Slovensko je už 19 rokov členom Európskej únie (EÚ). V súčasnosti ide o spoločenstvo 27 krajín s takmer 447 miliónmi obyvateľov, pričom patrí medzi tri najväčšie ekonomiky sveta s podielom na globálnom hrubom domácom produkte (HDP) približne 18 %. Pre SR ako malú otvorenú ekonomiku závislú na medzinárodnom obchode je veľmi dôležité byť členom takéhoto zoskupenia, prinieslo a prináša to pre krajinu celý rad výhod, zhodnotil v aktuálnej analýze hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
"Ekonomický rast Slovenska vďaka harmonizácii legislatívy, ekonomickým reformám, otváraniu trhov a prílevu investícií postupne silnel a v nasledujúcich troch rokoch po vstupe neuveriteľne akceleroval. V priebehu roka 2007 dosiahol dvojciferné hodnoty," pripomenul analytik. Zároveň zdôraznil, že tento rast generoval nové pracovné miesta a postupne prišlo k výraznému poklesu nezamestnanosti.
Miera nezamestnanosti bola v SR ešte na konci predvstupového roku 2003 na úrovni 18,4 %, čiže takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ bol bez práce. "V priebehu nasledujúceho štyri a pol roka sa nezamestnanosť podarilo skresať na dovtedajšie minimum 8,7 % (október 2008). Klesla teda takmer o 10 percentuálnych bodov," vyčíslil Gábriš. Ani v rokoch po finančnej kríze sa už nezamestnanosť nevrátila na rekordné hodnoty z prelomu tisícročia a v období pred pandémiou koronavírusu dosiahla historické minimum 5,6 %.
Pozitívne sa po vstupe Slovenska do EÚ vyvíjala aj inflácia, pripomenul ekonóm. Kým v predvstupovom roku 2003 dosahovala takmer 10 %, do konca roka 2004 klesla na 5,9 %. "V nasledujúcich niekoľkých rokoch bola takmer trvalo pod úrovňou 5 % a zároveň na klesajúcej trajektórii. Dokonca v rokoch 2014 až 2016 zaznamenala mierne negatívne hodnoty," priblížil Gábriš s tým, že následne až do polovice roka 2021 inflácia neprekročila úroveň 3 %.
Kľúčové úrokové sadzby centrálnej banky na konci predvstupového roku 2003 dosahovali 6 %. Stabilný ekonomický vývoj a postupný pokles inflácie umožnil ich zníženie až na 3 % ku koncu februára 2006, vyčíslil analytik. "To vytvorilo priestor spolu so zlepšením ratingu na pokles sadzieb na finančných trhoch, ako aj pre podniky a domácnosti. Sadzby na úvery domácnostiam na nehnuteľnosti klesli od začiatku roka 2004 do konca roka 2005 v priemere o dva percentuálne body na 5,3 %," priblížil Gábriš. Ešte výraznejšie, približne o dva a pol bodu, klesli v priebehu dvoch rokov priemerné sadzby úverov pre podniky.
Bezpečnostná rada (BR) SR bude mať nový výbor pre hybridné hrozby. Posilniť má odolnosť štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám a zabezpečiť medzirezortnú spoluprácu a koordináciu pri prijímaní súvisiacich opatrení. Vyplýva to z novely zákona o fungovaní BR SR v čase mieru, ktorá v máji nadobudla účinnosť.
"Hlavným poslaním nového výboru Bezpečnostnej rady SR bude podieľať sa na koordinácii činností zameraných na vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie doma i v zahraničí, prijímanie opatrení na riešenie hybridného pôsobenia proti záujmom Slovenskej republiky a tvorbu relevantných politík v oblasti boja proti hybridným hrozbám," priblížilo Ministerstvo obrany SR, ktoré návrh predložilo. Bezpečnostná rada SR v súčasnosti nedisponuje stálym pracovným orgánom zameraným výhradne na hybridné hrozby.
Rezort obrany zdôraznil, že cudzie mocnosti voči SR v súčasnosti využívajú široké spektrum nástrojov hybridného pôsobenia. Cieľom je manipulovať verejnou mienkou, vplývať na predstaviteľov štátu a jeho inštitúcie, oslabiť alebo inak poškodiť záujmy Slovenskej republiky či narušiť vnútornú súdržnosť Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Výnimky z 10 % dane z pridanej hodnoty (DPH) na tlačené knihy, brožúry, letáky, tlačoviny, noviny, časopisy, periodiká ilustrované alebo obsahujúce reklamný materiál by sa mohli zrušiť. Vyplýva to z návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci Marián Viskupič a Jarmila Halgašová (obaja SaS).
"V súčasnej dobe internetu význam tlačených materiálov akéhokoľvek druhu upadá a je možné, že v dohľadnej dobe sa stanú úplne marginálnymi alebo zaniknú. Predložený návrh prinesie ich cenové zatraktívnenie, a tým celý tento proces aspoň trochu spomalí. Pozitívnym sprievodným javom bude tiež zjednodušenie podnikateľského prostredia," argumentujú poslanci v dôvodovej správe.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V stanovisku k novele sa Ministerstvo financií (MF) SR vyjadrilo, že je potrebné v návrhu uviesť aj predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to na nasledujúce rozpočtové roky, spolu s návrhmi na úhradu úbytku príjmov.
Poslanci navrhujú účinnosť novely od 1. januára 2024.
Izraelské sily v pondelok na okupovanom Západnom brehu Jordánu zastrelili palestínskeho tínedžera. Potvrdilo to palestínske ministerstvo zdravotníctva, informuje TASR podľa agentúry AP.
Počas bojov v utečeneckom tábore Akabat Džabr pri meste Jericho boli zranení traja ďalší Palestínčania. Tábor je častým cieľom izraelských ozbrojených akcií. Izraelská armáda k udalosti neposkytla žiadne okamžité komentáre. Palestínske ministerstvo zdravotníctva identifikovalo mŕtveho ako 17-ročného Džibrila al-Laadu.
Izrael začal tvrdšie zasahovať proti militantom na Západnom Brehu po sérii palestínskych útokov vlani na jar. Na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme minulý rok zahynulo takmer 150 Palestínčanov a rok 2022 sa stal najsmrteľnejším rokom od roku 2004, tvrdí izraelská skupina na ochranu ľudských práv B'Tselem.
Počet obetí vzrástol aj v tomto roku, izraelská paľba zabila 98 Palestínčanov, pričom takmer polovica z nich bola napojená na militantné skupiny.
Prvý máj nie je na Slovensku len Sviatkom práce a dňom pracovného pokoja, ale aj pamätným dňom. Od roku 2011 sa pripomína ako Deň pristúpenia Slovenskej republiky (SR) k Európskej únii (EÚ). Slovensko sa stalo jej členom pred 19 rokmi.
"Členstvo v Európskej únii prináša našim občanom mnohé benefity. Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nesporne považujeme za jeden z najväčších úspechov EÚ. V rámci obľúbeného programu Erasmus+ už viac ako 40.000 slovenských vysokoškolákov malo možnosť vyskúšať si štúdium a život v zahraničí. No a ako súčasť schengenu môžeme voľne cestovať bez hraničných kontrol a iných obmedzení. Práve vďaka členstvu a kreditu Únie máme aj bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta. Slovenský pas je desiatym najsilnejším pasom na svete a bez víz sa dostaneme do 182 krajín," povedal pre TASR vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha.
Pamätný deň reaguje na vstup SR do EÚ 1. mája 2004, keď sa uskutočnilo dosiaľ najväčšie rozširovanie Únie v jej histórii. K 15 členským krajinám pribudlo desať nových - Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.
Pozmeňovací návrh, na základe ktorého sa 1. máj stal Pamätným dňom pristúpenia SR k EÚ, schválili poslanci Národnej rady SR na svojej schôdzi 26. októbra 2010. Je však potrebné pripomenúť, že prvý pokus o schválenie príslušnej novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch bol v parlamente v júni 2007 neúspešný.
Vstup po jedinom úspešnom referende
Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vzniku samostatnej SR 4. októbra 1993, keď Slovensko podpísalo v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ - tzv. asociačnú dohodu. Prístupové rokovania s EÚ boli oficiálne ukončené 13. decembra 2002 na kodanskom samite EÚ uzavretím kapitol Poľnohospodárstvo a Financie a rozpočet.
Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident Rudolf Schuster na 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 % oprávnených voličov, pričom súhlas s členstvom SR v EÚ vyjadrilo 92,46 % hlasujúcich. Išlo o v poradí piate referendum, ale ako jediné spomedzi deviatich, ktoré sa doteraz na Slovensku konali, bolo platné.
Podľa Šuchu od vstupu do EÚ dostalo Slovensko do roku 2020 na rozvoj takmer 30 miliárd eur z európskych fondov. Z nového čerpacieho obdobia eurofondov môže SR získať až 13 miliárd eur a k tomu je z plánu obnovy k dispozícii ďalších približne šesť miliárd eur.
