Politického veterána a bývalého lídra francúzskej krajnej pravice Jeana-Marie Le Pena prepustili z nemocnice. Domov sa vrátil po vyše dvojtýždňovej hospitalizácii, ktorej dôvodom bol ľahký infarkt. Oznámila to v stredu jeho vnučka, píše TASR podľa správ agentúry AFP a francúzskych médií.
Le Pena (94), ktorý je otcom súčasnej líderky francúzskej krajnej pravice Marine Le Penovej, hospitalizovali s infarktom 15. apríla. Teraz už je "späť doma" a má sa "lepšie", uviedla jeho vnučka a taktiež politička Marion Maréchalová v rozhovore pre televíznu stanicu Paris Premiére.
Le Pen, ktorý oslávi 20. júna 95 rokov, mal v posledných rokoch viacero zdravotných problémov. Napríklad vo februári 2022 bol hospitalizovaný po "menšej" mozgovej príhode.
Tento bývalý výsadkár bol spoluzakladateľom Národného frontu (FN) – neskôr premenovaného na Národné združenie (RN) – a celé desaťročia vyvolával polemiku kvôli svojmu postoju k prisťahovalectvu. Nie tak dávno si pochvaľoval, že vzostup krajnej pravice v Európe ukazuje, že jeho "názory sa stali mainstreamom".
Keď sa vedenia FN ujala jeho dcéra Marine, snažila sa očistiť imidž strany – aj tým, že v roku 2015 svojho otca z nej vylúčila za jeho výrok, že holokaust je len detailom histórie. Strana odvtedy pomerne výrazne prenikla do európskej aj francúzskej politiky.
Le Pen sa narodil 20. júna 1928 v prístave La Trinité-sur-Mer v západnej časti Bretónska a ako vojak slúžil v koloniálnych vojnách v Alžírsku a vo Vietname. V roku 1956 sa vo veku 27 rokov stal najmladším poslancom francúzskeho parlamentu. Päťkrát kandidoval vo voľbách prezidenta, pričom v roku 2002 vyvolal vo Francúzsku šok, keď sa dostal do druhého kola volieb, ktoré však následne vyhral Jacques Chirac.
AKTUALIZOVANÉ Predseda ruskej Štátnej dumy (dolnej komory parlamentu) Viačeslav Volodin v stredu vyzval na "zničenie kyjevského režimu" po údajnom útoku dronmi na Kremeľ, o ktorom Moskva tvrdí, že bol pokusom Ukrajiny spáchať atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina. Tamojšie orgány začali incident vyšetrovať ako terorizmus.
"S režimom (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského nemožno rokovať. Budeme žiadať nasadenie zbraní schopných zastaviť a zničiť teroristický režim v Kyjeve," napísal Volodin na svojom účte v aplikácii Telegram.
Podľa Volodina je Zelenskyj, ktorý vydal rozkazy na uskutočnenie teroristických útokov, "na rovnakej úrovni ako ostatní medzinárodní teroristi“, pričom menoval al-Káidu, Džabhat an-Nusra a Islamský štát.
"Kyjevský teroristický režim, ktorý sa zmocnil celého štátu, ohrozuje bezpečnosť Ruska, Európy a celého sveta,“ uviedol ďalej Volodin. Politici v západných krajinách, ktorí mu dodávajú zbrane, si podľa neho musia uvedomiť, že "sa stali nielen podporovateľmi, ale aj priamymi spolupáchateľmi teroristických činov“.
Kyjev sa bráni
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu zodpovednosť za útok dronmi na Kremeľ, z ktorého Moskva obvinila Kyjev, odmietol.
"Neútočíme na (ruského prezidenta Vladimira) Putina ani na Moskvu, bojujeme na našom území. Bránime naše dediny a mestá," povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii počas návštevy vo fínskom hlavnom meste Helsinki. Dodal, že potrestanie šéfa Kremľa Ukrajina prenechá súdu.
Zelenskyj tiež upozornil, že ukrajinské sily nemajú dostatok zbraní na to, aby ich mohli nasadiť na takéto incidenty, píše stanica CNN.
Na otázku novinárov, prečo Rusko obvinilo z údajného útoku Kyjev, Zelenskyj podľa Sky News konštatoval, že Putin potrebuje nájsť spôsob, ako motivovať Rusov vzhľadom na pokračujúcu inváziu na Ukrajine, keďže nemá "žiadne víťazstvá" na bojisku.
