30. apríla 2023 | 6:32

Minúta | 30. apríla 2023 | 6:32

Sudánsky expremiér: Civilná vojna v Sudáne by bola nočnou morou pre celý svet

Sudánsky expremiér Abdalla Hamdok v sobotu varoval, že ak sa prebiehajúci konflikt v jeho krajine včas nezastaví, môže prerásť do jednej z najhorších občianskych vojen na svete. TASR správu prevzala od agentúry AFP

"Božechráň, aby sa Sudán dostal do bodu, keď začne občianska vojna... (Občianske vojny v) Sýrii, Jemene a Líbyi by boli v porovnaní ňou iba malými hrami," uviedol Hamdok na podujatí v kenskej metropole Nairobi.

Súčasný konflikt v Sudáne nazval nezmyselnou vojnou dvoch armád, pričom poznamenal, že ak by prerástol do občianskej vojny, stal by sa pre svet "nočnou morou" s mnohými následkami. "Nikto z tohto nevyjde ako víťaz. Preto to musí skončiť," dodal.

Hamdok stál na čele sudánskej vlády v rokoch 2019 až 2021, keď bol zosadený počas vojenského prevratu. Hoci bol v novembri 2021 opätovne dosadený do funkcie po podpísaní dohody obnovujúcej prechod k civilnej vláde, v januári nasledujúceho roka odstúpil.

Prebiehajúce ozbrojené zrážky medzi sudánskou regulárnou armádou pod vedením generála Abdala Fattáha Burhána a polovojenským zoskupením Sily rýchlej podpory (RSF) generála Muhammada Hamdána Daklúa vypukli 15. apríla v Chartúme i v ďalších lokalitách krajiny a odvtedy si vyžiadali stovky mŕtvych a tisíce zranených.

Bojmi bola poškodená elektrická, vodovodná a telekomunikačná infraštruktúra a rabovaním sa zničili firmy i domy. Desaťtisíce Sudáncov utiekli pred bojmi buď do iných miest Sudánu, alebo do susedných krajín vrátane Egypta, Etiópie, Čadu a Južného Sudánu, zatiaľ čo cudzie štáty pokračujú v evakuácii svojich občanov.

(tasr)

30. apríla 2023 | 6:26

Minúta | 30. apríla 2023 | 6:26

Čaputová: Mnohé ruiny na Ukrajine sa premieňajú na zrekonštruované domy

Prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá je momentálne na návšteve Ukrajiny spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom, v sobotu na Facebooku uviedla, že na všetkých miestach, ktoré navštívila, počúvala hlavne slová vďaky a pri každom stretnutí si všimla odhodlanie Ukrajincov ubrániť svoju vlasť a vrátiť sa k normálnemu životu v mieri, informuje TASR.

"V Černihivskej oblasti, ktorá hraničí s Bieloruskom aj s Ruskom, som videla miesta, cez ktoré prešli okupanti a vypočula si svedectvá o utrpení tých, ktorí prežili. Pamätníci v Novoselivke rozsah bombardovania prirovnávali k tomu, ktoré zažili cez druhú svetovú vojnu," napísala Čaputová.

Prezidentka si všimla aj snahu Ukrajincov o zrekonštruovanie ich vojnou zasiahnutej krajiny. "Pred rokom som videla spustošené domy, cesty, vraky áut aj vojenskej techniky. Mnohé tieto miesta sú dnes už na nespoznanie – opravené cesty, mosty, budovy. V Ivanivke zrekonštruovali rozstrieľanú školu za 5 mesiacov, aby dokázali stihnúť začiatok školského roka," poznamenala. Zároveň dodala, že pri obnove Ukrajiny sa môžu etablovať aj slovenské firmy a experti z rôznych oblastí.

"Mnohé ruiny sa postupne premieňajú na zrekonštruované domy a tým šťastnejším rodinám sa vrátili aj deti, ktoré im okupanti uniesli. Tento posun znamená, že podpora Ukrajine má zmysel, približuje nás bližšie k mieru a ďalej od agresora. Stále si však nemôžeme dovoliť odvrátiť zrak," varovala prezidentka.

Čaputová a český prezident Petr Pavel pricestovali na Ukrajinu v piatok. Spoločne navštívili ukrajinské mesto Boroďanka, ktoré na začiatku invázie zničili ruské jednotky; popoludní absolvovali stretnutie s prezidentom Zelenským a predsedom Najvyššej rady Ukrajiny Ruslanom Stefančukom.

Prezidentka v piatok navštívila i centrum pre týrané a zneužívané ženy a v sobotu sa stretla s ukrajinským generálnym prokurátorom Andrijom Kostinom. Český prezident Pavel zase v piatok v meste Buča položil kvety na miesto, kde bol po stiahnutí ruských inváznych síl nájdený masový hrob a v sobotu navštívil mesto Dnipro.

(tasr)

29. apríla 2023 | 19:26

Minúta | 29. apríla 2023 | 19:26

Noční vlci opäť vyrazili na motorkársku „vlasteneckú" jazdu z Moskvy do Berlína

Ruský motorkársky klub Noční vlci, ktorý má väzby na Kremeľ, v sobotu vyrazil na „vlasteneckú" spanilú jazdu z Moskvy do Berlína, informovala agentúra AFP. Cieľom kolóny motorkárov na čele s vodcom klubu Alexandrom Zaldostanovom, známym ako Chirurg, je doraziť 9. mája do Berlína.

Ako je známe, v Rusku sa 9. máj slávi ako Deň víťazstva porážky nacistického Nemecka.

AFP uviedla, že viacerí motorkári pri výjazde z Moskvy mávali ruskými i sovietskymi vlajkami. Niektorí mali na motorkách písmeno "Z" - symbol tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako je v Rusku nutné označovať vojnu, ktorú ruské politické a vojenské vedenie rozpútali vo februári roku 2022 na Ukrajine.

Podľa organizátorov plánuje kolóna motorkárov do 1. mája doraziť do mesta Volgograd, bývalého Stalingradu - miesta urputných bojov medzi sovietskymi a nemeckými jednotkami, ktorá bola zlomom vo vývoji druhej svetovej vojny smerom k víťazstvu Sovietskeho zväzu a jeho spojencov.

