Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Situácia je dnes omnoho horšia, vravia ministri

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) nepochybuje o opodstatnení schválenia nového núdzového stavu. Situáciu označil za omnoho horšiu ako predtým, keď sa zavádzal pred 45 dňami. Uviedol to v stredu pred rokovaním vlády. Minister práce Milan Krajniak zas uviedol, že núdzový stav bude vláda predlžovať dovtedy, kým to bude potrebné.

Jaroslav Naď (OľaNO) poukázal na situáciu v susedných krajinách, ako je Česko a Maďarsko, či vo Francúzsku alebo v Španielsku. „Netvárme sa, že sme iní," povedal minister. Ako doplnil, o tejto otázke budú debatovať na vláde a je presvedčený, že nájdu nejakú dohodu.

Testovanie v prevádzkach

Naď si vie predstaviť, že o ďalšie antigénové testovanie ľudí na ochorenie COVID-19 by sa postarali podnikatelia a základné prevádzky. Ako príklad uviedol, že školstvo by sa postaralo o testovanie v školách. „My by sme im pomohli s antigénovými testami aj s logistikou," priblížil šéf rezortu obrany. Zároveň dodal, že pokiaľ sa osvedčí testovanie, tak by to chceli zaviesť sektorovo. Podľa Naďa by skôr mali hľadať systémové riešenie ako nejaké ad hoc jedno riešenie.

Naď zároveň povedal, že na vláde by mali v stredu preberať aj tému ďalšieho kola plošného testovania v niektorých obciach a mestách, ktoré by sa malo konať cez víkend 21. a 22. novembra. „Vieme zoznam až do poslednej obce, ako dopadlo testovanie," povedal Naď s tým, že budúci víkend by malo byť zhruba 500 odberných miest. Testovať sa podľa neho bude v konkrétnych obciach, pretože v niektorých zelených okresoch sa vyskytli obce, kde bol vysoký podiel pozitívne testovaných.

Krajniak by chcel obmedzenie nalievania alkoholu

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) uviedol, že núdzový stav bude vláda predlžovať dovtedy, kým to bude potrebné. Poukázal pri tom na jeho dôležitosť pre nemocnice a zariadenia sociálnych služieb.

Krajniak tvrdí, že v núdzovom stave vie rezort práce lepšie zásobovať ochrannými pomôckami a ďalšími materiálnymi záležitosťami zariadenia sociálnych služieb. Dodal, že v prípade potreby dokážu vďaka núdzovému stavu presunúť ľudí z jedného zariadenia do druhého.

V zákaze nočného vychádzania vidí Krajniak opodstatnenie. Vníma ho ako zníženie času, počas ktorého budú ľudia najmä v nočných hodinách požívať alkohol. Dodal, že osobne na ústrednom krízovom štábe navrhol, aby sa alkoholické nápoje mohli konzumovať alebo nalievať iba od určitej hodiny. Ako dodal, jeho návrh neprešiel.

Sulík je proti

O zavedení zákazu nočného vychádzania informoval v utorok premiér Igor Matovič. Zákaz by mal začať platiť súčasne so znovuzavedením núdzového stavu, ktorý sa končí 14. novembra.

Krátko po Matovičovom vystúpení sa ozval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), ktorý sa od vymenovania vlády dostal do sporu s premiérom opakovane niekoľkokrát. Sulík vyhlásil, že za predĺženie núdzového stavu o ďalších 90 dní na vláde nezahlasuje.

„Budem dôrazne apelovať, aby sa núdzový stav nepredĺžil o ďalších 90 dní. Za takéto rozhodnutie nemôžeme na vláde hlasovať. Viem si predstaviť kompromis – predĺženie o maximálne 30 dní, avšak na viac dní to teraz nemá zmysel,“ uviedol minister hospodárstva.  

Podľa predsedu Finančného výboru Národnej rady SR Mariána Viskupiča (SaS) si ľudia a zamestnávatelia v zelených okresoch, kde aj celoplošné testovanie potvrdilo nízku mieru nákazy novým koronavírusom, zaslúžia viac slobody.

„Opätovné predlžovanie núdzového stavu na celé územie Slovenska stráca zmysel. Najmä sa degraduje aj jeho samotný význam a použitie,“ poznamenal. Pracovať podľa neho treba s poctivými analýzami, zamerať sa na najzasiahnutejšie lokality. „Aj to bude cesta, ako sa postupne naučíme s novým koronavírusom žiť,“ dodal.

