Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čaputová: Mnohé ruiny na Ukrajine sa premieňajú na zrekonštruované domy

Prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá je momentálne na návšteve Ukrajiny spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom, v sobotu na Facebooku uviedla, že na všetkých miestach, ktoré navštívila, počúvala hlavne slová vďaky a pri každom stretnutí si všimla odhodlanie Ukrajincov ubrániť svoju vlasť a vrátiť sa k normálnemu životu v mieri, informuje TASR.

"V Černihivskej oblasti, ktorá hraničí s Bieloruskom aj s Ruskom, som videla miesta, cez ktoré prešli okupanti a vypočula si svedectvá o utrpení tých, ktorí prežili. Pamätníci v Novoselivke rozsah bombardovania prirovnávali k tomu, ktoré zažili cez druhú svetovú vojnu," napísala Čaputová.

Prezidentka si všimla aj snahu Ukrajincov o zrekonštruovanie ich vojnou zasiahnutej krajiny. "Pred rokom som videla spustošené domy, cesty, vraky áut aj vojenskej techniky. Mnohé tieto miesta sú dnes už na nespoznanie – opravené cesty, mosty, budovy. V Ivanivke zrekonštruovali rozstrieľanú školu za 5 mesiacov, aby dokázali stihnúť začiatok školského roka," poznamenala. Zároveň dodala, že pri obnove Ukrajiny sa môžu etablovať aj slovenské firmy a experti z rôznych oblastí.

"Mnohé ruiny sa postupne premieňajú na zrekonštruované domy a tým šťastnejším rodinám sa vrátili aj deti, ktoré im okupanti uniesli. Tento posun znamená, že podpora Ukrajine má zmysel, približuje nás bližšie k mieru a ďalej od agresora. Stále si však nemôžeme dovoliť odvrátiť zrak," varovala prezidentka.

Čaputová a český prezident Petr Pavel pricestovali na Ukrajinu v piatok. Spoločne navštívili ukrajinské mesto Boroďanka, ktoré na začiatku invázie zničili ruské jednotky; popoludní absolvovali stretnutie s prezidentom Zelenským a predsedom Najvyššej rady Ukrajiny Ruslanom Stefančukom.

Prezidentka v piatok navštívila i centrum pre týrané a zneužívané ženy a v sobotu sa stretla s ukrajinským generálnym prokurátorom Andrijom Kostinom. Český prezident Pavel zase v piatok v meste Buča položil kvety na miesto, kde bol po stiahnutí ruských inváznych síl nájdený masový hrob a v sobotu navštívil mesto Dnipro.

(tasr)

Minúta  |  

USA žiadajú Peking, aby prestal s provokatívnym správaním v Juhočínskom mori

Spojené štáty v sobotu vyzvali Čínu, aby zastavila svoje „provokatívne a nebezpečné správanie" v Juhočínskom mori. USA reagovali na nedávnu situáciu, keď loď čínskej pobrežnej stráže prenikla do plavebnej dráhy filipínskeho hliadkovacieho plavidla a takmer došlo k zrážke.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller vo vyhlásení zverejnenom dva dni pred tým, ako prezident USA Joe Biden prijme v Bielom dome filipínskeho partnera Ferdinanda Marcosa mladšieho, označil incident za zastrašovanie zo strany Číny.

„Vyzývame Peking, aby upustil od svojho provokatívneho a nebezpečného správania," povedal Miller a dodal, že akýkoľvek útok na filipínske ozbrojené sily bude mať za následok reakciu USA.

Manila a Washington sa v posledných mesiacoch dohodli na posilnení vzájomného spojenectva, čo zahŕňa obnovenie spoločných námorných hliadok v Juhočínskom mori, ako aj sprístupnenie ďalších filipínskych základní pre amerických vojakov. Podľa AFP by sa Filipíny mohli stať kľúčovým partnerom USA v prípade, že by došlo k čínskej invázii na Taiwan.

(tasr)

Minúta  |  

Tisíce ľudí vo Francúzsku protestovali proti sprísneniu imigračného zákona

Tisíce ľudí vrátane mnohých imigrantov bez dokladov v sobotu vyšli do ulíc v Paríži i ďalších francúzskych mestách, aby protestovali proti plánovaným zmenám imigračného zákona. Informovala o tom agentúra AFP.

AFP dodala, že terčom kritiky bola aj operácia Wuambushi, ktorú vykonávajú úrady na francúzskom ostrove Mayotte v Indickom oceáne s cieľom poslať späť nelegálnych prisťahovalcov, väčšinou zo susedných Komor, ktorí sú v súčasnosti ubytovaní v nehygienických chatrčiach.

„Spôsob, akým sa zaobchádza s Komorčanmi bez dokladov, je nehodný krajiny, akou je Francúzsko," povedala Marie-Christine Vergiatová, podpredsedníčka francúzskej Ligy za ľudské práva a bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu.

Návrh zákona je podľa ministerstva vnútra zameraný na „kontrolu prisťahovalectva a zároveň zlepšenie integrácie."

Podľa kritikov však úradom okrem iného poskytuje väčší priestor na deportácie, najmä pre cudzincov, ktorí spáchali trestný čin. Stanovuje tiež, že pred udelením viacročného povolenia na pobyt musí žiadateľ preukázať minimálnu úroveň znalosti francúzštiny. Návrh zákona umožňuje i povinné snímanie odtlačkov prstov a sprísňuje požiadavky na obnovenie dlhodobého povolenia na pobyt.