Motorkári budú pokračovať do regiónu Donbas na východe Ukrajiny, ktorý je momentálne dejiskom ťažkých bojov. Motorkári tam chcú distribuovať humanitárnu pomoc civilistom i ruským vojakom - v duchu sloganu: „Vlastných neopúšťame", ku ktorému sa hlásia podporovatelia vojny na Ukrajine.

Na Zaldostanova, ktorý sa označuje za "priateľa" ruského prezidenta Vladimira Putina, uvalil Západ sankcie za podporu anexie Krymského polostrova Ruskom v roku 2014 a za schvaľovanie ofenzívy ruskej armády na Ukrajine. Noční vlci sú na sankčnom zozname EÚ od leta minulého roku.

Takéto jazdy do Berlína usporadúvajú Noční vlci už niekoľko rokov, aby si pripomenuli výročie konca druhej svetovej vojny. Niektoré krajiny považujú tieto jazdy za provokáciu a vnímajú ich aj ako bezpečnostné riziko. V minulosti vstup na svoje územie Nočným vlkom zakázali napríklad Poľsko, Bosna a Gruzínsko. Ich zákaz vyvolal hnev ruskej diplomacie.

(tasr)

29. apríla 2023 | 17:11

Minúta | 29. apríla 2023 | 17:11

Arménsko tvrdí, že v nedeľu bude vo Washingtone rokovať s Azerbajdžanom

Arménsko a Azerbajdžan sa v nedeľu vo Washingtone stretnú na novom kole rozhovorov s cieľom pokúsiť sa normalizovať svoje bilaterálne vzťahy.

Na sociálnej sieti Facebook o tom v sobotu informovala hovorkyňa arménskeho ministerstva zahraničných vecí. Azerbajdžan stretnutie zatiaľ nepotvrdil, dodala agentúra Reuters citovaná agentúrou TASR.

„Od 30. apríla bude arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan na pracovnej návšteve vo Washingtone. Naplánované je ďalšie kolo rokovaní o dohode o normalizácii vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom," uviedla hovorkyňa Ani Badaljanová.

Napätie medzi oboma krajinami opäť vzrástlo po tom, ako Baku pred časom zriadilo kontrolné stanovište v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom a operujú v ňom príslušníci ruských „mierových" síl.

Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je od sovietskych čias formálne súčasťou Azerbajdžanu, no žijú tam prevažne Arméni. Obe krajiny viedli v uplynulých desaťročiach viedli o tento región dve vojny.

Baku tvrdí, že úlohou kontrolného stanovišťa je „zabrániť nelegálnej preprave pracovnej sily, zbraní a mín".

Ide o prvé kontrolné stanovište zriadené od konca druhej vojny o Náhorný Karabach, ktorá sa odohrala v jeseni 2020. Boje vtedy ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom. Na základe tohto prímeria je Azerbajdžan povinný zaručiť bezpečný prechod Lačinským koridorom, pripomína AFP.

(tasr)

29. apríla 2023 | 14:12

Minúta | 29. apríla 2023 | 14:12

Nízka zaočkovanosť môže spôsobiť lokálne epidémie osýpok, tvrdí epidemiologička

Zaočkovanosť detí ročníka narodenia 2020 vakcínou proti proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) klesla v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) na úroveň 93,1 percenta. Bola najnižšia spomedzi všetkých slovenských krajov.

V troch okresoch TSK (Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Prievidza) klesla pod hranicu 90 percent. Vyplýva to z informácií Úradu verejného zdravotníctva SR.

Podľa epidemiologičky Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Trenčíne Zuzany Prostinákovej, nízkou úrovňou očkovania klesá kolektívna imunita, osýpky sa môžu začať šíriť a spôsobovať lokálne epidémie.

K poklesu očkovanosti v TSK mohlo podľa nej prispieť viacero faktorov - odmietanie očkovania rodičmi dieťaťa, dlhodobá nepriaznivá situácia s pandémiou ochorenia COVID-19, dezinformácie v súvislosti s očkovaním proti ochoreniu COVID-19, nedostavenie sa rodičov na očkovanie s dieťaťom pre aktuálne ochorenie dieťaťa.

"Ďalším faktorom sú obavy rodičov detí z možných vedľajších účinkov po očkovaní. Jedným z možných dôvodov je aj to, že súčasná generácia rodičov nepozná závažnosť ochorení ako osýpky, lebo sa s nimi vďaka očkovaniu a kolektívnej imunite nestretli," zdôraznila epidemiologička s tým, že počas pandémie COVID-19 klesla zaočkovanosť detí vo viacerých európskych krajinách.

Pripomenula, že po očkovaní MMR vakcínou je riziko závažných nežiaducich účinkov nízke. Medzi najčastejšie patrí zvýšená teplota, bolestivosť, opuch, začervenanie v mieste vpichu. Riziko vzniku nežiaducich účinkov je podobné ako pri iných očkovacích látkach.

"RÚVZ Trenčín pokračuje v edukačných aktivitách o dôležitosti očkovania formou kampaní. Pre verejnosť je k dispozícii poradňa zameraná na povinné a odporúčané očkovanie detí aj dospelej populácie. Jej súčasťou je komunikácia s pediatrickými ambulanciami o postupnom doočkovaní detí, ako aj konzultácia s lekármi o očkovaní detí aj dospelých," uzavrela Prostináková.

(tasr)

29. apríla 2023 | 13:41

Minúta | 29. apríla 2023 | 13:41

Vetrák verí, že zmena paragrafu 363 v parlamente prejde. Poslanec Kéry je proti

Šéf parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO) verí, že zmena paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorú predložili poslanci Obyčajných, v parlamente prejde. Úprava je podľa neho potrebná. So zámerom nesúhlasí predseda Zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR Marián Kéry z opozičnej strany Smer-SD.

Vyplýva to z ich vyjadrení v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Zámerom novely z dielne OĽANO je podľa slov Vetráka, aby paragrafom 363 nebolo možné rušiť obvinenia. "Bolo by ho však naďalej možné použiť asi v ďalších 15 prípadoch, keď je rozhodnutie konečné," povedal. Odôvodnil to tým, že spoločnosť najviac znepokojujú prípady v súvislosti s rušením obvinení vysokopostavených ľudí. Poukázal, že takáto úprava platila v SR aj v roku 2005.

