Preskočiť na obsah
  |  

Krajniakovi na Smere prekáža spôsob zahraničnej politiky

Hnutie Sme rodina sa so Smerom-SD rozchádza v otázke zahraničnej politiky. Vyplýva to z vyjadrení podpredsedu Sme rodina a dočasne povereného ministra práce Milana Krajniaka počas štvrtkovej diskusnej relácie TV Joj Na hrane. Podpredseda Smeru-SD Ladislav Kamenický reagoval, že Smer-SD je jasne proeurópsky orientovaná strana.

Podmienkou strany Sme rodina v prípadnej vládnej koalícii je podľa Krajniaka to, aby jej programové priority boli v programovom vyhlásení vlády, takisto jasné vyrovnanie sa s minulosťou, ako aj kooperatívna zahraničná spolupráca Slovenska s najbližšími partnermi.

"Tam do našich predstáv ani Republika ani Smer nezapadajú," povedal Krajniak. Na politike Smeru-SD mu najviac prekážajú vyjadrenia o nemeckých vojakoch ako o vojakoch Wehrmachtu. Pripomenul, že Nemecko je náš najväčší hospodársky partner, a potrebujeme s ním mať úzku ekonomickú spoluprácu.

Kamenický tvrdí, že v Smere-SD majú niektoré suverénne pohľady, napríklad na vojnu na Ukrajine. Chcú, aby sa boje skončili a začali sa rokovania o mieri. Aj Sme rodina je podľa Krajniaka za mier na Ukrajine, no o ňom nemôže rozhodnúť Slovensko, ale Ukrajinci a Rusi. Krajniak nechce, aby sa Slovensko dostalo do izolácie, do ktorej sa dostáva napríklad Maďarsko a hospodársky im to škodí. Obaja nesúhlasia so vstupom Ukrajiny do NATO; Krajniak to považuje za nereálne.

V súvislosti s otázkou manipulácie parlamentných volieb obaja podporujú návrh o zverejňovaní zápisníc z volebných komisií, ktorý je aktuálne v parlamente. Predložil ho nezaradený poslanec Eduard Kočiš. Sme rodina podľa Krajniaka podporí návrh aj v druhom čítaní. Krajniak si zároveň myslí, že sa netreba báť výsledkov volieb, pretože každá kandidujúca strana má právo mať v okrskovej komisii člena.

Krajniak si nemyslí, že problematiku vysokých cien energií a potravín vyrieši zastropovanie cien potravín či zníženie DPH. Problém vidí v obchodných reťazcoch. Kamenický pripomenul, že Smer-SD predložil do parlamentu návrh, ktorý hovorí o posilnení kompetencií Slovenskej obchodnej inšpekcie a kontrolách na dodržiavanie cenovej disciplíny.

(tasr)

  |  

Rada Európy označila ruské nútené deportácie detí z Ukrajiny za "genocídu"

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) vo štvrtok hlasovaním schválilo uznesenie, že nútené zadržiavanie a deportovanie detí z Ruskom okupovaných území Ukrajiny je "genocída". TASR prevzala správu z portálu britského denníka The Guardian.

Rezolúcia o "deportáciách a nútených presunoch ukrajinských detí a ďalších civilistov do Ruskej federácie alebo na dočasne okupované ukrajinské územia vyzýva: vytvorte podmienky pre ich bezpečný návrat, zastavte tieto zločiny a potrestajte páchateľov".

Za rezolúciu hlasovalo 87 prítomných, jeden zástupca hlasoval proti a ďalší sa zdržal.

PZ RE vyzvalo na "okamžité a naliehavé kroky, ktoré zastavia tieto metódy protizákonného núteného presunu a deportácií, v súčasnosti uplatňované Ruskou federáciou na ukrajinských obyvateľoch, a ktoré zastavia predovšetkým politiku a praktiky súvisiace s odoberaním detí z ich rodín či domova, ako aj následné nanútenie ruského občianstva, identity a kultúry".

