Väčšina si asi myslí, že ľudia z Ázie patria medzi najinteligentnejších na Zemi, lebo v škole musia poctivo študovať a sú tam až do večera. Zároveň sú usilovní, snažia sa získať čo najlepšie známky a po škole chodia na rôzne doplnkové kurzy. Spôsobov, ako merať inteligenciu je viacero, a preto niektoré výsledky môžu prekvapiť.
Štandardná metóda na meranie inteligencie je IQ test a ide o najjednoduchšie meranie, ktoré ukáže dosť presné výsledky. IQ testy merajú niektoré kognitívne schopnosti (napr. matematicko-logickú, jazykovú a priestorovú) a dobre poslúžia na meranie schopností a potenciálu jednotlivca pre štúdium a prácu. Mnohé faktory však majú vplyv na ich presnosť, napríklad sústredenie sa a motivácia testovaného. Na výšku IQ podstatne vplýva aj školský systém a nastavenie študentov. Prirodzene, čím lepšie školy a usilovnejší študenti, tým lepšie výsledky. IQ testy sú prispôsobené veku a zohľadňujú jazyk, ktorým sa hovorí v konkrétnom štáte. Ich problémom môže byť, že mnohokrát nie sú vykonané na štatistickej vzorke, tak nemusia byť úplne relevantné. Často sa testujú žiaci vybraných škôl. Navyše v testoch sa nedajú zmerať vlastnosti, ako kreativita a sociálna inteligencia, ani iné zložky inteligencie.
33. Slovensko – 96,32
Rebríček je vypracovaný Ulster Institute for Social Research a menovite Richardom Lynnom a Davidom Beckerom v štúdii The Intelligence of Nations z roku 2019. Viaceré postupy boli kritizované a metodológia postupne upravovaná. Prvýkrát Richard Lynn publikoval štúdiu o inteligencii v roku 2002.
Keďže inteligencia podstatne súvisí so školským systémom, tak kvalitný školský systém v dlhšom horizonte vytvorí inteligentnejšiu populáciu. Preto v roku 2018 OECD zverejnila výsledky trojročného programu PISA (Program for International Student Assessment – Program medzinárodného hodnotenia žiakov), v ktorom porovnala výsledky testovania 600 000 žiakov z takmer 80 štátov v čítaní, matematike a prírodných vedách.
Slovensko sa umiestnilo 32. v rebríčku OECD krajín s výsledkami – 458, 486, 464. Z nečlenov OECD malo ešte deväť krajín lepšie výsledky ako Slovensko.
V roku 2017 sa uskutočnila štúdia, ktorá merala Intelligence Capital Index. Určila poradie krajín, ktoré najlepšie využívajú potenciál svojich najinteligentnejších ľudí pre ďalší rozvoj. Podľa tejto štúdie ani tak nejde o to, ktorá krajina má priemerne najinteligentnejšiu populáciu, ale oveľa dôležitejšie je, kde sa inteligentní ľudia uplatnia a posunú ďalej svoju spoločnosť.
37. Slovensko – 43,61 (B-)