Kéry v tejto súvislosti podotkol, že zmena paragrafu 363 nie je v súčasnosti témou, ktorá trápi ľudí na Slovensku. Je podľa neho dobré, že takýto opravný prostriedok existuje. "Netýka sa ústavných činiteľov, poslancov, ale týka sa všetkých občanov, na ktorých je robená skrivodlivosť," skonštatoval s tým, že to vníma ako systém bŕzd a protiváh.

Vetrák reagoval, že paragraf 363 v súčasnej podobe určite nie je systémom bŕzd a protiváh. Nesúhlasí s tým, že jeho úprava nie je v spoločnosti témou. "U ľudí, ktorí si neželajú návrat Smeru, Hlasu a rôznych radikálnych strán, je to jedna z najväčších tém, ktorú treba riešiť," doplnil.

Smer nemá námietky voči vstupu Ukrajiny do EÚ

V súvislosti s Ukrajinou Kéry uviedol, že Smer je zásadne proti tomu, aby bola súčasťou NATO, rovnako tak proti ďalším dodávkam zbraní. Zároveň však zdôraznil, že nikdy nemali námietky voči vstupu Ukrajiny do EÚ.

"Nikdy sme nepovedali, že sme proti tomu, aby mohla Ukrajina vstúpiť do Európskej únie. Ale povedal som, že časy, keď sa prijímali štáty do EÚ z politických dôvodov, sú dávno za nami. Dnes musíte splniť prísne kritériá," poznamenal.

Rovnako tak odmieta tvrdenia, že by v Smere spochybňovali členstvo Slovenska v NATO a EÚ.

Podľa Vetráka je videnie sveta z pohľadu hnutia OĽANO jasné. "Chceme pomáhať Ukrajine. Podľa nás je pomoc Ukrajine v národno-štátnom záujme Slovenska," povedal. Rovnako to platí aj v prípade členstva v oboch organizáciách, či už EÚ, alebo NATO. Diskusii sa však nebráni.

Infláciu potravín môžu vyriešiť potravinové šeky

Podľa Vetráka je najlepším riešením v rámci inflácie potravín adresná pomoc formou potravinových šekov či kreditných kariet pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

"Takýmto spôsobom by sa im jednorazovo alebo opakovane pomohlo prekonať infláciu pri potravinách. Všetky ostatné spôsoby majú veľké nedostatky," skonštatoval s tým, že ceny potravín sú problémom od 90. rokov. Ceny budú podľa neho nižšie, keď sa zmodernizuje spracovateľský priemysel a zníži investičný dlh.

Podľa Kéryho sa vláda nezaoberá skutočnými problémami ľudí, preto na májovú schôdzu predkladajú niekoľko návrhov týkajúcich sa cien či sociálneho zabezpečenia. "My často musíme suplovať vládnu koalíciu, ale nečakáme so založenými rukami," podotkol. O návrhoch podľa neho rokovali aj s hnutím Sme rodina, ktoré chce podľa jeho slov viaceré opatrenia podporiť.

OĽaNO bude o možnej podpore týchto návrhov podľa Vetráka ešte rokovať. Hovorí však o účelovej propagande Smeru-SD. "Ceny potravín riešime a budeme ich riešiť, ale nebudeme nabiehať na účelovú propagandu," skonštatoval. Zdôraznil, že súčasný vládny kabinet na pomoc ľudom zrealizoval viaceré opatrenia.

Poslanci diskutovali aj o kritike zamestnávateľov, podľa ktorých sa môže zvýšenie príplatkov za prácu cez víkendy a sviatky premietnuť do cien výrobkov. Vetrák reagoval, že išlo o návrh, ktorý presadzovala strana Smer-SD. Tá sa podľa Kéryho k zákonu hrdo hlási. "Podnikatelia, keď majú platiť viac, tak vždy to budú kritizovať," dodal.

(tasr, est)

29. apríla 2023 | 13:21

Minúta | 29. apríla 2023 | 13:21

Hlavný hygienik: Nie sú vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam spôsobuje autizmus

Vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus, neexistujú. Uviedol to hlavný hygienik SR Ján Mikas. Obavy z možných vedľajších účinkov mohli podľa neho prispieť k poklesu základného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke na Slovensku.

"Žiadna z relevantných štúdií ani metaanalytické štúdie spájajúce výsledky viacerých štúdií doteraz nepotvrdili príčinnú súvislosť medzi očkovaním a autizmom. I keď príčiny autizmu zatiaľ nie sú celkom jasné, najväčšiu úlohu zohrávajú genetické poruchy počas vývoja dieťaťa ešte pred narodením," povedal Mikas.

Ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, môžu mať podľa neho u detí ťažký priebeh. "Môžu spôsobiť trvalé následky alebo dokonca smrť," doplnil. Žiaduce preto podľa neho je, aby boli deti chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní. "Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Podanie vakcíny nevyvolá ochorenie, ale povzbudí imunitný systém dieťaťa, aby vytvoril ochranné protilátky proti ochoreniu," ozrejmil.

Po vakcíne nenastalo žiadne úmrtie

Po očkovaní sa podľa hlavného hygienika môžu objaviť aj vedľajšie účinky, no vážnejšie sú veľmi zriedkavé. "Z administratívnej kontroly očkovania k 31. augustu 2022 vyplýva, že zo všetkých očkovaní (teda nielen proti MMR) sa vedľajšie účinky objavili len v deviatich prípadoch, z toho v piatich išlo o celkovú reakciu, keď sa objavila napríklad nevoľnosť, zvýšená teplota, horúčka, zväčšenie lymfatických uzlín. Hospitalizácia bola potrebná v jednom prípade," priblížil. Úmrtie v súvislosti s očkovaním sa podľa jeho slov neznamenalo.

Rodičia majú podľa jeho slov aj obavy z prítomnosti hliníka vo vakcínach. "Hydroxid hlinitý slúži ako adjuvantný (pomocný) prostriedok, ktorý zvyšuje účinnosť vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotných špecifických antigénov," povedal.