(ste, tasr)

Minúta  |  

Testovať by mali podľa premiéra reštaurácie a fitká

Reštaurácie, fitness centrá, plavárne, školy i cirkvi by sa mohli podieľať na celoplošnom testovaní na ochorenie COVID-19. Za to by mohli za určitých dodatočných podmienok otvoriť svoje prevádzky. Uviedol to premiér Igor Matovič (OĽANO) po utorkovom stretnutí so zástupcami najviac postihnutých odvetví. Či pôjde Slovensko týmto smerom, sa má rozhodnúť do piatka (13. 11.).

Testovanie by tak mali zabezpečiť komunity, ktoré majú záujem o otvorenie svojich prevádzok, štát by v takomto prípade poskytol materiálne vybavenie a zástupcov vojska či polície. Zástupcovia škôl, reštaurácií, hotelov či fitness centier by sa mali s premiérom stretnúť znova vo štvrtok (12. 11.) a v piatok premiér oznámi konečné rozhodnutie.

"Takýmto spoločným úsilím by sme mohli dostať viac slobody," povedal Matovič. Aby mohli prevádzky zostať otvorené, malo by sa takéto testovanie opakovať približne po troch týždňoch a prístup do kín, divadiel či plavární by mali iba ľudia s aktuálnym certifikátom. Prvé testovanie by chcel premiér uskutočniť v závere novembra.

Generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák si vie tento spôsob otvorenia prevádzok predstaviť a gastroprevádzky podľa neho urobia všetko, čo je v ich silách. Jasné pravidlá podľa neho tento sektor potrebuje poznať do konca novembra.

Majitelia fitness centier na sociálnej sieti uviedli, že očakávali od utorkového stretnutia aj konkrétnu pomoc štátu. O prípadných ďalších kompenzáciách sa však na stretnutí nerokovalo.

Pokiaľ tento návrh neprejde, alebo sa nepodarí zabezpečiť pomocou týchto komunít dostatočný počet testovacích miest, je podľa premiéra variantom pokračovanie obmedzení a celoplošné testovanie pri výraznejšom náraste počtu infikovaných.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsko „kapitulovalo“. Na mier budú dozerať Rusi

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyhlásil, že podpísal „bolestivú" dohodu s Azerbajdžanom a Ruskom o ukončení vojny o sporný región Náhorný Karabach.

Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra AFP.

"Podpísal som vyhlásenie s prezidentmi Ruska a Azerbajdžanu o ukončení karabašskej vojny," uviedol Pašinjan na sociálnej sieti Facebook, pričom tento krok označil za „nevýslovne bolestivý pre mňa osobne i pre náš ľud".

Podľa neho dohoda vstúpi do platnosti v noci na utorok, čím sa ukončí šesť týždňov trvajúci konflikt o tento sporný región, ktorý si už vyžiadal stovky mŕtvych.

Kľúčové mesto Šuša

"Dané rozhodnutie som spravil po dôkladnej analýze vojenskej situácie," uviedol Pašinjan po tom, ako azerbajdžanské sily zaznamenali výrazný postup v bojoch s Arménskom podporovaných bojovníkmi v Náhornom Karabachu.

Pašinjan dodal, že predmetná dohoda predstavuje „najlepšie možné riešenie aktuálneho stavu". Jeho vyhlásenie prichádza po tom, ako azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v nedeľu uviedol, že jeho sily obsadili kľúčové mesto Šuša.

Arménski činitelia v pondelok vyhlásili, že prudké boje o toto mesto pokračujú, ale podľa vysokopostaveného separatistického predstaviteľa je mesto „úplne mimo našej kontroly" a azerbajdžanské sily ohrozujú karabašskú metropolu Stepanakert.

Muži kontrolujú kráter neďaleko Katedrály Krista Spasiteľa. Foto: TASR/AP.

Rozmiestnenie ruských jednotiek

Aj ruský prezident Vladimir Putin v noci na utorok potvrdil, že Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na úplnom zastavení bojov.

