Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pavel: Posolstvom prezidentskej deklarácie je právo Kyjeva rozhodnúť o svojej budúcnosti

Jasným posolstvom spoločnej deklarácie prezidentov Ukrajiny, Česka a Slovenska je podpora suverénneho práva Ukrajiny rozhodovať o vlastnej budúcnosti a zvoliť si vlastné bezpečnostné opatrenia, uviedol v sobotu na sociálnej sieti Facebook český prezident Petr Pavel, ktorý je spolu s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou na návšteve Ukrajiny.

Čaputová a Pavel sa v piatok v Kyjeve stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým podpísali spoločnú deklaráciu. Podčiarkli v nej, že zdieľaná história všetkých troch krajín i vzájomný rešpekt predstavujú pevný základ pre zdokonaľovanie ďalšej vzájomnej spolupráce a intenzívnych väzieb v oblasti ich spoločných záujmov s pozitívnym dosahom na občanov.

V deklarácii tiež najostrejšie odsúdili brutálnu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine, ktorá podkopáva základné princípy Organizácie Spojených národov (OSN), Helsinského záverečného aktu a medzinárodného poriadku.

Hlavy štátov všetkých troch krajín sa súčasne zhodli na zdieľaní univerzálnych hodnôt vrátane rešpektovania dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti a diverzity, vlády zákona a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám, ako aj slobody tlače, uvádza sa v dokumente, ktorého znenie na sociálnej sieti zverejnil český prezident Pavel.

Zhodli sa tiež na tom, že suverénna, demokratická a slobodná Ukrajina je jedným z kľúčových faktorov na zaistenie bezpečnosti a stability v Európe.

Opätovne tiež zdôraznili nevyhnutnosť transparentného procesu povojnovej obnovy Ukrajiny. Slovensko a Česko tiež vyslovili podporu pre poskytovanie nevyhnutnej podpory Ukrajine a zachovanie vzájomnej spolupráce v oblasti vojenského priemyslu a výcviku.

Opätovne tiež uistili o zámere spolupracovať na európskych a medzinárodných fórach s ohľadom na oslobodenie území Ukrajiny dočasne okupovaných Ruskom; predovšetkým podporou mierovej iniciatívy ukrajinského prezidenta Zelenského a medzinárodnej Krymskej platformy.

Privítali tiež značný progres Ukrajiny na jej ceste k euro-atlantickej integrácii a zaviazali sa posilniť spoločné úsilie s cieľom zaistiť ďalší postup Ukrajiny smerom k implementácii štandardov Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO) na ceste Kyjeva k členstvu v oboch týchto organizáciách.

Česko a Slovensko ako členské krajiny NATO zároveň vyjadrili pripravenosť zintenzívniť svoju podporu ambíciám Ukrajiny stať sa členom Aliancie, keď to podmienky umožnia, uvádza sa v dokumente.

(tasr)

Minúta  |  

Českí policajti sa už zapojili do vyšetrovania zločinov na Ukrajine

Do vyšetrovania ruských vojnových zločinov na Ukrajine sa zapojili už aj dvaja českí policajní experti z Kriminalistického ústavu českej polície. Na Ukrajine budú pracovať najmenej do začiatku júna, informoval v sobotu český server Novinky.cz s odvolaním sa na dôveryhodný zdroj denníka Právo.

Jeden z nich je odborníkom na balistiku a druhý na obhliadanie a dokumentáciu miesta činu. Na Ukrajinu podľa zdroja odcestovali už v pondelok 24. apríla.

Policajné prezídium ČR už začiatkom tohto mesiaca potvrdilo, že sa obaja policajti pripravovali na odchod v Holandsku a na Ukrajinu by mali zamieriť v druhej polovici mesiaca. V piatok však prezídium vzhľadom na bezpečnosť oboch expertov nechcelo komentovať, či už na Ukrajine sú a kde presne vojnové zločiny vyšetrujú, píšu Novinky.cz.

Podľa servera však možno predpokladať, že budú k dispozícii medzinárodným tímom, ktoré riešia závažné prípady vojnových zločinov na miestach s významným počtom obetí v radoch civilistov zabitých ruskými vojakmi – napríklad v ukrajinskej Buči.

