. V súvislosti so zisteniami NBÚ o údajnej chýbajúcej previerke Mikulca poznamenala, že sa nestotožňuje s daným hodnotením.

Mikulec mal porušiť zákon, keď neoprávnene manipuloval s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia. Riaditeľ NBÚ Roman Konečný tvrdí, že ministrovi chýbal na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia certifikát. Jeho potrebu určuje slovenská legislatíva. Mikulec je presvedčený, že neporušil zákon. Zároveň však potvrdil, že už požiadal NBÚ o certifikát.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarská vláda reagovala na bilbordy "Rusi domov!"

Aktuálna bilbordová kampaň v Maďarsku podporovaná priamo veľvyslanectvom USA v Budapešti je dôkazom, že Spojené štáty sa nevzdali snahy vnútiť Maďarsko do pozície podporujúcej vojnu na Ukrajine. Pre komerčnú televíziu ATV to v stredu vyhlásil šéf úradu vlády Gergely Gulyás, podľa ktorého maďarská vláda nezmení svoj postoj ani na americký nátlak, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Maďarsko má spojenecký a priateľský vzťah so Spojenými štátmi, preto považujeme plagátovú kampaň za nezvyčajný krok," dodal Gulyás.

V Maďarsku sa v uplynulých dňoch objavili bilbordy a plagáty vyzývajúce na stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny s nápisom "Rusi domov!". Uviedol to v utorok server telex.hu, podľa ktorého reklamné pútače inštalovali v mestách Gyula, Eger a Miškovec.

Pútače, na ktorých je tiež uvedené, že na Ukrajine môže byť iba vtedy mier, ak sa ruská okupačná armáda stiahne, objednala facebooková skupina Nyugati Pályán, pričom projekt podporilo Veľvyslanectvo USA v Budapešti.

(tasr)

Minúta  |  

Mečiar chcel založiť stranu. Mal volať primátorom, ale tí ho odmietli

Šancu uchádzať sa o priazeň voličov v predčasných parlamentných voľbách chcel vraj skúsiť aj slovenský expremiér Vladimír Mečiar. Kontaktovať mal prinajmenšom dvoch primátorov krajských miest.

Osemdesiatročný slovenský expremiér stále cíti, že má Slovensku čo ponúknuť. Žilinského a trenčianskeho primátora oslovil s návrhom na založenie politickej strany primátorov a starostov, informuje denník SME.

Žilinský primátor Peter Fiabáne sa s ním síce stretol, ale podobný návrh odmietol. U druhého adepta nepochodil ani toľko. "Nevidel som žiaden dôvod sa s ním stretnúť. Keby som aj vedel, o čom by malo byť stretnutie s ním, určite by som sa nepotreboval o niečom podobnom rozprávať," povedal pre SME trenčiansky primátor Richard Rybníček.

Akú predstavu mal expremiér

Mečiar hovorí o tomto projekte zhruba od vlaňajších komunálnych volieb najmä na alternatívnych médiách. Jeho myšlienkou bolo využiť intelektuálny a manažérsky potenciál nezávislých kandidátov, ktorí boli v týchto voľbách najúspešnejší, na vytvorenie akejsi strany regiónov. Sám priznal aj to, že kontaktoval viacerých primátorov a starostov a konštatoval, že sa od nich nedočkal žiadnej väčšej iniciatívy, hoci niektorým sa ním navrhovaný projekt pozdával.

Spomínaná strana regiónov, ktorú by tvorili najmä nezávislí kandidáti z komunálnych a regionálnych volieb a osobnosti z regiónov, by podľa Mečiarových slov mohla byť oveľa úspešnejšia najmä po zmene zo súčasného pomerného volebného systému do Národnej rady na väčšinový, poprípade kombinovaný. Potom by takíto ľudia so znalosťami miestnych pomerov zohrávali na celoštátnej úrovni podstatne väčšiu úlohu. Bývalý premiér považuje za nevyhnutné, aby k takejto zmene na Slovensku došlo.