🤔According to Russian media, two drones crashed close to the Kremlin. The Kremlin asserts that they stopped an attack by the Kyiv regime. Telegram channels shared recordings that display smoke over Moscow. pic.twitter.com/a7wCRZzaD6
Už predtým hovorca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak povedal, že Kyjev nemá nič spoločné s údajným útokom dronov na Kremeľ, ktorý Moskva označila za pokus o zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ukrajina na Kremeľ neútočí, pretože to v prvom rade nevedie k riešeniu žiadnych vojenských cieľov, poznamenal Podoľak. Útok na Kremeľ by bol podľa neho mimoriadne nevýhodný v spojitosti s prípravou na ukrajinskú protiofenzívu a vyprovokoval by Rusko k ešte radikálnejším činom. Naznačil tiež, že tento útok bol zinscenovaný Moskvou.
Mychajlo Podoľak. Foto: Twitter
Američania sa unáhliť nechcú
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu potvrdil, že zaregistroval správy o údajnom útoku ukrajinských dronov na Kremeľ, ich pravosť však nemôže potvrdiť.
"Jednoducho to nevieme," povedal Blinken novinárom podľa televízie CNN na podujatí organizovanom denníkom Washington Post. "Všetko, čo prichádza z Kremľa, by som bral s veľmi veľkou rezervou," dodal šéf americkej diplomacie.
"Uvidíme, aké budú fakty. Je ťažké to komentovať alebo špekulovať o tom bez toho, aby sme tieto fakty poznali," podotkol ďalej Blinken.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken hovorí počas slávnostného otvorenia nového krídla veľvyslanectva USA v Aténach v Grécku v utorok 21. februára 2023. Foto: TASR/AP
Odpoveď vraj príde
Moskva v stredu oznámila, že zostrelila dve ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré mierili na Kremeľ. Ten túto operáciu označil za "plánovaný teroristický čin" a pokus o ohrozenie života prezidenta Ruskej federácie. Pri tomto incidente nezaznamenali škody ani zranenia.
Kremeľ v bezprostrednej reakcii uviedol, že prezident Vladimir Putin je v bezpečí a naďalej pracuje podľa plánovaného harmonogramu. Rusko si ponecháva právo odpovedať, "kedy a kde to uzná za vhodné", citovala oficiálne vyhlásenie ruská agentúra TASS, uvádza AP.
Kremeľ v stredu vyhlásil, že napriek incidentu s dronmi prebehne budúcotýždňová vojenská prehliadka v Moskve pri príležitosti Dňa víťazstva podľa plánu. "Prehliadka sa uskutoční. Plány sa nijako nezmenili," povedal pre TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ruské úrady už v stredu začali vyšetrovanie údajného útoku dronmi na sídlo prezidenta Vladimira Putina. Informuje o tom agentúra AFP.
"Na základe pokynu predsedu Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexandra Bastrykina sa začalo trestné konanie podľa článku 205 Trestného zákona Ruskej federácie v súvislosti s pokusom kyjevského režimu o útok bezpilotnými lietadlami na kremeľskú rezidenciu prezidenta Ruska," uviedol vo vyhlásení výbor, ktorý sa zaoberá závažnými trestnými činmi.
Podľa výboru boli do útoku zapojené dva drony, ktoré vyradili z činnosti pomocou radarových systémov.
Ukrajina je "veľmi sklamaná" z toho, že nemecká polícia v stredu informovala o plánovanej návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne, nakoľko podľa Kyjeva ide o "nezodpovedný" prístup, ktorý môže z bezpečnostných obáv ohroziť to, či sa cesta vôbec zrealizuje.
S odvolaním sa na zdroje blízke ukrajinskej vláde o tom informoval nemecký spravodajský server T-Online. Ako uviedol, Kyjev je sklamaný z toho, že "zrejme z nemeckých zdrojov boli vedome zverejnené veľmi citlivé bezpečnostno-politické informácie".
Ukrajinské veľvyslanectvo v Berlíne na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovalo.
Berlínska polícia v stredu oznámila, že sa pripravuje na návštevu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne, ktorá sa vraj uskutoční v dňoch 13. a 14. mája. Úrad kancelára Olafa Scholza však návštevu Zelenského v Nemecku zatiaľ nepotvrdil.
