Preskočiť na obsah
Minúta  |  

FBI spolupracuje s Ukrajinou pri zbere dôkazov o ruských vojnových zločinoch

Ukrajina spolupracuje s americkým Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) aj s ďalšími bezpečnostnými službami USA na zhromažďovaní dôkazov o vojnových zločinoch spáchaných na jej území ruskými silami. Z bojísk zbierajú digitálne informácie vrátane geolokácie, vzoriek DNA, údajov z mobilných telefónov či analýzy častí tiel. Tvrdí to špeciálny agent FBI Alex Kobzanets, informuje v stredu stanica Sky News.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa dlhodobo zasadzuje za to, aby Rusko čelilo za vojnové zločiny na Ukrajine medzinárodnému stíhaniu. Zelenskyj v marci povedal, že ukrajinské úrady dosiaľ zaznamenali vyše 70-tisíc takýchto zločinov, ktorých je však podľa jeho slov omnoho viac.

FBI už rok a pol pomáha Ukrajine aj s vyhľadávaním ruských špiónov a kolaborantov pôsobiacich na území tejto krajiny.

Šéf oddelenia Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) pre kybernetickú bezpečnosť Iľľa Viťuk tvrdí, že pri vyšetrovaní kybernetických zločinov je veľmi ťažké dokázať konkrétnu zodpovednosť. "Je pre nás veľmi dôležité získať čo najviac informácií o ruských kyberzločincoch," dodal s tým, že všetky takéto údaje ukrajinské úrady zhromažďujú a zaraďujú do vyšetrovania.

Sky News dodáva, že Ukrajina v tomto smere spolupracovala s USA ešte pred vypuknutím ruskej invázie. Práve americké bezpečnostné služby boli totiž už od roku 2015 jedným z hlavných aktérov v rámci snáh o odrazenie ruských kybernetických útokov na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Biden sa vyjadril k obavám o svoj vek. Odkázal, že sa cíti dobre a že Trump je nebezpečný

Americký prezident Joe Biden v stredu odkázal Američanom, že sa i napriek svojmu pokročilému veku cíti dobre, a upozornil na nebezpečenstvo, ktoré pre americkú demokraciu predstavuje exprezident USA Donald Trump. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Cítim sa dobre, som nadšený z perspektívy" byť druhé funkčné obdobie vo funkcii prezidenta, povedal šéf Bieleho domu, ktorý svoju opätovnú kandidatúru oznámil v utorok.

V prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia budúci rok v novembri, by Biden mohol opäť čeliť Trumpovi, ktorý je podľa prieskumov favoritom na republikánsku nomináciu.

Biden (80) je historicky najstarším prezidentom USA, na konci prípadného druhého funkčného obdobia by mal 86 rokov. Podľa prieskumu uskutočneného ešte pred oznámením jeho kandidatúry si približne polovica amerických demokratických voličov myslí, že súčasný šéf Bieleho domu by sa nemal v budúcoročných voľbách uchádzať o znovuzvolenie najmä pre svoj pokročilý vek.

Biden na tlačovej konferencii v Bielom dome uviedol, že rešpektuje ľudí, ktorí spochybňujú, či je vhodným kandidátom na veľmi namáhavú prácu prezidenta. Podľa jeho slov však ľudia uvidia volebný súboj a posúdia, "či na to má alebo nemá".

Na otázku, či si myslí, že iba on znovu dokáže poraziť Trumpa, odpovedal: "Možno nie som jediný, ale poznám ho dobre a viem, aké nebezpečenstvo predstavuje pre našu demokraciu."

(tasr)

Minúta  |  

Maďarský minister obrany vo Varšave vyhlásil, že NATO treba rozširovať obozretne

Maďarsko v otázke rozširovania Severoatlantickej aliancie podporuje politiku otvorených dverí, no napriek tomu nabáda svojich partnerov k obozretnosti. Vyhlásil to v stredu vo Varšave na rokovaní šéfov rezortov obrany Bukureštskej deviatky (B9) maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa maďarského ministra všetky takéto rozhodnutia možno prijať len vtedy, ak krajiny uchádzajúce sa o členstvo bez zvyšku plnia určené podmienky, pričom v tejto otázke je potrebné dosiahnuť konsenzus členských krajín NATO.