Českí špecialisti by mali byť k dispozícii vyšetrovaciemu tímu patriacemu pod Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu, ktorý rieši a následne trestá vojnové zločiny, píšu Novinky.

Na Ukrajinu sa okrem toho chystá aj misia 15 českých vojenských policajtov, ktorí sa takisto majú podieľať na vyšetrovaní vojnových zločinov v dôsledku ruskej agresie. Aj oni budú súčasťou medzinárodného vyšetrovacieho tímu ICC; nasadení by však mohli byť aj priamo v Haagu, kde tento tribunál sídli. Ich misiu už schválili český Senát i Snemovňa, uzatvára server.

(tasr)

Minúta  |  

Rozsiahly požiar v Sevastopole sa podarilo uhasiť. Útoky pripisujú Ukrajine, tá to odmieta

Rozsiahly požiar skladu paliva v prístavnom meste Sevastopol na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove sa v sobotu podarilo po niekoľkých hodinách uhasiť, uviedol Moskvou dosadený tamojší gubernátor Michail Razvožajev.

"Otvorený oheň bol uhasený na ploche tisíc metrov štvorcových," napísal Razvožajev na platforme Telegram. Predtým tiež uviedol, že rozsiahly požiar si nevyžiadal zranenia.

Z prvých informácií týkajúcich sa príčiny požiaru podľa Razvožajeva vyplýva, že bol spôsobený útokom dvoch dronov.

Šéf ruskej okupačnej správy Krymu na Telegrame Sergej Aksionov uviedol, že protivzdušná obrana a jednotky elektronického boja v sobotu nad Krymom zostrelili dva drony. Potvrdil, že incident si nevyžiadal žiadne obete a útoky pripísal Ukrajine.

Ukrajinská armáda prostredníctvom svojho hovorcu uviedla, že nemá žiadne informácie o zodpovednosti Kyjeva za sobotňajší požiar v Sevastopole, píše denník.

Stanica BBC citovala vyjadrenie ukrajinskej vojenskej rozviedky (GUR), podľa ktorej bolo pri požiari skladu paliva v Sevastopole zničených desať nádrží s benzínom. Oheň mal byť podľa hovorcu "božím trestom" za piatkové raketové útoky na Ukrajinu, ktoré si vyžiadali najmenej 25 civilných obetí.

https://twitter.com/Gerashchenko_en/status/1652193583309418496

Požiar vypukol skoro ráno

Palivovú nádrž zachvátil požiar v sobotu v skorých ranných hodinách. "Horí palivová nádrž... Podľa prvých správ mohol požiar spôsobiť útok dronom," uviedol Razvožajev.

Ako spresnil, plamene pohltili územie s rozlohou tisíc štvorcových metrov; informácie o prípadných zraneniach či obetiach neboli bezprostredne známe.

Ukrajina opakovane vyjadrila svoj zámer opätovne získať Krymský polostrov, ktorý Rusko nelegálne anektovalo v roku 2014. Tento krok vyvolal medzinárodné pobúrenie.

Násilné incidenty s dronmi sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu koncom februára minulého roka vyskytli už viackrát, pričom v niektorých prípadoch boli ich výsledkom aj rozsiahle materiálne škody, zranenia či obete na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Republikánka Haleyová pochybuje, že sa Biden dožije 86. narodenín

Uchádzačka o republikánsku nomináciu do amerických prezidentských volieb Nikki Haleyová označila za nepravdepodobné, že súčasný prezident Joe Biden vydrží v prípade svojho znovuzvolenia do konca svojho druhého obdobia vo funkcii.

Biden (80) je najstarším prezidentom v dejinách USA. Na konci prípadného druhého obdobia vo funkcii by mal 86 rokov.

"Oznámil, že v roku 2024 opäť kandiduje a som presvedčená, že môžeme všetci jasne a s určitosťou povedať, že ak volíte Joea Bidena, tak v skutočnosti rátate s prezidentkou (Kamalou) Harrisovou," povedala Haleyová pre stanicu Fox News. To, že by sa Biden dožil 86 rokov, považuje za nepravdepodobné.