Podľa bulvárnych novín B. Z. by mal Zelenského prijať nemecký kancelár Scholz s vojenskými poctami. Po vzájomných rozhovoroch je plánovaná aj tlačová konferencia a rokovanie s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.
B. Z. priblížil, že Zelenskyj by mal byť ubytovaný v hoteli Ritz-Carlton neďaleko námestia Potsdamer Platz v centre Berlína. Polícia má počas jeho návštevy vykonávať osobné kontroly, pričom v nasadení budú aj ostreľovači a psy vycvičené na vyhľadávanie výbušnín. Počíta sa tiež s rozsiahlymi uzáverami.
Policajná hovorkyňa Anja Dierschkeová spresnila, že 14. mája má byť Zelenskému a ukrajinskému národu odovzdaná Cena Karola Veľkého, ktorú každoročne udeľuje nemecké mesto Aachen za prínos k jednote Európy. S príhovorom má na podujatí vystúpiť aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Ak sa návšteva uskutoční, pôjde o prvú cestu Zelenského do Nemecka od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022. Ukrajinský prezident absolvoval zahraničné cesty až v nedávnej dobe – v prvých mesiacoch vojny sa zdržiaval na Ukrajine, pripomína stanica Sky News. Jeho návštevy u spojencov sa pritom väčšinou plánujú v tajnosti z dôvodu vysokých bezpečnostných rizík.
Poslanci maďarského parlamentu v stredu schválili balík zákonov reformy súdnictva, na ktorých sa maďarská vláda dohodla s Európskou komisiou s cieľom získania prostriedkov z kohézneho fondu Európskej únie a z fondu obnovy. S odvolaním sa na server 444.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová podľa spravodajského webu Euronews v Bruseli povedala, že balík zákonov schválený v stredu maďarským parlamentom obsahuje iba štyri míľniky z určených 27, ktoré treba splniť. "V zmysle dohody môže Orbánova vláda poslať prvú žiadosť o platbu iba vtedy, keď budú splnené všetky podmienky," dodala eurokomisárka.
Podľa informácií Euronews je ťažké predpovedať, kedy bude môcť Maďarsko čerpať eurofondy, pretože plnenie ostatných podmienok napreduje iba veľmi pomaly.
Štyri podmienky súvisiace s justíciou sú jedným z prvkov blokovania eurofondov Maďarsku vo výške 12,7 miliardy z rámca sedemročného rozpočtu v celkovej výške 22 miliárd eur. Z tohto rozpočtu bolo zablokovaných 6,3 miliardy eur kvôli problémom s korupciou a približne 2,5 miliardy eur kvôli zaobchádzaniu s utečencami a LGBTQ komunitou, ako aj pre porušovanie akademickej slobody.
Ďalšie pozastavené zdroje určené pre Maďarsko sa týkajú 5,8 miliárd eur z fondu obnovy. Podmienky ich čerpania boli určené v rámci právneho konania voči Maďarsku pre nedodržiavanie princípov právneho štátu, píše server hvg.hu.
Starosta Richard Bros zdôraznil, že v predstihu iniciovali rokovanie o projekte s investorom. Cieľom bolo upraviť zámer.
"Sme presvedčení, že 30-metrová megastavba zakrývajúca výhľady na toto miesto naozaj nepatrí. Sme pripravení nájsť a umožniť investorovi také kompromisné riešenie, ktoré by dokázalo rešpektovať lokalitu aj ochranu prírody," uviedol Bros s tým, že pôvodne plánovaný deväťposchodový hotel by tak mohla nahradiť podstatne menšia výstavba v štýle horských chát.
Starosta podotkol, že samospráva bola často pranierovaná za rozhodnutia z minulosti umožňujúce rozsiahlu výstavbu predovšetkým v lokalite Lúčky. Už predchádzajúce vedenie obce preto podľa Brosa v roku 2021 prijalo dodatok územného plánu, ktorý umožňuje zastaviť výstavbu v neurbanizovaných lokalitách. Rovnako tak zregulovať výstavbu tam, kde je možná.
