Preskočiť na obsah
  |  

Rozsiahly požiar v Sevastopole sa podarilo uhasiť. Útoky pripisujú Ukrajine, tá to odmieta

Rozsiahly požiar skladu paliva v prístavnom meste Sevastopol na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove sa v sobotu podarilo po niekoľkých hodinách uhasiť, uviedol Moskvou dosadený tamojší gubernátor Michail Razvožajev.

"Otvorený oheň bol uhasený na ploche tisíc metrov štvorcových," napísal Razvožajev na platforme Telegram. Predtým tiež uviedol, že rozsiahly požiar si nevyžiadal zranenia.

Z prvých informácií týkajúcich sa príčiny požiaru podľa Razvožajeva vyplýva, že bol spôsobený útokom dvoch dronov.

Šéf ruskej okupačnej správy Krymu na Telegrame Sergej Aksionov uviedol, že protivzdušná obrana a jednotky elektronického boja v sobotu nad Krymom zostrelili dva drony. Potvrdil, že incident si nevyžiadal žiadne obete a útoky pripísal Ukrajine.

Ukrajinská armáda prostredníctvom svojho hovorcu uviedla, že nemá žiadne informácie o zodpovednosti Kyjeva za sobotňajší požiar v Sevastopole, píše denník.

Stanica BBC citovala vyjadrenie ukrajinskej vojenskej rozviedky (GUR), podľa ktorej bolo pri požiari skladu paliva v Sevastopole zničených desať nádrží s benzínom. Oheň mal byť podľa hovorcu "božím trestom" za piatkové raketové útoky na Ukrajinu, ktoré si vyžiadali najmenej 25 civilných obetí.

https://twitter.com/Gerashchenko_en/status/1652193583309418496

Požiar vypukol skoro ráno

Palivovú nádrž zachvátil požiar v sobotu v skorých ranných hodinách. "Horí palivová nádrž... Podľa prvých správ mohol požiar spôsobiť útok dronom," uviedol Razvožajev.

Ako spresnil, plamene pohltili územie s rozlohou tisíc štvorcových metrov; informácie o prípadných zraneniach či obetiach neboli bezprostredne známe.

Ukrajina opakovane vyjadrila svoj zámer opätovne získať Krymský polostrov, ktorý Rusko nelegálne anektovalo v roku 2014. Tento krok vyvolal medzinárodné pobúrenie.

Násilné incidenty s dronmi sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu koncom februára minulého roka vyskytli už viackrát, pričom v niektorých prípadoch boli ich výsledkom aj rozsiahle materiálne škody, zranenia či obete na životoch.

(tasr)

  |  

Republikánka Haleyová pochybuje, že sa Biden dožije 86. narodenín

Uchádzačka o republikánsku nomináciu do amerických prezidentských volieb Nikki Haleyová označila za nepravdepodobné, že súčasný prezident Joe Biden vydrží v prípade svojho znovuzvolenia do konca svojho druhého obdobia vo funkcii.

Biden (80) je najstarším prezidentom v dejinách USA. Na konci prípadného druhého obdobia vo funkcii by mal 86 rokov.

"Oznámil, že v roku 2024 opäť kandiduje a som presvedčená, že môžeme všetci jasne a s určitosťou povedať, že ak volíte Joea Bidena, tak v skutočnosti rátate s prezidentkou (Kamalou) Harrisovou," povedala Haleyová pre stanicu Fox News. To, že by sa Biden dožil 86 rokov, považuje za nepravdepodobné.

Haleyová (51) je bývalá guvernérka štátu Južná Karolína a svoju kandidatúru oficiálne oznámila vo februári.

Biely dom na jej tvrdenie nechcel reagovať, keďže sa priamo k predvolebnej kampani jednotlivých kandidátov nevyjadruje, ako priblížil jeho hovorca Andrew Bates. Hovorca však dodal, že vlastne aj zabudol, že Haleyová kandiduje.

V prípade smrti úradujúceho prezidenta USA preberá prezidentský post viceprezident. Túto funkciu v súčasnosti zastáva Kamala Harrisová.

Približne polovica amerických demokratických voličov podľa v utorok zverejneného prieskumu tvrdí, že Biden by sa nemal vo voľbách na budúci rok uchádzať o znovuzvolenie.

Prezident v stredu Američanom odkázal, že napriek pokročilému veku sa cíti dobre, a upozornil na nebezpečenstvo, ktoré pre americkú demokraciu predstavuje Donald Trump.

(tasr)

  |  

Prigožin tvrdí, že Vagnerova skupina by mohla čoskoro zaniknúť

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v rozhovore s ruským vojnovým blogerom povedal, že táto skupina by čoskoro mohla prestať existovať.

Informuje o tom agentúra Reuters s tým, že hoci bol rozhovor zverejnený v piatok, nebolo bezprostredne zrejmé, kedy sa Prigožin takto vyjadril ani to, či hovoril vážne.

Šéf vagnerovcov totiž už začiatkom týždňa odvolal svoje tvrdenie, že vagnerovci prestanú ostreľovať Bachmut na frontovej línii, aby umožnili ukrajinským silám ukázať toto mesto americkým novinárom. Neskôr informoval, že iba žartoval.

Prigožin sa však dlhodobo sťažuje na to, akým spôsobom vedie Rusko vojnu na Ukrajine. Často tiež tvrdí, že ruská armáda nedodáva jeho mužom dosť munície a vojenské velenie niekedy dokonca obviňuje zo zrady. Tento týždeň šéf vagnerovcov povedal, že jeho sily utrpeli značné straty z dôvodu nedostatočnej podpory zo strany Moskvy. Minulý týždeň zase vyjadril obavy z protiútoku dobre vyzbrojených ukrajinských jednotiek na Bachmut.