Koncentrácia hliníka vo vakcínach podľa neho podlieha prísnej kontrole na národnej aj medzinárodnej úrovni. "Množstvo hliníka vo vakcínach neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku (maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny). Pri podaní vakcíny nedochádza k intoxikácii organizmu hliníkom," zdôraznil.

Očkovanie je podľa Mikasa dôležitou ochranou života a zdravia detí. "Uvedomujeme si, že rodičia vnímajú očkovanie citlivo, chcú svoje deti chrániť a chápeme obavy niektorých rodičov z toho, ako dieťatko zvládne priebeh povinného očkovania. Epidemiológovia, lekári a vedci však majú potrebné odborné vzdelanie i prax na to, aby poskytli starostlivosť a poradenstvo," povedal.

Súčasná úroveň zaočkovanosti je pod hranicou kolektívnej imunity

Na Slovensku sa v súčasnosti detská populácia povinne očkuje proti desiatim ochoreniam, a to proti osýpkam, príušniciam a rubeole, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám a pneumokokovým invazívnym infekciám. Očkovanie je hradené z verejného zdravotného poistenia.

Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke klesla pod hranicu 95 percent. Nedosahuje tak úroveň zabezpečujúcu kolektívnu imunitu na celonárodnej úrovni. K poklesu mohli podľa odborníkov prispieť obavy z nepriaznivej situácie s pandémiou ochorenia COVID-19, celosvetovo rastúca váhavosť v očkovaní či obavy z možných vedľajších účinkov povinného očkovania.

(tasr, est)

29. apríla 2023 | 12:07

Minúta | 29. apríla 2023 | 12:07

Ukrajinská armáda neohrozuje civilistov. Kontroverzná správa Amnesty mala podľa expertov „závažné nedostatky"

Z uniknutého interného posudku ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI) vyplýva, že jej vlaňajšia kontroverzná správa, ktorá obvinila Ukrajinu z nezákonného ohrozovania občanov umiestnením svojich ozbrojených síl v civilných oblastiach, obsahovala závažné nedostatky. TASR správu prevzala z denníka The Guardian, ktorý o tom informoval v sobotu.

Správa, ktorú Amnesty vydala vlani v auguste, vyvolala na Ukrajine veľké pobúrenie, ktoré viedlo k ospravedlneniu zo strany organizácie a prísľubu jej následného preskúmania externými odborníkmi. Správu odsúdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý Amnesty obvinil z „presunu zodpovednosti z agresora na obeť".

Tento nepublikovaný posudok dospel k záveru, že minuloročná správa AI bola „napísaná jazykom, ktorý bol nejednoznačný, nepresný a v niektorých ohľadoch právne sporný", uvádza denník The New York Times.

Kritike čelia najmä autori správy za rétoriku, ktorá zjavne naznačovala, že „viacero alebo väčšina civilných obetí vojny zahynula výsledkom rozhodnutia Ukrajiny umiestniť svoje sily do blízkosti civilistov" v čase, keď na civilistov zámerne mierili ruské jednotky.

Z úvodných odsekov správy teda mohlo vyplývať, že „ukrajinské sily sú primárne alebo v rovnakej miere zodpovedné za smrť civilistov výsledkom útokov Ruska", cituje The Guardian.

Ihneď po zverejnení sa prvotnej správy zmocnilo Rusko vrátane jeho veľvyslanectva v Londýne s tvrdením, že ukrajinská taktika bola „porušením medzinárodného humanitárneho práva". Došlo k tomu v čase, keď boli ruské sily obviňované zo závažných vojnových zločinov voči civilistom na Ukrajine.

Experti skúmali, či autori pôvodnej správy správne interpretovali medzinárodné právo týkajúce sa Ukrajiny ako obete agresie, ako aj to, či existujú dôkazy, podľa ktorých Ukrajina „poškodila" civilistov.

Uniknutá správa tiež odhalila, že v rámci Amnesty existovalo pred jej zverejnením značné znepokojenie v neposlednom rade v súvislosti s otázkou dostatočnej angažovanosti ukrajinskej vlády. „Tieto výhrady mali viesť k väčšej reflexii a prestávke" predtým, než organizácia svoju správu vydala, uvádza sa v dokumente.

Bývalá riaditeľka kancelárie Amnesty na Ukrajine Oksana Pokalčuková, ktorá v dôsledku spornej správy na svoju funkciu rezignovala, sa domnieva, že hodnotenie by malo byť zverejnené.

„To, čo som doteraz v správe o tomto posudku nevidela, je diskusia o širšom kontexte vojny a o tom, ako táto správa hrala v prospech ruskej propagandy. Musíme sa porozprávať o tom, kto je agresor a kto je obeťou tejto vojny," podotkla.

Na hodnotení správy sa podieľali piati experti z Británie, Dánska, USA a Švajčiarska, píše The Guardian.

(tasr)

29. apríla 2023 | 11:43

Minúta | 29. apríla 2023 | 11:43

Sulík: Vždy sme boli stranou do počtu, teraz kandidujeme ako víťazná strana

Strana Sloboda a solidarita (SaS) bola vždy stranou do počtu, do nejakej koalície, alebo bola v opozícii. Teraz „mení hru“ a chce vyhrať voľby. Povedal to predseda SaS Richard Sulík v relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní.

„Kandidujeme ako víťazná strana, ktorá je pripravená viesť krajinu a riešiť najväčšie problémy spoločnosti,“ zdôraznil predseda SaS a dodal, že to bude kampaň jeho života.

Za jeden z najväčších problémov Slovenska pokladá zdravotníctvo. Pripustil, že je možné, že voľby nevyhrajú, v kampani však chcú dať voličom signál, že sú pripravení prevziať zodpovednosť za riadenie Slovenska a do volieb idú s cieľom ich vyhrať. Volebné preferencie podľa neho netreba preceňovať, výsledok môže byť úplne iný.

