Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH odmieta spájanie, ale na svoju kandidátku lanári ministrov Horeckého a Karasa

Kresťanskí demokrati sa zlučovať s inou stranou nechystajú, čo v stredu potvrdil predseda hnutia Milan Majerský. No aj keď odmietajú Kresťanskú úniu i Demokratov, majú záujem o súčasného ministra spravodlivosti Viliama Karasa a šéfa rezortu školstva Jána Horeckého.

Kresťanskodemokratické hnutie údajne podľa informácií denníka Postoj ponúklo obom ministrom miesta na svojej kandidátke. A to napriek tomu, že ich nominovalo OĽaNO. Pritom práve nedostatočná ochota Kresťanskej únie dištancovať sa od Matoviča a jeho politiky bola jedným z dôvodov, prečo k spojeniu KÚ a KDH nedošlo.

Obaja ministri majú kresťanské zázemie a v súčasnosti nepatria pod žiadnu politickú stranu.

Horecký bol v minulosti šéfom Združenia katolíckych škôl, V komunálnych voľbách 2014 kandidoval za koalíciu KDH, MOST-HÍD, NOVA, #SIEŤ, SaS, SDKÚ-DS, SZ. O štyri roky neskôr zasa ako nezávislý. Ministrom školstva sa stal koncom septembra minulého roka, keď na poste vystriedal Branislava Gröhlinga z SaS.

Horecký o svojej politickej budúcnosti zatiaľ nerozhodol, ale kandidatúru vo voľbách za KDH nevylúčil. Zároveň by prijal ponuku len od takej strany, s ktorej programom a hodnotami sa vie stotožniť.

„Som nominantom súčasnej koalície, ale nie ako apriórny politik, ale ako manažér z rezortu školstva, expert a odborník z praxe. Pozícia ministra bez politickej príslušnosti mi momentálne najviac vyhovuje a je najúčinnejšia pre výkon mojej služby. Ak by som sa rozhodol prijať ponuku niektorej politickej strany, bolo by to z dôvodu šance na vplyv na ďalší rozvoj rezortu,“ uviedol minister školstva pre denník Postoj.

Minister spravodlivosti Viliam Karas na otázky denníka neodpovedal.

(sak)

Minúta  |  

Prokurdská strana vyzvala svojich voličov, aby vo voľbách podporili Kiličdarogla

Hlavná opozičná prokurdská strana v Turecku a jej ľavicoví spojenci vyzvali v piatok svojich voličov, aby v prezidentských voľbách 14. mája podporili sociálnodemokratického politika Kemala Kiličdarogla, ktorý je najvážnejším vyzývateľom úradujúceho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Ten je pri moci už dve desaťročia.

Túto výzvu voličom adresovala prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP), uviedla podľa TASR agentúra AFP. Kiličdaroglu, ktorý je predsedom Republikánskej ľudovej strany (CHP), je v prezidentských voľbách spoločným kandidátom zjednotenej opozície.

Ľudovodemokratická strana (HDP) – tretia najväčšia v tureckom parlamente – v marci rozhodla, že do prezidentských volieb nepostaví vlastného kandidáta. Následne jasne naznačila, že vo voľbách podporí Kiličdarogla. Oficiálne to však až doteraz nedeklarovala.

"V týchto historických voľbách vyzývame obyvateľov Turecka, aby v parlamentných voľbách hlasovali za Alianciu za demokraciu a slobodu a v prezidentských voľbách za Kemala Kiličdarogla," uviedla HDP a jej spojenci vo vyhlásení. Spolupredseda HDP Mithat Sancar označil nadchádzajúce hlasovanie za "najzásadnejšie v histórii Turecka".

"Preto sme sa rozhodli podporiť Kiličdarogla," povedal Sancar pre spravodajský portál Sözcü.

HDP získala v posledných parlamentných voľbách viac ako desať percent hlasov a zastupuje komunitu, ktorá predstavuje približne pätinu tureckej populácie.

Z analýzy prieskumov verejnej mienky, ktoré v apríli uskutočnilo desať rôznych spoločností, vyplýva, že kandidát opozičného bloku Národná aliancia Kiličdaroglu získa viac hlasov ako Erdogan, ale v prvom kole volieb nedokáže prekročiť hranicu 50 percent. V praxi to bude znamenať, že o prezidentovi bude musieť rozhodnúť druhé kolo volieb.