V jednej z najnavštevovanejších dolín na Slovensku má vyrásť viac ako 30 metrov vysoký hotel. Upozornili na to koncom apríla aktivisti z občianskeho združenia Pre Dolinu a iniciatívy My sme les s tým, že stavba prekryje výhľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Projektu dalo v odvolacom konaní zelenú Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Správa Národného parku Nízke Tatry s jeho stanoviskom nesúhlasí. Štátny tajomník MŽP Michal Kiča vyhlásil, že "hotel ešte nie je hotová vec" a dal vec preveriť. Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj rovnako avizoval, že postup okolo vydania súhlasného stanoviska k stavbe hotela preskúma.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu počas návštevy Fínska vyhlásil, že tento rok bude "rozhodujúci" pre víťazstvo Ukrajiny v boji proti ruským inváznym silám. Apeloval tiež na dodávky ťažkých zbraní pre Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Som presvedčený, že tento rok bude rozhodujúci pre nás, pre Európu, pre Ukrajinu – rozhodujúci pre víťazstvo," povedal Zelenskyj novinárom na tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm. Poďakoval sa mu za doterajšiu vojenskú podporu a dodal, že sa zhodli na urýchlení budúcich dodávkach zbraní pre Kyjev.
Niinistö uviedol, že Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa 1 340-kilometrovú hranicu, sa nemôže vzdať svojich moderných bojových stíhačiek v prospech ukrajinských síl predtým, než mu budú doručené nové, čo je naplánované od roku 2025.
Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že po tom, čo ukrajinské sily vykonajú ofenzívne akcie, získajú aj stíhačky, ktoré požadujú od Západu.
Ukrajinský prezident tiež zagratuloval Fínsku k vstupu do NATO a povedal, že jeho krajina "potrebuje rovnaké bezpečnostné záruky". "Najsilnejšou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu je členstvo v NATO," zdôraznil.
Fínsko sa 4. apríla oficiálne stalo 31. členskou krajinou NATO. Žiadosť o členstvo podalo v máji minulého roku spolu so Švédskom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.
Poradkyňa prezidenta pre oblasť komunikácie na platforme Telegram uviedla, že na vstup do Severoatlantickej aliancie je potrebná fundamentálna diplomatická práca. Ukrajina podľa jej slov práve na tomto úsilí v súčasnosti pracuje.
Zelenskyj, ktorý pricestoval v stredu do fínskeho hlavného mesta Helsinki, sa popoludní zúčastní aj na jednodňovom samite piatich severských krajín. Bude viesť bilaterálne rozhovory so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom, nórskym predsedom vlády Jonasom Gahrom Störem, dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou a šéfkou islandskej vlády Katrín Jakobsdóttir.
Fínsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko a Island podporujú Ukrajinu od začiatku ruskej invázie. Dánsko v utorok oznámilo, že Kyjevu poskytne vojenské vybavenie a finančnú pomoc v hodnote 1,7 miliardy dánskych korún (228 miliónov eur) na podporu očakávanej ukrajinskej protiofenzívy.
Zákaz dovozu agrokomodít z Ukrajiny na Slovensko sa zúžil. Vyplýva to z návrhu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR na zmenu uznesenia vlády z apríla tohto roku, ktorý v stredu schválil vládny kabinet v súvislosti s utorkovým (2. 5.) rozhodnutím Európskej komisie (EK) dočasne zakázať dovoz vybraných agrokomodít z Ukrajiny.
"Nariadenie Európskej komisie ustanovuje užší rozsah vybraných poľnohospodárskych produktov a potravín z Ukrajiny alebo pôvodom z Ukrajiny, než na ktoré sa vzťahuje uznesenie vlády SR zo 17. apríla 2023. Preto je potrebné zúžiť zákaz dovozu len na pšenicu, kukuricu, semená repky a slnečnice," spresnilo MPRV.
Opatrenia EK vstúpili do platnosti 2. mája a potrvajú do 5. júna. Počas tohto obdobia môžu byť semená pšenice, kukurice, repky a slnečnice s pôvodom na Ukrajine naďalej uvádzané do voľného obehu v celej EÚ okrem piatich členských štátov v jej susedstve – Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska. Ukrajinské produkty môžu cez tieto krajiny aj naďalej prúdiť prostredníctvom spoločného colného tranzitného postupu alebo môžu byť prepravované na územia mimo EÚ.
Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa zároveň zaviazali zrušiť nedávno prijaté jednostranné opatrenia týkajúce sa pšenice, kukurice, repky a slnečnice, ale tiež akýchkoľvek iných produktov pochádzajúcich z Ukrajiny.
Slovensko získa vyše 5 miliónov eur
Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski v stredu spresnil, že opatrenia EK budú doplnené finančnou podporou vo výške 100 miliónov eur pre poľnohospodárov z Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska. Slovensko získa 5,24 milióna eur.