Podľa PZ RE je potrebné zaznamenávať a monitorovať jednotlivé prípady, aby sa mohol zaviesť mechanizmus rýchlej nápravy. Je tiež potrebné zbierať dôkazy, aby boli páchatelia na všetkých úrovniach postavení pred spravodlivosť.

Parlamentné zhromaždenie tiež žiada Rusko, aby umožnilo mimovládnym organizáciám a charitám prístup k týmto ukrajinským deťom. Požaduje tiež informácie o tom, kde sa tieto deti nachádzajú.

Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu vydal v marci zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina za "nezákonné deportácie" neplnoletých osôb. Zatykač bol vydaný aj na ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, ktorá má údajne 18 adoptovaných detí vrátane tínedžera z Mariupola.

V rezolúcii sa uvádza, že Rusko začalo sťahovať deti z okupovaných území v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny už pred svojou inváziou 24. februára 2022. Ukrajinská vláda v správe zo začiatku tohto mesiaca napísala, že zhromaždila informácie o vyše 19-tisíc deťoch, ktoré boli deportované.

(tasr)

  |  

USA oznámili nové sankcie voči Rusku a Iránu za zadržiavanie Američanov

Spojené štáty oznámili vo štvrtok nové sankcie voči bezpečnostným zložkám v Rusku a Iráne, ktoré obviňujú zo zadržiavania Američanov ako rukojemníkov. Washington tiež chce zabrániť zadržaniu ďalších osôb a dosiahnuť prepustenie svojich občanov. TASR správu prevzala od televízie CNN.

USA obviňujú obe krajiny z neoprávneného zadržiavania viacerých Američanov. V Rusku sú vo väzbe reportér denníka Wall Street Journal (WSJ) Evan Gershkovich a bývalý príslušník námornej pechoty Paul Whelan pre obvinenia zo špionáže. Obaja ich dôrazne popierajú.

Amerických občanov Siamaka Namaziho, Emada Sharghiho a Morada Tahbaza zadržiavajú v iránskej neslávne známej väznici Evín, kde sa objavili správy o mučení.

Sankcie oznámené vo štvrtok sa týkajú organizácií, ktoré USA obviňujú zo zodpovednosti za držanie rukojemníkov alebo nezákonné zadržiavanie Američanov. Sú nimi ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) a spravodajská organizácia iránskych Revolučných gárd. Washington sankcionuje aj ďalších štyroch iránskych jednotlivcov.

Podľa amerických predstaviteľov to je varovaním pre každého, kto by rozmýšľal nad vzatím Američanov za rukojemníkov. "Ukazujeme tiež, že takéto otrasné konanie, využívanie ľudí ako figúrok na vyjednávanie, nie je možné bez dôsledkov," povedal nemenovaný vládny činiteľ.

Otázky však vyvoláva skutočný vplyv takýchto sankcií, približuje CNN. Nové opatrenia sa vo väčšine prípadov týkajú organizácií a osôb, ktoré už americké orgány sankcionovali.

(tasr)

  |  

Maďarsko: Prezidentka udelila milosť extrémistovi a jeho spoločníkom

Maďarská prezidentka Katalin Nováková udelila vo štvrtok milosť pravicovému extrémistovi Györgyovi Budaházymu a jeho spoločníkom odsúdeným za terorizmus. S odvolaním sa na server klubradio.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Pápežská návšteva je pre hlavu štátu mimoriadnou príležitosťou na uplatnenie svojej právomoci amnestie. Preto sa prezidentka republiky rozhodla pri tejto príležitosti udeliť viacerým odsúdeným milosť," uviedla tlačová kancelária prezidentky.

Nováková udelila milosť okrem iných aj osobám z kauzy známej ako "proces Hunnia". V ich prípade rozhodla o pozastavení výkonu trestu.