Haleyová (51) je bývalá guvernérka štátu Južná Karolína a svoju kandidatúru oficiálne oznámila vo februári.

Biely dom na jej tvrdenie nechcel reagovať, keďže sa priamo k predvolebnej kampani jednotlivých kandidátov nevyjadruje, ako priblížil jeho hovorca Andrew Bates. Hovorca však dodal, že vlastne aj zabudol, že Haleyová kandiduje.

V prípade smrti úradujúceho prezidenta USA preberá prezidentský post viceprezident. Túto funkciu v súčasnosti zastáva Kamala Harrisová.

Približne polovica amerických demokratických voličov podľa v utorok zverejneného prieskumu tvrdí, že Biden by sa nemal vo voľbách na budúci rok uchádzať o znovuzvolenie.

Prezident v stredu Američanom odkázal, že napriek pokročilému veku sa cíti dobre, a upozornil na nebezpečenstvo, ktoré pre americkú demokraciu predstavuje Donald Trump.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin tvrdí, že Vagnerova skupina by mohla čoskoro zaniknúť

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v rozhovore s ruským vojnovým blogerom povedal, že táto skupina by čoskoro mohla prestať existovať.

Informuje o tom agentúra Reuters s tým, že hoci bol rozhovor zverejnený v piatok, nebolo bezprostredne zrejmé, kedy sa Prigožin takto vyjadril ani to, či hovoril vážne.

Šéf vagnerovcov totiž už začiatkom týždňa odvolal svoje tvrdenie, že vagnerovci prestanú ostreľovať Bachmut na frontovej línii, aby umožnili ukrajinským silám ukázať toto mesto americkým novinárom. Neskôr informoval, že iba žartoval.

Prigožin sa však dlhodobo sťažuje na to, akým spôsobom vedie Rusko vojnu na Ukrajine. Často tiež tvrdí, že ruská armáda nedodáva jeho mužom dosť munície a vojenské velenie niekedy dokonca obviňuje zo zrady. Tento týždeň šéf vagnerovcov povedal, že jeho sily utrpeli značné straty z dôvodu nedostatočnej podpory zo strany Moskvy. Minulý týždeň zase vyjadril obavy z protiútoku dobre vyzbrojených ukrajinských jednotiek na Bachmut.

"Čo sa týka všeobecnej potreby munície na fronte, akú chceme, tak sa dnes blížime k bodu, že vagnerovci končia," povedal ruskému vojnovému blogerovi Semjonovi Pegovovi. "Vagnerovci prestanú v krátkom čase existovať. Staneme sa históriou, niet sa čoho obávať, takéto veci sa stávajú," pokračoval.

Pegov zverejnil rozhovor na svojom účte na platforme Telegram. Vagnerova skupina sa k správe bezprostredne nevyjadrila.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj poskytol ďalšie podrobnosti o telefonáte s čínskym prezidentom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poskytol v piatok ďalšie podrobnosti o svojom nedávnom telefonáte s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý bol vôbec prvým osobným rozhovorom oboch lídrov od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

Počas telefonátu sa Zelenskyj a Si rozprávali o územnej celistvosti Ukrajiny "vrátane Ruskom anektovaného Krymského polostrova". Hovorili tiež o Charte OSN, priblížil ukrajinský líder dva dni po telefonáte na tlačovej konferencii v Kyjeve.

"Počuli sme (že Čína) rešpektuje všetky tieto princípy," povedal Zelenskyj. Dodal však, že nepadla zmienka o recipročných návštevách s Pekingom.

Zelenskyj tiež informoval, že vyzval čínskeho prezidenta, aby ovplyvnil Moskvu vo veci návratu ukrajinských vojnových zajatcov a približne 20-tisíc "unesených" detí.

"Otvorene hovorím, že v tejto chvíli iba Ukrajina pomáha Ukrajine s návratom našich detí," posťažoval sa Zelenskyj. Snahu vyvíja aj Organizácia Spojených národov (OSN), ale so slabými výsledkami, dodal s tým, že práve preto požiadal o pomoc Si Ťin-pchinga.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.