New York Times: Američania neveria, že ukrajinská ofenzíva prinesie zvrat vo vojne, vidia v nej obrovské riziká

„Všetko závisí od tejto protiofenzívy," povedal Alexander Vershbow, bývalý americký veľvyslanec v Rusku a popredný predstaviteľ NATO. "Všetci sú plní nádeje, sú možno až príliš optimistickí. Ona rozhodne o tom, či Ukrajinci dosiahnu dôstojný výsledok, pokiaľ ide o znovuzískanie územia na bojisku a vytvorenie oveľa významnejšej páky na dosiahnutie nejakého druhu dohody na rokovaniach."

Hoci ukrajinskí predstavitelia uviedli, že ich cieľom je prelomiť zakopanú ruskú obranu a spôsobiť rozsiahly kolaps ruskej armády, americkí predstavitelia zhodnotili, že je nepravdepodobné, že ofenzíva povedie k dramatickej zmene dynamiky v prospech Ukrajiny.

Ukrajinská armáda čelí mnohým výzvam – čo je jeden z dôvodov, prečo je patová situácia naďalej najpravdepodobnejším výsledkom. Boje v Bachmute na východe Ukrajiny túto zimu vyčerpali zásoby munície a viedli k veľkým stratám v niektorých skúsených jednotkách.

A napriek tomu americkí vojenskí predstavitelia tvrdia, že je možné, že ukrajinská armáda by ich mohla opäť prekvapiť. V súčasnosti sú vyzbrojení európskymi tankami a americkými obrnenými transportérmi a majú nové jednotky vycvičené a vybavené Američanmi a silami NATO.

„Myslím si, že medzi týmto a budúcim rokom bude mať Ukrajina naďalej hybnú silu," povedal britský minister obrany Ben Wallace novinárom počas minulotýždňovej návštevy Washingtonu. „Zároveň si myslím, že by sme mali byť realistickí. Nebude žiaden okamih, keď sa Rusko zrúti ako mávnutím čarovného prútika."

Hoci sa Ukrajina odklonila od zvyčajného utajovania vojenských plánov a otvorene hovorí o nadchádzajúcej bitke – čiastočne preto, že ukrajinskí lídri potrebujú povzbudiť morálku a vyvinúť tlak na Západ, aby získali zbrane – americkí predstavitelia očakávajú, že ukrajinská armáda použije klam a úskoky, aby vyviedla Rusov z rovnováhy.

Najlepšia šanca Ukrajiny na dramatickú ofenzívu bude závisieť aj od americkej, NATO a ukrajinskej spravodajskej služby. Ak Spojené štáty a ich spojenci dokážu identifikovať významné slabiny v ruskej obrane, Ukrajina ich môže využiť vďaka rýchlosti a ochrane tankov a bojových vozidiel Bradley.

Napriek tomu veľké zisky nie sú zaručené, ba dokonca ani nevyhnutne pravdepodobné. Bojisko je Rusmi silne zamínované a ukrajinský postup bude závisieť od toho, či kyjevské sily dokážu efektívne nasadiť odmínovacie zariadenia, z ktorých veľkú časť poskytol Západ.

Ukrajina vybudovala nové vojenské brigády tak, že spojila nových regrútov s malým jadrom skúsených veteránov. Od januára sa jednotky vydali na americké cvičiská v Nemecku, aby sa naučili používať svoje nové vybavenie a viesť to, čo americká armáda nazýva kombinované manévre – využívať efektívnu komunikáciu na koordináciu postupujúcich jednotiek s podpornými jednotkami, ako sú tanky a delostrelectvo.

Podľa viacerých amerických predstaviteľov prebiehal výcvik v tejto taktike dobre a motivované ukrajinské sily sa ukázali rýchlymi študentmi. Uplatňovanie novej taktiky je však často jednoduchšie na cvičeniach ako na bojisku, najmä keď sú Rusi tak zakopaní.

Vojaci bojujúci na Ukrajine uviedli, že sofistikované manévrové boje bolo doteraz takmer nemožné uskutočniť. Majú problémy s koordináciou svojich operácií, pretože si vyžadujú silnú komunikáciu, čo je ťažké, lebo rádiové vybavenie sa líši od jednotky k jednotke a je náchylné na ruské rušenie. Jeden z ukrajinských vojakov, ktorý sa zúčastnil na nedávnom neúspešnom útoku na juhu Ukrajiny, uviedol, že koordinácia čohokoľvek nad úrovňou čaty, teda jednotky s približne 30 vojakmi, je stále mimoriadne náročná.