Podľa rozhodnutia prezidentky budú z väzenia prepustení Budaházy, začiatkom marca tohto roku právoplatne odsúdený na šesť rokov, a jeho ďalší spoločníci. Niekoľko odsúdených v tejto kauze podľa servera hvg.hu Nováková omilostila už vlani v decembri.

Budaházyho usvedčili z útokov na politikov v rokoch 2007–2009. Skupina páchateľov vtedy zápalnými fľašami útočila na kancelárie vtedajších vládnucich strán Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), bydliská vládnych politikov a na ďalšie ciele vrátane barov homosexuálov. Pri útokoch zranili moderátora komerčnej spravodajskej televízie Sándora Csintalana, ktorý bol predtým politikom MSZP.

(tasr)

  |  

Indický minister obrany obvinil Čínu z porušovania bilaterálnych dohôd

Indický minister obrany Rádžnát Singh vo štvrtok obvinil Čínu z porušovania bilaterálnych dohôd, ktoré narušilo "celý základ" indicko-čínskych vzťahov. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Minister tak odkazoval na takmer trojročnú patovú situáciu na spornej hranici v regióne Ladak na severe Indie, kde sú rozmiestnené desaťtisíce čínskych a indických vojakov. O tejto záležitosti diskutoval s čínskym ministrom obrany Li Šang-fum v Naí Dillí v rámci stretnutia šéfov rezortov obrany Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.

Singh svojmu čínskemu kolegovi povedal, že "rozvoj vzťahov medzi Indiou a Čínou je založený na prevládaní mieru a pokoja na hraniciach". Všetky hraničné spory je preto potrebné riešiť v súlade s existujúcimi dohodami a záväzkami, uviedlo indické ministerstvo obrany.

Naí Dillí tvrdí, že rozmiestnenie veľkého počtu čínskych vojakov na hraniciach, ich agresívne správanie a pokusy jednostranne zmeniť súčasný stav porušujú doterajšie dohody. Ich nedodržiavanie Čínou podľa Singha "narušilo celý základ bilaterálnych vzťahov".

Pri ozbrojených zrážkach v regióne Ladak pred troma rokmi zahynulo 20 indických a štyria čínski vojaci. Pohraničné boje vyústili v patovú situáciu v tejto horskej oblasti, kde sú proti sebe rozmiestnené desaťtisíce vojakov vrátane delostrelectva, tankov a stíhačiek.

(tasr)

  |  

Rusko: Za dezerciu a nepovolené opustenie armády obvinili už vyše tisíc ľudí

Od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie obvinili ruské úrady vyše tisíc vojakov z dezercie, nedovoleného vzdialenia sa z armády alebo neuposlúchnutia rozkazu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na ruský nezávislý portál Mediazona.

Vojenské súdy evidovali v posledný aprílový týždeň 1064 spomínaných obvinení. Tresty za takéto porušenia zákona po vyhlásení mobilizácie vlani na jeseň sa podľa Mediazony pritom sprísnili.

Rapídny nárast počtu prípadov vyhýbania sa vojenskej službe sa začal začiatkom marca, pričom len za samotný marec ich bolo 400. Podobne vysoký počet bude zrejme zaznamenaný aj v apríli, uvádza Mediazona.

Ako uvádza ruský nezávislý portál, vyše 90 percent prípadov zahŕňalo opustenie jednotky bez povolenia. Na základe malého počtu rozsudkov prístupných verejnosti portál uvádza, že odvedenci zväčša dostanú podmienečný trest a môžu sa tak vrátiť späť na front.

Prezident Vladimir Putin nariadil čiastočnú mobilizáciu vlani na jeseň po sérii neúspechov ruskej armády na Ukrajine. Na začiatku invázie vlani vo februári pritom sľuboval, že na front pôjdu bojovať len profesionálni vojaci a dobrovoľníci.

Po vyhlásení mobilizácie utiekli do cudziny státisíce Rusov, aby sa vyhli povolávaciemu rozkazu. V súčasnosti sa špekuluje o vyhlásení ďalšej vlny mobilizácie. Kremeľ to však popiera.

(tasr)