Parlamentné a prezidentské voľby sa v Turecku budú konať 13. mája, ale tureckí voliči žijúci v zahraničí majú možnosť hlasovať v nich už od štvrtka. Ide o tri milióny Turkov, ktorých hlas by mohol byť rozhodujúci, keďže sa očakáva, že hlasovanie bude tesné.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf Rady BBC Richard Sharp sa vzdal funkcie

Predseda Rady BBC Richard Sharp v piatok oznámil, že odstupuje z funkcie. Svoje rozhodnutie zverejnil po tom, ako sa nezávislým vyšetrovaním zistilo, že počas prijímacieho konania v BBC neupozornil na svoj potenciálny konflikt záujmov, čím porušil kódex vymenúvania do verejných funkcií.

V januári britské médiá odhalili, že Sharp pomohol vtedajšiemu britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi pri dojednávaní záruky na pôžičku vo výške 800.000 libier.

O niekoľko týždňov neskôr Johnson odporučil Sharpa na pozíciu v BBC. Vymenovanie Sharpa na riadiaci post v BBC bolo už v tom čase kritizované ako protekcia zo strany vlády, ktorá údajne chcela obmedziť kritiku na svoju adresu v spravodajstve BBC.

Autor vyšetrovacej správy, právnik Adam Heppinstall, potvrdil, že počas pohovorov v BBC, ktoré predchádzali jeho vymenovaniu, Sharp riadne neoznámil svoje väzby na bývalého premiéra.

Sharp v piatok pri oznámení svojho odstúpenia z funkcie uviedol, že porušenie pravidiel bolo "neúmyselné a nepodstatné". Dodal, že z funkcie sa rozhodol odísť v záujme BBC - aby nevznikli pochybnosti o nezávislosti tejto inštitúcie.

"Mám pocit, že ak by som zostal vo funkcii až do konca svojho funkčného obdobia, táto záležitosť by mohla odvádzať pozornosť od dobrej práce korporácie," vysvetlil Sharp.

Spory okolo vymenovania Sharpa do jednej z najvýznamnejších funkcií v Británii zvýšili tlak na Johnsonovho nástupcu vo funkcii premiéra Rishiho Sunaka.

Pred týždňom Sunak prišiel o svojho vicepremiéra Dominica Raaba, ktorý bol nútený odísť po tom, ako ho vyšetrovanie uznalo vinným zo šikanovania štátnych zamestnancov.

Sharp bol v minulosti Sunakovým šéfom v investičnej banke Goldman Sachs a v minulosti bol štedrým darcom vládnucich konzervatívcov.

Predsedu Rady British Broadcasting Corporation vymenúva britský monarcha na základe odporúčania vlády.

(tasr)

Minúta  |  

V súvislosti s prasknutým potrubím oproti bývalému PKO sa tvoria rozsiahle kolóny

V kopci nad Nábrežím armádneho generála Ludvíka Svobodu v Bratislave oproti bývalému PKO prasklo veľké vodovodné potrubie. Informovala o tom Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) na sociálnej sieti. 

"Na veľkom vodovodnom potrubí v kopci nad električkovou zástavkou Kráľovské údolie sa stala nehoda. Voda zaplavuje Žižkovu ulicu a steká až na Nábrežie armádneho generála L. Svobodu," priblížila mestská firma.

Havária vodovodu v kopci nad Nábrežím armádneho generála Ludvíka Svobodu v bratislavskom Starom Meste má byť odstránená ešte v piatok.

"Počas výmeny vodovodu zlyhalo prepojenie rekonštruovaného potrubia s veľkými transportnými vodovodnými potrubiami," vysvetlil generálny riaditeľ BVS Peter Olajoš. Spôsobilo to podľa neho veľký únik vody pod silným tlakom.

Vodárenská spoločnosť avizuje, že v priebehu piatka bude obnovená dodávka vody do všetkých odberných miest. "V spolupráci so zhotoviteľom už pracuje na vyčistení ulice, aby bolo možné obnoviť dopravu," spresnila. V nasledujúcich dňoch bude podľa nej potrebné určiť presnú príčinu poruchy. Zároveň aj spôsob, ako zhotoviteľ obnoví stabilitu svahu poškodeného únikom vody.

Rozsah škôd ani ich výška nie sú v súčasnosti známe. "Presný sumár škôd v tejto chvíli ešte nie je známy, rovnako ani výška škôd," uviedla pre TASR hovorkyňa Bratislavy Dagmar Schmucková.