„Ak sa Ukrajincom podarí využiť túto novú taktiku, hoci len v malej miere, môžu byť schopní prekonať početnú prevahu ruských síl.

„Ak sa im podarí preraziť, potom si myslím, že môžu zmeniť dynamiku na bojisku," povedal v krátkom rozhovore admirál Christopher W. Grady, podpredseda Zboru náčelníkov štábov.

Hlavné otázky týkajúce sa zásobovania Ukrajiny delostrelectvom a ďalšou muníciou zostávajú otvorené. Zásoby protilietadlových rakiet a delostreleckých nábojov, ktoré sú rozhodujúce pre udržanie akéhokoľvek náporu a na obranu pred ruskými leteckými útokmi, by sa Kyjevu mohli nebezpečne vyčerpať, ak jeho sily budú naďalej míňať muníciu súčasným tempom. Po skončení ofenzívy je len malá šanca, že Západ bude môcť v dohľadnej budúcnosti obnoviť hromadenie zásob, ktoré urobil pre nadchádzajúci útok pre Ukrajinu, pretože západní spojenci nemajú dostatok zásob v existujúcich skladoch, z ktorých by mohli čerpať, a domáca výroba nebude schopná zaplniť tento nedostatok až do budúceho roka, tvrdia experti.

Ukrajinská armáda denne vystrelí tisíce delostreleckých granátov, pretože sa snaží udržať Bachmut, pričom toto tempo je podľa amerických a európskych predstaviteľov neudržateľné a mohlo by ohroziť nadchádzajúcu ofenzívu. Bombardovanie je také intenzívne, že Pentagón vyjadril predstaviteľom v Kyjeve obavy a varoval ich, že Ukrajina v kľúčovom čase plytvá muníciou.

Ukrajinské sily síce môžu používať drony na údery za ruskými frontovými líniami, ale nedostali rakety s dostatočne dlhým doletom na zasiahnutie ruských logistických uzlov, čo je taktika, ktorá sa ukázala ako dôležitá pri ofenzívach v okolí Charkova a Chersonu minulé leto.

Rusi majú svoje vlastné výzvy.

Od začiatku invázie existujú veľké pochybnosti o základnej spôsobilosti ruských veliteľov a ich zásobovaní dobre vycvičenými vojakmi, delostreleckými granátmi a vybavením. Rusi spotrebovali mnoho svojich riadených striel, len v Bachmute stratili tisíce ľudí a svoje zásoby munície vyčerpali oveľa rýchlejšie, ako ich mohli nahradiť domácou produkciou.

Rusko však pracuje na odstránení týchto nedostatkov. Ruské jednotky zdokonalili svoju schopnosť používať drony a delostrelectvo na efektívnejšie zasahovanie ukrajinských síl. Nedávno začali používať kĺzavé bomby – ktoré využívajú gravitáciu a základné navádzacie zariadenia, aby dosiahli svoje ciele bez toho, aby vydávali hluk – aby ukázali, že sú stále schopní nasadiť na bojisku novšie zbrane. Toto úsilie znamená, že okno na dosiahnutie významných úspechov proti vyčerpaným ruským silám nemusí zostať otvorené donekonečna.

Podľa vysokopostaveného európskeho predstaviteľa oboznámeného s týmito diskusiami ruský minister obrany Sergej K. Šojgu na súkromných stretnutiach povedal iným predstaviteľom, že Rusko má na bojisku početnú prevahu, pretože má viac lietadiel, tankov, delostreleckých diel a vojakov ako Ukrajinci. Šojgu v týchto rozhovoroch vystupoval ako mimoriadne presvedčený, že Rusko nakoniec zvíťazí.

Predstavitelia amerických spravodajských služieb opakovane varovali, že ruský prezident Vladimir Putin si myslí, že čas je na jeho strane. Vzhľadom na väčšie rezervy ruského vybavenia a ľudskej sily úradníci tvrdia, že Putin verí, že nakoniec zvíťazí, keď Západ stratí chuť podporovať Ukrajinu.