"Dnes zabúdame na to, ako dlho sme sa usilovali získať miesto za európskym rokovacím stolom. Náš vstup do EÚ bol náročným procesom, kedy sme si museli vybojovať našu cestu do Európy a splniť predvstupové kritériá. Európa vtedy stála pri nás a podala nám pomocnú ruku," pripomenul pre TASR Šucha.
Premiér: Slovensko je v EÚ rovnocenným partnerom s konkrétnymi riešeniami
Slovensko za posledné roky dokázalo, že nie je len mladším súrodencom ostatných členských krajín. Je rovnocenným partnerom s konkrétnymi riešeniami, ako prispieť k silnej a odolnej EÚ. Uviedol to v pondelok dočasne poverený premiér Eduard Heger.
"Už 19 rokov sme plnohodnotným členom Európskej únie, ktorá je našou rozšírenou vlasťou. Pristupujme k nej nielen ako k zdroju príležitostí, ktoré nám otvorila, ale aj ako k domovu, o ktorý sa aj my musíme starať," skonštatoval na sociálnej sieti.
EÚ podľa jeho slov ukázala, že je viac ako len politické a ekonomické zoskupenie. "Miera solidarity, odhodlania a jednoty nikdy nebola citeľnejšia ako počas kríz, ktorým spoločne čelíme," povedal. Podotkol, že pokiaľ budeme "udržiavať pri živote" silné hodnoty, na ktorých je EÚ postavená, budeme nezlomní. "Verím, že toto je silnou motiváciou pre všetky ďalšie krajiny, ktoré sa k nám chcú pripojiť. Budú vítané," dodal.
SaS: Vstup Slovenska do EÚ je svetlým bodom našej histórie
Vstup Slovenska do EÚ je svetlým bodom našej histórie. Slovensko je už 19. rok členom EÚ, čo je v posledných rokoch a v kontexte udalostí, ktoré sa vo svete dejú, mimoriadne prínosné a prospešné. Uviedla to strana Sloboda a Solidarita (SaS). Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie považuje predseda strany Richard Sulík za najdôležitejší míľnik našej novodobej histórie.
„Pre všetkých, ktorí sa narodili ešte počas komunizmu, predstavoval vstup do EÚ pocit slobody a otvorenosti. Dnes si už ani neviem predstaviť, že by sme neboli členom únie.,“ skonštatoval Sulík a dodal, že napriek tomu, že môžeme mať k tomuto spoločenstvu viacero výhrad, v kľúčových momentoch konáme jednotne a spoločne. „Aj z toho dôvodu je Slovensko na správnej strane, ktorá ponúka našim občanom nádej na lepšiu a úspešnú budúcnosť,“ prízvukuje Richard Sulík.
SaS považuje vstup Slovenska do EÚ za obrovský krok, ktorý je pre malú krajinu v srdci Európy, akou je Slovensko, jedným z najpozitívnejších okamihov jej samostatnosti. „Cesta do únie nebola jednoduchá, keďže Slovensko v deväťdesiatych rokoch zápasilo o demokraciu a charakter štátu. O to viac si vážime, že sme už skoro dve dekády členom EÚ, aj keď nie s každým jej krokom súhlasíme. Ale aj o tom je členstvo v širokom spoločenstve demokratických krajín,“, doplnil tímlíder SASKY pre zahraničnú politiku Juraj Droba.
Hlas: Tí, čo spochybňujú členstvo Slovenska v EÚ, hazardujú s našou budúcnosťou
Rozhodnutie o vstúpení Slovenska do Európskej únie bolo správne. Tí, čo spochybňujú členstvo Slovenska v EÚ, hazardujú s budúcnosťou našej krajiny. Uviedla to mimoparlamentná strana Hlas-SD.
"Slovenská republika sa vďaka tomuto rozhodnutiu stala súčasťou jednotného európskeho trhu, čo je pre ňu ako malú otvorenú ekonomiku kľúčové. Vďaka tomu môžu slovenské firmy a výrobky putovať bez akýchkoľvek bariér k našim najväčším obchodným partnerom, ktorí pochádzajú práve z EÚ," povedal predseda strany Peter Pellegrini.
EÚ označil za ekonomický a hodnotový priestor, kde môžeme slobodne rozvíjať budúcnosť Slovenska. "Nie všetko, čo sa rozhoduje na úrovni EÚ či Bruselu, je vždy v prospech SR, ale to väčšinou závisí od aktivít a schopností našej vlády hájiť záujmy SR," doplnil. Hlas bude podľa jeho slov presadzovať plnohodnotné členstvo v EÚ, ale so zásadným presadzovaním národnoštátnych záujmov v prípade prijímania akýchkoľvek zásadných rozhodnutí.
Remišová: Náš hlas v EÚ nikdy nebol tak silný ako práve teraz
Náš hlas v EÚ nikdy nebol tak silný ako práve teraz. Uviedla to dočasne poverená podpredsedníčka vlády a dočasne poverená ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, a tiež predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová pri príležitosti 19. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie.
V nastávajúcich voľbách musíme podľa Remišovej zabojovať o smerovanie a charakter Slovenska, pretože v septembri sa bude rozhodovať aj o tom, či si naďalej zachováme európsky kurz, alebo sa vydáme opačnou cestou, na ktorú by nás chceli zatiahnuť niektorí nečestní politici.
„1. mája 2004 po dlhých rokoch rozdelenia železnou oponou, prišlo Slovensko domov, do európskeho spoločenstva krajín, kam civilizačne, kultúrne aj ekonomicky patríme. Náš hlas v EÚ nikdy nebol tak silný ako práve teraz, a to aj napriek tomu, že celá Európa prechádza ťažkým obdobím od celosvetovej pandémie, energetickej krízy, až po vojnu v našom susedstve,“ skonštatovala dočasne poverená ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, podľa ktorej sa nám podarilo presadiť viaceré spoločné riešenia, ako aj európsku legislatívu, ktorá nám pomáha krízy lepšie zvládnuť.
„V máji v rámci nášho predsedníctva V4 organizujeme v Bratislave rozšírený kohézny samit, na ktorom budú ministri krajín V4 a ďalších krajín spolu s Európskou komisiou hovoriť o lepšej pomoci pre menej rozvinuté regióny a nastavení podpory zo strany EÚ pre regionálny rozvoj po skončení súčasného eurofondového obdobia,“ pripomenula.
Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany odrážali v noci na pondelok raketové útoky v Kyjevskej oblasti. Oznámili to miestne úrady po tom, ako pre celé územie Ukrajiny vyhlásili medzičasom odvolaný letecký poplach. Informovala o tom agentúra Reuters, od ktorej TASR správu prevzala.
Kyjevská oblastná správa po hláseniach o výbuchoch obyvateľov vyzvala, aby zachovali pokoj a zostali v krytoch, kým letecký poplach neskončí.
Ukrajinské médiá tiež informovali o explóziách v Dnepropetrovskej a Sumskej oblasti, čo však nebolo možné nezávisle overiť, napísal Reuters.
Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na platforme Telegram ľudí vyzval, aby sa postarali o svoju bezpečnosť a nezverejňovali informácie o tom, ako funguje protivzdušná obrana.
Kyjevské úrady neskôr oznámili, že poplach pominul, uviedol na svojom webe denník The Guardian. "Prosím, sledujte správy a vráťte sa do krytu, keď sirény znova zaznejú," doplnila oblastná správa.
Siedmich mužov zo Sýrie obvinili v nedeľu na súde na Malte z toho, že nabádali a cvičili ďalšie osoby s cieľom spáchať teroristické činy v Európe. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru Reuters.
Obvinených vo veku 21 až 27 rokov zadržali v sobotu pri operácii koordinovanej s európskou policajnou agentúrou Europol, oznámila maltská polícia. V nedeľu ich predviedli pred súd za prísnych bezpečnostných opatrení.
Skupinu obviňujú zo spojenia sa s extrémistickou organizáciou, podnecovania terorizmu verejnými odkazmi, náboru iných na páchanie terorizmu, školenia iných v používaní výbušnín alebo strelných zbraní a pokusu cestovať do Európy s cieľom páchať terorizmus.
Všetci obvinenia popreli, o kauciu však nežiadali a súd ich ponechal vo väzbe. V prípade uznania viny im hrozí maximálny trest doživotia. Ďalšie informácie o prípade neboli zatiaľ k dispozícii.
Predpokladaného vodcu teroristickej skupiny Islamský štát (IS) zabili v Sýrii pri operácii, ktorú vykonala turecká spravodajská služba MIT. Oznámil to v nedeľu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
"Podozrivý vodca (Islamského štátu), krycím menom abú Husajn aj-Kurajší, bol zneškodnený pri operácii, ktorú uskutočnila MIT včera (v sobotu) v Sýrii," povedal Erdogan večer v štátnej televízii.