Máme riešenia, odborníkov a sme bez korupčných káuz, tvrdí líder SaS

Sulík je presvedčený, že jeho strana je ako jediná „v stave riadiť krajinu“. „Na to musíte mať riešenie, odborníkov, skúsenosti, a to všetko bez korupčných káuz. Toto všetko spĺňa práve Saska a nikto iný,“ tvrdí Sulík.

Zároveň poukázal na to, že nevie o žiadnej strane, ktorá by SaS vylúčila z povolebnej spolupráce. Keďže boli súčasťou vlády, priznávajú si aj určitý podiel zodpovednosti za súčasný stav Slovenska. „Ale aj sme vyvodili zodpovednosť, a to tak, že sme riešili najväčší problém, ktorý mala vláda a s ňou aj celá krajina, a ten sa volal Igor Matovič. Postarali sme sa o to, aby nebol premiérom, lebo bol neúnosný,“ hovorí šéf liberálov.

Na kongrese strany, ktorý bol minulý víkend, sa stal Richard Sulík predsedom SaS na ďalšie štyri roky. Jeho vyzývateľmi boli Vladimír Poruban a Peter Pacek. Sulík hovorí, že o ich kandidatúre vopred nevedel, až kým ju nepodali. Poukázal na to, že dostal vyše 80 percent hlasov, čo považuje za silný mandát. Spomenul aj, ako ešte vlani na jeseň dostal exminister zahraničných vecí Ivan Korčok ponuku byť lídrom kandidátky strany, čo odmietol. Sulík to preto pokladá za uzavretú vec.

Pellegrini vraj nevie stáť za svojimi ľuďmi

Na margo povolebnej spolupráce s Hlasom- SD sa vyjadril, že „otázka spolupráce s Hlasom-SD je asi bezpredmetná. Tým, že je ešte päť mesiacov do volieb, tak my uvidíme a súhlasím s tým, že sami vládnuť nebudeme.“

Peter Pellegrini podľa neho preukázal, že nie je lídrom, keď zosadil z postu svojho človeka pre zahraničnú politiku Petra Kmeca „na základe nejakého videa mládežníčky zo Smeru-SD, to je až smiešne“ a dodal, že Pellegrini nevie stáť za svojimi ľuďmi. Na kongrese strany v Jasnej sa malo pôvodne hovoriť aj o spolupráci so stranou Hlas-SD, napokon však tento bod z programu hlasovaním vypustili, pretože časť členov s jeho prerokovaním nesúhlasila.

(tasr, est)

29. apríla 2023 | 10:36

Minúta | 29. apríla 2023 | 10:36

Chudoba v Spojenom kráľovstve rastie, potravinové banky rozdali vlani rekordný objem pomoci

Chudoba v Spojenom kráľovstve je na vzostupe, pričom v čoraz väčšej miere zasahuje zamestnanú populáciu. Poukázali na to najnovšie údaje spoločnosti, ktorá kontroluje najväčšiu sieť potravinových bánk. Informovala o tom agentúra Reuters.

Spoločnosť Trussell Trust, ktorá podporuje približne 1 300 centier potravinových bánk naprieč celou Britániou, uviedla, že za obdobie od apríla 2022 do konca marca 2023 distribuovala rekordné zhruba 3 milióny balíkov s potravinovou pomocou. To je o 37 percent viac než v roku 2021/2022 a viac než dvojnásobok v porovnaní so situáciou spred piatich rokov. Navyše vyše milióna balíkov bolo určených pre deti.

Spoločnosť zároveň dodala, že približne 760-tisíc Britov využilo pomoc jej siete prvýkrát. To je zhruba o 38 percent viac než v roku 2021/2022. Bezprecedentne sa zvýšil počet zamestnaných ľudí, ktorí v dôsledku vysokej inflácie už nie sú schopní financovať životné náklady z nízkeho platu.

Britský štatistický úrad minulý týždeň zverejnil údaje o vývoji inflácie za marec. Celková medziročná miera inflácie sa síce zmiernila na 10,1 percenta z februárovej úrovne 10,4 percenta, avšak ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 19,1 percenta, najvýraznejšie od augusta 1977.

„Neustále zvyšovanie počtu balíkov určených na potravinovú pomoc za posledných päť rokoch naznačuje, že je to skôr pretrvávajúca nízka úroveň príjmov a nevhodný systém sociálneho zabezpečenia, ktoré nútia čoraz viac Britov obracať sa na potravinové banky, než súčasná kríza či predtým pandémia nového koronavírusu," povedala šéfka Trussell Trust Emma Revieová. V tejto súvislosti vyzvala britskú vládu, aby systém dotácií upravila tak, že bude pokrývať nevyhnutné náklady.

(tasr)

29. apríla 2023 | 9:31

Minúta | 29. apríla 2023 | 9:31

Pavel: Posolstvom prezidentskej deklarácie je právo Kyjeva rozhodnúť o svojej budúcnosti

Jasným posolstvom spoločnej deklarácie prezidentov Ukrajiny, Česka a Slovenska je podpora suverénneho práva Ukrajiny rozhodovať o vlastnej budúcnosti a zvoliť si vlastné bezpečnostné opatrenia, uviedol v sobotu na sociálnej sieti Facebook český prezident Petr Pavel, ktorý je spolu s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou na návšteve Ukrajiny.

Čaputová a Pavel sa v piatok v Kyjeve stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým podpísali spoločnú deklaráciu. Podčiarkli v nej, že zdieľaná história všetkých troch krajín i vzájomný rešpekt predstavujú pevný základ pre zdokonaľovanie ďalšej vzájomnej spolupráce a intenzívnych väzieb v oblasti ich spoločných záujmov s pozitívnym dosahom na občanov.

V deklarácii tiež najostrejšie odsúdili brutálnu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine, ktorá podkopáva základné princípy Organizácie Spojených národov (OSN), Helsinského záverečného aktu a medzinárodného poriadku.

Hlavy štátov všetkých troch krajín sa súčasne zhodli na zdieľaní univerzálnych hodnôt vrátane rešpektovania dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti a diverzity, vlády zákona a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám, ako aj slobody tlače, uvádza sa v dokumente, ktorého znenie na sociálnej sieti zverejnil český prezident Pavel.