Szalay-Bobrovniczky upozornil na skutočnosť, že Európska únia zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v oblasti bezpečnosti a obrany. "Maďarsko má záujem na Únii založenej na silných národných štátoch," zdôraznil minister.

Hlavnými témami stretnutia boli bezpečnostná situácia v regióne v súvislosti s vojnou na Ukrajine, podpora Ukrajiny zo strany NATO a Európskej únie, ako aj aktuálne procesy súvisiace s posilňovaním východného krídla NATO a príprava na nadchádzajúci summit Aliancie vo Vilniuse.

Členmi zoskupenia B9 sú Slovensko, Poľsko, Česko, Rumunsko, Bulharsko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko a Litva. Na rokovaní sa zúčastnil aj britský minister obrany Ben Wallace.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Musíme demonštrovať náš odstrašujúci potenciál a odolnosť voči ruskému imperializmu

Bukureštská deviatka (B9) je formát, ktorého význam je dôležitejší ako kedykoľvek predtým. Uviedol to v stredu dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď po schôdzke šéfov rezortov obrany krajín B9 vo Varšave. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kakaščíková.

Ministri krajín B9 rokovali o bezpečnostnej situácii v regióne v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ako aj o úlohe Severoatlantickej aliancie a Európskej únie v podpore pre Ukrajinu. Diskusia sa týkala tiež posilnenia predsunutej obrany NATO na ochranu východného krídla Aliancie.

"Naše krajiny tvoria východnú hranicu NATO a EÚ, spoločne s ostatnými ministrami sme dnes potvrdili jednotu a neochvejnosť našich postojov voči porušovaniu medzinárodného práva a územnej celistvosti suverénnych krajín, ktoré v moderných dejinách nemá obdobu," povedal Naď.

Dodal, že s partnermi hovorili aj o možných mechanizmoch posilnenia východného krídla NATO, ktoré sa týkajú adaptácie veliteľských štruktúr i konkrétnych spôsobilostí vrátane protivzdušnej obrany.

Podľa jeho slov bude Ukrajina "na konci svojho spravodlivého boja úspešná". "Dovtedy však musíme demonštrovať náš odstrašujúci potenciál a odolnosť voči ruskému imperializmu, ktorý je v tomto storočí jednoducho neprijateľný," uviedol.

Témou stretnutia vo Varšave bol tiež blížiaci sa summit NATO v litovskom Vilniuse. Ministri sa venovali aj podpore NATO a EÚ pri konsolidácii obranných kapacít partnerov z bezprostredného okolia, najmä Moldavska, Gruzínska a Bosny a Hercegoviny.

"Slovensko je jasným podporovateľom územnej celistvosti spomínanej trojice krajín. Vychádzajúc zo strategických dokumentov NATO, predovšetkým po ruskej invázii na Ukrajinu musíme ďalej posilňovať našu politickú a praktickú spoluprácu, keďže každá z týchto krajín má osobitný význam pre európsku bezpečnosť," uviedol Naď.

Bukureštská deviatka (B9) je neformálne zoskupenie krajín východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patria Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.

(tasr)

Minúta  |  

Európskej únii vraj chýba dlhodobá stratégia výdavkov na obranu

Prípravná akcia EÚ pre výskum v oblasti obrany (PADR) s rozpočtom 90 miliónov eur bola len čiastočne užitočná v príprave Únie na zvýšenie jej výdavkov na obranu a príprav na zriadenie Európskeho obranného fondu (EDF) s rozpočtom osem miliárd eur. Uviedol to v stredu Európsky dvor audítorov (EDA), informuje spravodajca TASR.