Abú Husajn Husajní al-Kurajší viedol džihádistickú skupinu od konca novembra 2022 po tom, ako pri bojoch so sýrskymi povstalcami zahynul jeho predchodca abú Hasan al-Hášimí al-Kurajší.
Spravodajca AFP v severnej Sýrii uviedol, že agenti tureckej tajnej služby a miestni vojenskí policajti v sobotu uzavreli zónu v meste Džindíras v provincii Aleppo na severozápade Sýrie. Podľa miestnych obyvateľov zasahovali na opustenej farme využívanej ako islamská škola.
USA v polovici apríla oznámili, že vykonali v severnej Sýrii vojenskú operáciu, pri ktorej zahynul popredný veliteľ IS. Uviedli vtedy, že skupina plánovala útoky v Európe a na Blízkom východe.
Islamský štát podniká naďalej útoky napriek tomu, že medzinárodná vojenská koalícia pod vedením USA vyhnala jeho militantov z väčšiny území Sýrie a Iraku, na ktorých v roku 2014 vyhlásil samozvaný "kalifát".
Generálny riaditeľ talianskej ropnej a plynárenskej spoločnosti Eni Claudio Descalzi neočakáva tento rok žiadne výkyvy cien na energetických trhoch. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
"Európske zásobníky plynu sú plné. A hoci sa globálna ekonomika reštartovala, dopyt (po plyne) nie je najvyšší, pretože Čína ešte neobnovila plnú prevádzku," povedal Descalzi v rozhovore pre noviny La Stampa.
"Predovšetkým sa nám v týchto mesiacoch podarilo diverzifikovať dodávky a eliminovať závislosti, ktoré sú nebezpečné pre stabilitu dodávok a cien," dodal.
Dovoz ruského plynu do Talianska podľa neho klesol takmer na nulu, a to vďaka dodávkam skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov a novým zmluvám s množstvom afrických krajín.
Pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022 bolo Taliansko závislé od dodávok z Ruska, ktoré sa podieľali 40 % na dovoze plynu.
Koncern Eni v piatok (28. 4.) oznámil, že jeho čistý zisk za 1. štvrťrok medziročne klesol o 11 % v dôsledku nižších cien ropy a plynu v porovnaní s prvými tromi mesiacmi 2022, no jeho výsledky napriek tomu prekonali očakávania analytikov.
Poverený výkonom funkcie rektora Akadémie Policajného zboru (APZ) v Bratislave bude od 1. mája Michal Marko. Funkciu bude vykonávať dočasne, a to do vymenovania nového rektora. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.
"Súhlasné stanovisko k novému riadiacemu pracovníkovi APZ v Bratislave vyjadril aj Akademický senát APZ v Bratislave," skonštatovala Eliášová. O svojom stanovisku informoval dočasne povereného ministra vnútra Romana Mikulca listom.
Bývalú rektorku Akadémie Policajného zboru v Bratislave Luciu Kurilovskú odvolala minulý týždeň prezidentka SR Zuzana Čaputová. Jej odvolanie navrhol Mikulec v súvislosti s kauzou postrelenej študentky. K udalosti došlo 1. marca v priestoroch streleckého polygónu Akadémie PZ v Bratislave. Študentku so zraneniami previezli do nemocnice. Pedagóga Vladimíra Š. polícia obvinila z trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti.
TRENČÍN - Po minuloročnom úspešnom odštartovaní novej tradície usporadúva Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne druhý ročník Univerzitného športového dňa 2023, ktorý sa bude konať už túto stredu, 3. mája 2023. Už po druhýkrát pozýva študentov a kolegov, aby si užili deň v športovom duchu.
Univerzita opäť sľubuje deň plný športových aktivít, súťaží, workshopov, ale aj relaxu pri dobrej hudbe a grilovačke.
„Čakajú na vás profesionálni tréneri pod vedením Branislava Lobotku, ktorí zabezpečia bohatý program,“ uvádza univerzita na svojej oficiálnej stránke.
Záujemcov vyzýva, aby sa prihlásili sa na funkčný tréning, tabatu, študentský beh, dračie lode, AirBike, preťahovanie lanom či futbalový alebo volejbalový turnaj.
Navyše na súťažiacich čakajú aj sprievodné aktivity, napr. fyzioterapeutické workshopy, rekreačný bedminton, hod lietadielkom a relax v chillout zóne.
Iránsky parlament v nedeľu odvolal ministra priemyslu, ktorému sa dáva za vinu rastúca cena vozidiel iránskej výroby, a to v situácii, keď dovoz áut zo zahraničia pre sankcie nie je možný.
Ako pripomenula agentúra AFP, Rezá Fátemí Amín bol vystavený hlasovaniu o vyslovení nedôvery už druhýkrát, vlani v novembri ho však vo funkcii väčšina poslancov podporila.
Amín sa počas diskusie v parlamente bránil, že na plynulosť výroby áut a ich ceny majú vplyv Západom uvalené sankcie. Poslanci však jeho argumentáciu odmietli a navrhli, že ministerstvo by malo automobilový priemysel prenechať radšej súkromnému sektoru.
Podľa AFP najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý má rozhodujúce slovo v hlavných politických otázkach, minulý rok kritizoval vysoké ceny a nízku kvalitu domácich výrobkov vrátane automobilov.
Nedeľňajšie hlasovanie parlamentu sa uskutočnilo v situácii, keď ekonomiku Iránu sužujú západné sankcie, prudká inflácia a rekordné znehodnotenie riálu voči doláru - najväčšie od roku 2018, keď vtedajší prezident USA Donald Trump odstúpil od prelomovej dohody týkajúcej sa jadrového programu Teheránu a obnovil voči Iránu sankcie, uzavrela AFP citovaná agentúrou TASR.
Zakladateľ ruskej súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v nedeľu varoval, že očakávaná ukrajinská protiofenzíva by sa mohla pre Rusko zmeniť na "tragédiu", a opäť sa posťažoval, že jeho mužom na fronte vo východoukrajinskom meste Bachmut chýba munícia.
V rozhovore pre ruského prokremeľského vojnového spravodajcu Semiona Pegova Prigožin vyhlásil, že podľa jeho názoru sa ukrajinský protiútok začne do 15. mája, pretože dovtedy prestanú silné dažde a pôda bude dostatočne suchá na to, aby sa tanky a delostrelectvo mohli po nej presúvať. Prigožin súčasne vyjadril obavy, že "tento protiútok by sa mohol stať tragédiou pre našu krajinu."
O prípravách ukrajinského protiútoku sa hovorí už dlho. V nedávnom rozhovore pre škandinávske médiá to potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Špecifikoval pri tom, že Ukrajina má v pláne aj znovuzískať Krymský polostrov. Dodal súčasne, že úspech ukrajinského protiútoku závisí od dodávok západných zbraní.
Hovorkyňa velenia jednotiek ukrajinskej armády v sektore Juh Natalija Humeňuková cez víkend v televíznom rozhovore tvrdila, že prípravou na ukrajinskú ofenzívu bolo aj vyhodenie skladu ropných látok v prístavnom meste Sevastopol na okupovanom Kryme.
Podľa správ ukrajinskej spravodajskej služby bolo výbuchom a následným požiarom v Sevastopole zničených viac ako desať palivových nádrží s celkovou kapacitou približne 40-tisíc ton.
Vyjadrenia šéfa vagnerovcov v rozhovore pre ruského prokremeľského vojnového spravodajcu Semiona Pegova komentovali aj experti z britského Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Podľa nich z Prigožinových vyjadrení a kritiky vyplýva, že ruská armáda sa neponáhľa s prípravou na odrazenie ukrajinského útoku.
Prigožinova hrozba, že jeho muži sa pre nedostatok munície stiahnu z mesta Bachmut, môže podľa ISW naznačovať, že ruské pozície v Bachmute považuje vagnerovec za zraniteľné.
Serhij Čerevatyj, hovorca východného zoskupenia síl ukrajinskej armády, koncom tohto týždňa uviedol, že v Bachmute pokračujú urputné boje. Cesta, ktorá je kľúčová pre zásobovanie ukrajinských obrancov Bachmutu, je však podľa neho pod kontrolou Ukrajiny.
Ruská armáda tvrdí, že pri útoku na železničnú stanicu pri východoukrajinskom meste Kramatorsk zničila asi 200 ton munície určenej pre ukrajinskú armádu.
Podľa agentúry DPA o tom v nedeľu informoval oficiálny predstaviteľ Ministerstva obrany Ruskej federácie generálporučík Igor Konašenkov.
"V dôsledku zásahu vojenského nákladného vlaku na železničnej stanici pri meste Kramatorsk v Doneckej ľudovej republike bolo zničených do 200 ton munície ozbrojených síl Ukrajiny," uviedol Konašenkov, používajúc pri tom pre Doneckú oblasť názov používaný Ruskom a proruskými separatistami.
Agentúra DPA citovala Konašenkova, podľa ktorého bola tiež pri operácii ruskej armády v Sumskej oblasti zničená veľká dielňa pracujúca pre potreby ukrajinských ozbrojených síl.
