Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarský minister obrany vo Varšave vyhlásil, že NATO treba rozširovať obozretne

Maďarsko v otázke rozširovania Severoatlantickej aliancie podporuje politiku otvorených dverí, no napriek tomu nabáda svojich partnerov k obozretnosti. Vyhlásil to v stredu vo Varšave na rokovaní šéfov rezortov obrany Bukureštskej deviatky (B9) maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa maďarského ministra všetky takéto rozhodnutia možno prijať len vtedy, ak krajiny uchádzajúce sa o členstvo bez zvyšku plnia určené podmienky, pričom v tejto otázke je potrebné dosiahnuť konsenzus členských krajín NATO.

Szalay-Bobrovniczky upozornil na skutočnosť, že Európska únia zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v oblasti bezpečnosti a obrany. "Maďarsko má záujem na Únii založenej na silných národných štátoch," zdôraznil minister.

Hlavnými témami stretnutia boli bezpečnostná situácia v regióne v súvislosti s vojnou na Ukrajine, podpora Ukrajiny zo strany NATO a Európskej únie, ako aj aktuálne procesy súvisiace s posilňovaním východného krídla NATO a príprava na nadchádzajúci summit Aliancie vo Vilniuse.

Členmi zoskupenia B9 sú Slovensko, Poľsko, Česko, Rumunsko, Bulharsko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko a Litva. Na rokovaní sa zúčastnil aj britský minister obrany Ben Wallace.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Musíme demonštrovať náš odstrašujúci potenciál a odolnosť voči ruskému imperializmu

Bukureštská deviatka (B9) je formát, ktorého význam je dôležitejší ako kedykoľvek predtým. Uviedol to v stredu dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď po schôdzke šéfov rezortov obrany krajín B9 vo Varšave. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kakaščíková.

Ministri krajín B9 rokovali o bezpečnostnej situácii v regióne v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ako aj o úlohe Severoatlantickej aliancie a Európskej únie v podpore pre Ukrajinu. Diskusia sa týkala tiež posilnenia predsunutej obrany NATO na ochranu východného krídla Aliancie.

"Naše krajiny tvoria východnú hranicu NATO a EÚ, spoločne s ostatnými ministrami sme dnes potvrdili jednotu a neochvejnosť našich postojov voči porušovaniu medzinárodného práva a územnej celistvosti suverénnych krajín, ktoré v moderných dejinách nemá obdobu," povedal Naď.

Dodal, že s partnermi hovorili aj o možných mechanizmoch posilnenia východného krídla NATO, ktoré sa týkajú adaptácie veliteľských štruktúr i konkrétnych spôsobilostí vrátane protivzdušnej obrany.

Podľa jeho slov bude Ukrajina "na konci svojho spravodlivého boja úspešná". "Dovtedy však musíme demonštrovať náš odstrašujúci potenciál a odolnosť voči ruskému imperializmu, ktorý je v tomto storočí jednoducho neprijateľný," uviedol.

Témou stretnutia vo Varšave bol tiež blížiaci sa summit NATO v litovskom Vilniuse. Ministri sa venovali aj podpore NATO a EÚ pri konsolidácii obranných kapacít partnerov z bezprostredného okolia, najmä Moldavska, Gruzínska a Bosny a Hercegoviny.

"Slovensko je jasným podporovateľom územnej celistvosti spomínanej trojice krajín. Vychádzajúc zo strategických dokumentov NATO, predovšetkým po ruskej invázii na Ukrajinu musíme ďalej posilňovať našu politickú a praktickú spoluprácu, keďže každá z týchto krajín má osobitný význam pre európsku bezpečnosť," uviedol Naď.

Bukureštská deviatka (B9) je neformálne zoskupenie krajín východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patria Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.

(tasr)

Minúta  |  

Európskej únii vraj chýba dlhodobá stratégia výdavkov na obranu

Prípravná akcia EÚ pre výskum v oblasti obrany (PADR) s rozpočtom 90 miliónov eur bola len čiastočne užitočná v príprave Únie na zvýšenie jej výdavkov na obranu a príprav na zriadenie Európskeho obranného fondu (EDF) s rozpočtom osem miliárd eur. Uviedol to v stredu Európsky dvor audítorov (EDA), informuje spravodajca TASR.