Putin vyhlásil, že on, arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev podpísali vyhlásenie, ktorým sa „deklaruje úplné zastavenie bojov v zóne konfliktu v Náhornom Karabachu" od polnoci moskovského času (22.00 h SEČ v pondelok). Putin tak potvrdil skoršie vyhlásenie zo strany Pašinjana.

Predmetná dohoda počíta tiež s rozmiestnením ruských mierových jednotiek v Náhornom Karabachu, dopĺňa tlačová agentúra TASS. Ruskí vojaci zotrvajú v Karabachu päť rokov, pričom sa ich misia bude môcť predĺžiť o ďalších päť rokov.

"Veríme, že dosiahnutá dohoda vytvorí podmienky potrebné na dlhodobé a vyčerpávajúce riešenie krízy týkajúcej sa Náhorného Karabachu na spravodlivej báze, ako aj v záujme arménskeho a azerbajdžanského ľudu," uviedol Putin vo vyhlásení.

Šéf Kremľa poznamenal, že obe strany už začali so vzájomnou výmenou vojnových zajatcov a tiel obetí, pričom utečenci sa vrátia do danej oblasti pod dohľadom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Ozbrojené sily na oboch stranách zostanú vo svojich súčasných pozíciách.

Rusko má s Arménskom podpísanú vojenskú dohodu a v krajine má i svoju základňu. Moskva však vyhlásila, že sa do konfliktu s Azerbajdžanom nebude zapájať, pokiaľ nebude ohrozené územie samotného Arménska, pripomína tlačová agentúra Reuters.

Deklarácia prichádza po šiestich týždňoch ťažkých bojov a výraznom postupe azerbajdžanských síl. Konflikt vyvolal obavy z vypuknutia širšej regionálnej vojny – Azerbajdžan je podporovaný Tureckom, zatiaľ čo Rusko stojí na strane Arménska. Rusko má však robustné vzťahy i s Azerbajdžanom aj Tureckom.

Na snímke etnickí arménski vojaci kráčajú pri ceste neďaleko hranice medzi Náhorným Karabachom a Arménskom. Foto: TASR/AP.

Azerbajdžan hovorí o víťazstve

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v noci na utorok uviedol, že dohoda o ukončení bojov sa rovná „kapitulácii" nepriateľského Arménska.

"Prinútili sme ho, aby podpísal tento dokument," uviedol Alijev na adresu arménskeho premiéra Nikola Pašinjana. „Ide v podstate o kapituláciu," zdôraznil v televíznom prejave azerbajdžanský líder.

Alijev ďalej povedal, že predmetná dohoda má „historický význam" a dáva Arménsku krátky časový rámec na stiahnutie svojich vojakov z Náhorného Karabachu. Podľa neho sa na implementácii dohody bude podieľať nielen Rusko, ale aj azerbajdžanský spojenec Turecko.

Arméni demonštrujú

Náhorný Karabach vyhlásil nezávislosť pred takmer 30 rokmi, ale medzinárodné spoločenstvo vrátane Arménska ju neuznalo a podľa medzinárodného práva je tento región naďalej súčasťou Azerbajdžanu.

Už pred podpísaním mierovej dohody sa v Arménsku kumulovala nespokojnosť; 17 opozičných strán v pondelok vyzvalo Pašinjana a zvyšok jeho vlády, aby okamžite odstúpili.

Tieto strany – vrátane niekoľkých najväčších politických subjektov v krajine – vo vyhlásení uviedli, že lídri Arménska nesú „celkovú zodpovednosť za situáciu" v Karabachu. „Úrady stratili morálny i politický mandát na to, aby reprezentovali ľud," uviedlo zoskupenie strán. 

Krátko po oznámení podpísania dohody sa pred hlavným sídlom arménskej vlády v metropole Jerevan zišli tisíce nespokojných demonštrantov, z ktorých niektorí vnikli do budovy, rabovali kancelárie a rozbíjali okná, hlási AFP.

Konflikt v Náhornom Karabachu si od prepuknutia najnovších bojov v septembri vyžiadal viac než tisíc mŕtvych a desaťtisíce vysídlených. Ide o najsmrteľnejšiu eskaláciu odvtedy, čo Arménsko a Azerbajdžan začali koncom 80. rokov viesť boje o tento separatistický región. Náhorný Karabach je etnicky arménska oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu v 90. rokoch vo vojne s 30-tisíc obeťami na životoch.