Ide o prvý takýto audit v oblasti obrany. Projekty financované v rámci PADR podľa audítorov čelili časovým obmedzeniam a nepriniesli výsledky včas na to, aby pripravili zriadenie EDF. EÚ stále chýba dlhodobá stratégia pre spoločný obranný fond.

"Akcia PADR poskytla EÚ príležitosť testovať rôzne možnosti financovania výskumu v oblasti obrany, avšak oneskorenia a nedostatok výsledkov obmedzili skúsenosti získané pre jej väčšieho nástupcu – EDF," uviedol v správe pre médiá Viorel Štefan, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za audit. Dodal, že eurokomisia by mala spolupracovať s členskými štátmi na vypracovaní dlhodobej stratégie, ktorá je nevyhnutná pre budúcnosť EDF ako hlavného obranného fondu EÚ.

Audítori takisto upozornili, že eurokomisia sa ešte poriadne nezaoberala strategickými otázkami, ktoré by mohli brániť projektom EDF dosiahnuť zamýšľaný vplyv. Vyzvali na tvorbu dlhodobej obrannej stratégie pre EDF, ktorá by sa mala pravidelne aktualizovať s cieľom prihliadať na meniace sa bezpečnostné hrozby. Cieľom by malo byť zvýšiť prítomnosť technológií vyvinutých z EDF v obrannom sektore EÚ, zladiť vyvinuté spôsobilosti s potrebami ozbrojených síl krajín EÚ, a posilniť obrannú technologickú a priemyselnú základňu eurobloku.

Európska komisia v spolupráci s Európskou obrannou agentúrou (EDA) spustila akciu PADR v roku 2017 ako trojročný program na zlepšovanie konkurencieschopnosti a inovácií v európskom obrannom priemysle. Prvýkrát sa rozpočet EÚ použil na podporu výskumu a vývoja v rezorte obrany. Financovalo sa 18 projektov na vývoj technológií, ako sú adaptívne maskovanie, nepriestrelné vesty a laserové systémy.

EÚ ako organizácia nemôže vlastniť vojenské prostriedky. Zmluva o EÚ obmedzuje jej činnosť v oblasti obrany a limituje využívanie rozpočtu EÚ. Ten nemôže financovať operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami.

Činnosť EÚ v oblasti obrany sa obmedzuje na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá je zameraná na krízy a konflikty mimo Únie a nemá byť kolektívnou európskou obrannou politikou.

(tasr)

Minúta  |  

Český veľvyslanec navštívil Žilinský kraj

ŽILINA – Český veľvyslanec na Slovensku Rudolf Jindrák, ktorý je vo funkcii iba tri mesiace, absolvoval dnes svoju prvú návštevu Žilinského kraja.

Stretol sa nielen s predstaviteľmi regionálnej žilinskej Slovenskej obchodnej priemyselnej komory, ale predtým aj so žilinskou župankou Erikou Jurinovou a primátorom Žiliny Petrom Fiabáne. Zaoberali sa problematikou cezhraničnej spolupráce, dopravnej infraštruktúry, projektami spolupráce v školstve, zdravotníctve a pod.

https://standard.sk/365575/vybuch-v-bani-v-novakoch/

Po skončení rokovania v priestoroch SOPK v Žiline pre denník Štandard povedal: „Spoluprácu medzi našimi republikami považujem za veľmi dôležitú. Vzťahy medzi SR a ČR sú veľmi intenzívne, ale naďalej treba na nich pracovať a naplniť ich obsahom, lebo vždy je čo zlepšovať. Je tu veľký potenciál na ekonomickú i inú spoluprácu. Urobím všetko pre to, aby spolupráca bola čo najefektívnejšia.“

https://standard.sk/365566/v-trencianskej-nemocnici-zacali-vyuzivat-inovativnu-metodu-operacie/

Český veľvyslanec na Slovensku chce postupne navštíviť všetkých osem Vyšších územných celkov na Slovensku.

Český veľvyslanec Rudolf Jindrák v priestoroch žilinskej
SOPK. Foto: ľch

Autor: Ľubomír Chochula

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.