Zhodli sa tiež na tom, že suverénna, demokratická a slobodná Ukrajina je jedným z kľúčových faktorov na zaistenie bezpečnosti a stability v Európe.

Opätovne tiež zdôraznili nevyhnutnosť transparentného procesu povojnovej obnovy Ukrajiny. Slovensko a Česko tiež vyslovili podporu pre poskytovanie nevyhnutnej podpory Ukrajine a zachovanie vzájomnej spolupráce v oblasti vojenského priemyslu a výcviku.

Opätovne tiež uistili o zámere spolupracovať na európskych a medzinárodných fórach s ohľadom na oslobodenie území Ukrajiny dočasne okupovaných Ruskom; predovšetkým podporou mierovej iniciatívy ukrajinského prezidenta Zelenského a medzinárodnej Krymskej platformy.

Privítali tiež značný progres Ukrajiny na jej ceste k euro-atlantickej integrácii a zaviazali sa posilniť spoločné úsilie s cieľom zaistiť ďalší postup Ukrajiny smerom k implementácii štandardov Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO) na ceste Kyjeva k členstvu v oboch týchto organizáciách.

Česko a Slovensko ako členské krajiny NATO zároveň vyjadrili pripravenosť zintenzívniť svoju podporu ambíciám Ukrajiny stať sa členom Aliancie, keď to podmienky umožnia, uvádza sa v dokumente.

(tasr)

29. apríla 2023 | 8:40

Minúta | 29. apríla 2023 | 8:40

Českí policajti sa už zapojili do vyšetrovania zločinov na Ukrajine

Do vyšetrovania ruských vojnových zločinov na Ukrajine sa zapojili už aj dvaja českí policajní experti z Kriminalistického ústavu českej polície. Na Ukrajine budú pracovať najmenej do začiatku júna, informoval v sobotu český server Novinky.cz s odvolaním sa na dôveryhodný zdroj denníka Právo.

Jeden z nich je odborníkom na balistiku a druhý na obhliadanie a dokumentáciu miesta činu. Na Ukrajinu podľa zdroja odcestovali už v pondelok 24. apríla.

Policajné prezídium ČR už začiatkom tohto mesiaca potvrdilo, že sa obaja policajti pripravovali na odchod v Holandsku a na Ukrajinu by mali zamieriť v druhej polovici mesiaca. V piatok však prezídium vzhľadom na bezpečnosť oboch expertov nechcelo komentovať, či už na Ukrajine sú a kde presne vojnové zločiny vyšetrujú, píšu Novinky.cz.

Podľa servera však možno predpokladať, že budú k dispozícii medzinárodným tímom, ktoré riešia závažné prípady vojnových zločinov na miestach s významným počtom obetí v radoch civilistov zabitých ruskými vojakmi – napríklad v ukrajinskej Buči.

Českí špecialisti by mali byť k dispozícii vyšetrovaciemu tímu patriacemu pod Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu, ktorý rieši a následne trestá vojnové zločiny, píšu Novinky.

Na Ukrajinu sa okrem toho chystá aj misia 15 českých vojenských policajtov, ktorí sa takisto majú podieľať na vyšetrovaní vojnových zločinov v dôsledku ruskej agresie. Aj oni budú súčasťou medzinárodného vyšetrovacieho tímu ICC; nasadení by však mohli byť aj priamo v Haagu, kde tento tribunál sídli. Ich misiu už schválili český Senát i Snemovňa, uzatvára server.

(tasr)

29. apríla 2023 | 7:52

Minúta | 29. apríla 2023 | 7:52

Rozsiahly požiar v Sevastopole sa podarilo uhasiť. Útoky pripisujú Ukrajine, tá to odmieta

Rozsiahly požiar skladu paliva v prístavnom meste Sevastopol na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove sa v sobotu podarilo po niekoľkých hodinách uhasiť, uviedol Moskvou dosadený tamojší gubernátor Michail Razvožajev.

"Otvorený oheň bol uhasený na ploche tisíc metrov štvorcových," napísal Razvožajev na platforme Telegram. Predtým tiež uviedol, že rozsiahly požiar si nevyžiadal zranenia.

Z prvých informácií týkajúcich sa príčiny požiaru podľa Razvožajeva vyplýva, že bol spôsobený útokom dvoch dronov.

Šéf ruskej okupačnej správy Krymu na Telegrame Sergej Aksionov uviedol, že protivzdušná obrana a jednotky elektronického boja v sobotu nad Krymom zostrelili dva drony. Potvrdil, že incident si nevyžiadal žiadne obete a útoky pripísal Ukrajine.

Ukrajinská armáda prostredníctvom svojho hovorcu uviedla, že nemá žiadne informácie o zodpovednosti Kyjeva za sobotňajší požiar v Sevastopole, píše denník.

Stanica BBC citovala vyjadrenie ukrajinskej vojenskej rozviedky (GUR), podľa ktorej bolo pri požiari skladu paliva v Sevastopole zničených desať nádrží s benzínom. Oheň mal byť podľa hovorcu "božím trestom" za piatkové raketové útoky na Ukrajinu, ktoré si vyžiadali najmenej 25 civilných obetí.

https://twitter.com/Gerashchenko_en/status/1652193583309418496

Požiar vypukol skoro ráno

Palivovú nádrž zachvátil požiar v sobotu v skorých ranných hodinách. "Horí palivová nádrž... Podľa prvých správ mohol požiar spôsobiť útok dronom," uviedol Razvožajev.

Ako spresnil, plamene pohltili územie s rozlohou tisíc štvorcových metrov; informácie o prípadných zraneniach či obetiach neboli bezprostredne známe.

Ukrajina opakovane vyjadrila svoj zámer opätovne získať Krymský polostrov, ktorý Rusko nelegálne anektovalo v roku 2014. Tento krok vyvolal medzinárodné pobúrenie.

Násilné incidenty s dronmi sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu koncom februára minulého roka vyskytli už viackrát, pričom v niektorých prípadoch boli ich výsledkom aj rozsiahle materiálne škody, zranenia či obete na životoch.