Pohorel aj v roku 2019

Mečiar vstúpil do politického života po roku 1989 v rámci hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), za ktoré získal v roku 1990 prvýkrát poslanecký mandát. Na pôde tohto politického subjektu založil v marci 1991 najskôr platformu, ktorá prerástla nasledujúci mesiac do založenia novej strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od jej vzniku v roku 1991 bol jej predsedom 21 rokov až do 26. apríla 2012, keď oznámil svoj odchod z čela strany.

V deväťdesiatych rokoch bol Mečiar trikrát predsedom slovenskej vlády. V tomto období došlo k únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. (1995), zabitiu Róberta Remiáša (1996) a v roku 1997 k zmarenému referendu o vstupe Slovenska do NATO.

O návrat do politiky sa Mečiar pokúsil aj v novembri 2019, keď sa na republikovom sneme zišli 9. novembra v Trenčíne členovia strany Slovenská liga. Delegáti zvolili 77-ročného Vladimíra Mečiara za predsedu strany a súčasne aj za lídra kandidátky.

Koncom novembra 2019 však Mečiar zmenil názor a rozhodol sa, že v parlamentných voľbách kandidovať nebude. Slovenská liga získala vo voľbách, ktoré sa konali 29. februára 2020, napokon iba 809 platných hlasov, čo bolo 0,02 percenta hlasov voličov.

(tasr, est)

Minúta  |  

Slnko a veterná energia sa vlani podieľali dvanástimi percentami na svetovej produkcii elektriny

Podiel elektriny zo slnka a vetra na celkovej produkcii vzrástol v roku 2022 na rekordných dvanásť percent. Uhlie však zostalo významným zdrojom elektriny. Vyplýva to z výpočtov, ktoré v stredu zverejnil vo svojej správe Global Electricity Review klimatický a energetický inštitút Ember. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Správa Ember je najnovším ukazovateľom rastu obnoviteľnej energie, keď sa krajiny snažia splniť emisné ciele v rámci boja proti klimatickým zmenám. A zabezpečiť si tiež alternatívne zdroje energie po invázii Ruska, kľúčového vývozcu plynu, na Ukrajinu vo februári 2022.

"Rekordný nárast veternej a slnečnej energie spôsobil, že intenzita emisií z výroby elektriny vo svete bola v roku 2022 vôbec najnižšia," uviedol Ember.

Energia z veterných turbín a solárnych panelov, ktorá pomáha spomaliť nárast emisií, vzrástla vlani na dvanásť percent z desať percent v roku 2021 a päť percent v roku 2015.

Obnoviteľné zdroje vrátane jadrovej energie predstavovali 39 percent svetovej produkcie elektriny, odhadol inštitút.

Elektrina z fosílnych palív, ako sú ropa, plyn a uhlie, ktoré produkujú množstvo emisií a spôsobujú globálne otepľovanie, však mala aj minulý rok stále veľký podiel na celkovej produkcii, a to 36 percent. Keďže dopyt po elektrine neustále rastie, výroba elektriny z uhlia sa minulý rok zvýšila o 1,1 percenta. Tempo jej rastu bolo pomalšie, ako sa očakávalo, poznamenal Ember.

Vedci a Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) tvrdia, že používanie fosílnych palív na výrobu elektriny sa musí výrazne znížiť, aby sa dosiahol cieľ, ktorým je obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia.

Na klimatickom samite OSN COP26 sa krajiny v roku 2021 dohodli na postupnom vyraďovaní uhlia, ktoré v rámci fosílnych palív produkuje najviac emisií. Ale pokrok pri dosahovaní tohto cieľa bol len obmedzený a niektoré štáty plánujú nové uhoľné elektrárne, najmä India a Čína.

Ember predpovedá, že v roku 2023 dôjde k malému poklesu produkcie elektriny z fosílnych palív a až v nasledujúcich rokoch k väčším poklesom, pričom podiel vetra a slnka budú ďalej rásť. "Znamenalo by to, že v roku 2022 sa dosiahol vrchol emisií. Nová éra klesajúcich emisií v energetickom sektore je blízko," dodal inštitút.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.