Ide o prvý takýto audit v oblasti obrany. Projekty financované v rámci PADR podľa audítorov čelili časovým obmedzeniam a nepriniesli výsledky včas na to, aby pripravili zriadenie EDF. EÚ stále chýba dlhodobá stratégia pre spoločný obranný fond.

"Akcia PADR poskytla EÚ príležitosť testovať rôzne možnosti financovania výskumu v oblasti obrany, avšak oneskorenia a nedostatok výsledkov obmedzili skúsenosti získané pre jej väčšieho nástupcu – EDF," uviedol v správe pre médiá Viorel Štefan, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za audit. Dodal, že eurokomisia by mala spolupracovať s členskými štátmi na vypracovaní dlhodobej stratégie, ktorá je nevyhnutná pre budúcnosť EDF ako hlavného obranného fondu EÚ.

Audítori takisto upozornili, že eurokomisia sa ešte poriadne nezaoberala strategickými otázkami, ktoré by mohli brániť projektom EDF dosiahnuť zamýšľaný vplyv. Vyzvali na tvorbu dlhodobej obrannej stratégie pre EDF, ktorá by sa mala pravidelne aktualizovať s cieľom prihliadať na meniace sa bezpečnostné hrozby. Cieľom by malo byť zvýšiť prítomnosť technológií vyvinutých z EDF v obrannom sektore EÚ, zladiť vyvinuté spôsobilosti s potrebami ozbrojených síl krajín EÚ, a posilniť obrannú technologickú a priemyselnú základňu eurobloku.

Európska komisia v spolupráci s Európskou obrannou agentúrou (EDA) spustila akciu PADR v roku 2017 ako trojročný program na zlepšovanie konkurencieschopnosti a inovácií v európskom obrannom priemysle. Prvýkrát sa rozpočet EÚ použil na podporu výskumu a vývoja v rezorte obrany. Financovalo sa 18 projektov na vývoj technológií, ako sú adaptívne maskovanie, nepriestrelné vesty a laserové systémy.

EÚ ako organizácia nemôže vlastniť vojenské prostriedky. Zmluva o EÚ obmedzuje jej činnosť v oblasti obrany a limituje využívanie rozpočtu EÚ. Ten nemôže financovať operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami.

Činnosť EÚ v oblasti obrany sa obmedzuje na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá je zameraná na krízy a konflikty mimo Únie a nemá byť kolektívnou európskou obrannou politikou.

(tasr)

Minúta  |  

Český veľvyslanec navštívil Žilinský kraj

ŽILINA – Český veľvyslanec na Slovensku Rudolf Jindrák, ktorý je vo funkcii iba tri mesiace, absolvoval dnes svoju prvú návštevu Žilinského kraja.

Stretol sa nielen s predstaviteľmi regionálnej žilinskej Slovenskej obchodnej priemyselnej komory, ale predtým aj so žilinskou župankou Erikou Jurinovou a primátorom Žiliny Petrom Fiabáne. Zaoberali sa problematikou cezhraničnej spolupráce, dopravnej infraštruktúry, projektami spolupráce v školstve, zdravotníctve a pod.

https://standard.sk/365575/vybuch-v-bani-v-novakoch/

Po skončení rokovania v priestoroch SOPK v Žiline pre denník Štandard povedal: „Spoluprácu medzi našimi republikami považujem za veľmi dôležitú. Vzťahy medzi SR a ČR sú veľmi intenzívne, ale naďalej treba na nich pracovať a naplniť ich obsahom, lebo vždy je čo zlepšovať. Je tu veľký potenciál na ekonomickú i inú spoluprácu. Urobím všetko pre to, aby spolupráca bola čo najefektívnejšia.“

https://standard.sk/365566/v-trencianskej-nemocnici-zacali-vyuzivat-inovativnu-metodu-operacie/

Český veľvyslanec na Slovensku chce postupne navštíviť všetkých osem Vyšších územných celkov na Slovensku.

Český veľvyslanec Rudolf Jindrák v priestoroch žilinskej
SOPK. Foto: ľch

Autor: Ľubomír Chochula

Minúta  |  

Bilčík: Srbsko musí pri vojne na Ukrajine držať jednotnú líniu s EÚ

Hlavným cieľom správy o Srbsku, ktorú v stredu v Európskom parlamente schválili poslanci Výboru pre zahraničné veci (AFET), bolo predložiť realistickú a vyváženú správu a podporiť strategický cieľ Srbska, ktorým je vstup do Európskej únie. Uviedol to pre TASR europoslanec Vladimír Bilčík (EPP), stály spravodajca EP pre Srbsko a autor tejto správy.