Americkí a európski predstavitelia tvrdia, že Rusko pripravuje nové kolo mobilizácie, aby posilnilo rady svojej armády bez toho, aby došlo k rovnakému odlevu mladých mužov z krajiny, aký nastal minulý rok, keď bola vyhlásená čiastočná mobilizácia. V niektorých uniknutých dokumentoch Pentagónu sa uvádza, ako Vagnerova skupina, najväčší ruský vojenský kontraktor, obnovila nábor vojakov z ruských väzníc.

Americkí predstavitelia tvrdia, že Putin čelí politickým dôsledkom v prípade akejkoľvek mobilizácie, a aj keď je ochotný tieto dôsledky znášať, Rusku bude trvať určitý čas, kým tieto sily naverbuje, vycvičí a vyšle do boja. Sily, ktoré sa ponáhľali na front, sa podobne ako väzenskí regrúti Vagnerovej skupiny rýchlo stali potravou pre delá.

Napriek tomu schopnosť – a ochota – Ruska absorbovať straty zostáva veľká, čo mu umožňuje mobilizovať viac brancov. Niektorí analytici však vyjadrili pochybnosti, či má Moskva dostatok vojakov na zaplnenie zákopov, ktoré vybudovala na celej svojej frontovej línii.

Hlavnou témou Spojených štátov a Západu bola snaha zastaviť Rusko pri hľadaní nových dodávok zbraní. Predstavitelia USA a NATO bránili ruskej domácej výrobe sankciami a kontrolami vývozu a vyvíjali diplomatický tlak na krajiny, aby odmietali ruské žiadosti o zbrane.

Zdá sa, že Čínu to aspoň na chvíľu odradilo od poskytovania munície alebo inej smrtonosnej pomoci Rusku. Americkí predstavitelia zverejnili informácie o súkromných rokovaniach Pekingu s Moskvou a odvtedy nenašli žiadne dôkazy o tom, že Čína posiela zbrane. Podobne ani ruské snahy o získanie riadených striel z Iránu zatiaľ nepriniesli ovocie.

Ďalším zdanlivým úspechom bol Egypt. Zatiaľ čo americkí predstavitelia potichu tlačili na Káhiru, aby dodala delostrelecké granáty Ukrajine, americké spravodajské služby získali informácie, ktoré ako prvé poskytol denník The Washington Post, že egyptskí predstavitelia by mohli dodávať zbrane aj Rusku. Po diplomatickom nátlaku zo strany Spojených štátov a Spojeného kráľovstva sa zdalo, že Egypťania sa postavili na stranu Američanov. Podľa následnej správy spravodajských služieb egyptský prezident Abdel Fattah el-Sisi odmietol myšlienku, že by Káhira dodávala zbrane ruskej strane.

Americkí predstavitelia uviedli, že s egyptskými štátnymi výrobcami zbraní bola uzavretá zmluva o výrobe delostreleckých granátov pre Spojené štáty a amerických dodávateľov, ktorí ich následne pošlú na Ukrajinu.

Niektoré európske krajiny vrátane Francúzska naliehajú na mierové rokovania. Putin a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sú zatiaľ zaťatí a zdá sa, že mierové rokovania sú v nedohľadne.

Aby si Ukrajinci vynútili skutočné rokovania, musia sa uistiť, že „pýcha Vladimíra Putina, jeho arogancia, je prerazená", povedal William J. Burns, riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby, počas prejavu na Rice University začiatkom tohto mesiaca.

Ukrajinci uviedli, že nebudú súhlasiť so žiadnymi mierovými rokovaniami, kým nezatlačia Rusov a nezískajú viac územia.

Šanca, že Putin ustúpi alebo zníži svoje straty v reakcii na úspešnú ukrajinskú protiofenzívu, je podľa vysokopostaveného európskeho predstaviteľa „menšia ako nula". Namiesto toho sa Putin podľa úradníka pravdepodobne rozhodne povolať viac vojakov a vyslať ich tam.

Celeste A. Wallanderová, námestníčka amerického ministra obrany pre medzinárodné bezpečnostné záležitosti, uviedla, že nič nenasvedčuje tomu, že by bol Putin pripravený na kompromis. „Je veľmi málo dôkazov a málo dôvodov domnievať sa, že Putin sa vzdá svojho strategického cieľa podmaniť si Ukrajinu politicky, ak nie úplne vojensky," povedala v rozhovore. „Je to jeho cieľ, a to nielen rok, ale trvá to už takmer desať rokov. Takže nič nenasvedčuje tomu, že by sa toho vzdal."

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.