(tasr)

28. apríla 2023 | 20:22

Minúta | 28. apríla 2023 | 20:22

Päť krajín vrátane Slovenska dosiahlo dohodu o tranzite potravín z Ukrajiny

Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Rumunsko v piatok dosiahli dohodu, ktorou povolia tranzit potravín z Ukrajiny. Oznámila to v piatok Európska komisia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Európska komisia dosiahla v princípe dohodu s Bulharskom, Maďarskom, Poľskom, Slovenskom a Rumunskom v spojitosti s ukrajinskými poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov z Ukrajiny," uviedol podpredseda Európskej komisie pre obchod Valdis Dombrovskis.

Dodal, že Európska komisia konala s cieľom riešiť obavy poľnohospodárov na Ukrajine i susediacich členských krajinách EÚ.

Vývoz ukrajinskej pšenice z Ukrajiny cez Čierne more výrazne obmedzila ruská invázia a preto sa vo väčšej miere využívajú pozemné trasy cez susedné krajiny. Členské krajiny EÚ sa dohodli, že povolia prevoz niektorých potravín bez obmedzení a colných kontrol.

Poľnohospodári v Maďarsku, Poľsku a na Slovensku však boli nespokojní s klesajúcimi cenami svojej produkcie. Premiéri Poľska, Bulharska, Maďarska, Rumunska a Slovenska koncom marca v spoločnom liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej žiadali, aby EÚ zakročila proti negatívnym vplyvom zvýšeného importu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Upozornili, že najväčšie problémy majú krajiny susediace s Ukrajinou.

Budapešť a Varšava 15. apríla zakázali dovoz obilia a ďalších potravín z Ukrajiny. Dovoz ukrajinského obilia a niektorých poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny zakázalo aj Slovensko, ich tranzit však zostal povolený.

(tasr)

28. apríla 2023 | 19:43

Minúta | 28. apríla 2023 | 19:43

Americkí predstavitelia rokujú o záchrane banky First Republic

Hodnota akcií americkej banky First Republic v piatok klesla na rekordné minimum po zverejnení správy, že sa stále nedarí nájsť scenár jej záchrany. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Akcie banky so sídlom v San Franciscu najprv vzrástli o 6,6 %, ale potom zamierili nadol a prepadli sa o viac ako 50 % pred tým, ako bolo obchodovanie s nimi zastavené. Dôvodom boli špekulácie, že jej prevzatie regulačnými úradmi je čoraz pravdepodobnejšie, aj keď v hre sú stále aj iné možnosti.

Americkí predstavitelia teraz koordinujú rozhovory o záchrane First Republic, keďže súkromnému sektoru sa napriek snahám nepodarilo dosiahnuť dohodu. Uviedli to tri zdroje oboznámené so situáciou. Stretnutia organizujú Federálna spoločnosť pre poistenie vkladov (FDIC), ministerstvo financií a Federálny rezervný systém (Fed), uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje.

Ale niektoré z najväčších amerických bánk, ktoré už prispeli 30 miliardami USD (27,32 miliardy eur) vo vkladoch na podporu First Republic, sa zdráhajú viac sa angažovať a vyhadzovať ďalšie peniaze.

Podľa CNBC sa pozornosť presúva na prevzatie banky. Niektoré z bánk zapojených do predchádzajúcej záchrany sú za to, aby banku prevzala spoločnosť FDIC a predala ju, uviedla agentúra Bloomberg. Takéto uznesenie by podľa nich bolo čistejšie, aj keď banky prídu o nejaké peniaze. Ale je to výsledok, ktorému by sa FDIC radšej vyhla pre zásah do vlastného fondu na poistenie vkladov.

Oba scenáre sú pre súčasných akcionárov nebezpečné. Podľa analytikov existujúce akcie majú už len malú alebo žiadnu hodnotu bez ohľadu na to, či banku zachránia noví vlastníci alebo sa dostane do nútenej správy.

First Republic je pod tlakom už od kolapsu Silicon Valley Bank minulý mesiac, čo vyvolalo obavy o zdravie ostatných regionálnych bánk v USA. Bohatí klienti si totiž začali z nej vyberať vklady. Vedenie banky v správe o zisku zo začiatku tohto týždňa zdôraznilo, že banka má dostatok hotovostných rezerv.

(tasr)

28. apríla 2023 | 19:12

Minúta | 28. apríla 2023 | 19:12

Bývalý novinár BBC prišiel o život počas bojov na Ukrajine

Bývalý novinár BBC News Ukrajina Oleksander Bondarenko bol zabitý na fronte na Ukrajine pri výkone služby. TASR správu prevzala v piatok z webovej stránky BBC.

Bondarenko sa vo februári 2022 pridal k teritoriálnej obrane ako expert na komunikačné prostriedky a poskytoval výcvik pre médiá. Neskôr sa stal príslušníkom armády. Podrobnosti o jeho smrti nie sú zatiaľ známe, jeho blízki priatelia však uviedli, že zomrel v boji. Bondarenka označili ako človeka so správnou motiváciou.

Novinár pochádzal z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Pre ukrajinskú službu stanice BBC pracoval v rokoch 2007-2011 ako reportér, hlásateľ a editor rozhlasových programov z Kyjeva. Neskôr pôsobil v iných médiách.

(tasr)

28. apríla 2023 | 19:02

Minúta | 28. apríla 2023 | 19:02

Holandský súd zakázal mužovi darovať spermie. Doteraz splodil najmenej 550 detí

Holandský súd v piatok zakázal mužovi darovať ďalšie spermie. V Holandsku a ďalších krajinách totiž splodil najmenej 550 detí a budúcich rodičov zavádzal o počte potomkov, ktoré boli počaté vďaka jeho spermiám. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Podľa holandských smerníc môžu darcovia spermií splodiť maximálne 25 detí s 12 matkami.

Darca označovaný ako Jonathan M. v minulosti poskytol spermie niekoľkým holandským klinikám na liečbu neplodnosti, jednej klinike v Dánsku a mnohým ďalším párom, s ktorými sa spojil prostredníctvom reklám a internetových fór, uviedol súd v písomnom rozsudku.

"Všetci títo rodičia sú teraz konfrontovaní so skutočnosťou, že deti v ich rodine sú súčasťou obrovskej príbuzenskej siete so stovkami nevlastných súrodencov, ktorých si nevybrali," uviedol súd. "Pre deti to má alebo môže mať negatívne psychosociálne dôsledky," dodal.