DPA súčasne dodala, že informácie zverejnené Ruskom nateraz nie je možné overiť z nezávislých zdrojov. Ukrajinská strana na ne zatiaľ nijako nereagovala.
Maďarsko už zaplatilo „príliš vysokú cenu“ za vojnu na Ukrajine. V nedeľu to na Facebooku uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Tieto slová boli odozvou na sobotňajšie vyhlásenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že správanie Maďarska a jeho vzťahy s Ruskom sú v rozpore so statusom spojeneckého štátu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).
„Ak toto vyhlásenie znamená 'S úctou ďakujem Maďarom za prijatie a starostlivosť o viac ako milión utečencov z Ukrajiny a s úctou im ďakujem za to, že naďalej posielajú pomoc', potom 'Ste vítaní a môžete s nami rátať aj v budúcnosti',“ napísal Szijjártó.
Maďarský minister zahraničia tiež povedal, že Zelenskyj nemá právo posudzovať, či je správanie Maďarska v súlade s jeho členstvom v NATO. „Maďarský ľud už zaplatil za túto vojnu príliš vysokú cenu. Mnoho Maďarov, členov maďarskej komunity v Zakarpatskej oblasti, už v tejto vojne zahynulo,“ dodal Szijjártó.
Maďarský premiér Viktor Orbán v jednom zo svojich nedávnych rozhovorov označil Ukrajinu za „finančne neexistujúci štát“. Kritizoval pritom Európu za financovanie mnohých základných potrieb Ukrajiny a tvrdil, že bez tejto pomoci by „vojna okamžite skončila“.
Rusko okamžite ocenilo toto vyhlásenie, zatiaľ čo Kyjiv Orbánovi pripomenul závislosť Maďarska od financií Európskej únie.
Kubánska vláda zrušila tradičný prvomájový sprievod z dôvodu akútneho nedostatku paliva. Na havanskom Námestí revolúcie sa v medzinárodný Sviatok práce každoročne schádzajú státisíce ľudí z celej krajiny.
Je to prvýkrát od revolúcie v roku 1959, čo boli tieto oslavy zrušené z ekonomických dôvodov, informuje TASR podľa nedeľňajšej správy stanice BBC News.
V uplynulých týždňoch sa na čerpacích staniciach tvorili dlhé rady, v ktorých vodiči museli často čakať aj niekoľko dní.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel začiatkom apríla vyhlásil, že Kuba dostáva len dve tretiny paliva z množstva, ktoré potrebuje. Zároveň pripomenul, že dodávatelia si neplnia svoje zmluvné záväzky.
Kuba má síce prístup k rope nízkej kvality, ale na ostrove, na ktorý USA uvalili sankcie, chýbajú zariadenia na jej spracovanie. Dodávky kvalitnejšej ropy z Venezuely, ktorá je najväčším dodávateľom paliva na Kubu, sa v ostatnom čase znížili o 50 percent.
Podľa analytikov má Venezuela sama vážne problémy a je pre ňu čoraz ťažšie dotovať svojho spojenca.
Nedostatok paliva zvyšuje tlak, ktorému Kubánci čelia. Vláda však trvá na tom, že jej štátom riadený socialistický model je pre krajinu najlepší, a z problémov obviňuje dlhodobé sankcie USA.
Kubánske úrady zvyčajne mobilizujú obrovské zdroje, aby zabezpečili úspech prvomájového sprievodu a hromadne prepravili autobusmi pracovníkov do Havany.
Pred týmto rokom bolo podujatie zrušené len v rokoch 2020 a 2021 - z dôvodu covidovej pandémie. Očakáva sa, že tentoraz namiesto toho budú pokračovať lokálne slávnosti.
BECKOV – Čo musíš urobiť, aby si vyhral, sa dočítaš v článku.
Dni 6. - 8. mája 2023 Beckov ovládnu rozprávky! Áno, čítate správne. Na detských návštevníkov čaká rozprávková cesta plná zaujímavých úloh, ktoré musia svojimi zručnosťami a odvahou rozlúsknuť. Tešiť sa môžu nielen na rozprávkové bytosti, ale aj podnetné úlohy, historický remeselný tábor, oddychové zóny od Hydrotour a BeHappy, skvelé ceny a množstvo zábavy.
„Počas celého dňa bude podujatie sprevádzať moderátor, DJ a rôzne tanečné, hudobné i športové vystúpenia. Milovníci zvieratiek sa zasa môžu tešiť na ukážky akrobacií psíkov. Pre všetky deti, ktoré prídu v maske svojej obľúbenej rozprávkovej, bytosti je pripravený ‚Ples princov a princezien,‘“ uvádzajú hrad Beckov na svojej facebookovej stránke.
Podmienky súťaže
1. Zdieľaj príspevok na facebooku alebo instagrame.
2. Sleduj @trencianskystandard na sociálnych sieťach (facebook, instagram).
3. V komentári označ osobu/osoby, ktorú/ktoré by si vzal na rozprávkovú cestu so sebou.
Určite si príďte užiť kúzelný deň v rozprávkových priestoroch hradu Beckov! Víťaza vyžrebujeme už 4. mája! Držíme palce.
Rodičom treba zdôrazniť význam očkovania a viesť ich k edukácii, v zmysle poučiť ich o možných následkoch týkajúcich sa ohrozenia zdravia dieťaťa i verejného zdravia v prípade neočkovania. Práve celková nedôvera k samotnej vakcinácii či obavy z vedľajších účinkov sú najčastejšou príčinou nízkej zaočkovanosti. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava Katarína Nosálová.
V Bratislavskom kraji klesla zaočkovanosť proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína) u detí narodených v roku 2020 na 94,3 percenta. Najvyššiu úroveň pri sledovaní okresnej zaočkovanosti zaznamenali v okrese Bratislava II (96,8 percenta), najnižšiu v okrese Malacky (89 percent).
"Príčinou nižšej zaočkovanosti je hlavne odmietanie očkovania. V tomto ročníku bolo zistených 308 odmietnutí očkovania," skonštatovala Nosálová.
Príčinou odmietania očkovania je nielen nevedomosť rodičov, ale i medializované informácie o nebezpečnosti očkovania, ako je vznik autizmu, diabetu či škodlivosť hliníkových solí vo vakcíne. Značnú úlohu zohrávajú aj pretrvávajúce antivakcinačné aktivity bez vedecky podložených dôkazov. U rodičov tak v mnohých prípadoch vznikajú obavy z nežiaducich účinkov očkovania. "Preto je dôležité pokračovať v edukačných aktivitách na zvýšenie povedomia o dôležitosti očkovania," zdôrazňuje Nosálová.
RÚVZ zároveň pripomína, že rodičom odmietajúcim očkovanie ukladá správny orgán pokutu podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Ďalšou príčinou nízkej zaočkovanosti v tomto ročníku je podľa regionálneho úradu aj posunutie očkovania až po dovŕšení dvoch až troch rokov dieťaťa na žiadosť rodičov.
Hlavný hygienik SR Ján Mikas tento týždeň informoval o tom, že celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) klesla pod hranicu 95 percent. Nedosahuje úroveň zabezpečujúcu kolektívnu imunitu na celonárodnej úrovni. K poklesu mohli podľa odborníkov prispieť obavy z nepriaznivej situácie s pandémiou ochorenia COVID-19, celosvetovo rastúca váhavosť v očkovaní či obavy z možných vedľajších účinkov povinného očkovania.
Mecenáš ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin naďalej presviedča Kremeľ, aby sa v bojoch na východe Ukrajiny zameral na defenzívu. V najnovšej aktualizácii to uvádzajú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Líder Vagnerovej skupiny nedávno vyzval ruské úrady, aby vyhlásili takzvanú „špeciálnu vojenskú operáciu“ za ukončenú a sústredili sa na upevnenie kontroly na okupovaných územiach Ukrajiny. V sobotňajšom rozhovore s prokremeľským vojenským blogerom poznamenal, že ukrajinská protiofenzíva by sa mohla začať do 15. mája, ale ruská armáda sa podľa jeho názoru príliš neponáhľa s prípravami na odrazenie útokov.
Spomenutý ruský oligarcha opäť tvrdil, že vagnerovci budú pokračovať v bojoch o Bachmut, ale ak sa situácia okamžite nezlepší, budú sa musieť „organizovaným spôsobom stiahnuť alebo zostať a zomrieť“. „Prigožinovo pohrozenie stiahnutím sa z Bachmutu môže tiež naznačovať, že sa obáva, že ruské pozície v tyle Bachmutu sú zraniteľné voči protiútokom,“ uviedol ISW.
Prigožinove vyhlásenia čoraz viac naznačujú rozkol medzi vagnerovcami a ruskou armádou. Tá podľa Prigožina nedodala vagnerovcom na Ukrajine muníciu, ktorá pritom údajne bola k dispozícii v armádnych skladoch. Prigožin tento týždeň vyhlásil, že Vagnerova skupina by v krátkom čase mohla prestať existovať, pretože jej chýbajú bojovníci a munícia.
Lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi súd prikázal ospravedlniť sa na nadchádzajúcej schôdzi Národnej rady SR poslancovi Ľubošovi Blahovi (Smer-SD) za nepravdivé výroky na jeho adresu. Súd určil presné znenie ospravedlnenia, ktoré má Matovič na pôde parlamentu predniesť. Jeho súčasťou je aj vyjadrenie hlbokej ľútosti nad tým, že „v značnej miere zasiahol do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti Ľuboša Blahu, čím znížil jeho ľudskú dôstojnosť, vážnosť, profesijnú a občiansku česť a dobré meno.“
Krajský súd v Trnave definitívne rozhodol v civilnom spore Ľuboša Blahu a Igora Matoviča o ochranu osobnosti a poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Hovorkyňa Krajského súdu v Trnave Jana Kondákorová agentúre SITA potvrdila, že rozsudok bol procesným stranám doručený a je právoplatný.
Blaha zažaloval Matoviča za výrok z 24. septembra 2020, keď v pozícii predsedu vlády na pôde parlamentu počas Hodiny otázok hovoril o informácii, ktorú dostal e-mailom a podľa ktorej Blaha ešte ako študent preskočil plot záhrady a „mydlil barana“.
Reagoval tak na vystúpenie Blahu, ktorý hovoril o Matovičovej manželke ako o „bielej kobyle“. Súd vyhodnotil výroky Matoviča o Blahovi ako nepravdivé, ktoré „hrubým spôsobom zasiahli do osobnostných práv žalobcu.“
Okrem ospravedlnenia bude Matovič platiť aj trovy konania, ich výšku zatiaľ vyššia súdna úradníčka nevyčíslila. Ľuboša Blahu v civilnom spore zastupovala advokátska kancelária Roberta Kaliňáka.
Perspektívnou oblasťou možnej pomoci Ukrajine je spolupráca pri odmíňovaní. "Slovensko má skvelé technológie a sme v tom špička vo svete," povedala na nedeľnom brífingu po návrate z návštevy Ukrajiny prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorú absolvovala spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom. O konkrétnej forme pomoci však chce najprv hovoriť s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom a dočasne povereným ministrom obrany Jaroslavom Naďom.
Z hľadiska zamínovania patrí Ukrajina v súčasnosti k najpostihnutejším krajinám. "Zamínovanie Ukrajiny je obrovský problém. Zjednodušene povedané, jeden deň vojny znamená potrebu 30 dní odmíňovania," poznamenala Čaputová s tým, že ukrajinská strana má záujem o pomoc v tomto smere. Ponúka tiež biznis príležitosti v tejto oblasti.
Prezidentka zároveň skonštatovala, že Ukrajina sa mení. Tam, kde neprebiehajú boje, sa rekonštruujú ulice, cesty, mosty či budovy. Práve obnovu považuje hlava štátu za príležitosti na etablovanie sa slovenských firiem a podnikateľov. Vláda má podľa nej už vytypovaný okruh podnikateľských subjektov, ktoré majú záujem o pomoc Ukrajine. "Vláda finišuje so schémou, ktorá by túto pomoc a spoluprácu mala uľahčiť," doplnila. Pripustila však, že pomoc zo slovenskej strany viazne a sme "viac pozadu ako česká strana."
Prezidentka zároveň informovala, že Ukrajina Slovensko opäť požiadala o vyslanie vyšetrovateľského tímu, ktorý by dokumentoval dôkazy o vojnových zločinoch. Pripomenula, že Slovensko bolo spolu s Francúzskom prvou krajinou, ktorá už svojich expertov v minulosti ponúkla, a ich záujem zapojiť sa do vyšetrovania bol okamžitý. "Ich záujem bol bez zaváhania a okamžitý," spomenula Čaputová s tým, že tento záujem expertov stále pretrváva.
Hlava štátu zároveň dôrazne odmieta zľahčovanie situácie na Ukrajine. Ľuďom na Slovensku, ktorí spochybňujú dianie na Ukrajine, odkázala, aby tam išli a pozreli sa trpiacim ľuďom do očí. Za absolútne opovrhnutiahodné označila vytĺkanie kapitálu z tejto tragédie. Prezidentka v tejto súvislosti opäť pripomenula aj masívnu dezinformačnú kampaň na Slovensku, ktorá má zmanipulovať pravdu a skutočnosť. Napriek tomu sa však stále spolieha na "veľkorysosť, ľudskosť a solidaritu", ktorú už značná časť spoločnosti Ukrajine preukázala a stále preukazuje.
Podľa prezidentky sa tiež hovorilo o potrebných reformách k vstupu Ukrajiny do EÚ.
Opozičné strany Smer-SSD aj SaS majú ambíciu vyhrať septembrové parlamentné voľby. V nedeľnej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo to uviedli predseda SaS a poslanec Národnej rady (NR) SR Richard Sulík a podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SSD).
"Pre nás je dôležité, aby sme vyhrali voľby a zostavovali vládu," povedal Blanár. Zopakoval, že volebným lídrom je predseda strany Robert Fico, a v prípade jej víťazstva by sa mal preto stať aj premiérom.
Ambície vyhrať parlamentné voľby má podľa Sulíka aj strana SaS. "Aktuálne preferencie to nenaznačujú, ale my ideme do toho, lebo najlepšie spĺňame podmienky, ktoré potrebujete na to, aby ste vládli," podotkol. K možnej spolupráci s Hlasom po voľbách sa vyjadriť nechcel.
Návštevu hlavy štátu SR Zuzany Čaputovej a českého prezidenta Petra Pavla na Ukrajine vníma Sulík sympaticky. "Oni už niekoľko mesiacov dozadu, krátko po zvolení českého prezidenta, avizovali, že majú takýto plán. Je dobré, keď politici plnia to, čo povedia," podotkol. Dúfa, že vojna na Ukrajine sa čím skôr skončí. "V tejto vojne je Rusko jednoznačne agresor, tam nie je čo diskutovať. Ukrajina je obeť, a preto považujem aj takúto podporu za dôležitú," doplnil.
Blanár v súvislosti s návštevou skonštatoval, že občania SR by skôr uvítali, keby sa prezidentka starala o to, čo sa deje na Slovensku a čo rieši vláda. Smer-SD chce podľa jeho slov pomáhať Ukrajine, no nie je za vojenskú pomoc. "Sme proti dodávaniu akýchkoľvek zbraní a sme za to, aby sa začali čím skôr rokovania," uviedol.
Diskutujúci sa rozprávali aj o inflácii cien potravín. Blanár potvrdil, že Smer plánuje zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu k zdražovaniu potravín. Strana chce na nej podľa jeho slov predstaviť viacero návrhov, na ktorých spolupracovala aj s predstaviteľmi prvovýrobcov, potravinárov a obchodníkov. Poukázal aj na potrebu zastropovania cien formou použitia marží.
Zámer by podľa Sulíka nefungoval. "Len čo začnete stanovovať maximálne marže alebo prirážky, tak sa stane, že oni to budú nakupovať od nejakých medzičlánkov," povedal. Ide podľa neho o návrh na "oblbovanie" ľudí. "To, čo naozaj funguje, je viac konkurencie," dodal.
Koalícia a opozícia sa nezhodujú v tom, či je pomoc zo strany štátu, aj čo sa cien potravín či podnikateľov týka, dostatočná. Podľa predsedu poslaneckého klubu OĽANO Michala Šipoša sa urobilo maximum, hoci priznal, že sa vždy dá urobiť aj viac. Podpredseda strany Smer-SD Richard Takáč si myslí, že vláda pre občanov neurobila nič. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Šipoš je presvedčený, že najlepšou pomocou pre ľudí, čo sa zdražovania vo viacerých segmentoch týka, je zamerať sa na najohrozenejšie skupiny a pomôcť im prekonať najťažšie obdobie. "Veľa vecí sa nám podarilo presadiť," povedal Šipoš. V prípade podnikateľov vraj urobili maximum, hoci uznáva, že sa vždy dá urobiť aj viac. Treba si však podľa neho zároveň uvedomiť, že nie sme "Dubaj či Nórsko, máme obmedzené zdroje a nemôžeme dotovať všetko a všetkých". Pripustil tiež, že sa o podpore dôchodcov v koalícii stále rokuje.
Takáč opätovne poukázal na neschopnosť vlády čokoľvek riešiť na Slovensku, je presvedčený, že vláda pre občanov Slovenska neurobila nič. "Robíme to, čo by mala robiť vláda, suplujeme vládu," odkázal s tým, že výsledkom sú zákony, s ktorými prichádzajú na najbližšiu schôdzu parlamentu. Podľa neho by mohli mať podporu hnutia Sme rodina v prvom čítaní, v druhom očakáva prípadné pozmeňujúce návrhy. Požadujú čo najrýchlejšie prijatie zákonov, vyzýva na skrátené legislatívne konanie. Skoršiu valorizáciu dôchodkov Smer podľa neho podporí.