"Čo sa týka všeobecnej potreby munície na fronte, akú chceme, tak sa dnes blížime k bodu, že vagnerovci končia," povedal ruskému vojnovému blogerovi Semjonovi Pegovovi. "Vagnerovci prestanú v krátkom čase existovať. Staneme sa históriou, niet sa čoho obávať, takéto veci sa stávajú," pokračoval.

Pegov zverejnil rozhovor na svojom účte na platforme Telegram. Vagnerova skupina sa k správe bezprostredne nevyjadrila.

(tasr)

  |  

Zelenskyj poskytol ďalšie podrobnosti o telefonáte s čínskym prezidentom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poskytol v piatok ďalšie podrobnosti o svojom nedávnom telefonáte s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý bol vôbec prvým osobným rozhovorom oboch lídrov od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

Počas telefonátu sa Zelenskyj a Si rozprávali o územnej celistvosti Ukrajiny "vrátane Ruskom anektovaného Krymského polostrova". Hovorili tiež o Charte OSN, priblížil ukrajinský líder dva dni po telefonáte na tlačovej konferencii v Kyjeve.

"Počuli sme (že Čína) rešpektuje všetky tieto princípy," povedal Zelenskyj. Dodal však, že nepadla zmienka o recipročných návštevách s Pekingom.

Zelenskyj tiež informoval, že vyzval čínskeho prezidenta, aby ovplyvnil Moskvu vo veci návratu ukrajinských vojnových zajatcov a približne 20-tisíc "unesených" detí.

"Otvorene hovorím, že v tejto chvíli iba Ukrajina pomáha Ukrajine s návratom našich detí," posťažoval sa Zelenskyj. Snahu vyvíja aj Organizácia Spojených národov (OSN), ale so slabými výsledkami, dodal s tým, že práve preto požiadal o pomoc Si Ťin-pchinga.

(tasr)

  |  

Za torty s mierovými heslami dostala ruská pekárka pokutu

Súd v Moskve dal v piatok pokutu pekárke Anastasiji Černyševovej, ktorá zdobila svoje torty proukrajinskými a mierovými heslami.

Po invázii Ruska na Ukrajinu úrady zakázali všetku verejnú kritiku vládnej politiky. Niektorí Rusi si preto našli vlastné spôsoby, ako vyjadriť nesúhlas s inváziou a solidaritu s Ukrajinou.

Anastasija Černyševová, ktorá vedie pekársky podnik, zverejnila na sociálnej sieti Instagram fotografie svojich tort, ktoré vyzdobila heslami proti ozbrojenému konfliktu. Na Instagrame ju sleduje vyše 25-tisíc ľudí.

Izmajlovský okresný súd v Moskve ju za to pokutoval sumou 35-tisíc rubľov (asi tristo eur) za "poškodzovanie" povesti ruskej armády, povedal predstaviteľ súdu pre AFP. Vo štvrtok ju tiež nakrátko zadržali.

V marci Černyševová zverejnila fotografiu torty s dúhovým nápisom "Nie vojne" na bielej cukrovej poleve. Iná torta mala polevu v národných farbách Ukrajiny, modrej a žltej. Zverejnila aj snímky tort v tvare penisu s mierovým, ale vulgárnym heslom (Ch** vojne).

Ďalšie torty boli ozdobené srdcami a kvetmi, čo je odkaz na popkultúru, alebo mali nápis "Láska zvíťazí" či "Milujem vás!"

V marci ruského politika potrestali za zverejnenie videa, na ktorom počúval Putinov prejav s rezancami na ušiach. Údajne tým ruského prezidenta ponížil, lebo ruský výraz "vešať niekomu rezance na uši" má v slovenčine význam "vodiť niekoho za nos".

(tasr)

  |  

Gruzínsko bude pokračovať v reformách, aby dosiahlo štatút kandidáta EÚ

Gruzínsky minister zahraničných vecí Gruzínska Ilia Darčiašvili v piatok vyhlásil, že jeho krajina bude pokračovať "ďalej, rýchlejšie", aby dosiahla štatút kandidátskej krajiny EÚ. Šéfka francúzskej diplomacie Catherine Colonnová, ktorá s ním vystúpila v Tbilisi na tlačovej konferencii, vyzvala Gruzínsko, aby zaviedlo "odvážne reformy". TASR informuje podľa agentúry AFP.

Európska únia odmietla v júni 2022 Gruzínsku udeliť kandidátsky štatút, hoci Ukrajina a Moldavsko ho získali. Tbilisi odporučila reformu justičného aj volebného systému, zlepšenie slobody médií a obmedzenie moci oligarchov.

"Máme pred sebou kus cesty," povedal gruzínsky minister Darčiašvili. "Všetci sme vysoko motivovaní, všetci mienime splniť povinnosti" nutné pre získanie kandidátskeho štatútu a budeme pokračovať "ďalej, rýchlejšie", dodal.

Francúzska ministerka zahraničných vecí Colonnová aj na spoločnej tlačovej konferencii naliehala, aby sa Gruzínsko chopilo "historickej príležitosti" a splnilo 12 odporúčaní stanovených Bruselom. Patria k nim "odvážne reformy, ktoré zaručia nezávislosť a nestrannosť justície, ochrana inštitúcií pred vplyvom súkromných záujmov, zaistenie slobody médií a ich plurality", spresnila.

Darčiašvili povedal, že majú už vyše 80 návrhov zákonov a do praxe už zaviedli "obrovskú časť" odporúčaní. Podľa Colonnovej ešte stále "je čo robiť".

Európska rada má zhodnotiť pokrok Gruzínska v jeho reformnom programe ešte tento rok.

(tasr)