(tasr)                                

Minúta  |  

Noční vlci opäť vyrazili na motorkársku „vlasteneckú" jazdu z Moskvy do Berlína

Ruský motorkársky klub Noční vlci, ktorý má väzby na Kremeľ, v sobotu vyrazil na „vlasteneckú" spanilú jazdu z Moskvy do Berlína, informovala agentúra AFP. Cieľom kolóny motorkárov na čele s vodcom klubu Alexandrom Zaldostanovom, známym ako Chirurg, je doraziť 9. mája do Berlína.

Ako je známe, v Rusku sa 9. máj slávi ako Deň víťazstva porážky nacistického Nemecka.

AFP uviedla, že viacerí motorkári pri výjazde z Moskvy mávali ruskými i sovietskymi vlajkami. Niektorí mali na motorkách písmeno "Z" - symbol tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako je v Rusku nutné označovať vojnu, ktorú ruské politické a vojenské vedenie rozpútali vo februári roku 2022 na Ukrajine.

Podľa organizátorov plánuje kolóna motorkárov do 1. mája doraziť do mesta Volgograd, bývalého Stalingradu - miesta urputných bojov medzi sovietskymi a nemeckými jednotkami, ktorá bola zlomom vo vývoji druhej svetovej vojny smerom k víťazstvu Sovietskeho zväzu a jeho spojencov.

Motorkári budú pokračovať do regiónu Donbas na východe Ukrajiny, ktorý je momentálne dejiskom ťažkých bojov. Motorkári tam chcú distribuovať humanitárnu pomoc civilistom i ruským vojakom - v duchu sloganu: „Vlastných neopúšťame", ku ktorému sa hlásia podporovatelia vojny na Ukrajine.

Na Zaldostanova, ktorý sa označuje za "priateľa" ruského prezidenta Vladimira Putina, uvalil Západ sankcie za podporu anexie Krymského polostrova Ruskom v roku 2014 a za schvaľovanie ofenzívy ruskej armády na Ukrajine. Noční vlci sú na sankčnom zozname EÚ od leta minulého roku.

Takéto jazdy do Berlína usporadúvajú Noční vlci už niekoľko rokov, aby si pripomenuli výročie konca druhej svetovej vojny. Niektoré krajiny považujú tieto jazdy za provokáciu a vnímajú ich aj ako bezpečnostné riziko. V minulosti vstup na svoje územie Nočným vlkom zakázali napríklad Poľsko, Bosna a Gruzínsko. Ich zákaz vyvolal hnev ruskej diplomacie.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsko tvrdí, že v nedeľu bude vo Washingtone rokovať s Azerbajdžanom

Arménsko a Azerbajdžan sa v nedeľu vo Washingtone stretnú na novom kole rozhovorov s cieľom pokúsiť sa normalizovať svoje bilaterálne vzťahy.

Na sociálnej sieti Facebook o tom v sobotu informovala hovorkyňa arménskeho ministerstva zahraničných vecí. Azerbajdžan stretnutie zatiaľ nepotvrdil, dodala agentúra Reuters citovaná agentúrou TASR.

„Od 30. apríla bude arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan na pracovnej návšteve vo Washingtone. Naplánované je ďalšie kolo rokovaní o dohode o normalizácii vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom," uviedla hovorkyňa Ani Badaljanová.

Napätie medzi oboma krajinami opäť vzrástlo po tom, ako Baku pred časom zriadilo kontrolné stanovište v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom a operujú v ňom príslušníci ruských „mierových" síl.

Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je od sovietskych čias formálne súčasťou Azerbajdžanu, no žijú tam prevažne Arméni. Obe krajiny viedli v uplynulých desaťročiach viedli o tento región dve vojny.

Baku tvrdí, že úlohou kontrolného stanovišťa je „zabrániť nelegálnej preprave pracovnej sily, zbraní a mín".

Ide o prvé kontrolné stanovište zriadené od konca druhej vojny o Náhorný Karabach, ktorá sa odohrala v jeseni 2020. Boje vtedy ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom. Na základe tohto prímeria je Azerbajdžan povinný zaručiť bezpečný prechod Lačinským koridorom, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Gladkov: Po ukrajinskom ostreľovaní je päť ruských dedín bez elektriny

Päť ruských dedín v blízkosti hraníc s Ukrajinou bolo v sobotu v dôsledku ukrajinského ostreľovania bez dodávok elektrickej energie. Vyhlásil to gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ukrajinské jednotky dnes ostreľovali dedinu Novaja Tavolžanka," napísal Gladkov v aplikácii Telegram. Dodal, že v oblasti je poškodené elektrické vedenie. Obyvatelia spomenutej dediny a ďalších štyroch priľahlých obcí preto nemajú prístup k elektrickej energii.

Podľa gubernátora Belgorodskej oblasti bezprostredne neboli hlásené žiadne obete na životoch. Strely údajne zasiahli nový, ešte neobývaný dom a poškodili i niekoľko ďalších budov.

Gladkov tiež dodal, že miestne úrady sa v súčasnosti snažia poškodené elektrické vedenie opraviť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.