Právny zástupca darcu na súdnom pojednávaní povedal, že jeho klient chcel pomôcť rodičom, ktorí by inak nemohli mať vlastné deti.

V prípade porušenia zákazu bude musieť darca zaplatiť pokutu 100.000 eur za každý prípad ďalšieho darcovstva.

(tasr)

28. apríla 2023 | 18:52

Minúta | 28. apríla 2023 | 18:52

Čaputová a Pavel s predstaviteľmi Ukrajiny rokovali o vývoze obilia i spolupráci

Prezidentka SR Zuzana Čaputová a český prezident Petr Pavel rokovali v piatok v Kyjeve s predstaviteľmi Ukrajiny o vývoze obilia i možnostiach spolupráce.

V rámci rokovaní sa podľa Čaputovej venovali konkrétnym témam, vrátane vývozu obilia. "Zároveň je to vždy aj debata o vnímaní situácie ukrajinskými reprezentantmi priamo tu na Ukrajine, ako oni tú situáciu čítajú, aký vývoj predpokladajú, aké sú faktory, ktoré možno nie sú navonok úplne viditeľné," povedala počas spoločného vyhlásenia prezidentov pre médiá po stretnutí so Zelenským.

Český prezident dodal, že hovorili aj o spolupráci na spoločných projektoch v oblasti vojenského priemyslu aj obnovy Ukrajiny. "Hovorili sme o regionálnej spolupráci, kde Česká republika je pripravená poskytnúť pomoc… hovorili sme o mieste ambasády ČR v Kyjeve, pretože tá súčasná už nevyhovuje potrebám," povedal. V spojitosti s takýmito záležitosťami sú osobné kontakty dôležité, dodal.

Podľa Čaputovej spoločnú cestu na Ukrajinu s Pavlom vnímajú ako silnejšie posolstvo. "Posolstvo dvoch krajín, ktoré majú spoločný dlhý príbeh, ktoré sa v istom bode rozišli a išli vlastnou cestou, a urobili to spôsobom, ktorý je veľmi zaujímavý, kultivovaný a inšpirujúci možno aj pre iných," povedala.

Dodala, že ČR a SR spája vzájomný rešpekt, partnerstvo a spolupráca, čo mohli priniesť aj na Ukrajinu. Takisto pripomenula pomoc Ukrajine zo strany ČR a SR a vlastnú skúsenosť týchto krajín s bývalým Sovietskym zväzom.

Pavel povedal, že Ukrajina, ktorá sa už rok a štvrť nachádza vo vojne, nie je zlomená. "Je odhodlanejšia ako kedykoľvek predtým, dotiahnuť to do víťazného konca a dosiahnuť svoje," povedal. Pripomenul aj pokrok Ukrajiny v oblasti digitalizácie štátnej správy za obdobie vojny.

Prezidenti SR a ČR pricestovali na Ukrajinu v piatok. V Kyjeve spoločne položili kvety k pamätníku československých légií a k múru s fotografiami padlých ukrajinských hrdinov a navštívili aj mesto Boroďanka, ktoré na začiatku invázie zničili ruské jednotky.

(tasr)

28. apríla 2023 | 18:20

Minúta | 28. apríla 2023 | 18:20

Čaputová a Pavel sa kvôli leteckému poplachu v Kyjeve odobrali do hotelového krytu

Slovenská prezidentka a český prezident sa po spustení leteckého poplachu v Kyjeve odobrali do hotelového krytu, z miesta informuje spravodajca ČTK. Kryt sa nachádza v podzemných garážach hotela.

Pred rizikom útokov zo vzduchu Ukrajinské úrady popoludní vyhlásili pre veľkú časť krajiny varovanie– vrátane jej strednej, východnej, južnej časti.

"Mám za sebou intenzívny deň, plný rokovaní a stretnutí, na ktoré nikdy nezabudnem. Podvečer prišiel zvuk sirén a pokyn ísť do krytu, lebo boli odpálené rakety nasmerované na Kyjev. Pre mňa doteraz nepoznaná skúsenosť z reality vojny, pre všetkých na Ukrajine sa však nepretržitá hrozba smrti stala bežnou súčasťou ich každodenného života," napísala prezidentka o zážitku na sociálnej sieti.

Skoro ráno Rusko podniklo vlnu útokov na ciele na mnohých miestach Ukrajiny, vrátane Kyjeva.

Zuzana Čaputová a Petr Pavel pricestovali na návštevu do Kyjeva v piatok ráno.

(čtk, tasr, dv)

28. apríla 2023 | 18:05

Minúta | 28. apríla 2023 | 18:05

Španielsko si predvolalo ruského veľvyslanca za nepravdivé video

Španielsko v piatok oznámilo, že si predvolalo ruského veľvyslanca za nepravdivé video o španielskych vojakoch zverejnené na účtoch ambasády na sociálnych sieťach. Video už bolo z účtov odstránené. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Podľa španielskych médií sa nepravdivé video objavilo na sociálnych sieťach v stredu a ruské veľvyslanectvo na nich tvrdilo, že na bojiskách na Ukrajine bojujú španielski vojaci.

Španielska diplomacia ruskému veľvyslancovi "tlmočila protest proti útokom na sociálnych sieťach voči vláde", povedal hovorca ministerstva pre AFP.

Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová na spoločnej tlačovej konferencii v Madride s kolegami z Francúzska a Nemecka dostala otázku o tomto videu.

"Na Ukrajine nie sú absolútne žiadni vojaci NATO, žiadni španielski vojaci patriaci do našich ozbrojených síl, ani ozbrojené sily žiadneho zo štátov NATO. Nikto taký," zdôraznila.

"Všetci vieme, že krajina ako Rusko, ktoré práve teraz masakruje občanov na Ukrajine, využíva všetky druhy metód vrátane zavádzajúcich informácií, aby podkopala priateľstvo národov, ktoré patria do Európskej únie a NATO," pripomenula.

Španielsko v júli prevezme rotujúce predsedníctvo EÚ a zároveň je členom NATO.

(tasr, dv)