Šipoš potvrdil, že na víkendovom sneme OĽANO zvolili chýbajúcich členov do predsedníctva. Novými členmi sa stali Marek Šefčík, Milan Potocký, Roman Mikulec a Milan Vetrák. Oficiálny snem avizuje do dvoch týždňov. Potvrdil, že hnutie rokuje so stranami NOVA, Za ľudí i KDH.
Najbližším partnerom po voľbách je pre Smer podľa slov Takáča Hlas-SD. Mrzia ho však niektoré kroky lídra Hlasu Petra Pellegriniho. Vyzval ho preto, aby povedal, kto je pre neho partnerom. Na kandidátku Smeru dostal podľa slov Takáča ponuku aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. "Nemám informácie, že by sa oficiálne vyjadril, či to prijme," povedal s tým, že by bol rád, ak by kandidoval aj exminister vnútra Robert Kaliňák.
Útok dronmi, ku ktorému došlo v sobotu na Moskvou anektovanom ukrajinskom polostrove Krym, bol podľa ukrajinskej armády prípravou na plánovanú protiofenzívu Kyjeva, uviedli v nedeľu ukrajinské ozbrojené sily. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
"Infiltrácia do logistiky nepriateľa je jednou z prípravných prvkov rozsiahlych aktívnych akcií našich obranných síl, o ktorých už dlhší čas hovoríme," uviedla hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalija Humeniuková v nedeľu v televíznom vysielaní. "A táto práca je prípravou na rozsiahlu ofenzívu, na ktorú všetci čakajú," dodala.
Po útoku dronmi v prístavnom meste Sevastopol na Krymskom polostrove začal v sobotu v ranných hodinách horieť veľký ruský sklad paliva, pripomína DPA. K zraneniam ani obetiam na životoch či škodám na civilných objektoch podľa ruskej strany nedošlo.
Podľa vyjadrení ukrajinských ozbrojených síl však došlo k zničeniu desiatich nádrží s palivom. Kyjev sa oficiálne k zodpovednosti za incident neprihlásil. Ukrajinská vojenská rozviedka sa však vyjadrila, že takéto explózie budú pokračovať.
Rusko už 14 mesiacov vedie otvorenú vojnu voči susednej Ukrajine a obsadilo zhruba 20 percent jej územia - vrátane Krymu, nelegálne anektovaného ešte v roku 2014 - pripomína DPA.
Už niekoľko týždňov sa na medzinárodnej scéne s napätím očakáva ohlasovaná veľká jarná ukrajinská protiofenzíva s cieľom oslobodiť okupované územia krajiny.
Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v apríli, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 17,7 percenta hlasov. Nasledovali by Hlas-SD (17 percent) a Progresívne Slovensko (13,1 percenta). Vyplýva to z prieskumu, ktorý v dňoch 19. až 26. apríla na vzorke 1013 respondentov realizovala agentúra Focus pre reláciu TV Markíza Na telo.
Štvrtá v poradí by skončila Republika (9,8 percenta), za ňou by nasledovalo hnutie Sme rodina (6,1 percenta). Do parlamentu by sa dostali aj KDH (6 percent), OĽANO (5,6 percenta) a SaS (5,2 percenta).
Pred bránami parlamentu by zostali Aliancia (4,3 percenta), SNS (4 percentá) aj nová strana Demokrati (3,6 percenta). Potrebných päť percent by nezískali ani Kotlebovci-ĽSNS (2,7 percenta), Maďarské fórum (1,7 percenta), Dobrá voľba a Umiernení (1,1 percenta) a Za ľudí (1 percento).
Ruskí velitelia vo vojne proti Ukrajine podľa najnovších odhadov britských tajných služieb výrazne sprísnili tresty vojakom za porušenia disciplíny, uviedlo v nedeľu ministerstvo obrany v Londýne. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
Už napríklad za pokus ukončiť služobnú zmluvu či za menšie prehrešky ako sú opitosť sú vojaci umiestňovaní do provizórnych väzenských ciel, spresnilo ministerstvo s odvolaním sa na "početné" výpovede príslušníkov ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine.
Takýmito celami sú pritom často len jamy vykopané v zemi, ktoré sú prikryté kovovými mrežami.
"Počas prvých mesiacov pristupovalo množstvo ruských veliteľov k dodržiavaniu disciplíny pomerne uvoľnene a tým, ktorí odmietli slúžiť, v tichosti umožnili návrat domov," uviedol rezort obrany v Londýne.
"Od jesene 2022 však došlo k viacerým drakonickým iniciatívam v záujme zlepšenia disciplíny v armáde, predovšetkým od nástupu (náčelníka generálneho štábu) Valerija Gerasimova v januári 2023," dodáva Londýn.
Námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrij Meľnyk označil možnosť, že by Čína prevzala v súvislosti s vojnou na Ukrajine úlohu mediátora, za "nie nerealistickú". Reagoval tak na nedávny telefonický rozhovor medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. V nedeľu to uviedla agentúra DPA, informuje TASR.
"Samozrejme, že Čína bude i naďalej obhajovať svoje záujmy. Verím však, že spravodlivé a mierové riešenie a ukončenie násilností sú v súlade so záujmami Pekingu viac, než toto rozsiahle a nekonečné zemetrasenie svetového poriadku," vyhlásil Meľnyk.
Telefonát Zelenského so Si Ťin-pchingom, ktorý bol vôbec prvým osobným rozhovorom oboch lídrov od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, je podľa Meľnyka "veľkým krokom k posilneniu vzťahov medzi Ukrajinou a Čínou a tiež k ukončeniu ruskej agresie".
Námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí však poznamenal, že "pre Kyjev je stiahnutie všetkých ruských jednotiek z okupovaných území sine qua non (nevyhnutnou podmienkou)". Čínsky návrh politického riešenia vojny na Ukrajine totiž neobsahuje požiadavku na stiahnutie ruských vojakov z okupovaných ukrajinských území ani z anektovaného polostrova Krym. Meľnyk dodal, že "koniec koncov i tak záleží na maličkostiach".
Agentúra DPA pripomína, že počas telefonátu sa Zelenskyj a Si rozprávali o územnej celistvosti Ukrajiny "vrátane Ruskom anektovaného Krymského polostrova". Hovorili tiež o Charte OSN. Zelenskyj tiež informoval, že vyzval čínskeho prezidenta, aby ovplyvnil Moskvu vo veci návratu ukrajinských vojnových zajatcov a približne 20-tisíc "unesených" detí.
Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) trvá na tom, že odvolanie Lucie Kurilovskej z funkcie rektorky Akadémie Policajného zboru bolo nevyhnutné. Vyplýva to z jeho vyjadrenia v diskusnej relácii TA3 V politike.
"Dôvody na jej odvolanie boli viaceré, tak som podal tento návrh prezidentke. Tá sa s ním stotožnila a Kurilovská dnes nie je vo svojej funkcii," povedal s tým, že funkciou je už dočasne poverený niekto iný. V súvislosti s prípadom postrelenej študentky informoval, že vyšetrovanie pokračuje.
Nezaradená poslankyňa Národnej rady SR a podpredsedníčka mimoparlamentného Hlasu-SD Denisa Saková si myslí, že o odvolaní Kurilovskej mal po ukončení vyšetrovania rokovať parlamentný brannobezpečnostný výbor.
"Čakali sme, že sa znova stretneme na výbore a budeme hodnotiť, či bola za to Kurilovská zodpovedná alebo nie. Žiaľ, nestalo sa tak," skonštatovala. Spoločne s Mikulcom sa zhodli, že v tejto kauze by sa malo v prvom rade myslieť na postrelenú kadetku.
Vstup Kurilovskej do Hlasu-SD podľa Sakovej ešte neriešili. Podotkla, že pre stranu by bola prínosom. "Má veľmi veľké skúsenosti z oblasti trestného práva," doplnila.
Diskutovalo sa aj o možných dôvodoch častého odvolávania Mikulca v parlamente. Minister priznáva, že počas svojho pôsobenia mohol aj pochybiť. "Každý, kto niečo robí, pochybí," skonštatoval. Myslí si však, že opozícia ho chcela niekoľkokrát odvolať najmä preto, že po jeho nástupe do funkcie dal podľa vlastných slov vyšetrovateľom a orgánom činným v trestnom konaní slobodu.
Saková reagovala, že polícia má za Mikulcovho pôsobenia na čele rezortu "zviazané ruky". "Táto vláda využíva orgány činné v trestnom konaní na politický boj," povedala. Skritizovala tiež jeho kroky pri utečeneckej či migračnej kríze. Mikulcovi tiež vyčíta rozpustenie vyšetrovacieho tímu Oblúk.