Komisia uviedla, že ide o reakciu na vážne logistické problémy, ktoré sa vyskytli v piatich členských štátoch vrátane Slovenska, v súvislosti s dovozom niektorých agrokomodít z Ukrajiny po uvoľnení colných bariér a zrušení kvót.
"Mojou prioritou bolo pracovať na spoločnom európskom riešení, ktoré podporí farmárov najviac postihnutých zvýšeným dovozom z Ukrajiny," uviedol Wojciechowski na svojom účte na Twitteri.
Komisár potvrdil, že exekutíva EÚ navrhla prideliť 100 miliónov eur poľnohospodárom v členských štátoch "prvej línie" vystavenia sa dovozom z Ukrajiny. Komisia pre Bulharsko vyčlenila 9,77 milióna eur, Maďarsko dostane 15,93 milióna eur, Poľsko získa 39,33 milióna eur, Rumunsko 29,73 milióna eur a pre Slovensko je určených 5,24 milióna eur.
Financie sú podmienené záväzkom zrušiť jednostranné opatrenia
Komisia v utorok zdôraznila, že Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa zaviazali zrušiť nedávno prijaté jednostranné opatrenia týkajúce sa pšenice, kukurice, repky a slnečnice, ale tiež akýchkoľvek iných produktov pochádzajúcich z Ukrajiny, aby sa mohli stať príjemcami dodatočnej finančnej pomoci pre farmárov.
Wojciechowski pripomenul, že návrh EK umožňuje doplniť túto finančnú podporu z rozpočtu EÚ až do výšky 200 percent o národné subvencie. Zároveň dodal, že v rámci exekutívy EÚ bude aj naďalej pokračovať v práci s cieľom posilniť solidaritu s poľnohospodármi z uvedených piatich členských krajín a zachovať zároveň solidaritu s Ukrajinou, ktorá čelí ruskej agresii.
Komisia je pripravená preventívne opatrenia na zákaz dovozu pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien z Ukrajiny predĺžiť aj po 5. júni.
Firma rodiny dočasne povereného ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuela Vlčana Reko Recycling dostala v apríli od Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR nenávratný príspevok vo výške približne 1,4 milióna eur. Uviedli to na brífingu predstavitelia opozičnej strany Smer-SD.
"Spoločnosť Reko Recycling dostala 19. apríla 2023 nenávratný finančný príspevok z rezortu životného prostredia 1 416 000 eur. Vo výzve bolo osem žiadostí. Jedna, jediná však bola úspešná, a to firma pána Vlčana," spresnil predseda strany Robert Fico s tým, že Vlčan je v uvedenej firme konečným užívateľom výhod.
Fico zdôraznil, že pridelenie štátnej dotácie pre firmu považuje "za škandál" najmä v kontexte neotvorenia mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR, ktorá sa mala zaoberať vysokými cenami potravín.
"Pán Samuel Vlčan bol v júni 2021 vymenovaný za ministra pôdohospodárstva. My sme od septembra 2021 zvolali viac ako desať mimoriadnych schôdzí NR SR týkajúcich sa výlučne rapídneho zvyšovania cien potravín. Ani jednu schôdzu nám však neotvorili. Ľudia na Slovensku nakupujú drahé potraviny a Samuel Vlčan nič nerieši," doplnil podpredseda strany Richard Takáč.
Vlčan v reakcii kritiku opozičnej strany odmietol, získanie nenávratného finančného príspevku považuje za výsledok odbornej práce ľudí zo spoločnosti Reko Recycling. Predpokladá zároveň, že spolu s bankovým úverom sa príspevok použije na technologické inovácie pre ekologizáciu skládky.
"Verím, že tak, ako má rezort pôdohospodárstva nastavené európske kontrolné mechanizmy pri poskytovaní nenávratných finančných príspevkov, tak aj rezort životného prostredia disponuje kontrolami na predchádzanie možného konfliktu záujmov alebo vylúčenie rizika, či jeden projekt nebol uprednostnený na úkor iných. Moje majetkové podiely v spoločnostiach a moje predchádzajúce podnikanie som nikdy netajil a ani som sa nikdy neuchýlil k ich zakrytiu cez schránkové firmy," dodal Vlčan v reakcii na Smer.