Ľudia vykrikujú po tom, čo sa vlámali do budovy parlamentu počas protestu proti podpísaniu dohody o ukončení vojny v Karabachu 10. novembra 2020 v Jerevane. Foto: TASR/AP

(tasr, ste)

Minúta  |  

V núdzovom stave môžeme žiť ďalšie 3 mesiace

Núdzový stav na Slovensku sa môže predĺžiť o ďalších 90 dní. Vláde SR to odporučil ústredný krízový štáb (ÚKŠ) na svojom pondelkovom rokovaní. Informoval o tom premiér Igor Matovič (OĽANO). "ÚKŠ odporúča, aby bol po skončení sa tohto núdzového stavu prijatý núdzový stav na nasledujúcich 90 dní," povedal.

Núdzový stav sa mal skončiť 14. novembra rovnako ako zákaz vychádzania. Núdzový stav platí od 1. októbra na 45 dní s viacerými výnimkami. Obmedzenie pohybu neplatí v čase od 1.00 h do 5.00 h, nevzťahuje sa na osoby s negatívnym PCR testom alebo antigénovým testom na ochorenie COVID-19 vykonaným v rámci celoplošného testovania.

V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.

Núdzový stav v súvislosti s pandémiou vyhlásila vláda už druhýkrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, trvá naďalej.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič obhajuje zmysel celoplošného testovania

Výsledky druhého kola testovania, pri ktorom odhalili oproti prvému iba polovicu prípadov, podľa premiéra potvrdzujú správnosť celoplošných zisťovaní. O ďalších opatreniach sa bude rokovať.

Počet pozitívne testovaných klesol medzi prvým a druhým kolom testovania o viac ako polovicu. Na pondelkovej tlačovej konferencii o tom informoval predseda vlády Igor Matovič. Podľa neho je to dôkaz, že celoplošné testovanie malo zmysel.

Počas druhého kola plošného testovania na ochorenie COVID-19 na Slovensku celkovo otestovali 2 044 855 ľudí, odhalili 13 509 pozitívnych. To je 0,66 percenta. Informoval o tom minister obrany Jaroslav Naď. Druhé kolo plošného testovania na ochorenie COVID-19 sa počas uplynulého víkendu (7. – 8. 11.) konalo v 45 okresoch.

Matovič povedal, že po víkende ostalo 15 okresov, v ktorých malo pozitívny výsledok testu viac ako 0,7 percenta zo všetkých otestovaných. Údaj 0,7 percenta bol faktorom na rozhodnutie o druhom kole celoplošného testovania. To sa počas víkendu konalo v 45 okresoch, v ktorých prvé kolo odhalilo vyše 0,7 percenta pozitívnych.

Do druhého kola testovania bolo podľa Naďa nasadených takmer 21-tisíc vojakov, policajtov, hasičov, záchranárov, zdravotníkov, administrátorov či dobrovoľníkov. Zdravotníkov bolo vyše 8 800. V sobotu otvorili 2 756 odberných miest a v nedeľu 2 671. Do celkového počtu otestovaných patria okrem odberných miest aj otestovaní v rámci ministerstva spravodlivosti či v domovoch sociálnych služieb.

Naď ďalej informoval, že v 45 okresoch len na odberných miestach otestovali počas prvého kola plošného testovania 1 750 179 ľudí, z nich bolo pozitívnych 25 811, čo predstavuje 1,47 percenta. Počas druhého kola uplynulý víkend v týchto okresoch otestovali 1 837 464 ľudí, z nich test ukázal pozitívny výsledok 11 477 ľuďom, čo znamená 0,62 percenta. Poukázal na nárast záujmu o odberové miesta.

Premiér upriamil pozornosť na veľký pokles počtu pozitívnych výsledkov v štyroch pôvodne najzasiahnutejších okresoch. Prvé pilotné testovanie ukázalo v okrese Námestovo 4,77 percenta pozitívnych, prvé kolo plošného testovania ukázalo 1,8 percenta a druhé kolo 0,55 percenta, to je podľa Matoviča pokles o 88 percent. Dodal, že v Bardejove klesol za tri víkendy počet pozitívne testovaných o 74 percent.