Podľa jeho slov ide o dôležitý politický dokument, ktorý hodnotí pokrok Srbska na ceste do EÚ a načrtáva ďalší postup v prístupovom procese. O správe bude Európsky parlament hlasovať v pléne 10. mája v Štrasburgu.

Srbi by sa podľa Bilčíka mali zamerať najmä na posilnenie nezávislosti súdnictva, boj proti organizovanému zločinu a korupcii a posilnenie nezávislého mediálneho prostredia. Podstatné časti správy sú venované energetickej politike, najmä odstráneniu závislosti od Ruska a fosílnych palív a zlepšeniu environmentálnych otázok.

"Moja správa oceňuje priebeh posledných parlamentných volieb, pričom poukazuje na určité nedostatky a víta návrat opozície do srbského Národného zhromaždenia. Ako spoluorganizátora parlamentného dialógu v Srbsku ma povzbudzujú aj pozitívne signály všetkých relevantných politických strán, ktoré majú záujem spolupracovať s Európskym parlamentom na zlepšovaní parlamentnej kultúry," uviedol Bilčík.

Zároveň však pripomenul, že Srbsko zostáva jedinou kandidátskou krajinou na západnom Balkáne, ktorá nepodporila sankcie EÚ voči Rusku, čo jeho správa zdôraznila. "Európske krajiny v časoch vojny musia držať spolu na základe spoločných hodnôt. Očakávam, že všetci politickí lídri v Srbsku zaujmú jasný postoj a odsúdia Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu," vysvetlil.

Bilčík pripomenul, že dialóg Belehrad-Priština za posledný rok prešiel turbulentnými obdobiami. Odsúdil prípady násilia voči Srbom v Kosove, rovnako ako pokusy zastrašiť tých, ktorí pracujú na európskej budúcnosti regiónu.

"V posledných mesiacoch vidíme príležitosť na dosiahnutie dlho očakávanej normalizácie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom. To si bude vyžadovať európsku víziu, skutočný záväzok rokovať v dobrej viere a určitý stupeň politickej odvahy od lídrov na oboch stranách," opísal situáciu. Doplnil, že úspech v normalizácii srbsko-kosovských vzťahov bude aj európskym úspechom.

(tasr)

Minúta  |  

Disney verzus DeSantis. Svetoznáma firma zažalovala floridského guvernéra

Spoločnosť Walt Disney Company v stredu podala na americkom federálnom súde žalobu na guvernéra Rona DeSantisa a ďalších predstaviteľov štátu Florida za cielené kroky namierené voči právomociam tejto spoločnosti. TASR informácie prevzala od agentúry AP a stanice NBC News.

Disney a DeSantis majú spor v spojitosti s právomocami zábavného parku Disney World. DeSantis opakovane pohrozil, že parku odoberie autonómne právomoci v oblasti, kde sa Disney World nachádza.

DeSantis vlani v marci 2022 podpísal zákon, ktorý obmedzuje vyučovanie o sexuálnej orientácii a rodovej identite na floridských školách. Disney floridskú vládu za tento zákon kritizovala.

Spoločnosť v žalobe tvrdí, že guvernér DeSantis v reakcii na jej vyjadrenia pripravil odvetné kroky a ohrozuje jej obchodné fungovanie, hospodársku budúcnosť a porušuje ústavné práva.

Floridské zákonodarné zhromaždenie vo februári schválilo zákon, ktorý zrušil dovtedajší štatút Disney Worldu v oblasti samosprávy, napísal denník The Guardian. Zákon DeSantisovi takisto udelil právomoc vymenovať piatich členov rady, ktorá spravuje štátne služby v oblasti, kde sa zábavný park nachádza.

Spoločnosť Disney World oznámila, že žalobu podala krátko po tom, ako rada vymenovaná DeSantisom v stredu schválila rezolúciu, ktorá zrušila platnosť zmluvy, na základe ktorej mohol Walt Disney World spravovať väčšinu svojich obchodných prevádzok na Floride, dodáva NBC News.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.