Mimoparlamentná SNS sa dohodla na volebnej spolupráci s mimoparlamentnou stranou Slovenský patriot, ktorá prijala ponuku individuálnej kandidatúry na kandidátnej listine národniarov. Predsedovia strán Andrej Danko a Michal Radačovský o tom informovali v stredu v Bruseli.
Chcú, aby neprepadol ani jeden národný, kresťanský a sociálny hlas, uviedli v spoločnom vyhlásení. Obaja súčasne skonštatovali, že naozajstnou silou je tá politická strana, ktorá má aj po voľbách koaličný potenciál.
Radačovský podľa Danka zastáva v europarlamente hodnoty blízke SNS, považuje ho za významný prínos na kandidátke. Okrem Radačovského bude na kandidátke za "patriotov" napríklad aj Adam Lučanský, ktorého prioritou je náprava právneho štátu.
SNS zároveň oznámila, že bude v ďalšom spájaní národných síl pokračovať a že kandidátnu listinu postaví na kombinácii mien aj z iného ako politického spektra.
Ťažba zemného plynu v Rusku v 1. štvrťroku klesla o 10 percent, a to najmä v dôsledku klesajúcich dodávok do Európy. Najviac na to doplatila štátna energetická spoločnosť Gazprom, ktorá má v Rusku monopol na vývoz plynu cez potrubia. Jej produkcia klesla o 18 percent. Od januára do konca marca sa v krajine vyťažilo približne 180 miliárd kubických metrov zemného plynu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.
Celkový spôsob ťažby súvisí najmä s výrazným obmedzením dodávok do Európy. Plynovod Nord Stream, ktorý poškodili vlani v septembri zatiaľ nevysvetlené podmorské explózie, je mimo prevádzky. Ďalší plynovod Jamal – Európa neprepravuje ruský plyn, keďže Moskva uvalila sankcie na firmu, ktorá vlastní jeho poľskú časť.
Na Západ stále prúdi plyn z Ruska cez Turecko a v malej miere aj cez Ukrajinu.
Moskva v stredu oznámila, že zostrelila dve ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré mierili na Kremeľ, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a AP.
Rusko podľa AFP zároveň obvinilo Kyjev z pokusu o atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina.
"Dve bezpilotné lietadlá mierili na Kremeľ... zariadenia boli zneškodnené," uviedol Kremeľ vo vyhlásení. Túto operáciu označil za "plánovaný teroristický čin" a pokus o ohrozenie života prezidenta Ruskej federácie. Pri tomto incidente nezaznamenal škody ani zranenia.
Kremeľ uviedol, že prezident Vladimir Putin je v bezpečí a naďalej pracuje podľa plánovaného harmonogramu. Rusko si ponecháva právo odpovedať, "kedy a kde to uzná za vhodné" citovala oficiálne vyhlásenie ruská agentúra TASS, uvádza AP.
Kremeľ v stredu vyhlásil, že napriek incidentu s dronmi prebehne budúcotýždňová vojenská prehliadka v Moskve pri príležitosti Dňa víťazstva podľa plánu. "Prehliadka sa uskutoční. Plány sa nijako nezmenili," povedal pre TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Rusko si 9. mája pripomína výročie víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne.
Starosta Moskvy Sergej Sobianin v reakcii na údajný útok na Kremeľ vyhlásil zákaz nepovolených preletov dronov nad hlavným mestom Ruska. Ako priblížil vo vyhlásení, prelet dronov nad Moskvou bude zakázaný s výnimkou prípadov, keď bude k dispozícii špeciálne povolenie od "vládnych predstaviteľov".
Ukrajina v stredu oznámila, že nemá nič spoločné s údajným útokom dronov na Kremeľ, ktorý Moskva označila za pokus o zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Ukrajina nemá nič do činenia s útokmi dronov na Kremeľ," uviedol hovorca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Ukrajina podľa jeho slov na Kremeľ neútočí, pretože to v prvom rade nevedie k riešeniu žiadnych vojenských cieľov.
Útok na Kremeľ by bol podľa Podoľaka mimoriadne nevýhodný v spojitosti s prípravou na ukrajinskú protiofenzívu a vyprovokoval by Rusko k ešte radikálnejším činom.
Podoľak tiež podľa AFP naznačil, že tento útok bol zinscenovaný Moskvou. "Takéto zinscenované správy Ruska by mali byť posudzované výhradne ako pokus pripraviť informačné zázemie na rozsiahly teroristický útok na Ukrajinu," uviedol.