Dopravný podnik Bratislava po hĺbkovej okamžitej kontrole nezaznamenal žiadne problémy. Ako uviedol pre TASR hovorca podniku Martin Chlebovec, v poriadku sú koľajisko, výhybky i trakčné stĺpy.
Pre haváriu vodovodu je naďalej v časti Starého Mesta obmedzená doprava.

Na mieste šoférov usmerňuje polícia. Zelená vlna RTVS uvádza, že sa tvoria rozsiahle kolóny, a to aj na obchádzkach po Staromestskej a Štefánikovej v smere na Patrónku. Dopravný podnik Bratislava, ktorý pre haváriu odklonil niektoré autobusové linky, na svojom webe informuje, že električková linka 9 opäť jazdí cez tunel.

V kopci nad Nábrežím armádneho generála Ludvíka Svobodu v Bratislave, oproti bývalému PKO, prasklo veľké vodovodné potrubie. Voda zaplavila Žižkovu ulicu a časť Nábrežia armádneho generála L. Svobodu.

(tasr)

Minúta  |  

Prípravy na ukrajinskú jarnú protiofenzívu sa chýlia ku koncu, tvrdí Reznikov

Prípravy na dlho očakávajú rozsiahlu jarnú ofenzívu ukrajinskej armády proti ruským pozíciám sa chýlia ku koncu, uviedol v piatok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. TASR informuje na základe správy agentúry AFP a denníka The Guardian.

"Prípravy sa chýlia ku koncu. Dodané zbrane sa bolo treba naučiť aj používať. Vybavenie (nám) bolo prisľúbené, pripravené a čiastočne aj dodané. Vo všeobecnosti sme už pripravení," povedal Reznikov reportérom v metropole Kyjev.

"Hneď, ako to bude vôľa Božia, (keď nastane vhodné) počasie a a keď o tom rozhodnú velitelia, urobíme to," dodal bez uvedenia konkrétneho termínu, kedy by sa mohla začať protiofenzíva, zameraná na oslobodenie Ruskom okupovaných území Ukrajiny.

Kyjev sa na protiútok na ruské pozície na východe a juhu krajiny pripravuje už niekoľko mesiacov. Severoatlantická aliancia (NATO) vo štvrtok uviedla, že jej spojenci a partnerské krajiny už Ukrajine dodali viac než 98 percent bojových vozidiel prisľúbených Ukrajine na posilnenie bojových schopností Kyjeva.

Spolu s viac než 1550 obrnenými vozidlami, 230 tankami a ďalším vybavením poslali západní spojenci "obrovské množstvo munície" a vycvičili a vybavili viac než deväť nových ukrajinských brigád, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

(tasr)

Minúta  |  

Vetrák a Šeliga pošlú Ústavnému súdu Slovenskej republiky stanovisko k paragrafu 363

Poslanci Národnej rady (NR) SR Milan Vetrák (OĽANO) a Juraj Šeliga (nezaradený) pošlú Ústavnému súdu (ÚS) SR stanovisko k paragrafu 363 Trestného poriadku. Avizovali to na piatkovej tlačovej konferencii. Má ísť o reakciu na to, že predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) v prípade stanoviska prijatého ústavnoprávnym parlamentným výborom využil svoje právo a súdu ho podľa nich neposlal.

Vetrák priblížil, že ich stanovisko bude vychádzať zo záverov parlamentného výboru. "Bude doplnené ešte o ďalšie argumenty v prospech toho, že dnešné nastavenie paragrafu 363 nie je dobré," dodal.

Ak by aj Ústavný súd SR nevyhlásil tento paragraf za nesúladný s ústavou, Šeliga očakáva odpoveď na otázky, aké sú mantinely použitia paragrafu 363, či môže byť konkrétne rozhodnutie o podnete v súvislosti s týmto paragrafom v rozpore s ústavou a "aké sú právomoci generálneho prokurátora pri aplikácii tohto paragrafu".

Ústavný súd SR vo februári prijal na ďalšie konanie návrh prezidentky SR Zuzany Čaputovej na posúdenie ústavnosti sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Zároveň ho spojil s konaním, v ktorom daný paragraf napadla ešte koncom roka 2021 aj skupina poslancov NR SR. Predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan vyjadril presvedčenie, že o podaniach by mohlo byť rozhodnuté zrejme do letných prázdnin.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.