Premiér dodal, že pokles zaznamenali aj najzasiahnutejšie okresy po prvom kole testovania, ktorými boli Čadca, Stará Ľubovňa a Púchov. Po druhom kole testovania podľa Matoviča najlepšie skončili Zvolen a Medzilaborce.

Matovič avizoval, že sa stretne so zástupcami podnikateľov v gastronómii, prevádzkovateľov kín či divadiel, so zástupcami škôl, posilňovní, športových klubov aj cirkví na Slovensku. Hovoriť majú o opatreniach počas nadchádzajúcej zimy v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.

(joh, tasr)

Minúta  |  

Biden a Harrisová zverejnili štyri priority svojej vlády

Novozvolený prezident Spojených štátov Joe Biden a viceprezidentka Kamala Harrisová sa už pripravujú na prevzatie moci a zostavujú tím svojich spolupracovníkov. Ako informovala v nedeľu stanica CNN, na novej webstránke predstavili Biden a Harrisová štyri hlavné priority svojho programu, ktorými sú: pandémia COVID-19, obnova ekonomiky, rasová rovnosť a klimatická zmena. 

Po tom, čo bola už predtým minulý týždeň na internetovej stránke BuildBackBetter.com zverejnená minimalistická verzia ich programu, pribudli v nedeľu hlavné body budúcej demokratickej prezidentskej administratívy. Napriek tomu, že súčasný prezident Donald Trump naďalej odmieta priznal volebnú porážku, Bidenove prípravy na prevzatie moci sú podľa zainteresovaných už v plnom prúde.

Nemenovaný predstaviteľ oboznámený so situáciou uviedol, že vyslané skupiny Bidenových spolupracovníkov začnú už tento týždeň pracovať v jednotlivých federálnych agentúrach a úradoch a "prístup k nim získajú v primeranom čase". Keďže však Trump odmieta uznať výsledky volieb, nie je jasné, či a kedy sa tak skutočne stane.

Chcú bezplatné testovanie

Čo sa týka boja proti novému koronavírusu, spomínaná webstránka uvádza plán obsahujúci sedem bodov vrátane "pravidelného, spoľahlivého a bezplatného testovania" pre všetkých Američanov, "účinnú a spravodlivú distribúciu liečby a vakcín" a spoluprácu s guvernérmi a starostami na implementácii plošnej povinnosti nosiť ochranné rúška.

"Američania si zaslúžia urgentnú, ráznu a profesionálnu reakciu na prehlbujúcu sa krízu v oblasti verejného zdravia a ekonomiky spôsobenú koronavírusom," píše sa na stránke. Biden má pondelok predstaviť 12-člennú pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať epidemiologickou situáciou v krajine.

Systémový rasizmus

V rámci boja za rasovú rovnosť navrhujú Biden a Harrisová mnohé ekonomické plány zamerané na túto sféru, avšak najkomplexnejšie zmeny sa týkajú reformy polície. Bidenova budúca administratíva chce v tejto oblasti spolupracovať s Kongresom a zaviesť plošný zákaz škrtiacich chvatov, zakázať používanie armádnych zbraní v policajných zložkách, vytvoriť záväzné štandardy pre používanie sily a tiež komisiu, ktorá bude v rámci celej krajiny kontrolovať činnosť polície. "Nastal čas, aby sa naša krajina vyrovnala so systémovým rasizmom," uvádza Bidenov tím na stránke.

Podpora ekonomiky

Bidenova administratíva chce navyše v oblasti ekonomiky zabezpečiť "štátnym, lokálnym a kmeňovým vládam podporu, ktorú potrebujú na to, aby nedošlo k prepúšťaniu pedagógov, hasičov a ďalších dôležitých zamestnancov".

Bidenov prípravný tím začal pracovať už počas leta, keď sa počet jeho zvýšil na 150. Zdroj oboznámený s plánovaným prechodom moci v USA pre CNN uviedol, že počet spolupracovníkov by sa mohol do inaugurácie nového prezidenta, ktorá je naplánovaná na 20. januára 2021, zvýšiť až na 300 ľudí.

Zbor voliteľov, ktorý formálne zvolí prezidenta a viceprezidentku na ďalšie funkčné obdobie, sa zíde 14. decembra. Donald Trump avizoval, že dovtedy podnikne ďalšie právne kroky na spochybnenie Bidenovho víťazstva.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.