Minister vnútra to odmieta. "Bol to vyšetrovací tím, ktorý zriadil prezident Policajného zboru s riaditeľom Úradu inšpekčnej služby. Tí na základe rozhodnutia, na základe toho, aké boli výsledky vyšetrovania, aj po dohode s prokuratúrou, zrušili tím. Nebol som to ja, nebola to moja kompetencia," doplnil.
Prerušenie ekonomických vzťahov s Čínou je nereálne a snaha o to ohrozí väčšinu nemeckého priemyslu. Uviedol to generálny riaditeľ nemeckého výrobcu luxusných áut Mercedes-Benz Ola Källenius pre nedeľné bulvárne noviny Bild am Sonntag. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Európa sa snaží znížiť svoju závislosť od Číny, keďže blokády a problémy s dodávkami počas pandémie ochorenia COVID-19 a vojna na Ukrajine odhalili krehkosť dodávateľských reťazcov a nebezpečenstvo spoliehania sa na dominantných dodávateľov.
Källenius však povedal, že oddelenie sa od Číny, druhej najväčšej svetovej ekonomiky, je "nemysliteľné pre takmer celý nemecký priemysel". "Veľkí hráči v globálnej ekonomike, Európa, USA a Čína, sú tak úzko prepojení, že zrušenie väzieb s Čínou nemá zmysel," vyhlásil.
Nemecké automobilky závisia od čínskeho automobilového trhu, najväčšieho na svete, a čínske spoločnosti Beijing Automotive Group Co Ltd spolu s Geely patria medzi dvoch hlavných akcionárov Mercedes-Benz.
Čína sa podieľala 18 percentami na tržbách a 37 percentami na predaji áut Mercedes-Benz v roku 2022 a podľa Källeniusa sa to ešte zvýši.
"Naše čísla o predaji v Číne rastú a som celkom optimistický, že tento rok porastieme aj my. Počas rokov pandémie mimoriadne šetrili najmä bohatší Číňania," pripomenul. "Táto kúpna sila by nám mala prospieť," dodal.
Pretrvávajúce násilie v Sudáne môže celý región východnej Afriky uvrhnúť do humanitárnej krízy, upozornila v nedeľu medzinárodná humanitárna organizácia OSN Svetový potravinový program (WPF). TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
"Tretina populácie krajiny hladovala už aj pred vypuknutím bojov, teraz vládne nedostatok všetkého a ceny potravín raketovo vystrelili nahor," uviedol riaditeľ WPF v Nemecku Martin Frick.
Podobné zvyšovanie cien sa tiež deje v susednom Čade i v Južnom Sudáne. Obe krajiny pritom za dva týždne od začatia bojov v Sudáne prijali už tisícky tamojších utečencov.
"V Južnom Sudáne, ktorý v niektorých svojich oblastiach čelí povodniam a iné zasa sužuje sucho v dôsledku klimatickej krízy, stúpli ceny potravín vo veľmi krátkom čase o 28 percent," upozornil Frick.
Situáciu komplikuje aj napätie v oblasti Rohu Afriky, kde je po šiestich nedostatočných obdobiach dažďov rekordne vysoký tlak na zásobovanie potravinami.
Ozbrojené potýčky v Sudáne vypukli 15. apríla medzi jednotkami armády generála Abdala Fattáha Burhána a obávaným polovojenským zoskupením Sily rýchlej podpory (RSF) generála Muhammada Hamdána Daklúa.
Obaja títo generáli zohrali kľúčovú úlohu v boji proti povstalcom v občianskej vojne v Dárfúre, ktorá sa začala v roku 2003; kým Burhán velil sudánskej armáde v Dárfúre, Daklú bol veliteľom jedných z mnohých arabských milícií džandžavíd, ktoré boli svojho času zapletené do porušovania ľudských práv a páchania ukrutností.
Okruh detí, na ktoré možno poskytnúť dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom, by sa mohol rozšíriť o žiakov, ktorí navštevujú prvý až štvrtý ročník osemročných gymnázií. Vyplýva to z návrhu novely zákona o dotáciách, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci Petra Krištúfková, Jozef Hlinka, Miloš Svrček a Jozef Šimko (všetci Sme rodina).
O dotácie by mohli požiadať osemročné gymnáziá do 10. septembra 2023 a poskytované by im mohli byť preddavkovo na obdobie od 1. septembra 2023 do 31. decembra 2023, a to najneskôr do 25. septembra 2023.
Poslanci v dôvodovej správe uviedli, že návrh zákona by mohol pomôcť 11-tisíc deťom. Finančný vplyv návrhu zákona by predstavoval pre rok 2023 sumu 101.200 eur, pre roky 2024, 2025 a 2026 by to malo podľa dôvodovej správy byť vo výške 303.600 eur ročne. Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2023.
Od mája tohto roka majú obedy zadarmo deti základných škôl a posledných ročníkov materských škôl. Na dieťa v poslednom ročníku materskej školy je výška dotácie na stravu v sume 1,40 eura na deň. V prípade žiaka prvého stupňa základnej školy sa poskytne dotácia na stravu v sume 2,10 eura na deň.
Ukrajinci sú nezlomne presvedčení, že vo vojne zvíťazia a budú slobodní; zatiaľ čo Rusko zmysel tejto vojny ešte nenašlo, povedal v rozhovore pre Českú televíziu prezident ČR Petr Pavel, ktorý v nedeľu ukončil návštevu Ukrajiny.
Podľa Pavla je množstvo ľudí v ČR vojnou frustrovaných viac než Ukrajinci - napriek tomu, že im nad hlavami nelietajú rakety. "Z ukrajinského optimizmu by sme si mali vziať príklad," domnieva sa český prezident, ktorý na Ukrajinu vycestoval spolu s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou.
Spoločne sa stretli aj s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským, ktorého Pavel označil za "odvážneho muža s unikátnym citom pre situáciu", cituje ČT.
"Ukrajinci si rozhodne nerobia ani najmenšie ilúzie o tom, že by sa s Ruskom dalo dohodnúť, že by sa Rusko správalo pekne, keď sa my budeme správať pekne k nemu. Oni proste vedia, že v situácii, v akej sú teraz, musia vyhrať. Pretože inak sa im to skôr či neskôr vráti späť," podotkol prezident ČR s tým, že "Ukrajina vie celkom presne, o čo bojuje".
Pavel tiež poukázal na to, že v ČR sa vedeniu nie celkom darí vysvetliť "jednoduché súvislosti, ako napríklad, že utečenci nie sú len čistým výdavkom nášho štátu, ale že sa po veľmi krátkej dobe stávajú aj jeho príjmom". Ako dodal, podobne je to aj s pomocou Ukrajine. "Väčšia časť toho, čo Ukrajine dávame, prechádza systémom financovania našich spojencov," upozornil.
"To, čím v úvodzovkách doplácame, sú napríklad ceny plynu, ropy, ale to, bohužiaľ, neovplyvníme. To zavinilo Rusko, nie Ukrajina," podotkol Pavel.
Zároveň v odpovedi na otázku ČT potvrdil, že sa o tomto probléme spolu rozprávali aj s prezidentkou SR. "Bavili sme sa o tom, pretože aj mňa to zaujíma, ako sa tam bude situácia vyvíjať. Predsa len je to náš najbližší partner a pokiaľ sa tam politická reprezentácia názorovo posunie viac k proruským názorom, tak to bude aj náš problém," uviedol Pavel. Ako poznamenal, na Slovensku je v súčasnosti ruská propaganda a ruské spravodajské služby mimoriadne intenzívne.
Na otázku, prečo na Ukrajinu vycestovali s prezidentkou SR spoločne, Pavel odpovedal: "Asi to bude v tom, že sme si so Zuzanou Čaputovou ľudsky sadli, takže nám to v podstate napadlo takmer zhodne."
Zároveň priblížil, že sa so slovenskou prezidentkou dohodli aj na zefektívnení niektorých zahraničných ciest. "Miesto toho, aby leteli z dvoch susedných krajín dva špeciály, poletíme jedným - keď poletíme rovnakým smerom a na rovnakú dobu," spresnil.
"Cesta na Ukrajinu nám prišla veľmi symbolická, pretože ako Slovensko, tak i Česká republika majú k Ukrajine veľmi blízko. Obe krajiny boli medzi prvými, ktoré začali Ukrajine poskytovať pomoc a naše názory vo vzťahu k vývoju situácie na Ukrajine sú veľmi podobné, takže to bola úplne prirodzená voľba," citovala Pavla Česká televízia.
Poslanci Národnej rady (NR) SR sa majú po mesačnej prestávke vrátiť v utorok (2. 5.) na ďalšiu riadnu schôdzu. Ešte pred ňou má byť mimoriadne rokovanie o cenách potravín. Inicioval ho opozičný Smer-SD, začína sa o 13.00 h. Na riadnej schôdzi sa očakáva vyše 240-bodový program. Poslanci by mali na májovej schôdzi prebrať zákony vrátené prezidentkou Zuzanou Čaputovou i návrhy, na ktoré sú naviazané míľniky z plánu obnovy.
Predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) avizoval, že v programe budú všetky predložené návrhy, no prednosť budú mať dôležité vládne a poslanecké návrhy. Smer-SD chce, aby sa na mimoriadnej schôdzi prebrali návrhy, ktoré sa zaoberajú cenovou legislatívou potravín a tiež návrh zákona, ktorý by odpustil prvovýrobcom na pol roka odvody za zamestnancov.
Poslanci by mali okrem iného definitívne schváliť novelu školského zákona. Zaviesť by sa mal právny nárok na prijatie dieťaťa v materskej škole od troch rokov od septembra 2025. Obsahuje tiež podporné opatrenia. Zahrnutá by mala byť aj definícia segregácie či zavedenie pozície supervízora.
Parlament má riešiť aj novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorú vetovala prezidentka. Má zrýchliť výstavbu prioritných diaľničných úsekov. Priamym dôsledkom prijatého zákona by podľa prezidentky bolo vylúčenie kontroly zo strany Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií.
Hlava štátu vetovala aj novelu zákona o tepelnej energetike. Legislatívny proces podľa nej neposkytol dostatočný priestor na zapojenie odbornej verejnosti.
Poslanci by mali po viacerých odkladoch rozhodnúť o návrhu, ktorým by sa osobitný odvod rozšíril na ďalšie subjekty, zároveň by sa zvýšila jeho sadzba na približne trojnásobok. V druhom čítaní je aj návrh, aby súčasťou Ústavy SR bolo právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti.
Rozhodnúť by mali aj o novele, podľa ktorej by budúci dôchodcovia dostávali komplexné informácie, ktoré majú zabezpečiť lepšiu informovanosť a zrozumiteľnosť o budúcich dôchodkových nárokoch.
Medzi poslaneckými návrhmi sú napríklad novely rokovacieho poriadku NR SR. Ďalej napríklad návrh, ktorý má upraviť dôvody na odvolanie šéfa Generálnej prokuratúry SR a Úradu špeciálnej prokuratúry. Na programe by mal byť aj opozičný návrh, vďaka ktorému by občania ohrození chudobou mohli dostať jednorazový príspevok 500 eur. V druhom čítaní je tiež návrh, podľa ktorého by obce mohli byť povinné zverejňovať zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku na internete.
Podľa šéfa NR SR je možné, že viaceré poslanecké návrhy sa presunú na ďalšiu schôdzu, no tým stratia zmysel, keďže do konca volebného obdobia by mala byť už len jedna riadna schôdza v júni. Návrh zákona potrebuje prejsť schvaľovaním, ktorý obvykle trvá dve schôdze. V septembri chce Kollár už len slávnostné zasadnutie parlamentu pri príležitosti Dňa Ústavy SR.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mal pri sebe zbraň a spolu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi by bol bojoval až do konca v prípade, že by Rusi na začiatku vojny vtrhli do jeho sídla v hlavnom meste Kyjev. Zelenskyj to uviedol v rozhovore pre televíznu stanicu 1+1, ktorý zverejnili v sobotu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
"Viem strieľať. Dokážete si predstaviť titulok: 'Prezidenta Ukrajiny zajali Rusi?' To je potupa. Domnievam sa, že by to bola potupa," povedal Zelenskyj.
Jednotky ruskej tajnej služby sa podľa ukrajinských predstaviteľov v prvých dňoch po začiatku invázie na Ukrajinu (24. februára 2022) pokúsili preniknúť do Kyjeva. Boli však porazené a nepodarilo sa im dostať na Bankovú ulicu v centre hlavného mesta, kde sídla kancelárie ukrajinského prezidenta.
Ďalšie ruské jednotky zaútočili na predmestia ukrajinskej metropoly, neboli však schopné postupovať ďalej, píše Reuters. Ukrajinskí predstavitelia informovali tiež aj o niekoľkých neúspešných pokusoch o sabotáž v Kyjeve.
"Myslím si, že ak by vnikli dovnútra, do administratívy, už by sme tu neboli," povedal Zelenskyj, pričom podľa Reuters nebolo bezprostredne jasné, ktoré ruské jednotky má konkrétne na mysli.
"Nikto by nebol zajatý, pretože sme mali veľmi seriózne pripravenú obranu Bankovej ulice. Zostali by sme tam do posledného (muža)," dodal ukrajinský prezident.
Na otázku, či pri sebe nosil strelnú zbraň a či trénoval jej použitie, odpovedal Zelenskyj kladne. Súčasne však odmietol názory, podľa ktorých by ju použil skôr na to, aby miesto prípadného zajatia radšej spáchal samovraždu. "Nie, nie, nie. To nie je na to, aby som sa sám zastrelil. To je na opätovanie paľby, celkom určite," citovala ho agentúra Reuters.
Brazílsky sudca v sobotu odvolal dočasné zablokovanie sociálnej siete Telegram v celej krajine, ktoré tento týždeň nariadil súd po tom, čo materská spoločnosť Telegramu neposkytla brazílskym úradom požadované údaje o neonacistoch pôsobiacich na tejto sieti. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Podľa sudcu Flavia Lucasa zablokovanie siete v celej krajine nie je primerané, pretože ovplyvňuje "slobodu komunikácie tisícov ľudí, ktorí nemajú nič spoločné s vyšetrovanými skutočnosťami". Sudca však nezrušil a potvrdil pokutu vo výške milión realov (približne 198.000 dolárov) denne, ktorú pôvodný súd sociálnej sieti udelil za to, že nespolupracuje s miestnymi úradmi.
Brazílsky minister spravodlivosti Flavio Dino minulý týždeň v súvislosti s nedávnou sériou útokov na brazílskych školách uviedol, že na Telegrame pôsobia skupiny zvané "Antisemitský front" a "Antisemitské hnutie", pričom dodal, že "to zohráva kľúčovú úlohu pri násilí, ktorého obeťou sa stávajú naše deti".
Začiatkom apríla zabil muž ozbrojený sekerou v jednej z brazílskych škôl štyri deti vo veku od štyroch do sedem rokov. V priebehu rovnakého týždňa sa odohrali ešte ďalšie dva útoky na školách, nevyžiadali si však obete na životoch.
V marci zabil 13-ročný chlapec učiteľa, na ktorého zaútočil nožom v škole v meste Sao Paolo. Vlani v novembri zasa 16-ročný strelec pripravil o život štyroch ľudí a viac než desiatim ďalším spôsobil zranenia na dvoch školách v meste Aracruz na juhovýchode Brazílie. Brazílske médií vtedy s odkazom na policajné zdroje uviedli, že páchateľ na platforme Telegram komunikoval s antisemitskými skupinami.
Ako vyplýva z dokumentu brazílskeho súdu, vyšetrovatelia žiadali Telegram o poskytnutie osobných údajov členov dvoch antisemitských zoskupení operujúcich na tejto sieti. Spoločnosť však poskytla iba údaje administrátora jednej z týchto skupín, čo súd kvalifikoval ako "úmysel Telegramu nespolupracovať s prebiehajúcim vyšetrovaním".
Sudánsky expremiér Abdalla Hamdok v sobotu varoval, že ak sa prebiehajúci konflikt v jeho krajine včas nezastaví, môže prerásť do jednej z najhorších občianskych vojen na svete. TASR správu prevzala od agentúry AFP
"Božechráň, aby sa Sudán dostal do bodu, keď začne občianska vojna... (Občianske vojny v) Sýrii, Jemene a Líbyi by boli v porovnaní ňou iba malými hrami," uviedol Hamdok na podujatí v kenskej metropole Nairobi.
Súčasný konflikt v Sudáne nazval nezmyselnou vojnou dvoch armád, pričom poznamenal, že ak by prerástol do občianskej vojny, stal by sa pre svet "nočnou morou" s mnohými následkami. "Nikto z tohto nevyjde ako víťaz. Preto to musí skončiť," dodal.
Hamdok stál na čele sudánskej vlády v rokoch 2019 až 2021, keď bol zosadený počas vojenského prevratu. Hoci bol v novembri 2021 opätovne dosadený do funkcie po podpísaní dohody obnovujúcej prechod k civilnej vláde, v januári nasledujúceho roka odstúpil.
Prebiehajúce ozbrojené zrážky medzi sudánskou regulárnou armádou pod vedením generála Abdala Fattáha Burhána a polovojenským zoskupením Sily rýchlej podpory (RSF) generála Muhammada Hamdána Daklúa vypukli 15. apríla v Chartúme i v ďalších lokalitách krajiny a odvtedy si vyžiadali stovky mŕtvych a tisíce zranených.
Bojmi bola poškodená elektrická, vodovodná a telekomunikačná infraštruktúra a rabovaním sa zničili firmy i domy. Desaťtisíce Sudáncov utiekli pred bojmi buď do iných miest Sudánu, alebo do susedných krajín vrátane Egypta, Etiópie, Čadu a Južného Sudánu, zatiaľ čo cudzie štáty pokračujú v evakuácii svojich občanov.
